Úvod
Pestovanie jabĺk má na Slovensku dlhú tradíciu. V súčasnosti sa však kladie čoraz väčší dôraz na zachovanie starých odrôd a ekologické metódy pestovania. Tento článok sa zameriava na pestovanie jabĺk na veľkej farme s dôrazom na tieto aspekty.
Záchrana starých odrôd
Od roku 2012 sa Škôlka Domov stromov venuje ochrane a obnove pôvodných ovocných odrôd a krajiny. V genofondových sadoch rastú tisíce starých odrôd. Vyberajú a rozmnožujú pre záujemcov tie najlepšie odrody ovocných stromov.
Genofondové sady
Škôlka Domov stromov začala v Bošáci a dnes pôsobí aj v Moravskom Lieskovom, kde založila genofondový sad. Pestuje vyše 80 botanických druhov - od historických až po nové odrody ovocných stromov a drevín.
Ekologické pestovanie
Na veľkej jablkovej farme sa stromy nepestujú s použitím priemyselných hnojív, pesticídov a herbicídov. Stromy sú štepené na semenných podpníkoch a rastú v súlade s prírodou.
Bezpečný systém pre zákazníkov
Škôlka Domov stromov vymyslela bezpečný systém, ako dostať stromy až k zákazníkom domov. Uvedomuje si, že nie každý je expert na pestovanie stromov, a preto ponúka aj poradenstvo.
Prečítajte si tiež: Veľká Šestka torta: Kompletný návod
Ponuka odrôd
Veľká jablková farma ponúka krajové odrody, alejové stromy i netradičné druhy - všetko s dôrazom na udržateľnosť a lásku k prírode.
Výchovný rez
Povýsadbovým rezom sa starostlivosť o ovocné druhy drevín nekončí. Väčšina kultivovaných ovocných druhov je totiž výrazne plodnejšia a produkujú výrazne väčšie plody ako ich divokí predkovia. Preto sa pomocou výchovného rezu snažíme zabezpečiť, aby tieto veľké úrody ovocné stromy uniesli bez poškodenia. Podobne ako platí aj u detí, predtým, než môžu začať odovzdávať spoločnosti nejakú hodnotu, je potrebné, aby vyrástli a zmohutneli.
Ciele výchovného rezu
Cieľom výchovného rezu je strom, ktorý sa vyvíja správnym smerom, má silné prírastky, do fázy plodnosti vstupuje postupne a jeho základný tvar zodpovedá druhu či odrode. Skôr než k samotnému rezu pristúpime, mali by sme si ujasniť, ako má strom približne vyzerať, a premyslieť si, aký efekt budú mať konkrétne zásahy.
Termín výchovného rezu
Výchovný rez vykonávame v predjarí, spravidla vo februári, keď už pominú najsilnejšie mrazy, alebo v marci. Pri kôstkovinách je vhodné rezať čo najviac až v marci; pri broskyniach a marhuliach ideálne v čase, keď sú puky narašené. Ak režeme skôr, môžeme ponechať krátke pahýliky či čapíky a načisto (t. j. na púčik alebo na konárový krúžok) dorezať až v marci.
Dĺžka obdobia výchovného rezu
Dĺžka obdobia výchovného rezu závisí od druhu, odrody, podpníka aj od podmienok lokality. Hlavným cieľom je udržať dobrý pomer medzi rastom a plodnosťou. Zjednodušene: ak strom rastie príliš slabo, režeme hlbšie (tzv. dlhý až stredný rez) a výchovný rez trvá dlhšie. Naopak, pri príliš bujnom raste oproti optimu (v prvých rokoch približne 60-70 cm) režeme plytšie (tzv. stredný až krátky rez) a po kratšie obdobie. Pri jadrovinách zvyčajne realizujeme výchovný rez dlhšie než pri kôstkovinách.
Prečítajte si tiež: Analýza diela Alabama Moon
Vplyv prostredia
V teplých a suchých oblastiach, na pôdach slabšej kvality, pri tlaku hlodavcov či vošiek alebo v extenzívnych podmienkach lúčnych sadov vychovávame stromy spravidla dlhšie než tam, kde majú dostatok vlahy a živín a bez tlaku oslabujúcich živočíchov. Naopak v teplejších a suchších oblastiach je čoraz častejší problém popálenia plodov slnkom, ktorý zhoršuje vysúšajúci vietor. V takom prípade pri výchovnom reze smerujeme skôr k trochu hustejšej, uzavretejšej korune. Rovnako týmto rezom obmedzujeme aj defekty vetvenia, ktoré môžu časom viesť k rozlámaniu stromu pod úrodou alebo vplyvom vetra či snehu: tlakové či konkurenčné vetvenie a ostré uhly nasadenia konárov.
Typy rezu
Rovnako ako pri povýsadbovom reze zakracujeme predovšetkým jednoročné výhony. Ak sa strom vyvíja dobre, intenzitu zakracovania z roka na rok znižujeme - teda režeme postupne menej výrazne než v období povýsadbového rezu. Podľa sily rastu volíme buď stredný rez (o ½ dĺžky jednoročného výhonu), alebo krátky rez (o 1/3 dĺžky). Sila rastu pritom závisí aj od vonkajších vplyvov, napríklad prítomnosti hlodavcov či vošiek, od sucha alebo od toho, či je výsadbová misa zarastená trávou.
- Krátky: Výhon skracujeme o viac ako 1/2 až 2/3 dĺžky - výraznejšie podporíme vetvenie v bazálnej časti výhonu. Používame ho najmä pri povýsadbovom reze na jar. Naopak, krátky rez počas vegetácie potláča rastu.
- Stredný: Skracujeme približne o 1/2 výhonu - podporíme vetvenie v strednej časti výhonu; u niektorých druhov sa tvorí plodný obrast na báze výhonu. Využívame najmä v 2.-3. roku po výsadbe.
- Dlhý: Skracujeme o 1/3 až 1/2 výhonu - následne vyrastené letorasty bývajú kratšie, pod nimi sa diferencujú kvety a pod nimi môže ostať vyholený konár. Používame najmä v 4.-5. roku po výsadbe.
Postup pri reze
Pri reze stromu začíname vždy od vrchu a riadime sa princípom zjednodušovania. Zvolíme si iba jeden terminál - teda pokračovanie kmeňa - a ten ďalej upravujeme. Podobne ako pri povýsadbovom reze stromu „potvrdíme“ ako terminál ten výhon, ktorý si strom prirodzene vybral sám. Spoznáme ho podľa toho, že doň smeroval najsilnejší tok miazgy, čo sa prejaví najväčšou hrúbkou výhonu aj najväčším ročným prírastkom (= dĺžkou jednoročného výhonu). Terminál pritom nemusí rásť úplne kolmo hore - môže byť aj mierne vychýlený. Výhony, ktoré terminálu najviac konkurujú, odstránime na konárový krúžok. Ak sú konkurenčné výhony hrubšie než 1/3 priemeru kmienka, najskôr ich zakrátime na pätky s 2-3 púčikmi, počas vegetácie ich priebežne pinzírujeme za 3.-5. listom a načisto odstránime až v nasledujúcom roku.
Ostatné konkurenčné výhony skrátime stredným rezom približne na polovicu. Zároveň týmto postupom brzdíme predčasnú tvorbu druhého poschodia kostrových konárov. Druhé poschodie zakladáme až neskôr - v 4.-6. roku po výsadbe, keď je prvé poschodie dostatočne silne vyvinuté. Krátke a vodorovné konáre, ktoré terminálu ani kostrovým konárom nekonkurujú, neodstraňujeme ani nezakracujeme - v ďalšom roku môžu niesť úrodu.
Terminál zakracujeme v 2. roku po výsadbe približne o polovicu. Ak strom dobre prirastá, v 3.-5. Strmo rastúce konkurenčné výhony odstraňujeme úplne, prípadne ponecháme len pätky. Predlžujúci výhon zakracujeme rezom na púčik; hĺbku rezu volíme podľa sily rastu. Ostatné konkurenčné výhony skracujeme stredným rezom na púčik.
Prečítajte si tiež: Politické presahy Öresundského mosta
Kostrové konáre
Keď máme terminál zjednodušený, pokračujeme prácou s kostrovými konármi. Ideálne si zvolíme tri kostrové konáre a ich zosilnenie podporíme zakracovaním. Aj tu platí jednoduché pravidlo: čím vyšší je počet kostrových konárov, tým slabšie budú jednotlivé konáre. Kostrové konáre vyberáme opäť medzi tými, do ktorých strom prirodzene smeruje najviac energie a ktoré majú dobré priestorové usporiadanie. Ich konkurenty odstraňujeme buď rezom na konárový krúžok, alebo ponecháme krátke pätky, ktoré počas vegetácie zaštipujeme. V prvý rok po založení koruny skracujeme kostrové konáre tak, aby končili približne o 15 cm nižšie než terminál a zároveň zhruba v rovnakej výške. V 2. roku po založení korunky (a následne aj v ďalších rokoch) vyberáme aj polokostrové konáre vyrastajúce z kostrových konárov - postačia 2 na každý kostrový konár. Ak má stromček dobré prírastky, môžeme v 2. roku založiť aj druhé poschodie kostrových konárov.
Starostlivosť o kríky
Pri kríkoch je situácia zároveň jednoduchšia aj zložitejšia - záleží totiž na tom, o aký druh ide, keďže jednotlivé druhy sa správajú rozdielne. Keďže kríky spravidla vstupujú do plodnosti podstatne skôr než stromy, výchovný rez po povýsadbovom reze zvyčajne sústreďujeme najmä na približne prvé 2 roky. Zameriavame sa pritom predovšetkým na presvetľovanie, t. j. odstraňovanie výhonov, ktoré zbytočne zahusťujú korunu alebo rastú smerom dovnútra. Pri ovocných kríkoch potom viac nastupuje udržovací a zmladzovací rez, a to podľa toho, na akom starom dreve najmä plodia.
Dôležitosť rastu
Kľúčové je mať na pamäti, že pre dobrú vitalitu a stabilnú plodnosť počas dlhého života je rozhodujúci rast. Dreviny preto hodnotíme individuálne a tomu prispôsobujeme aj intenzitu výchovného rezu. Spomalenie rastu však môže prísť aj už v prvých rokoch po výsadbe, najmä ak drevinu oslabujú nepriaznivé podmienky (napr. sucho, nedostatok výživy, poškodzovanie hlodavcami či hmyzom a pod.). Aj preto nerežeme schematicky: cieľom je „rez šitý na mieru“ a rez vnímame len ako jednu z častí celkovej starostlivosti o dreviny.
Princípy rezu
Rezom prevedieme rast zo silnejšieho konára na slabší tak, aby ponechaný konár prevzal funkciu odstraňovaného. Rez vedieme za kôrovým hrebienkom z opačnej strany ako pri reze na konárový krúžok. Pri jednoročných konkurenčných výhonoch používame rez na konárový krúžok. Pri kôstkovinách odstraňujeme konkurenčný výhon postupne pomocou rezu na Zahnov (aktívny) pahýľ. Odstraňujeme konár v príliš ostrom uhle vetvenia. Používame ho pri konári väčšieho priemeru, aby sme predišli vyštiepeniu dreva a odtrhnutiu kôry. 1. rez zo spodnej strany (10-30 cm od krúžku) do ¼-1/3 priemeru, 2. rez zhora za prvým až konár odpadne, 3.
Starostlivosť po výsadbe
Výsadba stromčeka alebo kríka je len začiatok. Aby drevina dobre rástla, nevyschla a časom priniesla úrodu, potrebuje v prvých rokoch správnu starostlivosť.