Tento článok sa zameriava na viku ako druh repy, jej pestovanie, podmienky, ktoré vyžaduje, a rôzne spôsoby jej využitia v poľnohospodárstve a výžive. Vika, ako druh repy, si získava popularitu vďaka svojej adaptabilite a nutričným hodnotám.
Úvod do pestovania Viky
Pestovanie plodín, vrátane vik, je komplexný proces, ktorý si vyžaduje pochopenie špecifických potrieb rastlín, aby sa dosiahla optimálna úroda. Dôležité je myslieť dopredu, plánovať efektívne, využiť hriadky naplno a dbať, aby na nich vždy niečo rástlo. Dodržujte pravidlá pre dosiahnutie úspechu.
Podmienky pre úspešné pestovanie Viky
Pôdna reakcia (pH) a jej význam
Pôdna reakcia, vyjadrená hodnotou pH, je kľúčovým faktorom ovplyvňujúcim rast a vývin rastlín. U pestovateľov pretrvávajú predstavy o rozdielnej citlivosti jednotlivých plodín na pH pôdy, čo sa aj uplatňuje pri pestovaní plodín. Pôdna reakcia je významným ukazovateľom vlastnosti pôdy, ktorá vplýva priamo a sprostredkovane na rast a vývin rastlín predovšetkým tým, že sa podieľa na mobilizácii živín v pôde, podmieňuje prijateľnosť živín z pôdy i hnojiva a určuje aj efektívnosť hnojenia plodín.
Vo všeobecnosti sa vychádza z predstavy, že rastliny sú prispôsobené na široký rozsah pH pôdy od 4 do 8. Avšak pre väčšinu plodín optimálne priemerne hodnoty sú v rozsahu od 5,5 do 7,5 . Manifestovaná toxicita je evidentná iba pri pH < 3 a nad pH 10, ktorá spôsobuje patologickú zmenu štruktúry koreňového systému. Rastliny vykazujú väčšiu odolnosť voči vysokým hodnotám pH. Existujú evidentné špecifiká plodín na optimálne hodnoty pH. Rozdiely medzi plodinami nie sú významné, spravidla sa líšia o jednu, eventuálne dve jednotky pH.
Pôdna reakcia významne vplýva na druhové zloženia a aktivitu pôdnej mikroflóry. Vo všeobecnosti sa predpokladá, že baktérie preferujú neutrálnu a mierne zásaditú reakciu a naproti tomu mikroskopické huby kyslú reakciu. Preto zmena pH pôdy vplýva na druhovú skladbu pôdnej mikroflóry, jej aktivitu, čo sa prejavuje v biologickej sorpcii živín a mineralizácii organických látok. Mimoriadny význam pH pripadá na procesy príjmu živín. Prístupnosť živín a ich akumulácia v rastlinách je v značnej miere podmienená hodnotou pH pôdneho roztoku.
Prečítajte si tiež: Komplexný sprievodca pestovaním ľanu
Evidentné rozdiely v citlivosti rastlín sú iba zdanlivo na reakciu pôdneho roztoku, v skutočnosti je príčinou efekt deficitu alebo prebytku prístupných živín. Toto tvrdenie môžeme demonštrovať na príklade vysokej koncentrácie vodíkových iónov (veľmi nízke hodnoty pH), ktoré sú spravidla príčinou deficitu vápnika a čiastočne i fosforu a naproti tomu vysokého obsahu prístupného hliníku a mangánu v pôdnom roztoku. Z uvedeného je evidentné, že bezprostrednou príčinou toxicity plodín nie je vysoká koncentrácia H+, ale citlivosť plodín na deficit vápnika a toxicitu vysokej koncentrácie Al a Mn.
Vo všeobecnosti sa predpokladá, že pre pestovanie lucerny, jačmeňa a repy cukrovej sú vhodné neutrálne a mierne kyslé pôdy (pH). Naproti tomu pšenica, hrach, bôb, vika a ďatelina plazivá sú schopné zabezpečiť dobru úrodu ako na neutrálnych, tak aj na kyslých pôdach. Je pozoruhodné, že plodiny ako ďatelina biela, ovos, raž, lupina a zemiaky dobre znášajú pôdy veľmi kyslé, ale aj neutrálne. Aplikácia maštaľného hnoja zmierňuje negatívny účinok nízkych hodnôt pH. Pozoruje sa závislosť medzi zvýšenou odolnosťou na nízke hodnoty pH v podmienkach chladného a vlhkého počasia a naopak teplé počasie a vlahový deficit zvyšuje negatívny dopad zvýšených hodnôt pH.
Voda, Teplo a Svetlo
Ľan siaty oproti iným plodinám má relatívne vysokú potrebu vody, ktorú ovplyvňuje vysoký počet rastlín na jednotke plochy a ich pomerne vysoká transpirácia. Ľanu sa najlepšie darí v oblastiach, v ktorých sú priemerné ročné zrážky väčšie ako 600 mm a počas vegetačného obdobia sú priaznivo rozdelené.
Ľan sa vyznačuje pozitívnym termotropizmom, vegetačný vrchol sa obracia za zdrojom tepla. Po vzídení semena ľanu mu v prvých rastových fázach vyhovujú nižšie teploty. V ďalších rastových fázach sú vhodné priemerné vyššie teploty dosahujúce 18 až 22 °C, ktoré priaznivo vplývajú na rast stonky do dĺžky. Zle znáša vysoké teploty, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú množstvo a kvalitu vlákna v stonke.
Ľan priadny patrí k rastlinám dlhého dňa. Za dlhého dňa ľan rastie a vyvíja sa veľmi rýchlo. Účinok svetla sa uplatňuje na anatomickej stavbe stonky. Elementárne vlákna pri nedostatku svetla majú okrúhly tvar a väčší lumen. Stonky pri nadmernom zatienení viac políhajú.
Prečítajte si tiež: Zemiaky ako súčasť jazyka
Zaradenie v osevnom postupe
Zaradenie v osevnom postupe nie je problematické, ľan je na druh predplodiny nenáročný. Náročný je však na nezaburinenosť pozemkov, čo vyplýva z fázy pomalého rastu kde stagnuje, a tým vytvára riziko silného zaburinenia. Najpoužívanejšie predplodiny sú obilniny. Pre vysoký obsah dusíka sú menej vhodné ďatelinoviny a strukoviny. Po sebe ho pestujeme v odstupe 6 - 7 rokov, pretože vytvára tzv. ľanovú únavu pôdy.
Príprava pôdy
Príprava pôdy sa riadi predplodinou. Podmietku, ničiacu buriny, nevynechávame. Jesennou prípravou, strednou orbou do hĺbky 0,22 - 0,25 m, zapravíme do pôdy P a K hnojivá. Jarná príprava pôdy je totožná s prípravou pod obilniny. Smykovanie s bránením a príprava lôžka pre osivo do hĺbky 50 - 60 mm kombinovaným kultivátorom po predchádzajúcom zapravení potrebnej dávky N, P, K hnojív a herbicídov je sled prác pred vlastnou sejbou.
Výživa a hnojenie
Výživa a hnojenie je limitované objemom koreňovej hmoty. Ľan vyžaduje pre svoj slabší koreňový systém nižšie hladiny živín oproti iným plodinám. 1 t rosených stoniek odčerpáva z pôdy 17 - 20 kg N, 3 - 5 kg P, 21 - 25 K, 10 kg Ca a 1,8 kg Mg.ha-1. Veľmi opatrne hnojíme dusíkom v dávke maximálne do 40 kg.ha-1. Nadmerné dávky poškodzujú kvalitu, rednutím pletív sa vytvárajú krehké trhavé vlákna.
Sejba
Sejba normám zodpovedajúceho osiva (moreného, prvotriednej kvality) je najvhodnejšia pri teplote pôdy 6˚ C, kalendárne koncom marca až začiatkom apríla. Sejeme do „obilných riadkov“ s ich vzdialenosťou 75 - 120 mm. Výsevok priadnych ľanov je od 25 - 28 mil. klíčivých semien na 1 ha, pri olejných 10 - 15 mil.ha-1. Hmotnostne sa výsevok pohybuje od 100 - 180 kg.ha-1. Pre zlepšenie kvality rosenia je možné vysievať ľan s prísevom tráv, najlepšie mätonohu mnohokvetého.
Ošetrovanie počas vegetácie
Ošetrovanie počas vegetácie spočíva v ničení prísušku bránením, resp. ježkovými valcami. Aplikácia herbicídov je nevyhnutná na zaburinených pozemkoch. Porasty ošetrujeme proti chorobám a škodcom prípravkami povolenými v metodiky ochrany rastlín.
Prečítajte si tiež: Sprievodca pre milovníkov steakov
Zber a pozberová úprava
Optimálny termín zberu ľanu na stonky (vlákno) je koniec žltej, na semeno v plnej zrelosti. Úrody stoniek roseného ľanu sa pohybujú u nás okolo 3,2 - 4,2 t. ha-1, semena 0,5 - 0,6 t. ha-1. Zber robíme bez rosenia, vytrhaním stonky odvážame do ľanárskeho podniku, ten realizuje rosenie, alebo ho po vytrhaní a odsemenení rosíme priamo na parcelách. Rosenie je biologický spôsob oddeľovania vlákna z ľanových stoniek vplyvom mikroorganizmov a plesní najmä rodu Mucor. Po vyrosení hornej vrstvy stoniek (nadobúdajú striebristé sfarbenie) stonky obrátime, podľa potreby aj dvakrát. Pri správne vyrosenom ľane sa vlákno ľahko oddeľuje od stoniek, pri prerosenom sa trhá a pri nedorosenom ostávajú na vlákne časti dreviny - pazderia.
Opakované výsevy
Opakované výsevy vám zabezpečia úrodu po celý rok. Keď nepodceníte správne a dôsledné vypracovanie osevného plánu, odmenou vám bude takmer celoročná zásoba čerstvej zeleniny. Základom úspechu je správne a včasné naplánovanie zeleninovej záhrady v súlade s osevnými postupmi. Aby ste záhradu využili na maximum, pestujte na hriadkach počas roka viac ako len jednu plodinu. Nezabúdajte, že niekoľkoročným pestovaním jednej plodiny na rovnakom stanovišti sa zhoršuje kvalita pôdy, jednostranne sa odčerpávajú živiny, zvyšuje sa riziko výskytu chorôb a škodcov typických pre daný rastlinný druh.
Pri pestovaní podľa pestovateľských tratí je najjednoduchšie rozdeliť plochu na tri zóny (hriadky), pričom každú jeseň prihnojíte len jednu. Vzniknú tak pestovateľské trate, ktoré vyjadrujú nielen počet rokov od posledného zapracovania vyzretého maštaľného hnoja alebo kompostu do pôdy, ale určujú i to, ktorú zeleninu z pohľadu nárokov na živiny je tam najvhodnejšie pestovať. Dbajte na alelopatické vzťahy medzi rastlinami, nezabudnite si vyčleniť priestor na pestovanie trvácej zeleniny a hriadky spestrite bylinkami či kvitnúcimi letničkami, ktoré sa ľahko rozmnožujú samovýsevom a navyše do záhrady prilákajú užitočný hmyz, odpudia škodce a ochránia úrodu pred výskytom chorôb. Na jednej hriadke pestujte rastliny s podobnými nárokmi na vlahu, svetlo a úrodnosť pôdy. Vyhnite sa však kombinácii druhov z rovnakej čeľade. Majú veľmi podobné nároky na živiny a trpia rovnakými chorobami.
Keďže rastliny pôdu vyčerpávajú, na časť uvoľnených hriadok koncom leta vysejte druhy určené na zelené hnojenie a pred zimou ich zapracujte do pôdy. Nie všetky druhy zeleniny dobre reagujú na hnojenie, preto sa pestujú podľa nárokov na zásobu živín v pôde.
Využitie Viky
Ako zelené hnojenie
Ak máte väčšiu záhradu alebo nechcete pestovať veľké množstvo zeleniny, vysejte na hriadky rastliny zeleného hnojenia, ktoré vytvoria súvislý porast, zamedzia rastu buriny, vyplaveniu živín z pôdy (najmä dusíka), pomôžu jej krásne sa zregenerovať a vylepšia jej vlastnosti. Vďaka nim sa pôda zároveň detoxikuje od škodlivých látok. Najväčšie plus je v prínose živín. Koreňmi ich doslova vytiahnu z hlbších vrstiev a sprístupnia ich pre plytko koreniacu zeleninu. Bohatú zelenú hmotu a mohutný koreňový systém za krátky čas vytvorí napríklad facélia, pohánka, hrach siaty, hrach roľný (peluška), horčica biela, lupina. Zelenú hmotu týchto druhov stihnete pokosiť a zarýľovať ešte na jeseň. Na skoré jarné zapracovanie do pôdy využite sejbu ozimných druhov, ako je vika huňatá, repka ozimná či raž.
Vika ako krmivo pre zvieratá
Tuky a bielkoviny získané z ľanového semena sú základnou surovinou pre tukový priemysel. Semeno obsahuje 34 - 40 % tukov a 18 - 22 % stráviteľných bielkovín. Veľký význam majú ľanové šroty, ktoré sú odpadom pri spracovaní semien na olej. Tieto šroty obsahujú 25 - 27 % stráviteľných bielkovín a sú hodnotným, dieteticky pôsobiacim krmivom hlavne pre dojnice a teľné zvieratá.
Letné a strniskové miešanky
Letné medziplodiny sa seju po plodinách, ktoré včas opúšťajú pole. Pre svoj rast majú k dispozícii takmer polovicu vegetačného obdobia. Tvorené sú úrodnejšími, teplomilnejšími a kvalitnejšími druhmi - kukurica, ciroky, slnečnica, strukoviny, niektoré druhy kapust.krmovín; agrotechnika letných miešaniek je zameraná predovšetkým na šetrenie vlahou. Pôda sa preto po zbere predplodiny plytko spracuje, vyhnoji dávkou 30g/ha N, pred sejbou sa zavalcuje a okamžite nasleduje sejba. Termín sejby spadá do obdobia 15.5-15.7; termín zberu je určovaný rastovou fázou hlavného komponentu miešanky. Pri ciroku je to v období na začiatku klasenia, pri kukurici sa posúva až do mliečnej zrelosti. Najskôr siate letné miešanky sa zberajú koncom augusta, posledné na začiatku októbra. Úroda kolíše podľa zloženia miešanky, termínu sejby, zberu a poveternostných podmienok v rozpätí od 20-40t/ha. Dostatok vlahy možno zabezpečiť doplnkovou závlahou. Agrotechnika je zameraná na max. šetrenie pôdnej vlahy, minimalizáciu spracovania pôdy a rýchlu sejbu. PK-hnojiva sa aplikujú spravidla k predplodine; pred sejbou sa pozemok vyhnoji N v dávke 40-60kg/ha. Strniskové miešanky sa zberajú len na zelené krmenie. Kukuricu a ciroky treba zobrať do príchodu jesenných mrazov, kapustovité druhy do zač.
Ďalšie druhy plodín a ich využitie
Láskavec (Amaranthus)
Láskavec sa používa ako potravina, zelenina, na zelené kŕmenie, silážovanie, energetická plodina, okrasná rastlina a výrobu granúl. Z hľadiska poľnohospodárskeho je láskavec plodina s rýchlym rastom, dáva vysoké úrody - približne 3 tony semena na hektár za 3 - 4 mesiace rastu v monokultúre a 4 - 5 ton na hektár suchej hmoty po 4 týždňoch. Jednou z možností využitia láskavca je jeho využitie ako objemovej krmoviny pre vysokú produkciu kvalitnej fytomasy. Kvalita krmu láskavca sa často porovnáva s kvalitou krmu ďatelinovín. Kvalita daná obsahom kvalitných bielkovín a minerálnych prvkov, predovšetkým Ca, Mg a P. Kvalitu krmu však znižujú antinutričné látky ako sú saponíny, šťavelany, nitráty a často príliš vysoký obsah draslíka. Rastliny rodu Amaranthus patria medzi rastliny s vysokým obsahom antioxidačne pôsobiacich vitamínov a provitamínov. K týmto látkam patrí najmä vitamín C /kyselina askorbová/, vitamín E /tokoferol/ a vitamín A /retinol/ a jeho provitamíny - karotény, najmä beta karotén.
Ľuľok zemiakový (Solanum tuberosum L.) - zemiak
V celosvetovom meradle zemiaky považujeme za významnú potravinu, ale súčasne i priemyselnú plodinu. Z celospoločenského hľadiska zemiaky predstavujú dôležitú potravinu, významnú priemyselnú plodinu a nepostrádateľnú poľnohospodársku plodinu. Z hľadiska historického zemiaky nadobudli prívlastok “druhý chlieb“.
Tritikale ozimné (Triticale cosecale)
Tritikale ozimné je vytvorené zámerným krížením pšenice a raže. Tritikale pestované na zelené kŕmenie v čistom poraste i v miešankách v tzv. zelenom páse kŕmenia nadväzuje na raž a jej miešanky. Najvhodnejšie uplatnenie triticale je v kombinácii s vikou ozimnou ako ozimnej medziplodiny vo vyšších oblastiach. Zberá sa začiatkom klasenia, možno ho využiť v GPS siláži, v obilnotrávnych miešankách s podsevom MM. Termín sejby v septembri; výsevok 6 mil. klíčivých zŕn na ha; úrody 25-35t/ha.
Jačmeň siaty jarný (Hordeum vulgare)
Jačmeň má menšie použitie v krmovinárstve pre nižšie úrody zelenej hmoty (18-25t/ha) ako ovos, raž a triticale, i keď poskytuje jemnejší a chutnejší krm. Pre kŕmenie v zelenom stave je vhodný za 60-75 dní. Vo vyšších polohách v mliečnej a mliečnovoskovej zrelosti dosahuje na koreni vyšší obsah sušiny, preto sa môže priamo silážovať. Jačmeň jarný je vhodná krmovina pre zber drvených rastlín pre nízky obsah vlákniny; ďalej sa používa ako komponent do jarných strukovinoobilných miešaniek. Termín zberu sa určuje podľa rastovej fázy; na zelené kŕmenie sa zberá pred klasením, na senáž v mliečnovoskovej zrelosti.
Pšenica letná, forma ozimná (Triticum aestivum)
Pšenica letná sa osvedčila ako dobrá krycia plodina pri zakladaní porastov viacročných krmovín; jej použitie v jarných strukovinoobilných miešankách na zelené kŕmenie je minimálne; pestovaná s vikou huňatou poskytuje v máji úrodu 18-25t/ha zeleného krmu. Dnešné odrody, prešľachtené na produkciu zrna, sú pre krmovinárstvo.
Medzirodové hybridy
- Odra (Lolium multiflorum L. x Lolium perenne) - tetraploidný hybrid morfologicky podobný MT, trvácnosť je približne 3 roky, dáva vysoké úrody kvalitného krmu; je náročný na živiny, najmä dusík.
- Perun (Lolium multiflorum x Festuca pratensis) - tetraploidný hybrid mätonohového charakteru; viacročná vysoko produkčná tráva, trvácnosť približne 3-4 roky.
- Felina, Becva, Hykor (Lolium multiflorum x Festuca arundinacea) - hybrid MM spätne krížený s kostravou trsteníkovitou.