Vysoký štátny jazykový štýl jedla: Slovné spojenia a príklady

Rate this post

Jazyk je komplexný systém, ktorý sa prejavuje v rôznych štýloch a formách. Medzi tieto štýly patrí aj vysoký štátny jazykový štýl, ktorý má svoje špecifické charakteristiky a využitie. V tomto článku sa zameriame na tento štýl, jeho funkcie, žánre a príklady slovných spojení.

Jazyk a reč: Základné pojmy

Na pochopenie rôznych jazykových štýlov je potrebné rozlišovať medzi jazykom a rečou. Jazyk je systém ustálených znakov a pravidiel, na základe ktorých vzniká reč. Je to jav spoločenský, teda nie je vrodený. Jazyk sa používa na vyjadrovanie a prenos informácií. Delíme ho na prirodzené (slovenčina, angličtina, nemčina) a umelé (esperanto, programovacie jazyky). Jazyk môže byť materinský, cieľový a cudzí. Reč je konkrétne využitie jazyka na vyjadrenie myšlienok a citov, často doplnená mimikou a gestami.

Štylistika a jazykové štýly

Štylistika je vedná disciplína, ktorá sa zaoberá štýlom jazykových prejavov. Slovenčina má spisovnú podobu, štandardnú formu a subštandardnú formu (dialekty a slang). Existuje viacero jazykových štýlov, medzi ktoré patria:

  • Hovorový štýl
  • Umelecký štýl
  • Administratívny štýl
  • Rečnícky štýl
  • Odborný (náučný) štýl
  • Publicistický štýl

Každý z týchto štýlov má svoje špecifické znaky a využitie.

Náučný (odborný) štýl

Náučný štýl je objektívny a jeho hlavnými funkciami sú dorozumievacia a poznávacia. Má prevažne písomnú formu a vyznačuje sa prevahou zložených súvetí. Text v náučnom štýle musí byť presný, vecný a zameraný na podstatu veci bez zbytočných "omáčok". Používa sa výhradne spisovný jazyk a odborné termíny. Tento štýl sa uplatňuje v učebniciach a vedeckých publikáciách. Populárno-náučná podoba náučného štýlu je určená pre širokú verejnosť a preto v nej prevládajú domáce termíny a združené pomenovania. Medzi žánre náučného štýlu patria referát, koreferát, prednáška, diskusný príspevok, monografia, odborný článok a dizertácia.

Prečítajte si tiež: Čaj Oolong: Pomoc pri vysokom krvnom tlaku?

Administratívny štýl

Administratívny štýl sa používa na komunikáciu medzi občanom a úradmi. Je písomný, objektívny a vecný. Jeho hlavnou funkciou je komunikatívna. Texty v administratívnom štýle majú ustálenú podobu (formuláre, predtlače) a používajú len spisovný jazyk bez expresívnych výrazov. Využívajú sa združené pomenovania a skratky. Typické sú kancelarizmy. Medzi žánre administratívneho štýlu patria zápisnica, oznámenie, pozvánka, žiadosť, reklamácia, objednávka, vysvedčenie a štruktúrovaný životopis.

Rečnícky štýl

Rečnícky štýl je štýl ústnej komunikácie, ktorý sa používa v rétorike. Využíva bohatú slovnú zásobu a jeho cieľom je živo upútať. Funkciou rečníckeho štýlu je presviedčať, vysvetľovať, informovať, komentovať, agitovať a zapôsobiť na city poslucháča. Je to umenie, ktoré sa od staroveku považuje za dôležitú súčasť verejného života. Rečnícky štýl sa vyznačuje ústnosťou, verejnosťou, sugestívnosťou, adresnosťou a názornosťou. Medzi žánre rečníckeho štýlu patria politická reč, súdna reč, referáty, koreferáty, slávnostný prejav, rodinné prejavy, spoločenský príhovor a diskusný príspevok.

Publicistický štýl

Publicistický štýl, známy aj ako novinársky štýl, sa využíva v masmédiách (tlač, rozhlas, televízia). Jeho základnými funkciami sú pútavosť a aktuálnosť. Správa je základný novinársky žáner, ktorý prináša aktuálne informácie o udalosti, ktorá sa už odohrala. Komentár je subjektívny publicistický žáner, v ktorom autor rozoberá aktuálny spoločenský jav a vyjadruje vlastný názor.

Umelecký štýl

Umelecký štýl sa vyskytuje v umeleckej literatúre. V umeleckých textoch sa využíva obrazné vyjadrovanie a ich základnou funkciou je pobaviť (estetická funkcia). Medzi žánre umeleckého štýlu patria epické žánre (poviedka, novela, epos, román, báj, bájka, rozprávka, balada), lyrické žánre (pieseň, báseň, óda, elégia, hymna, sonet) a dramatické žánre (tragédia, komédia, činohra, fraška).

Hovorový štýl

Hovorový štýl má prevažne ústnu podobu a využívame ho pri súkromných rozhovoroch. Nemá prísne pravidlá a má voľnú štylizáciu. Tolerujú sa pri ňom nespisovné výrazy ako slang, vulgarizmy a nárečové slová. Niektorí vedci uvádzajú aj spisovný variant hovorového štýlu, ktorý sa používa v kolegiálnom alebo pracovnom styku a uprednostňuje štylisticky neutrálne slová.

Prečítajte si tiež: Čierny čaj: Pomocník alebo nepriateľ pri vysokom tlaku?

Slovná zásoba

Slovnú zásobu členíme podľa:

  • Častosti používania
  • Vecného významu
  • Dobového výskytu
  • Citového zafarbenia
  • Pôvodu
  • Štylistickej príslušnosti
  • Spisovnosti

Podľa pôvodu rozlišujeme domáce a cudzie slová. Cudzie slová môžu byť zdomácnené alebo medzinárodné (internacionalizmy). Podľa časového príznaku rozlišujeme neologizmy, archaizmy a historizmy. Podľa expresívnosti rozlišujeme zdrobneniny, eufemizmy, pejoratíva a vulgarizmy.

Viacslovné pomenovania

Viacslovné pomenovania, nazývané aj ustálené slovné spojenia, delíme na združené pomenovania (štátny úradník, triedny učiteľ) a frazeologizmy (ustálené slovné spojenia s obrazným významom, napr. hrať otvorenú hru).

Príklady slovných spojení

Vysoký štátny jazykový štýl sa prejavuje v rôznych slovných spojeniach, ktoré sa používajú v oficiálnych dokumentoch, prejavoch a iných formálnych situáciách. Niektoré príklady:

  • Združené pomenovania:
    • Štátny úradník
    • Triedny učiteľ
    • Krajský školský úrad
    • Triedna kniha
    • Výberové konanie
  • Kancelarizmy:
    • Faktúra
    • Výberové konanie
  • Odborné termíny (v náučnom štýle):
    • Substantívum
    • Kardiochirurgia
    • Prvosienka jarná

Gramatika a syntax

Vety v štátnom jazykovom štýle sú prevažne oznamovacie. Dôležitá je presnosť a jednoznačnosť vyjadrovania. Používajú sa zložité súvetia, ktoré vyjadrujú komplexné vzťahy medzi javmi. V náučnom štýle sa často používa 3. osoba alebo 1. osoba množného čísla.

Prečítajte si tiež: Ako kontrolovať vysoký tlak stravou

Prozodické vlastnosti reči

Prozodické vlastnosti reči zahŕňajú kvantitu (dĺžku), pauzu, tempo, rytmus, prízvuk, dôraz, intenzitu hlasu, melódiu a hlasový register. Pauzy môžu byť fyziologické (súvisiace s dýchaním) a významové (označované čiarkami). Tempo je rýchlosť reči (priemerná: 80 až 85 slov za minútu). Rytmus vzniká striedaním prízvučných a neprízvučných slabík v slove. Prízvuk je hlavný na prvej slabike a vedľajší na tretej slabike. Dôraz je vetný prízvuk, ktorým sa intonačne vyzdvihuje niektoré slovo v texte. Intenzita je sila hlasu. Melódia môže byť uspokojivá končiaca (v oznamovacích vetách a opytovacích vetách typu "Kedy pôjdeš do kina?") alebo neuspokojivá končiaca (v opytovacích vetách typu "Pôjdeš zajtra do kina?").

Komunikácia, agitácia a propaganda

Komunikácia je výmena informácií, ktorá môže byť verbálna a neverbálna. Formy ústnej jazykovej komunikácie sú monológ, vnútorný monológ a dialóg. Neverbálna komunikácia zahŕňa zrakový kontakt, mimiku, kinetiku (pohyby tela, postoj, gestikulácia) a proxemiku (priestorová a časová vzdialenosť medzi rozprávajúcimi). Agitácia je verejné, individuálne i hromadné presviedčanie ľudí o určitom programe, cieli alebo konkrétnej úlohe.

Vývin slovenčiny

Vývin slovenčiny prešiel viacerými etapami: staroslovienčina, obdobie v Uhorsku (latinčina ako jazyk vedy a písomností, nárečia v hovorovej reči), preniknutie češtiny, formovanie kultúrnej západnej a strednej slovenčiny, pokusy o spisovnú slovenčinu (Bajza), Bernolákova kodifikácia (základ kultúrna západoslovenčina), Štúrova kodifikácia (2. podoba spisovnej slovenčiny), Hattalova úprava (používaná dodnes s malými úpravami), Pravidlá slovenského pravopisu (1931, 1953, 2001).