Časy, keď sa celá rodina denne stretávala v kuchyni, možno už pominuli, ale domáce varenie si Slováci stále považujú. Mnohí mladí Slováci si dnes varia, pečú, zavárajú a dokonca pestujú produkty do kuchyne. Prieskum spoločnosti Ikea Bratislava ukázal, že varenie prekvapivo obľubujú viac muži ako ženy (61 % mužov vs. 48 % žien). Tento článok sa zameriava na varenie pre slobodných mužov, pričom sa inšpiruje starými tradíciami, zdravou výživou a modernými trendmi.
Návrat k tradíciám a zdravému stravovaniu
Dnešná doba prináša množstvo možností stravovania mimo domu, avšak popularita zdravej životosprávy a bioproduktov vedie mnohých Slovákov späť do kuchyne. Vrhať sa do rôznych módnych vĺn je bežné, a to aj v stravovaní. Našou gastronómiou v súčasnosti hýbu Kelti a Vikingovia, alebo všeobecne, severania.
Keltská inšpirácia
Keltská kuchyňa využíva najmä čerstvé mäsá a ryby, husté mlieko a smotanu, ovocie, zeleninu a chlieb. Kedysi bolo údajne najčastejšie jedlo hrach so slaninou z bravčového alebo kamzičieho mäsa. Z kuchárskej knihy Írky-Keltky Joanne Asalaovej sa dozviete viac o receptoch na čarujúce jedlá a rôzne mýty. Napríklad, prečo v domácnosti nesmie zostať rozkrojená cibuľa, ani jej šupky, ktoré však nemožno vyhodiť, lebo by sa tým vyhodil blahobyt; musia ísť do kompostu. Naopak, v miestnosti chorého rozkrojená cibuľa vytiahne chorobu.
Vikingská strava
Ktovie, či starí Vikingovia tušili, že majú variť s panenským repkovým olejom, ktorý má menej nasýtených tukov a viac srdcu prospešných omega-3 mastných kyselín, ako sa pri severskej strave propaguje dnes. Že jedli mach, vetvičky, jedlú kôru stromov, morské riasy a žihľavu, teda to, čo sa podáva v súčasných severských reštauráciách, je pravdepodobnejšie. Ich jedlá boli veľmi bohaté na bielkoviny, takže boli robustnejší ako iné národy. Pili najmä medovinu a pivo. Špecialitou bolo zimné pivo, ktoré dnes poznáme ako vymrazené. Sud piva postavili von, na druhý deň zvrchu odstránili zamrznutú vodu. Vikingovia vraj jedávali iba dvakrát denne. Ráno obilné kaše, večer polievku a varené alebo grilované mäso, či ryby. Okrem mias a rýb konzumovali tvarohy a syry, hlávkovú kapustu, cibuľu, ovocie, lieskové oriešky, med, uhorky, koreňovú zeleninu, strukoviny. V núdzi jedli aj chaluhy, lišajníky a kôru stromov. Mäsá grilovali v jame obloženej kameňmi, na ktoré položili mrežu a pod ňou rozložili oheň. Na varenie mäsa vyložili jamu drevom, naplnili ju vodou a mäsom a do vody hádzali žeravé uhlíky. Neskôr už varili v železných kotloch zavesených na reťazi pripevnenej k trámu alebo železnej trojnožke. Konzervovanie mäsa solením je vraj tiež vikinský objav. Jeho korene sú zrejme v mäse zavesenom niekde na pobreží na sušiace háky, ktoré slaný vzduch zároveň presolil. Soľ získavali z morskej vody a popola chalúh, no jedlá konzervovali údením a kvasením bez nej, pretože bola pridrahá. Aj na ochucovanie používali namiesto soli bylinky, cesnak alebo sušené ovocie. Významnou surovinou bol pre nich med. Sladili ním aj pivo, do ktorého nepoužívali chmeľ a pili ho zohriate. Chlieb (nekvasený) Vikingovia piekli, len keď bolo dosť obilnín - na železnom alebo kamennom pláte.
Slobodný a v kuchyni: Tipy a triky
Status "single" vám už lezie krkom? Ukážte sa v najlepšom svetle a zvýraznite svoje prednosti. Buďte pozitívny a usmievavý a preskúmajte nové možnosti. Neberte prvého, ktorý sa vám ponúkne, ale selektujte. Ak sa vám niečo nezdá, spoľahnite sa na svoj inštinkt a poraďte sa s priateľmi.
Prečítajte si tiež: Perfektná sviečková omáčka: Sprievodca
Stereotypy o otcoch, ktorí sa nedokážu plnohodnotne postarať o deti, sú našťastie čoraz menej pravdivé. Mnohí otcovia berú otcovstvo zodpovedne a vážne a sú unavení z nezmyselných stereotypov.
Vyvrátenie stereotypov o slobodných otcoch
- Slobodní otcovia nezvládajú to, čo matky - skĺbiť domácnosť, starostlivosť a prácu. Dnes je každý človek, ktorý sa nevie o seba postarať vo všetkých smeroch, skrátka nevyzreté dieťa.
- Otcovia taktiež berú rodičovstvo vážne, nestačí len prinášať domov peniaze. Vedia, že sú pre vývoj dieťaťa dôležití, a nerobí im problém nájsť si čas na hranie. Pritom zvládajú aj prácu, aj domácnosť a varenie vyváženého jedla.
- Výchovu nechávajú na starej mame či iných ženských príslušníčkach rodiny. Veľa otcov nehádže výchovu na iných. Sú viac kamoši svojich detí než prísny rodič (ako matka).
- Otec ako bezstarostná a benevolentnejšia osoba je zároveň u detí obľúbenejší - a preto nezvláda udržať deti na uzde a v limitoch. Už dávno neplatí, že otec nezvládne byť autoritou, ktorá láskavo a úctivo dohliada na dodržiavanie pravidiel.
- Nezvládajú tlak a stres ohľadne výchovy a povinností. Tlak však dokážu zvládnuť rovnako dobre ako matka - záleží to od sily charakteru a duševnej vyrovnanosti, nie pohlavia.
- Nie sú schopní vyjadriť emócie a poskytnúť deťom láskavú náruč. Čoraz viac mužov prejavuje svojim deťom náklonnosť srdečným a láskavým slovom, objatím, otvoreným vyjadrením citov či slovami - a to je viac než skvelé.
- Nevedia, ako vychovávať dcéry. Dnes, aj z dôvodu, že bratia a sestry majú k sebe blízko, sú muži uvoľnenejší čo sa týka ženských vecí, a preto im nerobí problém menštruácia ich dcéry či rozhovor o intímnejších sférach. Znamená to, že dokážu vychovávať dcéry bez toho, aby im niečo chýbalo.
- Slobodní otcovia sú pre ženy lákavou partiou. Ženy sa štítia mužov, ktorí majú deti. Nie je tomu tak.
- Napísať inej matke, či sa ich deti môžu spoločne hrať, automaticky znamená záujem o sex. Nie je tomu tak, a otcovia si uvedomujú tento stereotyp viac než kedykoľvek predtým.
Ako začať variť, keď ste otec, ktorý to nevie
Ak ste otec, ktorý nevie variť, nezúfajte! Začnite s jednoduchými jedlami. Naučte sa pripravovať základné jedlá, ako sú:
- Cestoviny s omáčkou
- Omeleta
- Polievka
- Šalát
Používajte čerstvé suroviny, nebojte sa experimentovať a zapojte deti do varenia. Využívajte internet a navštívte kurz varenia.
Silvia Horecká: Ako na vyváženú a zdravú stravu
Silvia Horecká je odborníčka na výživu, ktorá sa dlhé roky zaoberá jedlom a jeho vplyvom na zdravie. Inšpirujte sa jej radami:
Tajomstvo dlhovekosti Sardínčanov
Sardínčania majú v prvom rade svätý pokoj. Žijú trošku inak. Sú svojím spôsobom uzavretí, ale aj veľmi priateľskí, ak si ich získate. Zaujímavé u nich je to spojenie tradícií, deľby práce, ktorú tam stále majú. Venujú sa fyzickým a manuálnym prácam, ženy sa starajú o rodiny o deti. A tá deľba práce spočíva v tom, že si takto vzájomné pomáhajú. Venujú sa remeselnej činnosti v rámci rodín, alebo v rámci dediny. A podľa toho, čo ktorá rodina vyprodukuje, tak funguje medzi nimi svojím spôsobom výmenný obchod. Majú dosah na čerstvé suroviny a v niektorých rodinách uprednostňujú polotovary, doma pripravené, pred tými z veľkovýroby. Skôr sa riadia takou rigoróznou, jednoduchou stravou.
Prečítajte si tiež: Sprievodca varením ryže
To, čo si oni dopestujú v čistom prostredí, tak by malo byť bio. Určite tam je zásah z emisií, z ovzdušia, lebo pred tým sa už nemáme kam schovať. Ale aj ten spôsob prípravy, konzumácie, rituály, to že majú poobednú siestu, komplexne prispieva k výskytu fenoménu dlhovekosti.
Makrobiotika a mediteránska strava
Silvia Horecká sa zoznámila s kombináciou makrobiotiky a mediteránskej stravy a už 20 rokov je presvedčená, že takýto koncept stravovania má obrovský význam.
Vyvážená zdravá strava
V našom jedálničku chýba hlavne zelenina, surová aj tepelne upravená, tam treba naozaj pridať. Podstatný podiel by mali predstavovať sacharidy a v tom je aj zelenina a ovocie. To znamená, až 50 % príjmu sacharidov, potom sú to bielkoviny 20% a tuky 30%. Ale to je veľmi všeobecná odporúčaná kostra, avšak prospešná pre väčšinu zdravej populácie. Mení sa individuálne podľa stavu, v ktorom sa človek nachádza, ovplyvňujú ju rôzne potravinové intolerancie, ochorenia, diéty tiež špecifická strava vyplývajúca z pracovných dôvodov alebo pri športe. Nie je však zástancom trendových diét.
Tipy na nákup a prípravu jedla
Silvia Horecká odporúča kupovať jednodruhové potraviny, ktoré majú jednu zložku. Naučiť sa kupovať potraviny, ktoré sú jednozložkové, majú čo najmenej konzervantov, aditív a udržiavačov čerstvosti. To platí aj pre stužené rastlinné tuky a margaríny, ktoré prešli neprirodzeným spracovaním. Je dôležité nájsť si čas na výrobu domácich polotovarov.
Surová strava a mrazené potraviny
Surová strava je súčasťou zdravej výživy. Kvalita závisí od toho, kto ich spracúvava. Keď sa po odtrhnutí zamrazia do 24 až 48 hodín, tak si zachovajú 80 % vitamínov a živín. Podľa nej neplnohodnotné potraviny sú tie, ktoré prešli konzervačným procesom ako je zaváranie, nakladanie. Tých by sme mali používať menej. Okrem nakladanej fermentovanej zeleniny, tá je úplne perfektná. To, čo prejde fermentáciou a nie je spálené v klasickom octe, je prospešné. Je za mrazenú zeleninu. Radšej, ako podstúpiť denný príjem importovanej zeleniny a ovocia ošetrenej chemikáliami na udržanie čerstvosti.
Prečítajte si tiež: Recepty s bielou čokoládou
Terapia jedlom
Terapia jedlom je prevencia v prvom rade. U nás ľudia síce takto nerozmýšľajú, pokiaľ sa nestretnú s konkrétnym problémom. Významom zdravej stravy je dať chorobe menšiu šancu k prepuknutiu. Posledných 20 rokov sa však epigenetika a nový vedný smer nutrogenomika zaoberajú intenzívne pôsobením určitých fytochemikálií - látok prirodzene sa nachádzajúcich v zelenine a ovocí. A práve o to ide. Jej úlohou je transformovať ich z odborných formulácií rovno do kuchynského prostredia. Preto na svojich kurzoch varenia, prednáškach a prezentáciách aj na Terapii jedlom predstavuje využiteľné postupy spracovania potravín, vhodných pre povzbudenie organizmu. Šetrnou úpravou a vhodnou kombináciou vybraných potravín a korenín môžeme využiť aj antioxidačnú aktivitu polyfenolov a ochrániť telo proti vonkajším vplyvom, proti voľným radikálom alebo ovplyvniť génovú expresiu pomocou prospešných metylačných procesov v rámci ľudskej DNA.
Rola otca pri výchove detí
Otec je pre deti rovnako dôležitý ako mama. Je vzorom pre dieťa a čas strávení s ním dieťaťu prospieva. Preto by si mal každý otec počas dňa vyhradiť čas na svoje deti a nemali by sme si to pripomínať len jeden deň v roku, obvykle na Deň otcov, prečo je otec tak dôležitý.
Otcovia sú dôležitou súčasťou výchovy zdravého dieťaťa. Deti potrebujú prítomného otca, nie emočne neprítomného človeka. Počas detstva potrebujú od otcov nasledovné veci - robte ich, a zaistíte si celoživotnú blízkosť.
Otec má na vývoj osobnosti detí obrovský vplyv. Formuje, akým spôsobom budú vnímať muža ako takéto, pretože podľa jeho vzoru budú posudzovať mužské pohlavie. Má vplyv na vnímanie vzťahu - jeho správanie k matke budú synovia modelovať vo vzťahu k dievčatám, a pre dcéry bude meradlom chovania, aké chlapcom voči sebe povolia. Pokiaľ si otec matku nevšíma, dcéry budú pokladať za normálne, ak im ich vyvolený nebude venovať pozornosť. Otec môže svoje deti naučiť nesmierne cenné lekcie a určiť úroveň spokojnosti a šťastia v živote. Má vplyv nielen na vzťahy, ale aj na životnú úroveň a úspech v kariére - ak je pri výchove prítomný a aktívne sa zapája, deti sú kariérne omnoho úspešnejšie, pretože sú odolné voči stresu, dravšie, asertívnejšie a bojovnejšie.
Čo v detstve potrebujeme od našich otcov
Je dobré pripomenúť si, že neexistuje manuál, ako byť dokonalým rodičom. Chybovať je ľudské, avšak nepriznať si vlastné pochybenie a nesnažiť sa posúvať a byť lepším človekom je neospravedlniteľné. Otcovia môžu deti naučiť mnohým užitočným schopnostiam, ktoré im pomôžu zvládať nástrahy života lepšie. Ukážte nám, ako sa brániť a postaviť sa za seba, ak sa s nami nejedná férovo. Zachovajte chladnú hlavu pri riešení problémov. Veľmi dôležité je pre deti naučiť sa ako riešiť vzniknuté problémy. Učíme sa to samozrejme pozorovaním rodičov. Pokiaľ je pre otca každý problém katastrofa, a zloží sa pod ťarchou stresu, tento model zopakujeme.
Recepty pre slobodných mužov
Karé špecialita môjho otca
[ recept č.
Varenie ako erotická predohra s Ariou Giovanni
Varenie ako erotická predohra! Tak vyzerá kurz jednoduchého varenia, ktorý pre slobodných mužov natočila Aria Giovanni. Recepty, ktoré predstavuje sú na úrovni žiaka základnej školy - a ani tie jej veru nejdú veľmi od ruky. Vďaka jej videám sa môžete naučiť pripraviť napríklad „volské oko“ či sladký zemiak v mikrovlnnej rúre a určite inšpirujú aj nejedného zarytého odporcu varenia.
Veľká noc a "slobodná mládenecká klobása"
Veľká noc je obdobím znovuzrodenia, oslavy jari a v kresťanskej tradícii zmŕtvychvstania Ježiša Krista. S týmto sviatkom sa spája množstvo zvykov a tradícií, ktoré sa v priebehu storočí vyvíjali a menili. Jedným z typických prejavov osláv Veľkej noci je šibačka a polievačka, spojené s odmeňovaním mládencov maľovanými vajíčkami - kraslicami.
A práve kraslice, kedysi jediná a vzácna odmena, boli často spojené s receptami, ktoré sa v rodinách dedili z generácie na generáciu. Hoci priamo o recepte na "slobodnú mládeneckú klobásu" sa v dostupných zdrojoch nehovorí, môžeme si predstaviť, že šlo o špeciálnu klobásu, ktorú dievčatá pripravovali pre šibačov ako súčasť veľkonočnej hostiny.
Z niečoho, čo bolo pôvodne určené ako veľmi pekný sviatok, ktorý patril predovšetkým mladým, je dnes často karikatúra. Úplne sa nám vytratilo to, že to bol sviatok slobodných. Šibanie a polievanie malo pôvodne dievčatám priniesť len osoh. No to, čo sa z toho stalo, sme si urobili my ľudia.
Korene veľkonočných zvykov
Veľkonočné tradície majú hlboké korene v predkresťanskom období, kedy starí Slovania oslavovali príchod jari a plodnosť. Slnko a úroda boli pre nich životne dôležité, a preto sa snažili zabezpečiť si ich priazeň rôznymi rituálmi. Jedným z nich bolo aj "šibanie", ktorého cieľom bolo preniesť energiu a silu mladých vŕbových prútikov na dievčatá, aby boli zdravé, plodné a pracovité.
Kresťanstvo postupne prebralo a prispôsobilo mnohé z týchto pohanských zvykov, pričom im dalo nový, náboženský význam. Šibačka a polievačka sa stali symbolom očistenia a znovuzrodenia, a maľované vajíčka - kraslice - symbolizovali nový život a nádej.
V období starého Ríma ľudia nerozoznávali štyri ročné obdobia, len zimu a leto, Slovania vtedy hovorili doslova o prinášaní leta, letečka. Slobodné dievčatá tancovali špeciálne tance s názvom chorovody po celej dedine. Pritom ľuďom v každom dvore povinšovali dobrú úrodu a v rukách mali konáre zelene do ktorých boli vpletené stužky.
Šibačka a polievačka: Súčasť slovenskej identity
Šibačka a polievačka sú jedinečným slovenským zvykom, ktorý sa zachoval dodnes. Hoci sa v priebehu času menil jeho charakter a forma, jeho podstata zostáva rovnaká: oslava jari, plodnosti a radosti zo života.
Kedysi sa šibalo a polievalo len medzi mládežou. Slobodní mládenci šibali len slobodné dievčatá, pôvodne vŕbovým prútikom. Vŕba má niekoľko sto druhov a je jeden z prvých stromov, ktoré zakvitnú. Princíp bol, aby slobodný mládenec zobral miazgou naliaty prútik a dotkol sa tela ženy.
Tradičné šibanie a polievanie je náš, staroslovanský zvyk. Hlavnou výslužkou zaň bolo maľované vajíčko, ktoré dostávali mládenci. Čím viac do histórie, tým bolo zdobenie jednoduchšie. Volalo sa kraslica, písanka. Často tam boli aj veršíky, dievčatá chceli takýmto spôsobom vyjadriť cit k svojmu vybranému mládencovi.
Kraslice boli v minulosti jedinou, a pre vyvolených veľmi dôležitou odmenou, ktorú šibači dostávali. Keď si dievčina medzi šibačmi našla takého, ktorý sa jej páčil, dala mu písanku, veršík. Tak mu dala najavo, že ho má rada. Takéto vajíčko dostal len on, jediný.
Dnešná veľkonočné šibanie a polievanie dievčat kedysi tiež patrilo výlučne slobodnej mládeži. - Polievanie takzvanou živou vodou aká sa spomína aj v rozprávkach, pričom išlo o vodu z prameňa, alebo zo studničky. Mladí muži ňou polievali mladé dievčatá, pretože sa verilo, že im tak dávajú dar zdravia a krásy. V tomto obrade hrala svoju rolu aj ich fyzická sila a sexualita, akoby sa o ne prostredníctvom vody s dievčatami delili. Preto boli tieto rituáli určené len mládeži.
V 20. storočí sa zvyk šibania a polievania rozšíril aj na ženatých mužov a deti, a kraslice boli často nahradené peniazmi a sladkosťami. Hoci sa týmto zmenila pôvodná symbolika zvyku, šibačka a polievačka zostali dôležitou súčasťou slovenskej kultúry.
Ako zdrsnel zvyk šibačky?
To, že sa začali pliesť korbáče, je výsledkom toho, že do toho vkĺzla taká ľudová relígia. Cieľom ale nikdy nebolo to, aby ženy niekto zbil. Vždy bola symbolika zdravia a krásy.
V 30-tych rokoch 20. storočia sa to postupne začalo meniť. V mestách sa napríklad začali používať voňavky, mužom to prišlo elegantnejšie. Postupne do toho vkĺzlo to, že nechodili šibať len slobodní, ale aj deti s otcami po rodine a príbuzných. Posunula sa kategória šibačov, a dostali sa do toho čokoládky, cukrovinky sladkosti. No a ďalší fakt, peniaze.
Veľkonočná kuchyňa: Bohatstvo chutí a symbolov
Veľkonočná kuchyňa je bohatá na tradičné jedlá, ktoré majú svoj symbolický význam. Šunka predstavuje telo Ježiša Krista, klobásy korbáč, ktorým ho bičovali, a vajíčka plodnosť a nový život. Na slávnostnom stole nesmie chýbať ani chren, ktorý svojimi očisťujúcimi účinkami pripomína umučenie Baránka Božieho.
Medzi tradičné veľkonočné jedlá patria aj jahňacina, fašírky z bravčového mäsa, veľkonočná plnka, bábovka, mazanec, kysnuté koláče a škvarkové pagáče. Každý región Slovenska má svoje vlastné špeciality, ktoré sa pripravujú len počas Veľkej noci.
Príprava jedla na Veľkú noc je podobne, ako na Vianoce, tradičná. Pri Veľkej noci to bolo zaujímavé tým, že v minulosti ľudia naozaj držali 40-dňový pôst. Mäso sa vôbec nejedlo. Tesne pred Veľkou nocou je veľký týždeň, takzvané Veľkonočné trojdnie.
Na Zelený štvrtok bolo treba niečo zelené zjesť. Na Veľký piatok bol prísny pôst. V sobotu sa mohli dokončovať práce, varenie, pečenie.
Potom, po zotmení, sa išlo na takzvané vzkriesenie. Začínali sa obrady. Bola to symbolika, že Kristus vstal z mŕtvych, čo znamenalo, že keď sa večer vrátili domov, už sa mohlo jesť mäso.
Pred pôstom boli fašiangy, cez ktoré sa robili zabíjačky. Počas pôstu potom nechávali všetko vyúdiť - mäso, klobásky… Presne kvôli tomu, aby boli na Veľkú noc čerstvé.
Bolo to predovšetkým po zime, zásoby boli stenčené. Zima bola dlhá, záviselo od toho, kto čo mal. Preto to hlavné bolo zo zabíjačky, ľudia konzumovali vyúdené veci, nemali chladničky, mrazničky, údením sa to konzervovalo, mäso sa nakladalo do soli… Potom sa to kombinovalo s tým, čo sa urodilo - so žihľavou, cesnakom, mladým chrenom… Ľudia po zime a pôste mohli mať oslabené žalúdky, a aby im teda mäso nezaškodilo, dávali sa horké byliny, ktoré slúžili aj na pretrávenie.
No nebolo to prejedanie, bolo to symbolicky, aby sa každému ušlo. Ale jedál bolo naozaj podstatne menej než na Vianoce. V mestách sa piekla veľkonočná bábovka, na dedinách koláč - páska alebo radostník. Bol guľatý a mohol mať v sebe v štyroch stranách uvarené symbolické vajíčko. Najmä na východnom Slovensku v nedeľu skoro ráno ženy dali do prútených košíkov jedlo, fľašu vína, pálenky, vajčíka, šunku, klobásu., chren, koláče a išli s tým do kostola, kde im to kňaz posvätil. Z toho potom urobili slávnostné raňajky. Tento zvyk pretrval dodnes.
Na Bielu sobotu dopoludnia ženy obyčajne piekli koláče a celkovo robili prípravu na deň osláv vzkriesenia Ježiša, kedy končí štyridsaťdňový pôst. V sobotu podvečer sa už Veľká noc rozbieha naplno, pretože je to sviatok Vzkriesenia a prichádza Veľkonočná nedeľa, kedy sa na raňajky jedla slaninka a šunka, klobásy a vajíčka. V našich končinách sa tradične jedlo buď pečené jahniatko, alebo kozliatko.
Veľkonočná kuchyňa zahŕňala studené aj teplé jedlá, pričom mnohé mali symbolický význam. Šunka predstavovala telo Ježiša Krista, klobásy korbáč, ktorým ho bičovali, a vajíčka plodnosť a nový život. Vajíčko sa rozkrojilo na toľko kúskov, koľko bolo členov rodiny - museli ho zjesť všetci, aby boli zdraví a držali spolu. Chren taktiež nesmel chýbať na slávnostnom stole. Jeho očisťujúce účinky na organizmus pripomínali umučenie Baránka Božieho.
Tradičné veľkonočné jedlá boli najmä jahňacina (v chudobnejších rodinách mali kozliatko), fašírky z bravčového mäsa, veľkonočná plnka známa ako polnina alebo nádievka, piekla sa veľkonočná baba, mazanec, kysnuté a pletené koláče, mrežovníky, calty a takzvané jidáše. Škvarkové pagáče striedalo pečivo v tvare špirály či praclíka, ktoré symbolizovalo povraz, na ktorom sa obesil Judáš po zrade Ježiša Krista. Piekli sa aj bábovky a štrúdle.
Približne v 20. Chutné a tradičné veľkonočné jedlá sprevádzali aj ďalšie dni. Na Veľkonočný pondelok sa okrem už spomínaných hostilo aj paštétami, mäsovými a syrovými roládami a rozmanitými cukrovinkami. Slobodné dievčatá prostredníctvom kraslíc ukazovali, aké sú zručné a aký majú vkus. Tieto kraslice sa zvykli volať aj písanky - dievčatá na ne totiž písali vyznania lásky. Keď prišli chlapci vyšibať dievčinu, všetci dostali zdobené vajíčko, ale iba jeden z nich ľúbostné. Pôvodne prevládali vajíčka maľované na červeno - táto farba mala znásobiť ich symboliku plodnosti. V okolí Turca sa na prelome 19. a 20. storočia zdobili vajíčka na žlto pomocou šafranu, alebo na tmavo koreňmi rastlín.
Recept na "slobodnú mládeneckú klobásu": Inšpirácia z minulosti
Hoci presný recept na "slobodnú mládeneckú klobásu" sa nám nezachoval, môžeme si ho predstaviť ako chutnú a výdatnú klobásu, pripravenú z kvalitného bravčového mäsa, ochutenú tradičnými slovenskými koreninami. Mohla byť údená, aby vydržala čerstvá počas celých sviatkov, a pod…