Tohtoročná úroda hustosiatych obilnín na Slovensku by mala byť ešte vyššia, ako napovedali prvé očakávania z júna tohto roka. Podľa druhého odhadu úrody, ktorý Štatistický úrad SR zrealizoval k 15. augustu 2023, nás v tomto roku čaká vyššia úroda kľúčových poľnohospodárskych plodín - obilnín, kukurice aj zemiakov ako vlani.
Celkový prehľad úrody
Druhý odhad zvýšil úrodu hustosiatych obilnín o 5 %, najmä však pšenice. Očakáva sa výrazný rast úrody aj ostatných sledovaných komodít s výnimkou hrachu. Kukurica má dosiahnuť 1,5-násobok minuloročného objemu, zemiakov by malo byť o štvrtinu a cukrovej repy o pätinu viac než vlani.
Hustosiate obilniny
Tohtoročná úroda hustosiatych obilnín na Slovensku by mala byť ešte vyššia ako napovedali prvé očakávania z júna tohto roka. Podľa druhého odhadu úrody, ktorý Štatistický úrad SR zrealizoval k 15. augustu 2023, keď už bola pozbieraná väčšina obilnín vrátane repky, by poľnohospodári mali oproti minulému roku zozbierať o 469 000 t hustosiatych obilnín viac a dosiahnuť celkovú úrodu takmer 3,2 mil. ton. Z ostatných plodín sa vyššia úroda predpokladá aj pri sóji, kukurici, zemiakoch a cukrovej repe. Slnečnica by mala dosiahnuť objem podobný vlaňajšiemu, iba produkcia hrachu sa očakáva nižšia. Hektárové výnosy nad úrovňou päťročných priemerov očakávajú poľnohospodári najmä pri pšenici a jačmeni, ktoré sú dlhodobo najpestovanejšími hustosiatymi obilninami na Slovensku a aj v tomto roku tvorili až 95 % plôch osiatych hustosiatymi obilninami.
Druhý odhad úrody zvýšil o 6,7 % júnové predpoklady hektárového výnosu pri pšenici, ktorá by tak dosiahnutým priemerným výnosom na úrovni 6 ton z hektára mala presiahnuť päťročný priemer o 18 %. Celková úroda pšenice, ktorá tvorí až tri štvrtiny plôch hustosiatych obilnín, by mala v roku 2023 dosiahnuť takmer 2,5 mil. ton, čo je takmer o 20 % viac ako vlani. Augustové spresnenie nepatrne zvýšilo úrodu jačmeňa, ktorú poľnohospodári očakávajú v celkovom objeme 608 400 t, čo je o 9,3 % viac než vlani. Bude to dôsledok medziročne mierne väčšej osiatej plochy, ale tiež najmä vyšších výnosov z hektára. Vyššia úroda sa očakáva aj pri tritikale a raži.
Kukurica
Produkcia druhej najpestovanejšej plodiny, kukurice na zrno, by mala aj napriek medziročnému zníženiu osevnej plochy o pätinu vzrásť o viac ako 50 % a dosiahnuť celkový objem 1,04 mil. ton. „Je to dôsledok priemerného hektárového výnosu na úrovni 7,4 t, čo je o 71 % viac ako v minulom roku, ktorý bol výrazne poznačený suchom. Očakávané hektárové výnosy sa tak dotiahnu na hodnotu 5-ročného priemeru,“ uviedol Peter Danko, riaditeľ odboru štatistiky poľnohospodárstva Štatistického úradu SR.
Prečítajte si tiež: Kompletný sprievodca hranolkami
Repka olejná a sója
Podľa aktuálneho spresnenia odhadov bude medziročný nárast produkcie repky olejnej ešte výraznejší (19,2 %) a dosiahne 526 700 t. Nárast takmer o tretinu produkcie minulého roka sa očakáva pri úrode sóje. Dosiahnuť by mala objem 127,5 tis. ton a to aj napriek medziročnému poklesu osevných plôch o takmer 30 %.
Cukrová repa
Cukrová repa technická bola v roku 2023 zasiata na výmere o 14 % väčšej ako v minulom roku. Priemerný hektárový výnos dosiahne približne úroveň päťročného priemeru a bude na úrovni 59,7 t/ha. Medziročný nárast hektárového výnosu, ako aj zvýšenie pestovateľských plôch bude mať vplyv na aktuálny rast produkcie tejto komodity o 19,2 % na úroveň 1,3 mil.
Zemiaky: Výrazný nárast hektárových výnosov
Dobrá správa súvisí tiež s tohtoročnou úrodou zemiakov. Ich pestovateľské plochy sú svojou výmerou v aktuálnom roku podobné vlaňajšku. Medziročne sa však očakáva výrazný nárast hektárových výnosov, a to o takmer štvrtinu na 27,5 t/ha.
Pestovateľské plochy zemiakov sú svojou výmerou v aktuálnom roku podobné vlaňajšku. Medziročne sa však očakáva výrazný nárast hektárových výnosov, a to o takmer štvrtinu na 27,5 t/ha.
Vývoj pestovateľských plôch zemiakov v EÚ
Pestovateľská plocha zemiakov v EÚ pre zber v roku 2023 mierne klesá. Výmera, na ktorej sa pestujú zemiaky, bude v Európskej únii v roku 2023 naďalej klesať. Regióny a spôsoby použitia sú však ovplyvnené odlišne. V prvom rade poľnohospodári v západnej a strednej Európe trochu obmedzili pestovanie zemiakov na výrobu škrobu. Je to tak vo Francúzsku (-9 %), Holandsku (-8 %) a Švédsku (-5 %). Pre ostatné štáty nie sú k dispozícii žiadne údaje. Zemiaky na spracovanie sa mohli v niektorých prípadoch pestovať vo väčšom rozsahu, napríklad v Belgicku o približne 8 %. Vzhľadom na relatívne nízky dopyt po čerstvých konzumných zemiakoch to možno usudzovať z rozvoja pestovania konzumných zemiakov. Redukciu plôch na pestovanie škrobových zemiakov možno v južnej Európe pripísať predovšetkým potravinárskemu segmentu. Spracovanie nie je až také dôležité. Talianski výrobcovia však pravdepodobne plánovali viac „čipsovej“ suroviny, najmä zo skorého pestovania na juhu.
Prečítajte si tiež: Inšpirácie s cuketou a zemiakmi
Oficiálne informácie pre Poľsko zatiaľ nie sú k dispozícii. Ako je známe, úroda z roka na rok viac kolíše, keďže sa mení obrábaná plocha: V celej EÚ to bolo maximálne 3 % z hľadiska plochy za posledných 7 rokov, z hľadiska výnosu je to však až 16 %. Len o južnej Európe sa už dá povedať, že sú tam podpriemerné výnosy. Napríklad Taliansku chýba 9 % na podobne slabý predchádzajúci rok. Čím severnejšie alebo severozápadnejšie, tým viac dávajú nedávne dažde dôvod na nádej na dobré výsledky.
Hrach
Výmera hrachu siateho (jedlý a kŕmny spolu) je oproti minulému roku väčšia o 25,1 %, avšak očakávané nižšie výnosy z hektára, ktoré sú aktuálne 16 % pod úrovňou päťročných priemerov, sa premietnu do medziročného poklesu celkovej produkcie o 8,5 %.
Metodológia odhadu úrody
Odhad úrody vybraných poľnohospodárskych plodín realizuje Štatistický úrad SR trikrát ročne. Prvý odhad z údajov zisťovaných k 20. júnu je zverejňovaný začiatkom júla. Druhý odhad úrody realizovaný k 15. augustu sa zverejňuje koncom augusta a tretí odhad k 15. septembru je publikovaný na prelome septembra a októbra. Odhady sa realizujú výberovou metódou, celková úroda sa matematicko-štatisticky dopočíta. Očakávania sa uvádzajú s vymedzením možnej chyby, ktorá vyjadruje mieru presnosti odhadov a určuje interval spoľahlivosti: A = do 5 %; B = od 5,01 do 10,0 %; C = od 10,01 do 15,0 %; D = od 15,01 do 20,0 %; E = nad 20,0 %. Údaj bez intervalu znamená, že sa zisťovala celá plocha.
Dusík ako limitujúci faktor úrody a kvality zemiakov
Zemiaky zaraďujeme medzi plodiny náročné na živiny, preto i jedným zo základných predpokladov pestovateľského úspechu je zabezpečiť im optimálne množstvo živín v prijateľnej forme. Zemiaky majú vysoké požiadavky na pohotové živiny zo starej pôdnej sily po celú dobu vegetácie, preto je najefektívnejším spôsobom výživy zemiakov kombinácia organických a minerálnych hnojív, tzv. organominerálne hnojenie. Zemiaky patria medzi plodiny pestované obvykle v prvej trati, to znamená, že sa k nim aplikujú organické hnojivá, ktorých pozitívne pôsobenie využívajú i plodiny pestované v rámci celého osevného systému.
Organické hnojenie
Organické hnojenie sa vyznačuje príjmom organických látok a živín do pôdy, čím sa pozitívne udržiava a zvyšuje pôdna úrodnosť. Prispieva tiež k zlepšeniu štruktúry pôdy, upravuje pôdnu reakciu, dodáva živiny a pôdne mikroorganizmy, ktoré priaznivo ovplyvňujú pôdnu činnosť. Najvhodnejším organickým hnojivom je maštaľný hnoj (prípadne kompost), ktorý sa zaoráva v dávke 30 - 40 t.ha-1, platí tu však pravidlo, čím ľahšia pôda, tým neskôr. Zemiaky možno úspešne pestovať aj pri hospodárení bez živočíšnej výroby, kedy sa pôdna úrodnosť udržuje zaoráváním vedľajších produktov pestovaných rastlín, prípadne zeleným hnojením. Využívanie zeleného hnojenia je účelným doplnkom všetkých organických hnojív a na pôdach s dobrou starou pôdnou silou ich môže dokonca nahradiť. Tomuto systému organického hnojenia sa musia prispôsobiť i dávky minerálnych hnojív.
Prečítajte si tiež: Tipy pre dokonalé lekvárové pirohy
Minerálne hnojenie
Jednou zo základných podmienok intenzívneho pestovania zemiakov je i prísun živín do pôdy prostredníctvom priemyselných hnojív tak, aby bola dosiahnutá vyrovnaná bilancia živín pri súčasnom zachovaní úrodnosti pôdy. Teda cieľom aplikácie priemyselných hnojív vo výžive zemiakov je zabezpečiť rastlinám optimálne množstvo živín potrebné pre tvorbu úrody a zároveň udržať, resp. využívať živiny z aplikovaných priemyselných hnojív. Pri hnojení zemiakov však nesmieme zabúdať i na racionalizáciu hnojenia ostatnými potrebnými živinami predovšetkým fosforom, draslíkom a horčíkom, príp.
Vplyv dusíka na úrodu a kvalitu zemiakov
Najvýznamnejšou živinou, ktorá sa podieľa na výške dosiahnutej úrody a kvality zemiakov je dusík. Zemiaky úrodou jednej tony hľúz odoberú z pôdy približne 4 - 5 kg dusíka. Dusík má priamy vplyv na kvalitu zemiakov a patrí k základným stavebným prvkom, z ktorých sa tvoria bielkoviny. Avšak pozor na fakt, že so zvyšujúcou sa dávkou dusíka klesá jeho účinnosť. Pri veľmi vysokých dávkach dusíka môže nastať úrodová depresia, pre ktorú je však veľmi ťažké určiť presnú hranicu. Zvyšujúce sa dávky dusíka taktiež znižujú obsah sušiny, škrobu a zhoršujú chuťové vlastnosti hľúz po tepelnej úprave. Nadbytok dusíka spôsobuje u zemiakov i náchylnosť k hnilobe vňate a hľúz. Pôsobenie vysokých dávok dusíka na úrodu sa v praxi väčšinou preceňuje, čím sa následne podceňujú i jeho negatívne dôsledky. K následkom nadmerného hnojenia dusíkom patrí oneskorené nasadzovanie hľúz, neskoršia zrelosť a tvorba šupky, častejšie poškodenie a deformácia hľúz, zvýšená náchylnosť k napadnutia baktériami r. Erwinia a voškami prenášajúcimi vírusové ochorenia. Ďalej môže prísť k zníženiu obsahu sušiny, k zvýšeniu výskytu dutosti hľúz, k zhoršenej schopnosti skladovania a častejšiemu tmavnutiu surových zemiakov pri priemyselnom spracovaní. Pri vysokých dávkach dusíka existuje i nebezpečenstvo zvýšenie obsahu dusičnanov v hľuzách, ich obsah je však viac záležitosť priebehu poveternostných podmienok a dĺžky vegetačnej doby jednotlivých odrôd zemiakov. Z pevných dusíkatých hnojív sa najčastejšie používa pri hnojení zemiakov síran amónny, granulovaná močovina, príp. liadky. Z kvapalných hnojív to môže byť DAM-390. Vhodnou alternatívou je dávku dusíka zapraviť pomocou viaczložkových pevných, prípadne kvapalných hnojív. Výhodné je tiež použitie močoviny pre dohnojenie príp. využitie špeciálnych listových hnojív na báze humínových látok (napr. Humix®), ktoré je možné aplikovať spoločne s fungicídmi.
Stanovenie dávok živín
Stanovenie dávok živín ovplyvňuje obsah anorganického dusíka v pôde na jar pred sadbou (obvykle v prvom aprílovom týždni). Táto informácia slúži na zhodnotenie obsahu prístupného dusíka v pôde a stanovenie dávky N v priemyselných hnojivách pred sadbou a počas prvých fáz vegetácie. Inak sa dávka dusíka stanovuje paušálne a to podľa dávky organického hnojiva, dĺžky vegetačnej doby a úžitkového smeru pestovania. Dávka dusíka sa určí z dávok uvedených v tabuľke a zvýšených o 20 kg N pri Nan 10-15 mg.kg-1 pôdy.
Výživa zemiakov podľa účelu pestovania
Pri pestovaní zemiakov na rôzne účely je potrebné im prispôsobiť i spôsob výživy. Pri hnojení sadbových zemiakov dusíkom má prvoradý význam výťažnosť hľúz sadbovej veľkosti, zdravotný stav, vitalita, skladovateľnosť a celková biologická hodnota sadby (sadbové hodnota). Zvýšenie podielu dusíka v pomere živín priemyselných hnojív je spojené s predĺžením vegetácie a tým aj s predĺžením obdobia možnosti infekcie vírusovými chorobami.
Konzumné zemiaky z hľadiska kvality musia spĺňať určité parametre. Hľuzy, musia byť veľkostne vyrovnané, čisté a mechanicky nepoškodené, musia mať pravidelný tvar a plytké očká. Nežiaduce sú hľuzy znehodnotené silnou stratou vody, hnilobou či šedosťou dužiny a pod. Varné vlastnosti (konzistencia dužiny po uvarení) závisia hlavne na odrode, ale aj na podmienkach pestovania. Pri hnojení konzumných zemiakov a zemiakov určených na spracovanie na potravinárske výrobky záleží popri výške úrody, obsahu sušiny, skladovateľnosti a nutričnej hodnoty aj na dobrej úrovni stolovej hodnoty a obsahu dusičnanov v hľuzách. Prílišná prevaha dusíka nad ostatnými živinami má za následok zhoršovaniu týchto ukazovateľov, čím následne vedie k zvýšenému nebezpečenstvu kumulácie dusičnanov v hľuzách. Preto prípadné zvýšenie alebo zníženie dávky dusíka (doložené výškou dosiahnuteľného výnosu v daných podmienkach) musí sprevádzať aj úprava dávky fosforu v pomere č ž. N: P = 1: 0.
Pri priemyselných zemiakoch má prvoradý význam pri hnojení dusíkom hektárový výnos škrobu (nad 17 %), z hľadiska spracovateľských podnikov potom škrobnatosť a veľkosť škrobových zŕn. Dávka dusíkatých hnojív sa u priemyselných zemiakov pohybuje medzi minimálnou dávkou určenou pre množiteľské porasty a vyššou dávkou určenou pre konzumné zemiaky.
Optimalizácia hnojenia zemiakov dusíkom vytvára priaznivé podmienky pre vzchádzanie, rýchly počiatočný rast porastu a nasadzovanie hľúz. Zároveň vytvára podmienky pre vývoj zdravého porastu lepšie odolávajúcemu vplyvu nepriaznivého priebehu klimatických podmienok a niektorých chorôb.
Celkový odhad úrody v roku 2020
Slovensko by malo v tomto roku vyprodukovať 2,9 mil. ton hustosiatych obilnín, čo bude o 9 % väčšia produkcia ako vlani. Pri všetkých sledovaných hustosiatych obilninách - pšenica, jačmeň ale aj raž, ovos a tritikale sa očakávajú hektárové výnosy nad hodnotou 5-ročného priemeru. Odhad úrody u týchto obilnín je aktuálne o 8 % vyšší ako bol počas prvého odhadu v júni tohto roka - pred žatvou. Vyplýva to z druhého tohtoročného odhadu úrody vybraných poľnohospodárskych plodín pre rok 2020, ktorý zrealizoval Štatistický úrad SR (ŠÚ SR) k 15.
„Druhý odhad spresňuje očakávania úrody v čase, kedy už bola pozbieraná repka a väčšina obilnín. Absolútnu väčšinu (93 %) z plôch osiatych hustosiatymi obilninami tvorí na Slovensku pšenica a jačmeň. Úroda pšenice by mala v roku 2020 dosiahnuť 2,1 mil. ton, čo je o 8,3 % viac ako v roku 2019. Očakávaná úroda jačmeňa v objeme takmer 666 tisíc ton, bude medziročne vyššia o 11 %. Túto skutočnosť podporila medziročne vyššia osiata plocha (o 4,7 %) aj očakávané vyššie výnosy na úrovni 5,01 tony z hektára. Očakáva sa rovnako medziročne vyššia úroda aj pri ostatných hustosiatych obilninách - raž, ovos, tritikale najmä vďaka vyšším výnosom z hektára.
Súčasne poľnohospodári očakávajú vyššiu celkovú úrodu druhej najpestovanejšej plodiny v SR, kukurice na zrno. Jej celková produkcia by mala dosiahnuť takmer 1,5 milióna ton, teda o 3,2 % viac ako v roku 2019 (nárast o 46,6 tis. ton). V porovnaní s minulým rokom očakáva ŠÚ SR vyššiu úrodu u všetkých druhov olejnín, a to repky olejky o 5,3 %, slnečnice o 17,5 % ako aj sóje o 13,8 %. Celkovo by mala SR vyprodukovať 440-tisíc ton repky, v prípade slnečnice je očakávaná úroda v hodnote takmer 151 tis. ton a v prípade sóje 133 tis. Medziročný pokles úrody však ŠÚ SR predpokladá u zemiakov, a to o 9,2 %, na objem produkcie 147,3 tisíca ton. Spôsobený má byť poklesom osiatej plochy. Celkovo sa zemiaky v aktuálnej sezóne pestujú na 6,4 tisíca hektárov, čo je o 22 % nižšia výmera ako vlani.
Odhad úrody vybraných poľnohospodárskych plodín realizuje ŠÚ SR trikrát ročne. Tretí odhad k 15. septembru bude zverejnený koncom septembra.