Výroba kachľových pecí na varenie: Postup a dôležité aspekty

Rate this post

Od nepamäti ľudia využívali drevo na vykurovanie svojich domovov. Drevo, ako najdostupnejšie a najlacnejšie palivo, bolo bežnou voľbou, najmä pre domácnosti na vidieku. Hoci mnohé domácnosti vymenili staré pece a kotly na drevo za pohodlnejšie plynové alebo elektrické vykurovacie systémy, v posledných rokoch sa opäť vracia k drevu. Tento trend je spôsobený rastúcimi cenami dovážaných palív a energie, ako aj zhoršujúcou sa ekonomickou situáciou, ktorá núti ľudí znižovať prevádzkové náklady. Kúrenie drevom je lacné, hoci menej pohodlné ako plyn alebo elektrina.

Horenie dreva a jeho fázy

Horenie je prudká chemická reakcia, pri ktorej sa z dreva uvoľňuje teplo a svetlo. Aby drevo horelo, musí dosiahnuť zápalnú teplotu za prítomnosti kyslíka. Najviditeľnejším prejavom horenia je plameň, stĺpec horiacich plynných látok nad povrchom dreva.

Horenie dreva prebieha v troch fázach, ktoré je dôležité poznať a využívať pri kúrení:

  1. Fáza zapaľovania: Drevo sa zapaľuje, praská a tvoria sa v ňom trhliny. Voda v ňom obsiahnutá vrie a odparuje sa. V tejto fáze oheň vyžaduje maximálny prísun čerstvého vzduchu. Plameň je tmavožltý. Je dôležité dosiahnuť dostatočné nahriatie ohniska a stien komína, aby teplota spalín v komíne presiahla 60 °C. To sa zabezpečí naplno otvorenou komínovou klapkou na začiatku kúrenia.
  2. Fáza rozkladu dreva (splyňovanie): Už od teploty 150 °C sa z dreva začínajú uvoľňovať prchavé horľaviny. Čím je teplota ohniska vyššia, tým viac horľavých plynov sa uvoľní a tým je vyššia aj účinnosť spaľovania. Prchavé horľaviny tvoria 80 až 85 % horľaviny drevnej hmoty a horia svietivým plameňom. Optimálna teplota pre rozklad dreva začína od 280 °C. Pri teplote nad 700 °C sa z dreva uvoľňuje a horí drevoplyn (zmes kysličníka uhoľnatého a vodíka). Ak má krbová vložka alebo kotol sekundárny prívod vzduchu, môžete v tejto fáze úplne uzavrieť prívod vzduchu pod rošt (primárny prívod vzduchu). Sekundárny prívod vzduchu ale musí ostať naplno otvorený.
  3. Fáza vyhorenia na uhlíky: Dohára tuhý zvyšok dreva - drevo sa premení na kopu tlejúcich uhlíkov bez plameňov.

Zásady správneho kúrenia

V dreve je viazané známe množstvo energie. To, koľko z neho využijete, závisí od vás. Spôsob kúrenia má rozhodujúci vplyv na účinnosť a životnosť pece. Pri kúrení môžete ovplyvňovať kvalitu paliva (druh, vlhkosť a veľkosť dreva) a režim prívodu vzduchu.

  1. Kúrte iba kvalitným suchým drevom: Vlhkosť dreva je najdôležitejší parameter. Čerstvo spílené drevo obsahuje 50 - 60 % vody. Na kúrenie je potrebné používať drevo s obsahom vody pod 20 percent. To znamená, že drevo by ste pred spálením mali nechať schnúť asi dva roky, ideálne voľne prevetrávané vonku a prekryté iba zhora proti dažďu a snehu. Výhrevnosť rôznych druhov dreva je približne rovnaká (asi 14,4 MJ/kg pri vlhkosti 20 percent). Rozdiel je v ich hustote, ktorá ovplyvňuje objem dávky vkladanej do ohniska. Mäkké drevo má menšiu hustotu, a preto je ho potrebné objemovo viac ako tvrdého dreva. Okrem toho, mäkké drevo rýchlejšie zhorí. Nekúrte natieraným, impregnovaným drevom ani drevotrieskou, lebo ich splodiny poškodzujú životné prostredie, ohniská, dymovody a komíny, sú jedovaté a popol z nich nebudete môcť použiť v záhradách ako hnojivo.
  2. Ako zakladať oheň: Drevo pred zapálením uložte do ohniska tak, že na dno uložte väčšie polená. Na ne dáte tenké polienka alebo triesky a medzi ne vložte pevný voskový podpaľovač. Papier používajte pri rozkurovaní čo najmenej, pretože z neho ostáva veľa popola. Drevo postupne prehára zhora nadol, horí dlhšie, čistejšie a komín sa rýchlejšie „naštartuje“.
  3. Ako a kedy prikladať: Životnosť krbu, pece, sporáka alebo kotla závisí od dodržiavania stanovených dávok dreva výrobcom alebo kachliarskym majstrom. Ďalšiu dávku nevkladajte do ohniska skôr, než dohorí predchádzajúca dávka! Stanovená dávka dreva sa vloží správnym spôsobom do ohniska (hrubé polená dole, tenké hore), otvorí sa prívod vzduchu a zapáli sa. Dvierka sa počas horenia neotvárajú - výnimkou sú také dvierka, ktoré zároveň privádzajú do ohniska vzduch na horenie.
  4. Ako regulovať prívod vzduchu a odvod spalín: Pred zapálením ohňa v peci naplno otvorte komínovú klapku a prívod vzduchu do ohniska. V prvej fáze horenia nikdy neuzatvárajte prívod vzduchu do ohniska ani komínovú klapku! Keď už drevo dobre horí, postupne privierajte prívod vzduchu do ohniska. Keď zhasnú posledné plamene nad tlejúcimi uhlíkmi, úplne zavrite prívod vzduchu na horenie do ohniska aj komínovú klapku a nechajte dávku dohorieť. Pred prikladaním ďalšej dávky do krbovej vložky naplno otvorte komínovú klapku aj primárny prívod vzduchu do krbu.
  5. Údržba: Každý vykurovací systém si vyžaduje pravidelnú kontrolu, údržbu a čistenie. Pri peciach aj krboch kontrolujte stav výmurovky ohniska a tesnenie dvierok a otvorov. Vyhláška č. 401/2007 stanovuje užívateľom krbov alebo pecí povinnosť zabezpečiť každé 4 mesiace kontrolu alebo čistenie dymovodov a komína. Dbajte na pravidelné vynášanie popola z popolníka alebo ohniska.

Kachľové pece na varenie

Kachľová pec do kuchyne na pečenie, inak pomenovaná ako kachľový sporák na drevo, vám umožní variť aj kúriť naraz. Zvyčajne má hornú časť uzavretú železnou doskou.

Prečítajte si tiež: Podrobný postup výroby slivovice

História a vývoj

História pečenia chleba sa prelína s dejinami pestovania obilia. V staroveku sa obilie pražilo a konzumovalo celé alebo rozdrvené. Postupne sa človek naučil rozomieľať obilné zrná a oddelovať obalové časti od jadra, čím vznikla múka. V starovekom Grécku a Ríme sa múka vyrábala tlčením v mažiari a používala sa na varenie alebo pečenie chleba. Z pôvodného pečenia na kameňoch sa vyvinula pekárska pec.

V našich krajinách sa chlieb dlho vyrábal podomácky. Domáci mlyn a pec na pečenie chleba boli takmer v každom dome a výroba chleba bola dôležitou domácou činnosťou. Niektoré domácnosti začali vyrábať viac chleba než mohli spotrebovať, a preto časť chlebov zamieňali za iný tovar, alebo ich aj predávali.

Šamotové tehly a ich využitie

Šamotová tehla je plná pálená stavebná tehla z materiálu, ktorý sa volá šamot. Je to keramický materiál, extrémne odolný voči vysokým teplotám. Vďaka svojim tepelnoizolačným a akumulačným vlastnostiam chránia kovové časti aj okolie vykurovacích telies pred vysokými teplotami. Sú vhodné aj na vonkajšie obklady kozubov, vonkajších grilov, ako aj pecí na chlieb, pizzu či keramiku.

Príprava cesta a proces pečenia

Množstvo kvasu a ďalších surovín potrebných na prípravu cesta sa stanovuje podľa technologického postupu. Cesto sa má miesiť intenzívne, aby sa kvas i suroviny rovnomerne premiesili.

Priebeh pečenia je ovplyvnený predovšetkým množstvom tepla, ktoré sa dodáva pečeným výrobkom počas pečenia. V parných a cyklotermických peciach sa dodáva časť tepla pred pečením (vykurovanie pece) a časť počas pečenia (kúri sa aj počas pečenia).

Prečítajte si tiež: Zdravý domáci jogurt

Chlieb sa po vsadení zaparí - para sa na kusoch cesta zráža. Ovlhčený povrch je elastickejší, kus cesta ľahšie zväčšuje svoj objem a vplyvom zmazovateného škrobu sa rýchlejšie vytvára pružná kôrka. Len čo teplota povrchu chleba prekročí 110°C, začínajú sa zo zmazovateného škrobu vytvárať dextríny, kôrka nadobúda lesk, hrubne a začína sa sfarbovať.

Užitočné pomôcky na pečenie chleba

S tými správnymi kuchynskými potrebami bude príprava o to jednoduchšia a najmä zábavnejšia. Každý profesionálny pekár vám samozrejme na pečenie chleba odporučí prírodné materiály. Cesto v nich môže dýchať a taktiež sa toľko nelepí na steny.

  • Drevená doska na cesto
  • Veľká drevená misa
  • Ošatka na pečenie chleba
  • Kvalitné poháre na kvások
  • Vareška drevená
  • Drevený chlebník

Stavba kachľovej pece: Materiály a postup

Najdôležitejšie materiály na stavbu kachľovej pece sú: kachlice, hlina, piesok, šamotové tehly a šamotové platne.

  1. Základ: Pec staviame na základovú železobetónovú platňu, ktorá zároveň tvorí nehorľavú izolujúcu podložku.
  2. Kúrenisko: Základ pece okolo kúreniska je vytvorený z veľkých kachieľ. Dno zhotovíme zo šamotových plátkov alebo z kvalitných bobrových škridiel položených naplocho do hliny. To isté platí o stenách popolníkovej šachty.
  3. Ohnisko: Výmurovku zhotovíme zo šamotových tehál alebo plátkov a peciarskej hliny. Steny vnútri ohniska obmurujeme plátkami šamotu.
  4. Ťahy: Nad ohniskovou vrstvou ťahových pecí a plzeniek sa začína časť pece, ktorá odovzdáva vytvorené teplo a odvádza dymové spaliny. Spaliny odovzdávajú teplo stenám pece. Na dobrý ťah treba pri stavbe všetky miesta vnútri pece starostlivo začistiť peciarskou hlinou a uhladiť štetcom dostratena.
  5. Čistiace otvory: V ďalšom rade kachieľ musí byť aj čistiaci otvor. Pôvodné otvory na čistenie boli zakryté keramickými zátkami - kolieskami, neskôr sa zatvárali plechovými dvierkami.
  6. Dymová rúra: Klasické dymové rúry mali štvorcový priemer a boli zhotovené z rovnakého materiálu ako kachle. Novšie keramické rúry majú kruhový priemer. Vhodnou náhradou je dymová rúra z oceľového plechu hrubého aspoň 1 mm alebo z plechu z nehrdzavejúcej ocele.
  7. Príklop: Príklop - vrchnák pece je z hladkých rímsových kachieľ.

Prečítajte si tiež: Všestranné použitie rýžovaru