Je smutnou skutočnosťou, že človek sa dnes ľahšie zorientuje v betónovej džungli ako v prírode. Mnohých z nás to však do nej akosi prirodzene ťahá, pretože milujeme tie úžasné panorámy, pokojné šumenie listov a čistý vzduch. Vďaka špecializovaným produktom, ktoré podporujú nočné videnie, nenavštevujeme divoké hory iba vo dne, ale i v noci. Čo však robiť, ak sa stratíte? Tento článok sa zameriava na techniky prežitia v lese a na to, ako využiť dary prírody na výrobu jedla a zabezpečenie základných potrieb. Okrem toho preskúmame koncept agrolesníctva ako udržateľného spôsobu hospodárenia na pôde, ktorý môže byť inšpiráciou pre prežitie v divočine a trvalo udržateľnú produkciu potravín.
Príprava na pobyt v prírode
Výprava do divočiny vyžaduje solídne znalosti terénu. Pred cestou si naštudujte mapu oblasti, do ktorej sa chystáte vyraziť. Takéto vedomosti dokážu zachrániť život. Zistite, ktoré rastliny sú jedlé a ako sa vyhnúť hniezdu jedovatých hadov. Možno nezaškodí obstarať si nejakú príručku, napríklad Príručku prežitia od Claire Llewellynovej alebo Sprievodcu prežitím v prírode od T. Edwarda Nickensa. Pred svojou cestou dajte určite niekomu vedieť, kam sa chystáte a kedy plánujete návrat.
Do batoha si vložte aj nôž, zapaľovač (zápalky), motúz, vodotesnú lepiacu pásku, píšťalku, teplú deku, vodotesnú plachtu, pršiplášť, tabletky na čistenie vody, lekárničku a kompas. Tieto drobnosti môžu znamenať hranicu medzi životom a smrťou. Aj keď plánujete iba jednodenný výlet, nič nepodceňte. Mobilný telefón s náhradnými batériami alebo prenosné CB rádio môžu byť najrýchlejšou cestou k záchrane. So signálom to môže byť občas problém, preto skúste vyjsť na nejaký kopec alebo strom. Zabehnutý dobrodruh môže zainvestovať aj do osobného lokátora.
Prežitie v lese: Základné princípy
Keď sa už stratíte, pamätajte na to, že panika nikam nevedie. Je nebezpečnejšia ako čokoľvek iné a znižuje šance na prežitie. Zhlboka sa nadýchnite a zostaňte v pokoji. Pozorujte svoje okolie a začnite zbierať materiály, ktoré sa môžu hodiť. Na jednu kopu zhromaždite kamenie, na inú listy stromov, konáre, suchú kôru a trávu a podobne.
Najlepším orientačným bodom je slnko, ktoré bude vždy vychádzať na východe a zapadať na západe. Podľa neho nastavte aj svoj kompas. Skúsení cestovatelia odporúčajú zostať na jednom mieste, ak očakávate pátraciu akciu. Zbytočne sa nevysiľujte dlhým cestovaním, šetrite si energiu, a teda aj potraviny a vodu. V prípade, že cestujete v skupine, nikdy sa nerozdeľujte. Zdržujte sa v tieni a najlepšie v blízkosti vody (zdrojom je i rosa; vodu môžete nájsť aj v štrbinách skál). Tekutinu vždy prevarte alebo použite tablety na čistenie vody.
Prečítajte si tiež: Podrobný postup výroby slivovice
Oheň nezakladajte v oblasti, kde hrozí rozšírenie požiaru. Udržujte ho a ohnisko bezpečne ohraničte. Svoju polohu označte tak, aby bola viditeľná zo vzduchu. Z konárov alebo kameňov vytvorte všeobecne známy odkaz (SOS, POMOC…). Ideálnym miestom je lúka bez stromov. Núdzový signál je možné vyslať tiež s využitím ohňa. Tri ohniská v priamej linke, prípadne zoradené do trojuholníka, vysielajú do sveta stav núdze. Pokiaľ je to možné, vystreľte trikrát z pištole Dá sa predpokladať, že niekto výstrel začuje. V pravidelných intervaloch pískajte na píšťalke. Ak máte po ruke zrkadlo, pokojne to skúste aj so svetelným signálom.
Úkryt si môžete nájsť (jaskyňa) alebo si ho vytvorte (chatrč). Bez primárneho bývania budete vystavený nevľúdnosti počasia a riskujete podchladenie alebo úpal. Ak nie ste vhodne oblečený, úkryt je viac ako dôležitý. V zasneženej krajine si môžete vytvoriť snehovú jaskyňu.
Výroba jedla v lese
Zdravý človek dokáže prežiť až tri týždne bez jedla, ale len tri dni bez vody. Pokiaľ si nie ste nejakou rastlinou alebo plodom istý, radšej ich nejedzte. Nebojte sa siahnuť aj po hmyze a červoch. Obsahujú živiny, ktoré telo potrebuje. Pokojne si ich uvarte alebo usmažte, eliminujete tak riziko choroby. Nehrýzte farebné húsenice alebo hmyz, ktorý môže uštipnúť. Pred konzumáciou sa odporúča odstrániť nohy, hlavu a krídla hmyzu. Žuť sa dajú tiež púpavové listy alebo medvedí cesnak.
Ideálnym stavom je, keď si môžete uloviť v rieke ryby. Dajú sa jesť aj surové a zabezpečujú dostatok živín. K lovu budete ale potrebovať nejakú kopiju. Nájdite si dlhý a dostatočne pevný konár alebo palicu, aby vydržali opakované nárazy. Na koniec palice priviažte lanom nôž, prípadne koniec palice dobre zaostrite. Namiesto noža môžete použiť aj ostrejší kameň. Ak taký nenájdete, skúste nejaký opracovať.
Nebezpečenstvo v lese
Les je domovom množstva zvierat. Mnohé z nich môžu byť nebezpečné a vidia v nás potravu. Okrem toho hrozí, že sa nakazíte besnou, v exotických krajinách aj iným vírusom. Väčšina zvierat útočí iba vtedy, keď sa cítia v ohrození alebo sú zranené. Nenechajte sa vystrašiť, no zbytočne ich neprovokujte. Držte sa od nich čo najďalej. Bezpečný odstup si od nich udržíte aj vďaka ohňu.
Prečítajte si tiež: Zdravý domáci jogurt
Ak dôjde k zraneniu a nemáte obväz, použiť môžete aj mach. Schopne zastaví krvácanie a nájdete ho takpovediac v každom lese. Ak ste podchladený, bráňte sa tomu, aby ste zaspali. Zahrejte sa akýmkoľvek spôsobom! Spánok môže v takomto prípade znamenať smrť.
Alternatívne zdroje potravy v lese
V strednej Európe patria medzi najrozšírenejšie listnaté stromy dub a buk. Plody duba - žalude, človek odpradávna zbieral, pražil, lúpal a mlel na múku. Žalude boli pred pestovaním obilnín najdôležitejšou rastlinnou potravinou, obsahujú veľa bielkovín a škrobu. Jedným zo spôsobov prípravy bolo lúhovanie žaluďov vo vápennej vode. Až potom sa mleli na múku. Aj počas 1. svetovej vojny rakúsko - uhorský vyživovací úrad nariadil zber žaluďov, aby sa z nich mohla vo veľkom vyrábať múka. Do 18. stor. sa na dedinách udržal zvyk dochucovať obilnú múku žaluďovou. Iné využitie žaluďov - keď bol dostatok obilnej múky, žaluďe slúžili ako krmivo pre dobytok a vyrábala sa z nich tzv. žaluďová káva.
Ako alternatívne zdroje múky zapadli u ľudí celkom do zabudnutia tzv. vodné orechy. Plody vodnej rastliny (kotvice plávajúcej), ktoré rástli v jazerách a rybníkoch po celej Európe, bohaté na škrob a dusíkaté látky, sa ľudovo nazývali tiež ” jezuitské orechy” alebo ” vodné gaštany”. Zbierali sa a mleli podobne ako jedlé gaštany na múku. Zber kotvice bol ešte bežný v 19. stor.
Ďalšia náhrada múky známa zo strednej Európy bol pýr plazivý. Jeho korene ľudia v čase núdze vykopali zo zeme, usušili a pomleli. Okrem prípravy chleba, z pýru varili polievku, kaše, piekli placky. Podobné využitie mal aj stoklas roľný. Zo semien tejto rastliny sa pripravovala múka, z ktorej sa varila kaša, piekli placky a v oblasti Podkarpatska sa využívala aj na prípravu chleba. Ďalší zdroj múky bola steblovka plávajúca. V Poľsku sa ľudovo nazýva ” kašinec” alebo “manová tráva”.
K starým núdzovým jedlám na Slovensku patrili aj lieskové jahňady. V zápise kroniky zo Slovenskej Ľupče z roku 1867 sa píše, že v čase hladomoru ženy zbierali kvitnúce jahňady, tzv. riasy, vysušili ich, pomleli, pridali trochu múky a piekli z nich chlieb. Pre výživu mali kedysi veľký význam lieskové orechy, ktoré v celej strednej Európe rástli ako súvislé porasty. V stredoveku ich bolo toľko, že poddaní museli plody odvádzať panstvu, ktoré však neslúžili ako pochúťka, ale pretože obsahujú viac ako 60 % tuku, lisoval sa z nich stolový olej. Ďalším dôležitým plodom boli bukvice. Kŕmili nimi aj dobytok a lesnú zver, ale pre človeka mali význam ako zdroj kvalitného oleja. Staré pramene uvádzajú, že ak bol bukvicový olej lisovaný za studena, z čerstvých a lúpaných bukvíc, bol lahodný a voňavý, priezračný a prirovnávali ho k olivovému oleju. Domáca výroba oleja sa zachovala až do 20. stor. v oblasti moravsko - slovenských hraníc. Tu sa používal na smaženie, ako omasta na zemiaky, potieral sa ním opečený chlieb a využíval sa aj ako liek. Sladké vylúpané oriešky z bukvíc sa jedli tiež ako pochúťka a predávali sa bežne na trhoch v Poľsku a Prahe - kde je o tom doklad ešte z roku 1903. K cenným zdrojom tuku kedysi patrila aj baza čierna. V Čechách v chudobnejších domácnostiach, kde nechovali kravy, používali bazu na prípravu masla.
Prečítajte si tiež: Všestranné použitie rýžovaru
Stromy neposkytovali človeku len svoje plody, ale niektoré z nich aj sladkú miazgu. Najmä javor a breza na jar “krvácajú”. V podmienkach strednej Európy ponúkala ľuďom zdroj cukru najmä breza. Miazga z nej je taká sladká ako javorová. V našich podmienkach slúžila brezová šťava viac ako osviežujúci nápoj než ako zdroj cukru. Zvyk narezávať kôru brezy a zachytávať jej šťavu do nádoby bol známy v Čechách, na Slovensku, v Poľsku, na Ukrajine a v Rusku. Na poľsko - litovskom a poľsko - ruskom pohraničí sa šťava získavala aj zo stromov horského javora - klenu. V Karpatoch Gorali a v Sudetoch si ľudia hasili smäd najmä javorovou šťavou. V južnom Veľkopoľsku bol rozšírený zvyk získavať šťavu zo stromov divo rastúcich višní a na Slovensku aj z buka.
Agrolesníctvo: Inšpirácia pre prežitie a udržateľnosť
Permakultúra v zmysle poľnohospodárskom je založená na trvalých rastlinách, z ktorých najvýznamnejšie sú stromy. David Holmgren dokonca v rozhovore povedal, že kniha Permaculture One bola z veľkej miery založená na legendárnej agrolesníckej knihe J. Russel Smith - Tree Crops: A Permanent Agriculture.
Agrolesnícke systémy predstavujú také systémy hospodárenia na pôde, pri ktorých sa na jednej ploche zámerne a cielene kombinuje poľnohospodárska produkcia (rastlinná a/alebo živočíšna) s pestovaním drevín (lesných a/alebo ovocných stromov a/alebo krov). Ide o využitie princípu okrajového efektu, kde sa využívajú benefity rastlinnej a živočíšnej výroby, prípadne výhody drevinatých spoločenstiev a poľných plodín. Obzvlášť v dobe, kedy sa potrebujeme prispôsobiť radikálnym zmenám klímy, znižovať horúčavy na poliach a pastvinách, vysporiadať sa s prudkými nárazovými búrkami na poliach a ochrániť ich pred eróziou a ničením úrody.
Existujú rôzne typy agrolesníckych systémov:
- Silvoorbový systém: kombinácia drevín a jedno/viacročných poľnohospodárskych plodín (líniová výsadba, výmladkový les, pestovanie v sade).
- Silvopastorálne systémy: pastevno-lesné systémy pre dreviny spojené s pasením zvierat.
- Agrosilvopastorálne systémy: kombinácia drevín, plodín a zvierat na jednom území.
Cieľom správy agrolesníckeho systému je aktívne meniť biologické a fyzikálne interakcie medzi stromami, plodinami a/alebo zvieratami. Z pohľadu permakultúry je agrolesníctvo sada nástrojov, ktoré nám môžu pomôcť na ceste k udržateľnosti a nezávislosti na fosílnych palivách.
Základným pravidlom agrolesníctva by mal byť vznik synergie a teda uplatnenie permakultúrneho pravidla 1+1=3.
Silvopastorálne systémy: Pastva medzi stromami
Ide o pastvu medzi stromami, alebo stromy na pastve. Silvopastorálnym systémom určite nie je osamotený starý dub v strede dvojhektárovej pastviny. Takýto systém môže vzniknúť dvomi spôsobmi - buď z lúky (vysadením stromov), alebo z lesa (preriedením lesa a vysiatim tráv).
Počas horúcich letných dní dochádza na pastvinách bez tieňa k saturácii chlorofylu a spomaleniu až zastaveniu rastu. Pri čiastočnom zatienení týchto travín stromami tak môže byť celkový ročný výnos trávy vyšší, ako pri holej pastvine. Stromy zároveň prinášajú ďalšie benefity - vyťahujú na povrch minerály z väčších hĺbok a dodávajú ich formou rozkladajúcej organickej hmoty listov k dispozícii travinám i zvieratám.
Alejové pestovanie: Kombinácia drevín a plodín
Alejové pestovanie je pestovanie poľnohospodárskych alebo záhradníckych plodín medzi široko rozostúpenými spravidla rovnobežnými radmi drevín. Špecifikom tohto pestovania je, že tak ako rastú stromy, mení sa i množstvo a druh plodín pestovaných medzi nimi, keďže množstvo tieňa rastie.
Vetrolamy a brehové porasty
Vetrolamy pomáhajú vytvárať miernejšie mikroklímy chránené pred vetrom, správne tvarované môžu nasmerovať vietor tam, kam cheme (napr. na turbínu veternej elektrárne) a vytvoriť „slnečnú pascu“ na južnej strane vetrolamu. Brehové porasty sú jedným zo základných predpokladov čistých a živých tokov, ako aj časťou systémových protipovodňových a protieróznych opatrení.
Lesné farmárčenie: Potraviny z lesa
Posledná forma agrolesníctva je založená na produkcii potravín (a iných nedrevových produktov) v lese. Obľúbenými lesnými plodinami sú napr. medvedí cesnak, ženšen, rôzne lesné bobule (maliny, černice, čučoriedky - prevažne na svetlých hranách lesa a skoré odrody), pawpaw (ásimina trojlaločná - indiánsky banán). Samotný les v zmysle lesného farmárčenia môže byť tvorený stromami plodiacimi orechy (tzv. tvrdý sad tvorený vlašskými orechmi, lieskovcami, gaštanmi a pod.). Zaujímavé sú v tomto smere borovice plodiace píniové oriešky ako pravdepodobne najkvalitnejší rastlinný zdroj tuku v našom pásme. Samozrejmosťou je dostatočná ochrana pred predátormi, najmä u hydiny. Sliepky svojim hrabaním pomáhajú rozkladu organického materiálu a zároveň v malých počtoch môžu nájsť v lese dostatok proteínov, aby nepotrebovali dokrmovať obilninami a strukovinami. Jedlý les, vlajková loď permakultúry je niektorými autormi vnímaná ako oddelená forma agrolesníctva, z môjho pohľadu ide v podstate o lesné farmárčenie s tým, že nezačíname v pozícii lesa, ale v pozícii holej plochy, kde les ako taký navrhujeme a cielene vytvárame od začiatku.
Prínosy agrolesníckych systémov
Agrolesníctvo je v mnohých krajinách popísané, akceptované ministerstvami poľnohospodárstva a dokonca v rámci EU naň existujú dotačné schémy, keďže je na rozdiel od komplexnej permakultúry založenej na etike jednoduchšie - a teda úradmi akceptovateľné. S relatívne malým zásahom by vďaka plošnému používaniu agrolesníckych metód mohla rapídne klesnúť miera erózie, mohlo by klesnúť riziko záplav i miera znečistenia tokov i spodnej vody. V strednej a malej miere nám tieto systémy uplatnené v malom prinášajú rovnaké benefity ako v predchádzajúcom bode a umožňujú nám zvýšiť energetickú sebestačnosť domácnosti či farmy bez zníženia produkcie potravín (skôr naopak).
Agrolesnícke metódy sú pre permakultúrneho dizajnéra len nástrojmi, tak ako sú stromy nástrojmi agrolesníctva. Pomáhajú nám vytvoriť určitý rámec - sú to vzory, ktoré v upravenej podobe môžeme pridať do dizajnu a následne začať realizovať. Rovnako ako permakultúra je agrolesníctvo interdisciplinárna veda a je ešte stále v plienkach - hoci disponuje množstvom riešení, o tých najlepších možno ale ešte stále nevieme. Rovnako sú z hľadiska poľnohospodárstva agrolesnícke metódy silným nástrojom na globálny prechod z ročných, na energiu náročných plodín pestovaných v monokultúrach k poľnohospodárstvu založenému na trvalkách, ktoré konzervujú vodu, energiu a CO2 z atmosféry počas celého roka, nie len 3 mesiace v sezóne.