Článok je určený pre všetkých spotrebiteľov, ale najmä pre poľnohospodárov, potravinárov a odborníkov zaoberajúcich sa zdravou výživou. Cieľom príspevku je, aby ste sa zaujímali o spôsob obrábania pôdy.
Úvod
V súčasnosti sa čoraz viac diskutuje o kvalite potravín a ich vplyve na naše zdravie. Hoci sa mnohí z nás snažia vyhýbať spracovaným potravinám a uprednostňujeme čerstvé produkty, často sa stretávame so zdravotnými problémami. Je jednoznačne dokázané, že hlavným problémom sú technologické postupy poľnohospodárskej prvovýroby, ktoré ovplyvňujú nielen výnosy, ale aj kvalitu pôdy a následne aj kvalitu ovocia.
Aktuálne spotrebiteľské správanie a výživová hodnota potravín
Na Ústave marketingu, obchodu a sociálnych štúdií na Fakulte ekonomiky a manažmentu SPU v Nitre sa dlhodobo sleduje spotrebiteľské správanie sa zákazníkov pri nákupe potravín. Už dlhodobo nám, ale aj z iných výskumov renomovaných agentúr vyplýva, že cena je dlhodobo významným faktorom pri nákupe potravín. V laickej, ale aj odbornej verejnosti sa dnes veľmi málo diskutuje o tom, že súčasné potraviny, resp. už samotné suroviny, majú veľmi nízku výživovú hodnotu v porovnaní s produktami spred niekoľko desiatkami rokov. Na Slovensku som zatiaľ nenašiel adekvátny výskum, ale vo svete sú o tom už mnohé výskumy (napr. kolektív autorov z Texaskej univerzity, z Univerzity Washington zo Seattlu). Rovnako som sa o tom dočítal aj v knihe p.
Vplyv poľnohospodárskych postupov na kvalitu pôdy
Konvenčné postupy umožňujú dosiahnuť obrovské výnosy, ale máloktorý poľnohospodár rieši kvalitu pôdy. Súčasný spôsob zavlažovania, hnojenia a metódy zberu narúšajú štruktúru pôdy i základné interakcie medzi rastlinami a pôdnymi hubami, čo znižuje absorpciu živín z pôdy.
Výskumy o zmenách v úrode a výživovej kvalite
V roku 2016 bola vo Veľkej Británii realizovaná vedecká štúdia zameraná na zmeny úrody a výživovej kvality zrna pšenice za posledných 166 rokov. Bola založená na analýzach kvality zrna pšenice vykonaných na vzorkách odobratých v rokoch 1850 až 2016. Vzorky boli získané z Broadbalk Continuous Wheat Experiment (Spojené kráľovstvo) a z herbárov zo 16 rôznych krajín sveta. Štúdia poukázala, že síce došlo k zvýšeniu obsahu sacharidov, ale spolu s tým došlo k ochudobneniu minerálneho zloženia a obsahu bielkovín. Nerovnováha v obsahu sacharidov a proteínov bola obzvlášť výrazná po roku 1960, čo sa zhoduje so silným nárastom okolitého CO2 a teploty a zavedením postupne kratších odrôd slamy. Ostatné štúdie v Spojenom kráľovstve a USA zaznamenali časový pokles obsahu železa v potravinách rastlinného pôvodu. V Austrálii bolo cieľom podobného výskumu poskytnúť komplexné hodnotenie časových zmien obsahu železa v austrálskej zelenine a strukovinách od roku 1900.
Prečítajte si tiež: Štúdie o vplyve stravy na deti
Klimatické zmeny a nutričná hodnota plodín
Na základe modelov s predpokladanou koncentráciou oxidu uhličitého v atmosfére do roku 2050 vedci odhadujú, že obsah bielkovín v zemiakoch, ryži, pšenici a jačmeni sa pravdepodobne zníži o ďalších 6 až 14 %, uvádza sa v štúdii uverejnenej v roku 2017 v časopise Environmental Health Perspectives.
Kvalitná produkcia potravín a ich bezpečnosť
Kvalitná produkcia potravín a potravinová bezpečnosť má viacero zložiek, medzi ktoré patrí produkcia dostatočného množstva potravín, primeraný obsah živín v potravinách a vylúčenie potenciálne toxických zlúčenín z potravinových produktov. Pôda plní niekoľko dôležitých funkcií súvisiacich s ekosystémovými službami. Najvýznamnejšie funkcie pre ľudské zdravie sú produkcia bezpečných a výživných potravín a ochrana pred znečistením životného prostredia. Ľudské zdravie vo veľkej miere závisí od prepojenosti pôda-voda-vzduch, ktoré je silne moderované procesmi v pôde. Degradácia pôdy priamo ovplyvňuje potravinovú bezpečnosť prostredníctvom zníženia výnosov plodín, poklesu ich nutričnej kvality a zníženej efektívnosti využívania vstupov. Dostupnosť minerálnych živín v pôde pre rastliny je hlavným zdrojom minerálnych látok pre človeka. Rastliny, ktoré absorbujú minerály z pôdy, sú buď priamo konzumované ľuďmi alebo skŕmené zvieratami, ktoré sú potom zahrnuté do ľudskej stravy. Preto sa akýkoľvek nedostatok rastlinných produktov môže prejaviť u ľudí. Klimatická zmena spojená so zmeneným modelom zrážok by mohla vystaviť pôdy značnému riziku fyzikálnej a chemickej degradácie.
Čo by sme mali robiť?
Nekonzumujte ovocie, zeleninu a ostatné potraviny. Skôr naopak, konzumujte, ale zaujímajte sa o informácie, odkiaľ daná komodita resp. potravina pochádza a ako bola vyprodukovaná. Veľmi dôležitou informáciou je termín zberu a spôsob skladovania, či dĺžka prepravy, ktoré majú podstatný vplyv na obsah živín. Ak záleží aj na tom, ako sa naše potraviny pestujú, pre bežného človeka sa tým otvára nový, presvedčivý dôvod, prečo sa zaujímať o poľnohospodárske postupy. Nemôžeme si dovoliť, aby sme s rastúcou populáciou strácali ornú pôdu. Tú strácame nielen zastavaním, ale najmä a v oveľa väčšom meradle, jej degradáciou v dôsledku konvenčných poľnohospodárskych postupov.
Environmentálna záťaž a jej vplyv na pôdu
Kvalita pôdy v záhrade je kľúčovým faktorom pre zdravý rast rastlín a produkciu kvalitných plodín. Kontaminovaná pôda môže predstavovať vážne riziko pre zdravie ľudí aj životné prostredie.
- Environmentálna záťaž v pôde je stav, keď je pôda kontaminovaná nebezpečnými látkami v dôsledku ľudskej činnosti, čo môže mať negatívny vplyv na zdravie ľudí, ekosystémy a kvalitu životného prostredia. Kontaminácia pôdy môže pretrvávať dlhé roky a zhoršovať možnosti jej využitia, napríklad v poľnohospodárstve, urbanizme alebo ochrane prírody.
- Vážnejšia situácia ako pri klasickej kontaminácii pôdy sú environmentálne záťaže. Bratislava, ako hlavné mesto Slovenska, čelí viacerým environmentálnym záťažiam, ktoré sú výsledkom rôznych priemyselných, poľnohospodárskych a iných ľudských činností. Tieto záťaže predstavujú potenciálne riziko pre zdravie obyvateľov a životné prostredie. Nebezpečné je, že množstvo ľudí dodnes býva vo svojich domoch postavených v lokalitách environmentálnych záťaží. Množstvo z týchto ľudí taktiež má záhrady na environmentálnych záťažiach, kde pestuje plodiny i keď sa to neodporúča.
- Ak sa na vašom pozemku nachádza environmentálna záťaž, nechajte toto odstránenie na špecializované firmy a v žiadnom prípade ju neodstraňujte svojvoľne. Môžete tak ublížiť nie len sebe, ale aj vášmu okoliu rozptýlením nebezpečných látok. Niektoré rastliny dokážu absorbovať toxické látky z pôdy.
- Kontaminovaná pôda v záhrade predstavuje závažný problém, ktorý môže ovplyvniť zdravie ľudí aj rastlín. Identifikácia príčin a včasná sanácia sú kľúčové pre zachovanie zdravej pôdy. Použitie fytoremediácie, organických látok a pravidelné testovanie môže pomôcť obnoviť úrodnosť pôdy a vytvoriť bezpečné prostredie pre pestovanie rastlín. Ak máte podozrenie na kontamináciu pôdy, neváhajte vykonať testy a podniknúť potrebné kroky na jej vyčistenie.
Ošetrovanie pôdy v ovocinárstve
Ošetrovanie pôdy ovplyvňuje vodný, vzdušný i tepelný režim pôdy, vplýva na pohyb živín v pôde a dynamiku ich foriem, ako i na aktivitu mikrobiálnych spoločenstiev, pôdneho edafónu a celkového rastlinného pokryvu ošetrovanej pôdy. V ovocinárstve sa uplatňujú podobné zásahy do pôdy ako pri poľných plodinách, avšak ich rozsah a použiteľnosť sú značne modifikované vlastnosťami pestovaného ovocného druhu a zmenenými požiadavkami na niektoré prvky prostredia v porovnaní s poľnými plodinami. V sadoch sa uplatňuje smykovanie, bránenie, valcovanie (výnimočne), kyprenie kultivátormi, rotavátormi alebo diskovými bránami, plytká orba a v moderných výsadbách nachádza časté uplatnenie aplikácia herbicídov. Kombináciou rôznych zásahov smerujúcich k získaniu a udržaniu požadovaného stavu pôdy sa utvárajú agrotechnické sústavy (sústavy obrábania pôdy). V ovocinárstve sa používajú nasledovné sústavy obrábania pôdy:
Prečítajte si tiež: Fakty a mýty o sladkostiach a deťoch
- kultiváciou udržiavaný čierny úhor
- kosené zatrávnenie
- herbicídmi udržiavaný (herbicídny) úhor
- pestovanie rastlín na zelené hnojenie
- mulčovanie pôdy
Jednotlivé sústavy majú svoje výhody a nevýhody z hľadiska náročnosti na ošetrovanie, vplyvu na rast a rodivosť ovocných stromov alebo kríkov, ako i z hľadiska iných pestovateľských zásahov.
Kultiváciou udržiavaný čierny úhor
V minulosti u nás takmer všeobecne využívaná sústava spočívajúca v pravidelnom kultivovaní pôdy. Zahŕňa plytkú orbu na jeseň do hĺbky maximálne 0,1 m podľa hĺbky zakorenenia, ktorá slúži i na zapracovanie priemyselných a organických hnojív a viacnásobné kyprenie pôdy tanierovým, rotačným alebo iným náradím do menšej hĺbky (maximálne 40-80 mm) v priebehu vegetácie zamerané na ničenie burín a likvidáciu pôdneho prísušku. Pôdu nekypríme v čase kvitnutia stromov, aby sme nezvýšili nebezpečenstvo zmrznutia kvetov.
Výhody: jednoduchá údržba s využitím bežných mechanizmov použiteľných i pre iné plodiny, znížená konkurencia o vodu a živiny (zo strany burín), pôda sa rýchlo prehrieva (ale aj ochladzuje), jednoduchá je aplikácia živín, rast je spravidla silnejší ako pri zatrávnení, plody sú väčšie.
Nevýhody: poškodzovanie pôdnej štruktúry (rozbíjaním hrudiek pri obrábaní za nevhodnej vlhkosti pôdy, utláčaním strojmi, pri intenzívnejšej závlahe postrekom), náchylnosť na eróziu, intenzívna mineralizácia organickej hmoty a nutnosť dodávania humusu, obmedzený prístup do sadu v daždivom období.
Kosené zatrávnenie
Ide o udržiavanie medziradí formou pravidelne koseného trávnika. Využíva sa všeobecne v intenzívnych ovocných sadoch v ovocinársky vyspelých krajinách a od 80. rokov sa začalo vo väčšej miere uplatňovať aj v našich podmienkach. Na vytvorenie trávnika sa používajú zmesi výbežkatých, slabšie rastúcich tráv. Trávnik sa zakladá v 3.-4. roku po výsadbe ovocných stromov, niekedy sa používa zatrávnenie každého druhého medziradia s obmenou sústav ošetrovania radov po 2-3 rokoch. Trávnik sa zakladá na dôkladne vyrovnaný povrch, po ukončení chemickej ochrany v danom roku (spravidla až v auguste), po výseve sa pozemok valcuje a v prvom roku sa treba vyhnúť prejazdom techniky za mokra. Trávnik sa kosí 8-10 krát za vegetáciu tak, aby tráva nepresiahla výšku 100-150 mm, v období kvitnutia stromov má byť čo najnižší. Pokosená hmota sa necháva ležať v sade, môže sa vyhŕňať do pásov pod stromami.
Prečítajte si tiež: Riziká konzumácie sladkostí
Výhody: priblíženie sa podmienkam prirodzeného biosystému, pôda sa prirodzene obohacuje o humus a vytvárajú sa podmienky pre bohaté mikrobiálne spoločenstvá, obmedzený je povrchový odtok vody pri silnejších zrážkach, eliminované sú prejavy erózie, do porastu sa dá vstupovať i v období dlhšietrvajúcich dažďov, pokosená hmota chráni vlahu pred výparom a vytvorená vrstva mačiny chráni pôdu proti premŕzaniu do hĺbky a korene nie sú poškodzované zásahmi do pôdy. Ovocie dopestované v zatrávnených sadoch je spravidla lepšie vyfarbené a má lepšiu skladovateľnosť. Stromy majú spravidla slabší rast ako na úhore.
Nevýhody: potreba pravidelného kosenia, konkurencia o vodu a živiny zo strany tráv (spravidla je nevyhnutná závlaha), vytvorenie vrstvy mačiny obmedzujúcej výmenu vzduchu a tepla medzi pôdou a atmosférou (nebezpečenstvo mrazíkov v období kvitnutia, koncentrácia koreňov vo vrchnej vrstve pôdy), ťažšie zapravovanie priemyselných hnojív ku koreňom, sklon k rozširovaniu trvácich burín, častejší výskyt hlodavcov na zatrávnených pozemkoch, znemožnené je zapravenie listov s prezimujúcimi štádiami patogénnych húb do pôdy.
Herbicídmi udržiavaný úhor
Používa sa buď ako celoplošná agrotechnická sústava, alebo v kombinácii s inou sústavou, hlavne na plochách, kde je iný spôsob ošetrenia nemožný alebo neposkytuje uspokojivé výsledky. Ako celoplošný systém sa môže použiť na rovinatých pozemkoch, kde nie je nebezpečenstvo erózie. Zakladá sa na pozemkoch, kde boli pôdy dobre zásobené organickou hmotou (hnojením organickými hnojivami, zeleným hnojením). Udržuje sa aplikáciou vhodných herbicídov podľa potreby. Aplikáciu herbicídov treba vykonávať za bezvetria podľa odporúčaní od výrobcu, pričom treba vziať do úvahy ochranu včiel a užitočného hmyzu. Neodporúča sa opakované použitie toho istého prípravku v jednom roku.
Výhody a nevýhody: sú obdobné ako pri kultivovanom čiernom úhore, prevzdušnenie pôdy a mikrobiálna činnosť sú však spravidla menej intenzívne. Nevýhodou sú i vysoké náklady na celoplošné udržiavanie herbicídneho úhoru, preto sa často uplatňuje v len v príkmennom páse širokom približne 1 m.
Pestovanie rastlín na zelené hnojenie
Rastliny na zelené hnojenie umožňujú zvýšiť obsah organickej hmoty v pôde, mikrobiálnu aktivitu pôdy a majú do určitej miery aj pôdoochranný účinok na pôdach, na ktorých sa inak udržuje čierny úhor. Ako rastliny na zelené hnojenie sa používajú rastliny tvoriace dostatok organickej hmoty (nadzemné časti, korene), znášajúce zatienenie, rýchlo rastúce (potlačenie burín) a menej náročné na vlahu. Vhodné sú strukovino-obilné miešanky, leguminózy, niektoré kapustovité (horčica, repka), alebo rastliny poskytujúce potravu pre včely (facélia, pohánka). Jednotlivé plodiny na zelené hnojenie sa odporúča striedať. Ako zelené hnojenie možno využiť i nerozkvitnuté buriny. Taktiež vysiate plodiny nemajú pred zapracovaním do pôdy vytvoriť plody, aby nelákali do sadu myši. Rastliny na zelené hnojenie sa spravidla vysievajú od polovice júna (vyššie polohy) do polovice júla (nižšie polohy), tak aby nekonkurovali stromom svojimi nárokmi na vlahu a živiny v období intenzívneho rastu. Ak je po sejbe dostatok vlahy alebo sa sad zavlažuje, rastliny vytvoria rýchlo súvislý porast potláčajúci buriny, ktorý 2 - 3 týždne pred zberom ovocia pováľame bránením v smere zaorávky. Počas zberu sa rastliny ďalej ušliapu a ihneď po zbere sa plytko zaorú, aby sa nepoškodili korene stromov. V príliš bujne rastúcich sadoch (napr. na silne rastúcich podpníkoch a po zmrznutí kvetov) je možný aj skorší výsev (v máji), čím sa dosiahne oslabenie rastu stromov. V suchom roku však skoro vysiate rastliny môžu spôsobiť opod plodov a ich zníženú kvalitu. Rastliny na zelené hnojenie v jesennom období pozitívne vplývajú na vyzrievanie letorastov a skladovateľnosť plodov (pri jadrovinách).
Mulčovanie pôdy
Mulčovanie pôdy znamená pokrývanie pôdy ovocného sadu rôznymi materiálmi. Používa sa celoplošne alebo len v pásoch pod stromami. Táto sústava ošetrovania pôdy spája pozitívne vplyvy čierneho úhoru a zatrávnenia, nevýhodou je však spravidla jej vyššia finančná náročnosť. Nástielka má funkciu izolačnej vrstvy a veľmi dobre chráni pôdnu vlahu, a preto sa môže použiť aj pri druhoch náročných na vodu a plytko zakoreňujúcich (drobné ovocie, jablone na veľmi slabo rastúcich podpníkoch). Pri silne rastúcich stromoch (napr. na bujných podpníkoch) podporuje dlhodobé mulčovanie silný rast, preto sa odporúča len v roku po vysadení alebo ako časovo obmedzené opatrenie. Orbou sa nesmú poškodiť korene ani nadzemné časti rastlín (podpníkové materské rastliny, vrúbľové materské rastliny, výpestky). Orbou možno zapracovať do pôdy hnojivá. Na jar, keď je pôda obschnutá, povrch pôdy sa urovná smykom alebo bránením, aby sa zabránilo zbytočnému vyparovaniu zimnej vlahy z pôdy. Ďalšie ošetrovanie pôdy počas vegetácie sa vykonáva podľa potreby vtedy, keď sa vytvorí pôdny prísušok alebo ničíme vzídené buriny. V medziriadkoch kypríme pôdu rotačným kultivátorom, tanierovými bránami s výkyvnou sekciou alebo obyčajnými bránami. Špecifikom v podpníkových matečniciach pri množení oddelkami je používanie pilín ako nastielacieho materiálu.
Mechanizačné zariadenia
V ovocných škôlkach sa využívajú rôzne energetické prostriedky, najčastejšie kolesové traktory, malotraktory a špeciálne portálové traktory. K týmto energetickým prostriedkom sa používa rôzne pracovné náradie.
Zavlažovanie ovocných rastlín
Voda má pre rastlinný organizmus mnohoraký význam. Vzhľadom na nedostatočné zásobenie rastlín v niektorých obdobiach roka je nutné aplikovať doplnkovú závlahu. Vplyv doplnkovej závlahy: zvýšenie úrod, zlepšenie kvality, vzhľadu a veľkosti plodov, redukovanie rizika periodicity plodnosti, využitie stanovíšť ináč menej vhodných, šetrenie pôdou, možnosť zatrávnenia, zeleného hnojenia, možnosť hnojivej závlahy, možnosť ochrany proti mrazom, zvýšenie úrodnosti pôdy.
Druhy závlah
- Doplnková závlaha - slúži na doplnenie vlahy, ktorá sa rastlina nedostala prirodzenými zrážkami alebo z podzemnej vody
- Klimatizačná závlaha - slúži na zníženie teploty vzduchu, zvýšenie relatívnej vlhkosti vzduchu a v dôsledku toho sa zvyšuje fotosyntetická produkcia - dosahuje sa to postrekom s rôznou intenzitou v intervaloch prerušovaných maximálne 15 minútovými prestávkami, zahmľovaním ap.
- Protimrazová závlaha - v dôsledku uvoľňovania skupenského tepla tuhnutia (330 J z 1 kg vody) sa otepľujú rastlinné orgány a zvyšuje sa vlhkosť vzduchu, čím sa znižuje vyžarovanie tepla. Účinnosť závlahy je do -4 až -6 oC, so zavlažovaním sa začína pri poklese teploty na +1 °C a končí sa až pri topení sa ľadu. Prestávky môžu trvať maximálne 5 minút. Odporúčaná intenzita je 2,0 až 3,8 mm za hodinu.
- Hnojivá závlaha - na prihnojenie rastlín možno využiť závlahu postrekom, kvapkovú a bodovú závlahu. Koncentrácia hnojiva je 0,2 - 0,5 % (v zimnom období môže byť do 1 %) . Vzhľadom na zvýšenú agresivitu roztokov hnojív treba dbať na ochranu kovových častí zavlažovacích systémov. Podobný účel plní injektáž hnojiva do sféry koreňovej sústavy.
- Závlaha na zlepšenie kvality plodov - závlaha postrekom zlepšuje vyfarbenie a celkový vzhľad plodov, zlepšujú sa chuťové vlastnosti (najmä pri jablkách a broskyniach). Treba prestať aspoň dva týždne pred zberom, aby sa nezhoršila skladovateľnosť. Aplikuje sa v denných hodinách.
- Omývacia závlaha - na odstránenie zvyškov postrekov tesne pred zberom sa používa závlaha postrekom v dávke 2 až 5 mm.
Podmienky ovplyvňujúce použitie závlah v ovocinárstve
- pestovateľské
- terénne podmienky
- pôdne podmienky
- hydrologické podmienky
Závlaha ovocných sadov je nutná v prípadoch: a) tam, kde ročný úhrn zrážok nedosahuje podľa druhov a ich vlahovej potreby hodnotu 500 až 700 mm b) v oblastiach, kde sa táto hodnota v priemere dosahuje, ale väčšinu rokov je suma zrážok pod normálom c) v lokalitách s dažďovým tieňom d) v lokalitách s nevhodným rozložením zrážok, s deficitom vlahy počas kritických fáz zvýšených nárokov na vodu e) v oblastiach so suchými zimami a jarným obdobím, s vlahovým deficitom na začiatku vegetácie. Na zavlažovanie sa používajú nasledovné typy závlahy : Závlaha postrekom Podstatou tohoto typu závlahy je rozstrekovanie vody do priestoru (spravidla sa zavlažuje plocha kruhového priemetu) postrekovačmi rôznej konštrukcie (dnes časté tzv. kladivkové rozstrekovače). Dôležitá je intenzita postreku (kvoli zasakovacej schopnosti pôdy), prevádzková spoľahlivosť postrekovačov, rovnomernosť rozdelenia vody na ploche, veľkosť kvapiek. Intenzita postreku sa môže pohybovať spravidla v rozmedzí 1-12 mm za hodinu, môže byť i viac, avšak len pre určité podmienky. K tomuto typu závlahy sa zaraďuje aj impulzná závlaha, ktorej podstatou je postrek zo špeciálnych postrekovačov prerušovane, čoho výsledkom je nižšia spotreba vody, a postrek možno vykonávať dlhší čas, čím sa dosahuje vyrovnanejší vlahový režim. Mikropostrek je zavlažovanie tzv. minipostrekovačmi s intenzitou 2-5 mm za hodinu pri nižšom prevádzkovom tlaku pod korunami stromov. Prenosné závlahové súpravy sú zložené zo systému prenosných rúr s rozstrekovačmi.
Pestovanie ovocných drevín a agrochemické vlastnosti pôdy
Pestovanie ovocných drevín predstavuje pre pestovateľa mnohoročný sled pestovateľských opatrení a zásahov v podobe rezu, hnojenia, zálievky, chemickej alebo biologickej ochrany až po zber úrody. Pri správnom pestovaní sa ovocné dreviny dostávajú do rodivosti po troch (jablone na slabo rastúcich podpníkoch), piatich (slivky) až ôsmych rokoch (orechy). Počas prvých neplodných rokoch je potrebné na ovocných drevinách zapestovať korunku s dostatočným množstvom výhonov a konárov. Ovocie sa pestuje jednak pre priamy konzum alebo spracovanie (marmelády, šťavy, alkoholické nápoje). Z hľadiska výživovej hodnoty má pre človeka najväčší význam konzumovať ovocie v čerstvom stave. Obsahuje totiž množstvo dôležitých vitamínov a minerálnych látok, v menšom množstve bielkovín a tukov. Jeden z hlavných je ten, že ovocné dreviny sú na jednom stanovisku niekoľko rokov, preto je potrebné dbať na agrochemické vlastnosti pôdy medzi ktoré patrí predvýsadbové vyhnojenie miest na pozemku, kde budú dreviny pestované. Pri zanedbaní tohto hnojenia majú dreviny po výsadbe krátke prírastky, slabý rast, neprinášajú želanú úrodu a sú citlivé na choroby a škodcov. Ďalším faktorom je množstvo organickej hmoty v pôde, kde budú stromy rásť. Vhodné je použiť rozložený maštaľný hnoj alebo kompost. Táto organická hmota viaže vodu a živiny a dokáže nimi lepšie zásobovať dreviny. Optimálny obsah organickej hmoty v pôde je 3 %. Ďalšiu úlohu zohráva pôdna reakcia (pH), ktorá sa dá upraviť použitím rašeliny, ak je pH vysoké alebo použitím vápna, ak je pH nízke. Pôdna reakcia ovplyvňuje procesy v rastline a rozpustnosť mikroelemnetov a mikrobiálnu činnosť v pôde. Ideálne pH pôdy pre ovocné dreviny je približne 6 - 7,5. Najväčší dôraz sa však kladie na obsah prístupných živín v pôde, pretože podľa obsahu živín sa dá jednoducho zistiť potreba hnojenia jednotlivými prvkami a možno tak doplniť pôdu o potrebné živiny.
Živiny a ich vplyv na rast a kvalitu ovocia
- Dusík - stimuluje rast listov a letorastov a má vplyv na diferenciáciu kvetných púčikov, čo môže ovplyvniť plodnosť v nasledujúcom roku. Nedostatok dusíka sa prejavuje blednutím až žltnutím listov, ročné prírastky sú krátke, listy menších rozmerov. Ovocný strom nasadzuje menej kvetov a zvyšuje sa opad plodov. Pri nadbytku sú listy sýto zelené až namodralé a strom je charakteristický silným vegetatívnym rastom.
- Fosfor - nedostatok fosforu sa postupne na drevinách prejaví obmedzeným vegetatívnym rastom a zníženou plodnosťou. Letorasty sú kratšie, listy majú tmavšiu farbu s bronzovým leskom a na jeseň skôr farbia a opadávajú.
- Draslík - úroveň výživy draslíkom výrazne ovplyvňuje produkčnú schopnosť ovocných výsadieb, ich odolnosť a kvalitu ovocia. Rastliny lepšie zvládajú stres počas leta (dlhé obdobie sucha, infekčný tlak chorôb a škodcov…), zvyšuje sa odolnosť proti mrazom a kvalita a skladovateľnosť plodov.
- Vápnik - vďaka tomuto prvku sa spevňuje bunečná stena rastlinných buniek, pomáha viazať niektoré organické zlúčeniny a má pozitívny vplyv na skladovateľnosť plodov. Pri nedostatku vápnika dochádza k poruchám na koreňovom systéme - netvoria sa vlásočnicové korene, na listoch vznikajú farebné zmeny a na plodoch sa vytvárajú hnedé škvrny - pehavitosť.
- Horčík - je základným prvkom chlorofilu - zeleného farbiva listov, aktivuje enzymatické reakcie v rastline a pomáha lepšiemu príjmu fosforu. Nedostatok horčíka sa prejavuje oranžovými, červenými až purpurovými škvrnami na listoch, dochádza k zníženiu počtu kvetov, plody sú drobné, zlej kvality a predčasne opadávajú.
- Mikroelementy - harmonickú výživu rastlín podporujú mikroelementy. Pri ovocných drevinách sa jedná o železo, mangán, meď, zinok, bór a molybdén, vďaka ktorým v drevinách fungujú všetky životné procesy v rovnováhe. Dreviny sú tak menej vystavované stresu a sú odolnejšie voči tlakom chorôb a škodcov a lepšie zvládajú prekonávať obdobie sucha.
Hnojenie ovocných stromov
Zdravá a bohatá úroda ovocia je tou najlepšou odmenou za starostlivosť o ovocné stromy. Tá sa však nezaobíde bez pravidelnej zálievky či hnojenia. Čo sa týka hnojenia ovocných stromov, kľúčové je množstvo živín v pôde a ich vzájomný pomer. Rovnako tak, ako stromu neprospieva nedostatok živín, škodí mu aj ich nadbytok. Väčšinu začínajúcich pestovateľov ovocia zaujíma, kedy hnojiť ovocné stromy, aby mali bohatú úrodu a kvalitné plody. V prípade, že chcete hnojiť menej, prihnojujte ovocné stromy iba na jar, alebo v jeseni organickými hnojivami. Ovocné stromy potrebujú živiny vo vyváženom pomere, konkrétne ide o dusík, fosfor, draslík, vápnik a horčík.
#