Určovanie veku diviaka je dôležitá zručnosť pre každého poľovníka a správcu revíru. Správny odhad veku uloveného jedinca je nevyhnutným predpokladom pre vedecký a zároveň praktický chov tohto druhu zveri. Existuje viacero metód, ktoré umožňujú určiť vek diviaka s väčšou či menšou presnosťou. Tieto metódy sa opierajú o rôzne aspekty vývoja a opotrebovania chrupu, ako aj o ďalšie morfologické znaky.
Metódy určovania veku diviaka
V praxi sa používajú rôzne metódy na určovanie veku diviaka, pričom najčastejšie sa využívajú tie, ktoré sú založené na skúmaní chrupu. Medzi najpoužívanejšie patria:
- Analýza vývoja hryzákov: Táto metóda je založená na sledovaní vývoja, prerezávania a výmeny mliečnych hryzákov za trvalé, ako aj na úrovni ich obrúsenia.
- Posudzovanie opotrebovania stoličiek: Táto metóda sa zameriava na stupeň opotrebovania stoličiek, najmä molárov, a to na základe klasifikácie podľa Müllera (1984) a Kozla (1973).
- Určovanie veku podľa klov: Táto metóda sa používa u kancov a vychádza z porovnania priemeru koreňa kla s priemerom jeho opotrebovanej časti.
Analýza vývoja hryzákov
Jedna z najspoľahlivejších metód určenia veku ulovených diviačat, lanštiakov i dospelých diviakov vychádza z vývoja hryzákov. Porovnávame pri nej dĺžku, hrúbku, tvar, čas prerezávania a výmeny mliečnych hryzákov za trvalé, ako aj úroveň ich obrúsenia.
V sociálne dezorganizovaných, príliš zmladených populáciách s nedostatkom dospelých jedincov nastávajú problémy. Zvlášť, keď chýbajú vedúce diviačice, ktoré pomáhajú synchronizovať párenie ostatných diviačic. Potom dochádza k páreniu nielen v novembri alebo v decembri, ale aj neskôr v januári a vo februári. Lanštiačky a niekedy aj telesne dobre vyvinuté diviačatá samičieho pohlavia z marcových vrhov vrhajú mláďatá nasledujúci rok v máji a júni. Poľovník tak môže uloviť v priebehu mesiaca diviačatá v odlišnom veku. Napríklad diviača ulovené 1. októbra môže mať tri až sedem mesiacov. Obdobné vekové rozdiely sa môžu vyskytovať aj pri lanštiakoch. Diviačiu zver poľovne obhospodarujeme po celý rok a diviačatá a lanštiaky lovíme bez časového obmedzenia. Poľovník by mal vedieť správne určiť vek uloveného jedinca.
Pohľad na zúbky
Chrup diviaka má vzorec 3143/3143, tvorí ho teda 44 zubov a jeho vývin sa končí vo veku 24 mesiacov. Pre nás sú zaujímavé hryzáky. Diviačia zver má v spodnej a hornej čeľusti po šesť hryzákov, spolu dvanásť, ktoré sú vedľa seba umiestnené v miernom oblúku. V hornej čeľusti sú postavené takmer kolmo k tvrdému podnebiu. Hryzáky v dolnej čeľusti sú veľmi dlhé a rastú takmer rovnobežne s tvrdým podnebím. Hryzáky rozdeľujeme na takzvané klieštiky - I1 (vnútorný pár), stredniaky - I2 (stredný pár) a krajniaky - I3 (vonkajší pár). V hornej čeľusti sú I1 široké a krátke, I2 široké s nerovným hrebeňom a I3 sú užšie a oddelené od I2 širokou medzerou. V spodnej čeľusti sú hryzáky tesne vedľa seba. I1 a I2 sú takmer rovnako dlhé a I3 sú polovičnej dĺžky a dlátovité. Tento opis hryzákov platí pre trvalý chrup diviaka (obr. 1).
Prečítajte si tiež: Zváranie a rýchlosť posuvu
Ranný vek
Diviača má úplný mliečny chrup (28 zubov) dorastený v štyroch mesiacoch. Vo veku jedného mesiaca sa už prerezáva hryzák i3 a vo veku 2,5 mesiaca hryzáky i1 a i2. Asi polročné diviača má všetkých šesť mliečnych hryzákov úplne vyvinutých. Hryzáky i1 a i2 sú široké 4 - 5 milimetrov. Krajné hryzáky (krajniaky) i3 sú tenšie a kolíčkovité. Šírka čeľuste meraná pred očniakmi je 2,3 centimetra (obr. 2).
Diviača 10. mesiac
Hryzáky i1 a i2 sú v jednej rovine a sú široké 4 - 5 milimetrov. Krajné mliečne hryzáky (krajniaky) i3 už vypadli a na obr. 3 vidieť začiatok rastu trvalých hryzákov I3. Pri očniakoch sa začína výmena mliečnych zubov za trvalé. Okrem hryzákov sú vyrastené mliečne premoláre, pričom p3 je vždy trojdielny, a trvalý molár M1. Šírka čeľuste meraná pred očniakmi je 3 centimetre.
Diviača 11. až 12. mesiac
Hryzáky i1 a i2 sú ešte mliečne, ale okrajové hryzáky I3 sú už trvalé a majú dlátovitý tvar. Okrem toho je vyrastená i trvalá stolička M2. Jazyková plocha na i1 a i2 je viditeľne obrúsená. Šírka čeľuste meraná pred očniakmi je 3,2 centimetra. Pozor! Jedinec v tomto veku ulovený do konca marca je štatisticky zaradený medzi diviačatá. Po 1. apríli je to však už štatisticky lanštiak (obr. 4).
Lanštiak 13. až 15. mesiac
Mliečne klieštiky i1 sú už vypadnuté a vidieť rast trvalých I1. Vrchná hrana klieštikov I1 a stredniakov i2 nie je ešte v rovine, ale v tvare V. Medzera medzi strednými hryzákmi sa uzatvorí po štyroch až šiestich týždňoch. Stredniaky sú stále mliečne. Okrem toho dochádza k výmene mliečneho premolára p3 za trvalú stoličku P3. Premolár P2 je už trvalý. Šírka čeľuste je 3,8 centimetra (obr. 5). Takýchto štrnásť- až pätnásť- mesačných lanštiakov, pochádzajúcich z minuloročných neskorých letných vrhov, možno vidieť a uloviť aj v auguste a septembri.
Lanštiak 18. až 19. mesiac
Mliečne stredniaky i2 sú už vypadnuté a rastú trvalé I2. V tomto prípade trvalé klieštiky I1 dosahujú najvyššie prevýšenie v celom rade hryzákov a sú široké 6 - 8 milimetrov. Na ich zadnej jazykovej strane vidieť pozdĺžne ryhy - brázdy. Rezné plochy štyroch hryzákov I1 a I2 netvoria ešte rovinu, ale oblúk. Šírka čeľuste je 4,1 centimetra (obr. 6). Všetky premoláre sú už trvalé.
Prečítajte si tiež: Čo by 2-ročné deti nemali jesť?
Lanštiak 21. až 22. mesiac
Hryzáky I1 sú trvalé a plne dorastené, široké 6 - 8 milimetrov. Hryzáky I2 sú taktiež trvalé, ale ešte nie úplne dorastené a sú široké 8 - 11 milimetrov a na zadnej jazykovej strane sú už ryhy. Rezná plocha všetkých hryzákov netvorí rovný, ale stupňovitý front. Takéto postavenie hryzákov jednoznačne prezrádza lanštiaka. Čeľuste sú široké štyri centimetre (obr. 7).
Lanštiak 22. až 24. mesiac
Rast hryzákov je ukončený. I1 a I2 majú rovnakú výšku, ale sú ešte bez obrúsenia reznej hrany, zatiaľ netvoria úplne rovný front, ale mierny oblúk. Z jazykovej strany majú vyvinuté ryhy. Chrup obsahuje už aj trvalý molár M3. Diviak ulovený v tomto veku do konca marca je vždy štatisticky lanštiak. Ak je ulovený po prvom apríli, je štatisticky už dospelý diviak. Šírka čeľuste je 4,6 centimetra (obr. 8).
Diviak vyše dvojročný
Hryzáky I1 a I2 tvoria uzavretý front takmer rovnakej výšky. Pozor! Pri posudzovaní veku je tu už k dispozícii úplne dorastený molár M3. Často sa totiž stáva, že poľovník, vidiac po vyhrnutí pysku uloveného diviaka, že hryzáky tvoria rovný front, považuje ho za dospelého, i keď nemá dorastený M3. Ak nie je tento molár úplne dorastený, ide o lanštiaka. Vizuálne posúdenie roviny hryzákov hneď po ulovení nemusí byť presné! Pri týchto jedincoch si treba všímať už aj obrúsenie hryzákov. Na I1 je viditeľné zbrúsenie reznej hrany. O niečo slabšie sú zbrúsené hrany I2. Ale zadná jazyková zošikmená zbrúsená plocha I2 má už asi 4 - 5 milimetra (šípka na obr. 9). Šírka čeľuste je 4,2 centimetra.
Diviak vyše trojročný
Už má uzavretý rad štyroch hryzákov v jednej rovine s viditeľným obrúsením horných rezných hrán I1 a I2 v podobe úzkeho pásika. Tento pásik podľa profesora Hella splýva so zadnou zošikmenou zbrúsenou plochou na jazykovej strane, ktorá je pri štvorročnom diviakovi dlhá 10 - 11 milimetrov, ale ešte nedosahuje celú šírku zuba (obr. 10). Podľa veku sa zošikmená plocha predlžuje. Pri päťročnom jedincovi má asi 13, šesťročnom 14 - 15, sedemročnom 15 - 16 a pri staršom viac ako 19 milimetrov. Na obrúsenej jazykovej ploche I1 sú viditeľné pásiky tmavého dentínu, označené šípkou, ktorý sa u starších jedincov objavuje aj u I2. Určovanie veku uloveného diviaka podľa vývoja a neskôr obrúsenia hryzákov je náročné, ale spolu s posúdením s ostatnými zubami, hlavne so špiciakmi a stoličkami, možno vek stanoviť pomerne presne. Podľa tejto metódy profesora Hella môžeme pre poľovnícku prax absolútne presne rozlíšiť tri vekové kategórie diviačej zveri, a to: diviačatá, lanštiaky a dospelé diviaky, nehovoriac o presnom určení veku diviačat a lanštiakov podľa mesiacov.
Posudzovanie opotrebovania stoličiek
Ďalšia metóda odhadu veku diviačej zveri vychádza z „opotrebovania stoličiek“. V tomto príspevku uvádzam klasifikáciu podľa Müllera (1984) a Kozla (1973), a to v prípade rôznych vekových tried. V roku 1973 Kozlo publikoval praktickú pomôcku - inštrukcie na určovanie veku, selekciu a lov diviačej zveri. Výsledky uvedené v publikácii sa opierajú o hodnoty získané meraním viac ako 650 lebiek rôznych vekových skupín a pohlaví. V roku 1984 Müller zoradil výsledky meraní a publikoval ich v nemeckom časopise Unsere Jagd pod názvom Kľúč k určovaniu veku diviakov. V týchto materiáloch okrem iného upozorňuje, že správny odhad veku ulovenej diviačej zveri je nevyhnutným predpokladom vedeckého a zároveň praktického chovu tohto druhu zveri.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie slezového čaju pre deti
2 ROKY: Prvý stĺpček tretieho molára (M3) prerazil ďasná a korunka je sfarbená do hneda. Druhý a tretí stĺpik je ešte ukrytý v ďasne. Po vyvarení a očistení dolnej čeľuste je ich farba biela.
2,5 ROKA: Prvý a druhý stĺpik tretieho molára (M3) už vyrástli z ďasna, korunky sú rovnako hnedé. Tretí stĺpik zuba je však stále ukrytý v ďasne. Po vyvarení a vyčistení má jeho korunka bielu farbu.
3 ROKY: Obidve horné plochy prvého molára (M1) vyrástli do svojho základu. Tretí molár M3 tiež celkom vyrástol (po preparovaní je zadná časť tohto moláru biela).
4 ROKY: Začínajú sa objavovať obidve vrchné plochy druhého molára (M2) a ich korunky sú takmer rovné. Tretí molár (M3) vyrástol už do takej podoby, že takmer zmizla jeho ostrosť a drsnosť.
5 ROKOV: Prvý molár (M1) má uprostred priehlbinku, zub je na okraji vyšší než jeho stred. Na horných plochách tretej stoličky (M3) možno pozorovať čiastočné opotrebenie, ale korunka zuba je stále oblá.
6 ROKOV: Stolička M1 výrazne opotrebovaná, druhý molár (M2) je vo svojom strede tiež silne opotrebovaný, týka sa to najmä horného okraja skloviny, korunka na treťom molári (M3) je takmer hladká.
7 ROKOV: Povrch celého chrupu je nerovnomerný. Korunka tretieho molára (M3) je celkom hladká.
8 ROKOV A VIAC: Na povrchu zadných stoličiek možno pozorovať len malé zvyšky zubnej skloviny.
Určovanie veku podľa klov
Určovanie veku kancov podľa tvaru klov má korene u Jaerisena (1930). Vychádzal z porovnania priemeru koreňa kla s priemerom jeho opotrebovanej časti. Nadviazal na neho Brandt (1961, 1965) a prišiel s novým prístupom.
Obidve hodnoty dáva do vzťahu so šírkou kla a zavádza nový pojem „veľkostné číslo“. Pomocou „ideálneho kla“, ktorý sa vyznačuje stabilným rastom do dĺžky, sa snaží určiť čas zastavenia rastu kla do šírky. Brandt predpokladal, že po výmene chrupu koncom druhého roku je spodná čeľusť ešte stále nedotvorená. Zubná dreň spodných aj horných klov, ktoré kancom rastú celý život, nie je v tomto období ešte celkom vyvinutá a očniaky nedosiahli ešte príslušné rozmery.
Ak dolná čeľusť ešte rastie, musia byť kly v nej na koreni širšie ako v iných častiach (úlohu tu zohráva aj ich opotrebovanie). Len čo sa ukončuje rast lebky, musí sa podľa Brandta zákonite ukončiť prírastok priemeru kla pri koreni. Dospel k záveru, že k tomu môže dôjsť najskôr v 9. či 10. roku života jedinca. Snethlage (1957) naproti tomu tvrdí, že rast priemeru klov sa končí už v 6. či v 7. roku. Na rast dĺžky klov sú potom potrebné ešte tri roky, aby v ich zaobleniach prišlo k dosiahnutiu maximálneho priemeru. „Veľkostné číslo“, respektíve Brandtov index klov, je veľmi pohodlný prostriedok, podľa ktorého sa diviačie zbrane preparujú, uchovávajú v zbierkach a tým umožňujú porovnávaním odhadovať vek kancov.
Čím je kanec starší, tým viac má opotrebované zbrane v bode uhla ohybu a ich priemer v tomto bode sa blíži k priemeru pri koreňoch. A tak sa dá jednoducho zistiť vek iba podľa dĺžky vyčnievajúcej časti kla. Stačia na to stredné orientačné hodnoty ich dĺžky: vo veku 2-3 rokov 2,5 cm, 3-4 rokov 3 až 4 cm, 4-5 rokov 4 až 4,5 cm, 5-6 rokov 4,5 až 5,5 cm, 6-7 rokov 5,5 až 6,5 cm a vyše 7 rokov nad 5,5 cm (Ruskov, 1957). Na tvar ohybu zbraní však môžu vplývať niektoré vonkajšie faktory a individuálne predpoklady jednotlivých jedincov. V oblastiach intenzívneho chovu a lovu diviačej zveri je veľmi vhodné a praktické zhromažďovať spodné čeľuste s chrupom s cieľom jednoduchšieho a presnejšieho určovania ich veku porovnávaním.
Ďalšie metódy odhadu veku
Okrem metód založených na chrupe existujú aj ďalšie metódy, ktoré sa môžu použiť na odhad veku diviaka. Tieto metódy sú založené na:
- Opotrebovanosti chrupu: Posudzovanie opotrebovanosti chrupu (napr. Bieger, Mikula, Neumann, Budenz atď.).
- Usadení paradentínu: Na podklade usadením paradentínu v dutinách hryzákov (Eidmann).
- Usadení zubného cementu: Na podklade usadenia zubného cementu medzi koreňmi molárov (Mitchel).
- Sile a dĺžke pučníc: Podľa sily a dĺžky pučníc (Harke, Ullrich).
- Osifikácii chrupavky: Podľa stupňa osifikácie chrupavky medzi klinovými kosťami nachádzajúcimi sa v spodnej časti lebky (Schuhmacher).
- Sklone hryzákov: Podľa sklonu hryzákov v sánke (Bieger).
- Priečnom reze koreňa: Podľa priečneho rezu koreňa prvého hryzáka.
- Osifikácii čelového šva: Podľa osifikácie čelového šva.
- Mohutnosti nosovej časti: Podľa mohutnosti nosovej časti atď.
Zváženie a praktické poznámky
V mnohých revíroch je diviačia zver premnožená. V čriedach sú často narušené sociálne a rangové postavenia jedincov. Diviaky sa tak nekontrolovane pária počas celého roka a nie je výnimočné v septembri alebo v októbri vidieť pásikavé diviačatá. Na prelome marca a apríla, keď jedinec prechádza do vyššej vekovej triedy, sa potom často loví diviak vo veku 8 až 10 mesiacov, teda ešte diviača. Potom dochádza k nesprávnemu vykazovaniu úlovkov. Na sprehľadnenie obhospodarovania tejto zveri by tak bolo vhodné zrušiť kategóriu diviača a lanštiak a vytvoriť len jednu vekovú skupinu nedospelý - mladý diviak (do 24 mesiacov). Mladé diviaky narodené v príslušnej poľovníckej sezóne by bolo možné loviť až od 1. júla, rovnako ako dospelé diviaky.
Vek ulovenej zveri možno odhadnúť viac alebo menej presne viacerými metódami. Väčšina týchto metód je založená na opotrebovanosti chrupu (napr. Bieger, Mikula, Neumann, Budenz atď.), na podklade usadením paradentínu v dutinách hryzákov (Eidmann) a zubného cementu medzi koreňmi molárov (Mitchel).