Úvod
Článok sa zameriava na výrobu domácej múky okolo roku 1900, pričom čerpá z historických prameňov a spomienok na život našich predkov. Cieľom je priblížiť postupy, nástroje a význam domácej výroby múky v kontexte vtedajšej spoločnosti a hospodárstva.
Ladce a Tunežice: Mozaika minulosti a prítomnosti
Obec, podobne ako človek, má svoj vlastný osud, ktorý jej vtláča pečať jedinečnosti a neopakovateľnosti. Táto monografia je o Ladcoch a Tunežiciach, o našich obciach, ku ktorým máme každý svoj vlastný vzťah. Je to miesto kde žijeme, ale je to aj niečo viac. Je to spoločenstvo ľudí, ktorých spájajú spoločné osudy. Obec je najmenšia územná jednotka, v ktorej ľudia, ulice, domy, stromy tvoria kulisu nášho každodenného života. Väčšina z nás sa tu narodila, prežíva svoj život a tu aj zloží kosti. Toto prostredie vznikalo postupne a do seba vrývalo stopy úsilia našich predkov, zanechalo mozaiku svedectva o ich možnostiach a schopnostiach. My dnes pokračujeme v tejto skladačke, ktorej konečnú podobu nikto z nás nepozná, ale iste môže významne prispieť k jej pozitívnemu formovaniu. Do minulosti sa môžeme obzrieť aj s právom vyčítať nedostatky.
Poloha a prírodné podmienky
Ladce, primknuté k bájnej slovenskej rieke Váh, zaujímajú v nízkej terase krásneho Považia výhodnú polohu s dôležitými komunikačnými ťahmi, ktoré zosúlaďuje krása prírody. Blízkosť moravských hraníc oddávna posilňovala ducha spolupatričnosti slovanských susedov, sprostredkovávala blahodárne kultúrne a civilizačné vplyvy. Ladce sa nachádzajú v tzv. Považskom podolí. Je to pruh územia rozložený pozdĺž rieky Váh, v Ilavskej kotline medzi Trenčínom a Púchovom v osi juhozápad - severovýchod. Pôdne vrstvy tvoria treťohorné uloženiny s pokrovcom riečnych náplav Váhu a jeho prítokov. Katastrálne územie Ladiec sa nachádza v Považskom údolí a na svahoch Strážovských vrchov. Niva Váhu je vyplnená karbonátovými a nekarbonátovými aluviálnymi sedimentmi, ktoré sú väčšinou štrkovité, kamenisté a iba na povrchu obsahujú jemno-zem. Na pravom i ľavom brehu Váhu a pravom brehu derivačného kanála prevládajú pôdy štrkovité, piesočnaté a hlinitopiesočnaté. Na ľavom brehu kanála sú pôdy piesoč-natohlinité až hlinité. Pod povrchom majú štrkovité podloženie.
Význam cementárne
V tejto súvislosti priniesla výstavba cementárne do našej obce kvalitatívne nový technický, hospodársky a v konečnom dôsledku i kultúrny rozvoj. Pôvodne typická roľnícka dedinka, sústredená okolo jedinej ulice, žijúca z poľnohospodárskej malovýroby a služieb panstvu z kaštieľa, sa rýchlo rozrástla.
Ambície monografie
Ambíciou tejto knihy je poskytnúť občanom Ladiec, Tunežíc, ale aj ich susedom a širšej verejnosti, pútavý obraz toho, čo sa v našej obci udialo v dávnej i nedávnej minulosti, predstaviť ju v celosti a podľa možnosti zaznamenať všetko podstatné a dôležité čo najpravdivejšie. Keďže kniha chce takáto byť, museli sa v nej opísať všetky politické i spoločenské pomery počnúc prehistóriou, dejinami uhorského i rakúsko-uhorského kráľovstva a cisárstva, pokračujúc vznikom Československa, Slovenského štátu, obdobím Československej socialistickej republiky i vznikom terajšej Slovenskej republiky. Zdá sa, že ani teraz nedajú zmeny na seba čakať. Možno čo nevidieť budeme žiť v spoločnom európskom superštáte. Historické premeny celkom prirodzene súviseli a ešte aj súvisia s vplyvom najrozličnejších ideológií, náboženstiev, národnostných a spoločenských tlakov. Preto sme monografiu o Ladcoch vytvárali z pozície objektívneho nadhľadu. Nemožno zabúdať, že sa naši predkovia, občania Ladiec, museli v zlomových obdobiach správať tak, aby prežili, aby dosiahli čo najoptimálnejšie zmeny. Odtiaľ pramenila toľká angažovanosť vo veciach verejných, spolkových a napokon aj politických. Život nebol nikdy priamočiary, čo nám napokon potvrdzuje i dnešok.
Prečítajte si tiež: Podrobný postup výroby slivovice
Postupy výroby domácej múky okolo roku 1900
Výroba domácej múky bola v roku 1900 neoddeliteľnou súčasťou života na dedine. Múka bola základnou potravinou a jej domáca výroba zabezpečovala rodinám sebestačnosť.
Pestovanie obilia
Základom pre výrobu múky bolo pestovanie obilia. Na území Ladiec a Tunežíc sa pestovali najmä obilniny ako pšenica, raž, jačmeň a ovos. Na miestach niekdajších lužných lesov sa dnes pestujú obilniny a okopaniny. Pestovanie obilia bolo náročné a vyžadovalo si tvrdú prácu. Obilie sa sialo ručne a zberalo sa kosákom. Po zbere sa obilie sušilo a mlátilo cepmi.
Mletie obilia
Po vymlátení sa obilie muselo zomlieť na múku. V minulosti, pred pôsobením človeka, boli na území vážskej nivy lužné lesy a v Strážovských vrchoch rôznorodá flóra, pozostávajúca predovšetkým z dubových, bukových, jedľových a borovicových lesov. Na mletie obilia sa používali rôzne zariadenia:
- Ručné mlyny (žarnovy): Boli najjednoduchšie a používali sa v menších domácnostiach. Žarnov pozostával z dvoch kameňov, medzi ktoré sa sypalo obilie a ručne sa otáčalo horným kameňom.
- Vodné mlyny: Využívali silu vodného toku na pohon mlynského kolesa, ktoré poháňalo mlynské kamene. V Ladcoch preteká rieka Váh a okrem nej je tu vybudovaný odpadový kanál vodnej elektrárne (Nosičky kanál). Vodné mlyny boli efektívnejšie ako ručné mlyny a umožňovali zomlieť väčšie množstvo obilia.
- Veterné mlyny: Využívali silu vetra na pohon mlynských kameňov. Boli menej časté ako vodné mlyny, pretože ich prevádzka závisela od poveternostných podmienok.
V listine z roku 1423 sa obec nazýva „maior Wittence oppidum“, väčšie či staršie mestečko. Listina je právnym potvrdením priority Chtelnice v rámci dobrovodského panstva, v súčasnosti je stratená. V minulom storočí listinu študoval historik Pavol Jedlička. V listine sú zaručené majetkové práva miestnej fary a kostola tým, že Stibor I. im daroval mlyn na potoku pod kostolom sv. Jána Krstiteľa.
Triedenie a uskladnenie múky
Po zomletí sa múka preosievala, aby sa oddelili otruby a hrubé častice. Múka sa uskladňovala v suchých a chladných priestoroch, najčastejšie v komorách alebo truhliciach. Do inventára kuchyne patrili rozličné ozdobn… truhla. múku (bola dvojaká: hlatká a hrubá). Kvalita múky závisela od druhu obilia, spôsobu mletia a uskladnenia.
Prečítajte si tiež: Zdravý domáci jogurt
Význam domácej výroby múky
Domáca výroba múky mala v roku 1900 zásadný význam pre zabezpečenie potravinovej sebestačnosti rodín.
Ekonomický aspekt
Domáca výroba múky znižovala závislosť od nákupu múky na trhu, čo bolo dôležité najmä pre chudobnejšie rodiny.
Sociálny aspekt
Výroba múky bola často spoločnou aktivitou celej rodiny, čo posilňovalo rodinné väzby a prehlbovalo tradície.
Kultúrny aspekt
Výroba múky bola spojená s rôznymi zvykmi a tradíciami, ktoré sa odovzdávali z generácie na generáciu.
Zmeny v urbanistickej štruktúre Ladiec
Zásadný obrat v urbanistickej štruktúre Ladiec priniesla výstavba cementárne a predtým ešte výstavba železnice, ktorá vznik cementárne do istej miery umožnila. Koncom 19. st. budovali majitelia cementárne objekty robotníckej kolónie. Boli to prevažne pavlačové domy s malými bytmi, avšak na tú dobu na slušnej úrovni. Popri kolóniách, ale vo vyhradenom priestore, sú budované aj byty honosnejšie pre úradníkov a vedúcich pracovníkov v tzv. Areál cementárskej továrne je situovaný za železničnou trasou východne od obce a vlečkou pripojený k nádražiu. Staviteľská úroveň továrne už vtedy zodpovedala náročným technickým požiadavkám, v širokom okolí nemala obdoby. Zo začiatku to boli väčšinou hrázdené objekty a objekty z monolitického železobetónu. Otvorenie kameňolomu pre účely cementárne výrazne zasiahlo do širšej scenérie obce. Dnes už dosiahlo rozmery, ktoré podstatne zmenili vizáž zalesneného vrchu Butkov na bizarnú skalnú krajinu. Doprava kameňa z lomu si vyžiadala budovanie rôznych dopravných systémov, akými boli najskôr malé koľajnicové dráhy s parnými vláčikmi, neskôr visuté lanovkové dráhy "Draut bánu" (podľa nich dostala názov aj časť horných Ladiec - Pod Drautbánom). V prvej polovici 20. st. dominovali cementárni vysoké komíny, objekty šachtových pecí, chladiaca veža a silá na cement. Po radikálnej prestavbe továrne koncom 60. rokov bol starý objekt postupne búraný.
Prečítajte si tiež: Všestranné použitie rýžovaru
Dom Kultúry Ladce
Impozantným stavebným dielom v začiatku päťdesiatych rokov v polovici 20. st. bol Dom kultúry Ladce. V štýle socialistického realizmu bol oproti kaštieľu vybudovaný objekt, schopný plniť aj náročnejšie požiadavky na kultúrne potreby. Pozostáva z dvoch častí. Prvú tvorí hlavná spoločenská sála s bazilikálnym usporiadaním, s veľkým javiskom, povraziskom a šatňami. Sála má stále slušnú úroveň a výbornú akustiku. Pol storočia slúži spoločenským akciám i stretnutiam občanov. V päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch bola centrom spoločenského života aj celého teritória medzi Dubnicou a Považskou Bystricou. V druhej časti domu kultúry, o čosi menšej, je umiestnené širokouhlé kino so stupňovitou podlahou, obecná knižnica s bohatým knižným fondom, ktorý sa aj dnes rozrastá. Ďalej je tu priestor pre herne a klubovne s kreslami, stolmi, skriňami. V časoch prvých televíznych vysielaní, keď ešte televízor nebol v domácnosti samozrejmosťou, sa jedna z klubovni stala obľúbeným miestom sledovania športových prenosov.
Základná škola a iné inštitúcie
Areál základnej školy je na vhodnom mieste v pokojnej a čistej okrajovej časti La-diec. Vybudovaná bola podľa typového projektu v rokoch 1971 až 1973. Pozostáva z dvoch dvojpodlažných učebných pavilónov, samostatného pavilónu dielní, telocvične a pavilónu so školským klubom, kuchyňou a jedálňou. Objekty majú ploché strechy. V pôvodnej základnej škole dnes sídli odborné učilište. Je to dvojpodlažný murovaný objekt s valbovou strechou. Dnešná podoba objektu vznikla nadstavbou pôvodnej prízemnej školy vr. V r. 1966 bola do ladčianskeho barokového kaštieľa umiestnená Osobitná učňovská škola. V tejto súvislosti začali vyrastať v tesnej blízkosti parku nové objekty vr. 1985. Žiaľ, na úkor ochrany parku a vzácnych drevín v ňom. Základná škola v Tunežiciach bola postavená vr. 1913 podľa typového projektu malotriednych škôl. Vyučovalo sa v nej do r. 1974. Je to objekt s pekným architektonickým tvaroslovím a jeho atypický charakter svedčí o veľkej pozornosti staviteľov. Materská škola v Ladcoch bola postavená tiež podľa vtedy typového projektu s pa-vilónovým usporiadaním troch dvojpodlažných učební, herní, pavilónu kuchyne, hospodárstva a administratívy. Otvorená bola vr. 1971.1 tu možno konštatovať, že štandardná architektúra bola vhodne zakomponovaná do krásneho prostredia v blízkosti parku a kaštieľa.
Vývoj výstavby po roku 1989
Po r. 1989 došlo k výraznému poklesu výstavby domov, bytov, vybavenosti, čo neočakával ani najostrejší kritik tzv. nežnej revolúcie v novembri 1989. V dôsledku neprimeraných a radikálnych ekonomických zmien, stratil radový občan šancu na výstavbu vlastného rodinného domu. S výstavbou prestali štát i cementáreň. Žiaľ, ani obec nemá finančné možnosti, ale ani personálny aparát na realizáciu akejkoľvek výstavby. Čiastočná výstavba sa sústredila iba na budovanie inžinierskej infraštruk-túry, ako je plynovod, vodovod, oprava ciest a chodníkov. Najväčšou stavbou po r. 1989 je diaľnica, prechádzajúca poza Ladce, čím významne prispieva k bezpečnosti i ozdraveniu životného prostredia Ladčanov. Napriek hore vyslovenej skepse bol v rokoch 1999 - 2002 spracovaný územný plán obce, v ktorom sú navrhnuté nové plochy pre individuálnu bytovú výstavbu, obchody i objekty inej občianskej vybavenosti. V pláne sa nezabudlo ani na revitalizáciu starej pôvodnej obce.
Rekreácia a životné prostredie
Brehy a štrkové pláže Váhu boli a stále sú vďačným priestorom pre letnú rekreáciu detí i dospelých. Obľubujú ich aj rybári, ktorých v kraji neustále pribúda. Teleso diaľnice čiastočne "odrezalo" tieto plochy od obce a zatiaľ aj hlukom automobilov zasahuje do prostredia nepriaznivo. No jeho postupným vysádzaním zeleňou a dobudovaním niektorých technických vybavení, umožní rekreovanie sa Ladčanov aj v budúcnosti. Iným miestom aktívneho oddychu sú Strážov…