Vedecký pokrok a pocit nadradenosti nad prírodou prerušili priame spojenie človeka s hlbinnými koreňmi a evolučnou pamäťou života. Ľudia stratili emocionálnu, podvedomú jednotu s prírodnými javmi, ktoré prestali mať symbolický význam. Hrom už nie je hlasom nahnevaného Perúna a v rieke nežije duch. Kamene, rastliny a zvieratá sa už ľuďom neprihovárajú a ani s nimi nekomunikujú v dôvere a porozumení. Duchovný kontakt s prírodou a silná emocionálna energia, ktorá toto symbolické spojenie vytvorila, sa vytratili. O tejto prerušenej latentnej niti hovorí aj C. G. Jung vo svojom diele „Človek a jeho symboly“.
Vajíčko ako symbol vzniku sveta
V mytologických príbehoch Indie, Perzie, Byzancie, starovekého Grécka a Ríma je vajíčko vnímané ako symbol vzniku sveta. Herodotova legenda hovorí, že svet vznikol zo znášky bájneho vtáka Fénixa v svätyni Heliosa, boha slnka. Starí Indovia tvrdia, že vajíčko bolo kolískou sveta: „Keď bolo všetko zahmlené v polotme, ponorené do chaosu a zahalené hlbokým spánkom, zrazu sa objavil Ten, ktorý bol sám sebou - pôvodca počiatku sveta. Stvoril vzduch, vodu a zasial semeno, z ktorého vzišlo zlaté vajce, ktoré žiarilo ako slnko. A otec svetov Brahma sa z neho narodil vlastnou silou…“
V staroperzskom mýte spočiatku nebolo nič, len božstvo. Potom sa objavilo vajíčko, rozbilo sa a z neho vystúpilo slnko a mesiac na oblohu. Zem, ťažká, klesla dole. Fínska národná epopeja Kalevala hovorí, že dcéra vetrov a matka vody Kave klesla na hladinu mora a kolísala sa na vlnách sedemsto rokov. Divá kačica, ktorá si pomýlila Kaveho koleno s kopcom, si na ňom urobila hniezdo a zniesla šesť zlatých vajec a jedno železné. Kave sa pohla a všetky vajcia spadli do vody. Vo vlnách mora sa rozkotúľali a rozbili na kúsky. Z nich vznikla suchá zem, vysoká nebeská klenba, zo žĺtka zasvietilo jasné slnko, z bielka mesiac na nebi, zo strakatého vajíčka sa rozžiarili hviezdy a z tmavej časti vajíčka sa v povetrí objavili oblaky. "Čas beží, prudko plynie, rok za rokom ubieha a matka vody stále pláva, tá dcéra povetria krásna, po driemajúcich vlnách mora."
Vajíčko v slovanských tradíciách
Pre starých Slovanov boli jarné sviatky tradične oslavou príchodu bohyne Vesny. S ňou súviseli kultové obrady, ktoré mali zabezpečiť dobrú úrodu v nasledujúcom období. V tom čase sa čistili studne, domy, vyšívali sa nové odevy, ktoré mali obmedziť vplyv zlých síl. Polievanie vodou a šľahanie vŕbovými prútmi pre zdravie, ako aj česanie pod vŕbou pre krásne vlasy, boli spojené s predstavou prenosu sily prebúdzajúcej sa prírody na človeka, jeho krásu a zdravie. Vajíčka sa maľovali v čase jarnej rovnodennosti a symbolizovali plodnosť a obnovu života. Používali sa „živé“, surové vajíčka, ktoré sa písali a farbili. Boli kultovým predmetom a človek naň písal rôzne tajomné znaky. Teda aj rôzne tajomné želania, ktoré boli adresované tej čudotvornej a život darujúcej sile ukrytej v škrupine.
Vajíčko v kresťanskej symbolike
Pôvodnú predkresťanskú symboliku vajíčka adaptovala cirkev, ktorá v 12. storočí zahrnula kraslicu do kresťanskej symboliky. Rané kresťanstvo pripisovalo kraslici veľký význam. Symbolizovala znovuzrodenie. Ako sa píše v Rukopise Dmitrija Rostovského z roku 1910, Mária Magdaléna použila práve vajíčko na vysvetlenie udalosti vzkriesenia Krista imperátorovi Tibériovi, ktorý vtedy vládol Itálii. Darovala mu červené vajíčko so slovami: „Kristus vstal z mŕtvych.“ Vajíčko bolo vizuálnym znakom vzkriesenia Krista, ale aj vzkriesenia v budúcom živote. „Ako z vajíčka sa rodí nový život vtáčika, pred ktorým sa po oslobodení zo škrupinky otvorí nedozerný priestor kruhu života, tak i človek pri druhom príchode Pána na zem zhodí zo seba, spolu s telom, všetku ťažobu zeme.
Prečítajte si tiež: Kompletný sprievodca varením vajec na hniličku
Vajíčko v rusínskych tradíciách
Rusíni svätili na Veľkú noc „živé“ (surové) vajíčka „pisanky“ a varené nezdobené „farbanky“. Tie sa na Veľkú noc konzumovali a ich škrupinky používali na magické úkony. Živé si nechávali na ochranu a ozdobu v prednej chyži. Dnes sa miesto „farbanok“ dávajú na spodok do košíka varené vajíčka bez škrupinky a na vrch zdobené kraslice „pisanky (krašanky)“ ako symbol vzkriesenia, obnovenia, nepretržitosti života, plodnosti života v prírode. Kedysi ženy na „pisanky“ písali rôzne tajomné znaky - symboly, ktoré boli adresované čudotvornej a život dávajúcej sile ukrytej v škrupinke. Cez ne túžili ľudia privolať dobré sily prírody a ich pomocou zvíťaziť nad zlom. U Rusínov sa tento systém znakov zachoval len torzovito. Napríklad kruh, napísaný malými ťahmi hlavičkou špendlíka, ktorý bol napichnutý na paličku z hrozna a namočený do včelieho vosku, mal v minulosti silný magický význam. Znamenal ochranu človeka a jeho majetku od zla. Kruh ochraňoval pred zlými silami, ktoré sa márne snažili roztrhnúť to, čo nemalo začiatok ani koniec. Znak rebríka bol prevzatý z výšiviek a znamenal zjednotenie, spojenie dvoch rovín - pozemskej a posmrtnej. Zaujímavý znak hada bol zase symbolom ochrancu obydlia, hlavne pred ohňom. U Rusínov bola symbolom zla zmija. Štylizovaný znak vody na krasliciach bol symbolom materiálneho bohatstva, zdravia, čistoty a voľnosti. Aj ostatné zachované znaky, napríklad solárne telesá, štylizované kvety, hmyz, zvieratá, predmety či pracovné nástroje, vytvárali pestrosť magickej reči napísanej na krasliciach.
Voskom vyzdobené „popísané“ vajíčko sa vkladalo do farebného roztoku, ktorý si kedysi ženy vyrábali z prírodnín. Napríklad červenú farbu vytvárali z vývaru cibuľových šupiek, z dreva starej bystrickej slivky, dokonca z triesok brazílskeho bermanu - bukového dreva, ktoré prinášali pri návratoch vysťahovalci za prácou z Brazílie. Modrú, fialovú vyrábali z vývaru čučoriedok, ostružín a cvikly. Žltú zase z vývaru kôry divej plánky, ovsa, záružlia močiarneho a koreňa hluchavky. Množstvo ďalších odtieňov bolo možné vytvoriť na prírodnej báze. Tieto farby kraslíc mali tiež svoju symboliku, ale v košíkoch, ktoré muži niesli na Veľkonočnú nedeľu ráno ku kostolu, nesmela chýbať červená kraslica ako symbol vzkriesenia. Po omši „bohoslužbe“ a vysvätení košíkov sa všetci ponáhľali domov, lebo sa tradovalo, že kto skôr príde domov, bude skôr hotový s poľnými prácami. A možno ich hnal aj hlad, lebo veľmi prísny 40 dňový „velykodňij pist“ - veľkonočný pôst a zákaz jedenia do bohoslužby, urobili svoje. Hlavne, ak v košíku rozvoniavali dobroty a pred nimi bol najvýznamnejší cirkevný sviatok v roku a dni plné modlitieb, hojnosti, veselosti a jarných hier. Pri každom stretnutí zaznievali radostné pozdravy „Christos voskres.
Vajíčko v obradoch a zvykoch
Vajíčka a kraslice boli ako kultový predmet späté s rôznymi obradmi. V rusínskych regiónoch na Slovensku sa ešte donedávna zachovávali osobité mystické a zvykoslovné úkony. Ak zomrelo dieťa počas Veľkonočných sviatkov, príbuzní mu do truhly položili kraslice (v niektorých obciach kraslice zviazali do uzlíka), aby sa na druhom svete malo s čím hrať a tešilo sa ako ostatné deti pri veľkonočných hrách. Ak zomrelo dievča, kraslice ukladali vo forme venca - symbolu svadobného obradu. Počas Veľkej noci, po rusínsky „Velykdeň“ - Veľký deň, nosili príbuzní vajíčka na cintorín a kládli ich na hrob, aby zomrelí vedeli, že sú tie najdôležitejšie sviatky, nádej vzkriesenia ich duší. Tradovalo sa, že pri prvom kúpeli novorodenca by vo vode okrem iného nemalo chýbať ani vajíčko, aby dieťa bolo zdravé a bucľaté. Aj pri svadobných obradoch plnilo vajíčko určitú magickú úlohu. Nevesta po návrate z kostola „cerkvi“ na prahu domu spustila spod sukne vajíčko, pričom si šepkala, aby tak ľahko rodila, ako vypadlo vajíčko.
Vajíčka a kraslice mali ochraňovať dom a hospodárske budovy od bleskov a požiarov. Keď už horel susedov dom, gazdiná hádzala vajíčka na opačnú stranu, aby zmenila smer vetra a zachránila vlastný dom. Ak sa blížila silná búrka, hádzala gazdiná škrupinky z posvätených „farbanok“ do pece na rozpálené uhlie, aby ochránili dom. Ak zniesla sliepka abnormálne malé vajíčko „pokladok“ prehadzovali ho cez dom, aby ten ochránili pred nečistými silami, ale nosili ho aj na cintorín, na novo upravený hrob, aby sa zbavili zlého.
Vajíčko a kraslica boli súčasťou magického obradu aj pri prvom hone dobytka na pašu. Vajíčkom sa pohladil dobytok pre zdravie a silu. Aj pred prvou orbou v jari sa vajíčko kládlo do prvej brázdy a zaorávalo zo želaním, aby bolo pole čisté a bez buriny. Keď sa staval dom, vajíčko dávali do základov, aby malo ochrannú funkciu. Mnoho ďalších mystických úkonov s vajíčkom a kraslicou sa odohrávalo v rusínskych domácnostiach s menšími obmenami podľa jednotlivých rusínskych oblastí.
Prečítajte si tiež: Šalát s tuniakom, vajcom a feta syrom
Súčasný význam kraslíc
Keď si predstavíme súčasnú úlohu kraslice v našom živote, zistíme, že si zachovala z pôvodného významu a symboliky pramálo, skoro nič. Hádam len druhoradú funkciu obdarovania. Aj tá sa už vytráca. Samotné vajíčko úplne stratilo mystický význam. Ostal len estetický účinok, a tak sa k nemu stavajú aj súčasné maliarky kraslíc „pisankarky“. Je zaujímavé, že aj keď ich počet stúpa, nevenujú pozornosť tradičnému vnímaniu kraslice. Vymýšľajú nové „atraktívne“ dekorácie, na hony vzdialené od pôvodnej funkcie vajíčka. Z rusínskych dedín, kde stará generácia odchádza a s ňou aj úcta k tradíciám, sa táto záľuba vytráca a presúva do miest. V posledných rokoch tradičné techniky zdobenia kraslíc pomaly zanikajú. Necítime potrebu vnímať kraslicu ako symbol, skôr ju vnímame ako veľkonočnú ozdobu. V niektorých prípadoch je otázne, či je názov kraslica v jej súčasnej podobe na mieste. Či prislúcha, napríklad pri krasliciach zdobených technikou madeiry, kde sú škrupinky prevŕtané, prázdne, teda mŕtve, hovoriť o symbole životodarnej sily, o vzkriesení a vzniku nového života, či majú mať miesto vo veľkonočnom košíku. Možno ďalšia doba prinesie pre vajíčko nový transcendentálny význam. Kto vie? Symbol pre človeka vždy znamená spojenie videného s nevideným. Nabáda na spoluúčasť a vyžaduje spoluúčasť. Keď človek pochopí a pocíti, že je v tomto svete pripútaný k nekonečnu, menia sa jeho túžby, postoje a hodnoty. Možno preto by sme si na Veľkú noc pri vkladaní červenej kraslice do košíka mali na chvíľu uvedomiť jej posolstvo a precítiť radosť zo vzkriesenia a nádej na život večný. Na tejto zemi má všetko svoju podstatu, pokiaľ ju nebudeme nachádzať, premárnime svoje bytie.
Vajce ako indikátor nového života
Obdobie rozkvetu praje rôznym ceremóniám a rituálom. Niektoré upadli do zabudnutia, iné sú stále živé. S jarným obdobím sa neodškriepiteľne spája aj vajce - indikátor nového života a čerstvej energie. Naši predkovia vravievali, že osobitný význam má bielok i žĺtok. Kým biela časť vajíčka predstavovala čistotu a nevinnosť bohyne Ostary, žĺtok symbolizoval energiou, vervou a odvahou „nabitého“ slnečného boha.
Po dlhej zime býva človek unavený. Energiu mu veľmi rady poskytnú dreviny. Vlastnosti stromov a ich pôsobenie na náš organizmus skúma a využíva liečebná metóda zvaná dendroterapia. Jej podporovatelia tvrdia, že porasty sú prameňom liečivej energie, pričom každý z nich má unikátne uzdravujúce účinky. Stačí si vybrať „svoju“ drevinu. Ako na to? Vyhľadajte pekný, zdravý strom na príjemnom mieste. Nezáleží na tom, či rastie v lese, v parku, alebo v záhrade. Osloviť vás môže jeho vzrast, tvar aj vôňa. Objímte kmeň alebo ho hlaďte dlaňami. Dotýkajte sa aj konárov či koreňov a vnímajte silné vibrácie.
Techniky zdobenia kraslíc
Medzi najstaršie kultové, obradové predmety patrilo vajce. Symbol nového života, plodnosti a znovuzrodenia. Prvé kraslice podľa archeologických vykopávok majú 2300 rokov. Vajcia sa farbili uvarené, ale aj surové. Farbili sa už v stredoveku v Egypte, Ríme, Grécku…Vo výzdobe vajíčok sa v súčasnosti, nové prvky preberajú z výšiviek na tradičnom odeve, z fajansy, alebo drevorezby. V odbornej literatúre sa uvádza, že na Slovensku máme sedem techník výzdoby kraslíc. Remeselná zručnosť prináša už aj kombinovanie tradičných techník, ale aj nové. K výrobe kraslíc potrebujeme výduvky slepačích, husacích, kačacích, morčacích vajec. Stretávame sa aj s vajíčkami prepelíc, holuba, emu aj pštrosa. Farbenie môže byť v jednej farbe / cibuľová šupka, šafran, mladé zelené žito, pálená tehla…/, ale aj anilínové farby, voskovky… Najstaršiu techniku výzdoby kraslíc je BATIKOVANIE. Veľmi rozšírenou technikou zdobenia kraslíc je MAĽOVANIE VOSKOM. Severozápad Slovenska predstavil techniku DROTOVANIA. Medzi náročné techniky druhej polovice 19.storočia patrí VYŠKRABÁVANIE. Vajíčko z Batizoviec musí mať napísaný aj veršík. Taktiež v tomto období sa dostáva do povedomia zriedkavá technika LEPTANIA. Vzácna a ojedinelá výzdoba kraslíc je OKÚVANIE. Na celom Slovensku je známa technika OBLIEPANIA. Podľa regiónov je to sietina- dužina močiarnej trávy, slama, vlna, perlovka, vajíčka sa obhačkovávajú…V súčasnosti sa kraslice PERFORUJÚ, alebo k odtláčaniu používajú pri farbení aj rastliny. Vajíčka vyrábali remeselníci z dreva, keramiky. porcelánu, skla. vízovického pečiva, medovníka ale aj z papiera. V súčasnosti sa na výzdobu kraslíc používajú aj vajíčka z polystyrénu, ktoré sa patchworkujú, a rôznym spôsobom vkladajú látky alebo aj výšivky do vajíčka .
Medzi najdrahšie vajíčko na svete patrí „Jedľová šiška“. ktorú vytvoril šperkár Peter Fabergé, na Svetovej výstave v Paríži v 1890 roku, predstavil zbierku vajíčok a získal vrchol svojej slávy.
Prečítajte si tiež: Slovenské recepty s tvarohom a masťou
Symbolika Veľkej noci
Veľkonočné sviatky sa v tradičnej slovenskej kultúre viažu ku kresťanstvu a nesú symboliku ukrižovania Krista a jeho zmŕtvychvstania. Neodmysliteľnou súčasťou Veľkej noci je vajíčko ako symbol nesmrteľnosti, keďže ukrýva zárodok života a je znakom plodnosti. Škrupina symbolizuje bezpečnosť, obal, ktorý chráni život. V kresťanskej symbolike sa vajíčko dokonca prirovnáva k uzavretému hrobu, z ktorého vstal Kristus. Na symbolizovanie Kristovej krvi sa kedysi kraslice maľovali načerveno. K červenej farbe postupne pribúdali rôzne ornamenty, vzory či iné ozdoby dodnes obohacujúce naše ľudové tradície o nové techniky maľovania.
Symbolom života a znovuzrodenia sú aj kuriatka, teda život vyvíjajúci sa už vo vajíčku. Zajačik vyjadruje krátkosť života a plachosť osudu. V Biblii je zajac zaradený medzi stvorenia "maličké na Zemi, ale múdrejšie nad všetkých mudrcov", toto stvorenie symbolizuje život chudobných, skromných a pokorných ľudí.
Tak ako sa mení spoločnosť, menia sa aj symboly Veľkej noci. Okrem farieb, vody, ohňa a kraslíc ju dnes pre mnohých symbolizujú aj mláďatá, najmä kuriatka či zajačiky. Vodu nahradili voňavky, zdobené kraslice zase čokoládové vajíčka.
Vajíčko v tradičnej kultúre
Škrupinou alebo kožovitým obalom chránená vaječná bunka vtákov a iných vajcorodých stavovcov. Súčasťou stravy boli vtáčie vajcia, získané zberom v prírode a chovom hydiny. Jedenie vaječných pokrmov malo aj symbolický význam (podanie praženice na znak súhlasu pri priezvedách) a obradový (pri prvej jarnej orbe, na Veľkú noc). Vajce bolo symbolom plodnosti, obnovenia a nepretržitosti života, dôležitým magickým prostriedkom. Podľa tradičnej predstavy aj kohút mohol zniesť vajce. Z neho sa však liahli nadprirodzené bytosti (drak, zmok). Vajce od čiernej sliepky, považované za ochranný prostriedok, kládli pod strechu, do hálky ako ochranu pred bleskom alebo ho hádzali do ohňa pri požiari spôsobenom bleskom. Takéto vajce bolo podľa tradičných predstáv potravou černokňažníka.
Vajcia sa využívali v ľúbostnej mágii (na získanie chlapca urobilo dievča praženicu z vajec rozbitých na vlastnom chrbte), na zabezpečenie prosperity (pri prvom výhone pohladili dobytok vajcom, aby bol guľatý; škrupiny zakopali na jedno miesto, aby sa nerozbiehal), na ochranu ľudí, zvierat a majetku (jedenie vajec na Veľkonočnú nedeľu chránilo pred zlými duchmi), pri liečení (urieknutie odnímali šúchaním tela chorého vajcom) i v antikoncepcii (výdušky vajec zavesené na kútnej plachte mali zabrániť počatiu). Vajce bolo darom a obetinou na uzmierenie zlých síl a na získanie priazne mŕtvych. Na Veľkú noc malo vajce vo forme kraslíc i vaječných jedál úlohu symbolu znovuzrodenia. Vajce bolo prvkom zvykov pri narodení dieťaťa, zameraných na zachovanie jeho života, zabezpečenie zdravia, hladkej tváre, dobrého hlasu. Na Spiši a Ponitrí preto kládli vajce do prvého kúpeľa dieťaťa.
Kraslice ako symbol jarného oživenia
Slepačie, zriedkavejšie kačacie alebo husacie vajíčko sa zdobilo k veľkonočným sviatkom. Obetný, obradový alebo osobný dar, ktorého magický účinok malo posilniť farbenie. Symbol jarného oživenia prírody, ktorého predkresťanský význam adaptovala cirkev. Podľa cirkevnej symboliky kraslice spodobujú nanebovzatie Krista. Najstaršie kraslice na území Slovenska dokladajú náleziská v slovanských hroboch zo 7. storočia. Cirkvou nariadené svätenie kraslíc bolo zavedené v 12. storočí. Praktiky obetovať a najmä darovať kraslice pretrvali do dnešných dní. Vo veľkonočnom období sa kraslice kládli na hroby zomrelým (Hont, Novohrad, Gemer), ženy ich dávali svojim krstným deťom (stredné Slovensko), dievčatá na Veľkonočný pondelok svojim šibačom, polievačom ako dar lásky.
Zdobenie vajíčok je známe najmä vo východnej Európe. V 20. storočí sa veľkonočné vajíčka na celom území Slovenska, okrem farbenia v rozličných rastlinných odvaroch, neskôr anilínových farbách, zdobili: batikovaním - technikou spočívajúcou v nanášaní vosku kovovou rúrkou alebo špendlíkom na vajce, ktoré sa potom farbilo a vosk sa odstránil teplom, pričom sa miesta pokryté voskom nezafarbili a vytvorili vzor; voskovaním - zafarbený vosk sa nanášal na vajíčko a vytváral vzor; leptaním kapustnicou, octom; vyškrabovaním; oblepovaním dužinou sitiny, slamou, priadzou; drôtovaním (v obciach s rozšíreným drotárstvom). V oblastiach so sklárňami sa robili kraslice zo skla, inde z dreva (okolie Bardejova). Vývinom silnel estetický význam kraslíc. Začali sa objavovať nové techniky zdobenia ( prerezávanie škrupiny zubárskou ihlou) alebo sa ručne zdobené kraslice začali nahrádzať kupovanými čokoládovými vajíčkami.
Kraslice v Tribečskom múzeu v Topoľčanoch
Krasliciam, ako sa u nás v okolí Topoľčian hovorí „krašlicam“, v múzeu spočiatku nebola venovaná pozornosť. Prvé kraslice do etnografického fondu pribudli až v roku 1984. Systematický zber a dokumentácia kraslíc sa v múzeu začali až po roku 1990 v úzkom prepojení s výskumom výročného zvykoslovia. A tak postupne z viacerých obcí topoľčianskeho regiónu do múzejného fondu začali pribúdať zdobené vajíčka. Kraslice sa však dali získať už len od súčasných krasličiariek, staršie obdobia sa podarilo zdokumentovať len niekoľkými kusmi. K vytvoreniu početnej zbierky kraslíc, približne 1 173 exponátov, pomohla aj úzka spolupráca múzea s členkami Únie žien Slovenska. Múzejná zbierka dokumentuje rozmanité techniky zdobenia. K tradičným ľudovým postupom patrilo farbenie vajíčka bez ďalšej výzdoby, batikovanie, voskovanie, oblepovanie slamou a dužinou močiarnej trávy (sitiny) či vyškrabávanie vzorov na zafarbenú škrupinu (sgrafito). Nachádzajú sa tu aj kraslice zdobené najstaršou technikou, a to farbením v odvare z cibuľových šúp. Aj napriek tomu, že krasličiarky pri výrobe použijú rovnakú techniku, každé vajíčko výzdobou predstavuje unikátny umelecký kus. V zbierke nechýbajú ani madeirové kraslice zdobené vyvrtávaním dierok s následným voskovaním, kraslice oblepené farebnými bavlnkami či obháčkované kraslice. Ďalej kraslice s vykrojenou časťou, do ktorej sú vložené kvety alebo kuriatka. Zdobenie vajíčok v prostredí tradičnej dediny patrilo výsadne do rúk žien a mladých dievčat. V zbierke však máme kraslice aj od mužov. Jeden je autorom tradičných kraslíc, druhý zhotovuje drôtované kraslice. Na základe získaných poznatkov počas terénnych výskumov a z dobovej literatúry usudzujeme, že na území topoľčianskeho regiónu sa používalo najmä farbenie, vyškrabovanie a batikovanie vajíčok. Išlo o výrobné techniky používané aj v iných častiach Slovenska. V menšom rozsahu sa výzdoba tvorila z kúskov nastrihanej slamy alebo oblepovaním sitinou, prípadne bavlnkami. Tradičné výrobné postupy zdobenia sa postupne obohacujú technikami importovanými z iných oblastí. Napríklad odrôtovanie vajíčok pochádza zo severozápadného Slovenska, kde bolo rozšírené drotárstvo. Na Kysuciach vajíčka oblepovali kúskami farebnej kože. Každá kraslica v zbierke prezentuje svojho tvorcu, jeho kreativitu a štýl prejavu. Z tohto dôvodu majú originály svoju umeleckú a múzejnú hodnotu. Kraslice zhotovené nadanými krasličiarkami majú citovejšiu väzbu. V zbierke je aj atraktívna kraslica nielen svojím pôvodom, ale aj použitým materiálom. Pôvodne tvorila súčasť zbierky skla. Ide o sklenú kraslicu vyrobenú v sklárni v Uhrovci. Sklárne zanikli v roku 1914, čiže kraslica má už cez sto rokov. Uvádza sa, že vajíčka sklárski učni predkladali ako tzv. majsterštuk, ktorým preukazovali odbornú zdatnosť potrebnú na zaradenie do stavu sklárskych majstrov.
Zánik tradícií a návrat k nim
Zvyky a tradície začali zapadať prachom. Najmä pre mladých sa Veľká noc stala archaizmom, ktorý patrí do múzea. Prečo? V dnešnej dobe je postoj Slovákov, a to nielen z radov mladej generácie, k zachovávaniu ľudových tradícií veľmi rozmanitý. Pre mnohých ľudí veľkonočné sviatky znamenajú len chvíle voľna, bez hlbšieho duchovného rozmeru. Mnohí bez zámeru určité prvky ľudových tradícií uplatňujú konzumáciou tradičných veľkonočných jedál či výzdobou. Kým na jednej strane časť obyvateľov upúšťa od dodržiavania tradícií, na druhej strane sa objavujú snahy o návrat k zvykom predkov. Takéto prejavy nie sú vlastné len folklórnym súborom, ale vznikajú aj z iniciatívy jednotlivcov či neorganizovaných skupín. Vzťah mladšej generácie k tradíciám závisí od podnetov, s ktorými prichádza do kontaktu v rodine, škole či najbližšom okolí. Ak vyrastá v prostredí dodržiavacom tradície, je väčší predpoklad, že si k nim vytvorí pozitívny postoj. Tradície prijaté od rodičov a starých rodičov si mladí ľudia prinášajú aj do nového prostredia. Vo všeobecnosti však možno povedať, že šibačka, polievačka, maľovanie kraslíc a príprava veľkonočných jedál stále predstavujú živú ľudovú tradíciu a tvoria kolorit Veľkej noci. Tradičným prvkom sú aj vzájomné návštevy rodinných príslušníkov a známych.
Zdobenie vajíčok patrí k najstarším a esteticky najvýraznejším umeleckým prejavom ľudovej kultúry. Je svedectvom životných postojov našich predkov, prejavom lásky, porozumenia, úcty k prírode a životu. Je aj dokladom pozoruhodného výtvarného prejavu a umeleckého cítenia. Pokračovanie v tejto tradícii je nielen výrazom našej vďaky predchádzajúcim generáciám, ale aj pripomenutím si tradičných hodnôt, ktoré vyznávali a s pokorou dodržiavali.