Článok mapuje rôzne kultúrne udalosti a spomienky na významné osobnosti slovenskej kultúry, vrátane Júliusa Satinského. Približuje aj aktivity kultúrneho centra RAMAGU v Spišskej Starej Vsi a dianie v Tatranskej galérii v Poprade.
Pietny koncert VŠMU
Študenti Vysokej školy múzických umení (VŠMU) v Bratislave si uctili obete nedeľnej dopravnej nehody pietnym koncertom. Táto tragická udalosť hlboko zasiahla celú VŠMU, a preto sa študenti rozhodli prostredníctvom umenia vyjadriť smútok nad celou udalosťou. Na koncerte vystúpili Veronika Mészárosová z Divadelnej fakulty VŠMU, Spevácky zbor Technik Slovenskej technickej univerzity, AurumQuarte, Hudobné telesá študentov Hudobnej a tanečnej fakulty VŠMU, Trombónové trio a Komorný orchester VŠMU pod vedením Jozefa Horvátha. Organizátormi podujatia boli Hudobná a tanečná fakulta VŠMU, Filmová a televízna fakulta VŠMU, Divadelná fakulta VŠMU a Bratislava-Staré Mesto.
Ateliér RAMAGU v Spišskej Starej Vsi
Zamagurské divadlo RAMAGU začínalo ako malé divadlo a vypracovalo sa medzi najlepšie neprofesionálne súbory na Slovensku. Neskôr narástlo a dnes v Spišskej Starej Vsi ponúka koncerty, filmy aj diskusie. „Povedali sme si, že zmeníme tento región na atraktívnejšie miesto,“ usmieva sa riaditeľ Ateliéra RAMAGU Lukáš Marhefka. Toto kultúrne centrum láka návštevníkov zo širokého okolia a patrí aj do siete Bystrín - platformy spájajúcej užitočné projekty po celom Slovensku.
Lukáš Marhefka v rozhovore vysvetľuje, prečo vymenil informatiku za filmárske umenie, ako sa vytvára kultúrna komunita v malom meste, čo sa im pri tom osvedčilo a prečo neodišiel zo Spiša do Bratislavy, v ktorej študoval.
Štúdium na filmovej a televíznej fakulte VŠMU mu zmenilo život. Zrazu prišli nové podnety, inšpirácia k rozmýšľaniu, filmy a debaty o tom, ako ti umenie otvára nové pohľady na život a na to, čo je v ňom dôležité. Prijatie na VŠMU bolo pre neho obrovským darom.
Prečítajte si tiež: O kapustnici
Jeho filmovou prvotinou boli Goralské rozprávky, teda príbehy ľudí zo Spiša na slovensko-poľskom pomedzí. Zamagurské rozprávky zozbieral Viktor Majerik a vydal ich spolu s Petrom Glockom. Sú to rozprávky o bytostiach, aké sú len v Zamagurí, ako napríklad lesné víly bogínky. Zrkadlia tunajšiu drsnosť, ktorá má však napriek všetkému svoju magickosť.
V roku 2009 zakladali Divadlo Ramagu. S dvomi ľuďmi z nej sa odvtedy nerozlúčili. Jedným je Zdenko Dudžák, zamestnanec Ramagu, a druhou je jeho manželka Simonka. Jeho prvá rola, ktorú bral naozaj vážne a chytila ho za srdce, bola Matka od Jozefa Gregora Tajovského.
V repertoári majú rozprávky, modernú Antigonu ale aj monodrámu Mengeleho dievča o žene, ktorá prežila štyri koncentračné tábory. Urobili niekoľko hier, ktoré boli pre dospelého diváka, najčastejšie to boli drámy. Zistili však, že ak chceš prežiť s malým divadlom, dobre „frčia“ rozprávky. V roku 2020 si prečítal knihu Mengeleho dievča a povedal si, že by z nej bola vynikajúca monodráma. S malou dušičkou oslovil autorku Veroniku Homolovú Tóthovú, ktorá im bola od začiatku veľmi naklonená. Samotná hra stála 14-tisíc eur, pre neprofesionálne divadlo to boli šialené peniaze. Získali s ňou titul najlepšej neprofesionálnej činohry na Slovensku.
Pred dvomi rokmi mu zomrel dedo, mal po 90-tke. Rozprával sa s ním často o miestnej židovskej komunite. Strašne ho hrýzlo, že si dnes nevieme prísť na meno s ľuďmi, ktorí majú iné vierovyznanie alebo pohľad na svet. Preto potreboval, aby v tomto prostredí vzbudili aspoň súcit, ak už aj ľudia nie sú schopní ničoho viac. Musím však povedať, že prijatie v tomto regióne bolo fantastické. Ešte sa nestalo, aby na túto hru nemali vypredané - a vstupné teda nie je lacné.
V roku 2018 sa stali kultúrnym centrom. Každý mesiac ponúkajú hudbu, filmy, čítanie z kníh či diskusie. Chcel žiť niekde, kde môže vyjsť z dvora rovno do národného parku, kde má kde parkovať a kde nestojí v zápche. Preto si povedali, že si spravia z nášho hobby prácu a zmenia tento región na atraktívnejšie miesto aj pre tých, ktorí majú radi umenie a kultúru.
Prečítajte si tiež: Kapustnica s údeným mäsom
Ak robíš niečo systematicky, dlhodobo, spoľahlivo a s chuťou robiť to kvalitne, tak sa to môže podariť. Od začiatku sa snažil byť pre každého dôveryhodným partnerom. Hlavne tomu strašne veril. Veľa tiež nad vecami rozmýšľa. A hovorieva, že netreba zaschnúť vo vlastnej sláve. Musíš mať okolo seba ľudí, ktorí ti ponúkajú ich nadhľad, aby si sa vedel posúvať.
Lukáš Marhefka (1990): Herec, filmár, novinár, moderátor a producent. Riaditeľ RAMAGU - nezávislého kultúrneho centra a divadla. Vyštudoval filmovú produkciu a distribúciu na VŠMU v Bratislave. Žije a tvorí v Spišskej Starej Vsi.
Spomienky Božidary Turzonovovej na Vianoce
Herečka Božidara Turzonovová nám porozprávala, ako to je u nich. V divadelnom predstavení Malé ženy, kde hrá, sa hovorí, že Vianoce bez darčekov nie sú Vianoce. Vždy, ale najmä v posledných rokoch si vravíme, že darčeky sa budú dávať len tým najmenším a striedmo, no nikdy to nedodržíme. Poteší ju parfum od dcér, ako aj iná kozmetika. V Malých ženách je na scéne krásny stromček, rodina a ona je tetou Marchovou. Hovorí sa o nej, že je nepríjemná, ale má dobré srdce.
Malé ženy sa budú hrať aj 14. a 15. decembra, cez sviatky je potom na programe balet Luskáčik. To predstavenie už je ale bezozvyšku vypredané.
Stretávajú sa tiež všetci na Vianoce pod stromčekom. Má skvostnú sestru, ona má tiež svoju rodinu, svoje vnúčatá. Brata stratila pred dvoma rokmi. Keď ešte žili jej rodičia, vždy prišli k nim aj oni, aj ich kamarát, ktorého považovali za člena rodiny. A všetci mladí. Majú obrovský stôl, zmestí sa tam aj s deťmi 17 ľudí. V posledných rokoch sa schádzajú len oni, jej najbližšia rodina, pricestujú niektoré z jej dospelých vnúčat zo zahraničia.
Prečítajte si tiež: Nezabudnuteľná Vianočná Kapustnica
Stromček u nich práve vždy robil otec, Jozef. Najprv len on, potom mu asistovala staršia dcéra, potom vnúčatá, Alex, Mariam. A Mariam výzdobu teraz celkom prevzala, ozdoby po Vianociach aj odkladá. Majú všelijaké pekné ozdoby. Výzdoba je dôležitá, ale aj lahôdky. Ako každoročne, budú mať francúzsky šalát, ktorý volajú babičkin. Obligátne urobia kapra, ale mladí, najmä najmladší vnuk, majú aj tak radšej tie rybie prsty! No majú radi napríklad tiež lososa.
Kapustnicu robí ona, tiež šalát, aj ryby. Hudbu majú radi. Vnučka Aninka v Utrechte študuje muzikológiu, Alex napríklad hral aj na violončele. Samozrejme, večer musí byť dôstojný, pekný, ale všetko sa chystá v posledných rokoch najmä kvôli tomu osemročnému vnukovi.
Pamätá si z detstva, že nálada klesala, keď sa pozreli a jeden človek tvrdo spal. Jej drahý otec. Poliaci mali nádherné ozdoby! Vždy sme odtiaľ niečo doniesli. Mám rada Galériu 19, jej vernisáže, výtvarníkov, ktorí tam vystavujú. Občas si odtiaľ niečo kúpim. Napríklad najnovšie mám od Rudolfa Filu obraz, ktorý milujem.
Boli na lyžiarskom zájazde ešte ako študenti umeleckých škôl. Tie kurzy boli povinné - lyžovačky aj plavecké sústredenia - a oni, herci z VŠMU, sme na ne chodili s výtvarníkmi z VŠVU. Vtedy boli na Roháčoch a boli tam aj študenti Vladko Popovič a Stanko Filko. So športom veľmi nepokračuje, lyžovanie jej dávno zakázali. Keď ide na chalupu, sú aj prechádzky, ale nejaké sebaprekonávanie, to už nejde.
Myslím si, že odvtedy, čo bola korona, sa ľudia zamýšľajú o niečo hlbšie. Doba je bizarná, ale to vlastne vždy bola. Vždy sa objavovali neuveriteľné výroky či epizódy. Naša spoločnosť je dnes nepomerne vyspelejšia a rozhľadenejšia. A to aj preto, lebo máme internet. Môžeme si hneď všetko overiť. No aj tak mám stále pocit, že žijem v jednej kolosálnej balamute, odhliadnuc od všetkého. Stále nás nabádajú, aby sme kriticky mysleli, ale keď máš kriticky myslieť, musíš mať kritériá. Najčastejšie sa hovorí o hodnotových kritériách, ale to nestačí. Musíš mať nejaký fundus. Odborné znalosti, skúsenosť.
V divadle je vzácna práve tá väzba medzi divákmi a hercami, to zvláštne fascinujúce prepojenie medzi hľadiskom a javiskom. Prúdia tadiaľ aj nevyslovené myšlienky, inotaje. V minulosti napríklad existovala akási tichá dohoda medzi hľadiskom a javiskom. Ľudia chápali každú narážku, ktorú herci vpašovali do predstavenia. Dnes to už nie je nutné a stáva sa opak - ako keby sa tá väzba tvorcov a divákov oslabovala prílišným experimentovaním a intelektualizovaním.
Na Malé ženy chodí väčšinou mládež, vydržia tam ten dlhý čas a na konci oduševnelo tlieskajú. Jeho výtvarná stránka, možno až na pokraji gýča, hudba, vzťahy, tá starina z minulého storočia, zrazu mládeži imponuje.
Keď hrá, myslí na to už od rána. Niektoré ťažšie pasáže si musí určite zopakovať. Veľmi ťažká je napríklad aj Pani plukovníková v Štúdiu L +S. Želá čitateľom to, čo sebe a blízkym. Má na mysli, že žijeme v skľučujúcich okolnostiach, má na mysli tie strašné vojnové udalosti či pandémie. A želá sebe aj nám všetkým, aby sme napriek tomu všetkému aj všetkým klimatickým katasrofám, ktoré sa opakujú vo svete čoraz hustejšie, aby sme si uvedomovali, aké je vzácne, keď máme prácu, keď sme zdraví, keď sme pohromade, keď sa máme radi.
Herečka a pedagogička sa narodila 28. mája 1942 v Sofii, vyrastala však na Slovensku. Vyštudovala Vysokú školu múzických umení v Bratislave a hneď po jej absolvovaní sa v roku 1963 stala členkou činoherného súboru SND, kde pôsobí dodnes. Hrala napríklad v legendárnom predstavení Na skle maľované, či v nezabudnuteľnom Ženskom zákone. Dnes exceluje napríklad v Ruských denníkoch, v inscenácii Čaj a apokalypsa, v Sove, v Salemských bosorkách či v Malých ženách. Účinkuje aj v Divadle GUnaGU (Riaditeľky zemegule), v Štúdiu L+S (Pani plukovníková). Známe sú aj jej televízne a filmové postavy, napríklad v seriáli Vivat Beňovský, či vo filme Anděl s ďáblem v těle alebo Božská Ema. Venuje sa aj pedagogickej činnosti a je nositeľkou mnohých ocenení.
Kultúrne podujatia a aktivity
Silvester a kultúrne prehliadky
Oslávte Silvester 2025 v hoteli Tulipán***. O zábavu sa postará DJ a moderátorka Júlia, roztancujú nás tanečníci z folklórneho súboru Vagonár. Súčasťou je slávnostná servírovaná večera od 18.00 hod.
Spoznajte históriu, pamiatky a zaujímavosti najznámejších tatranských osád počas kultúrno - turistickej prehliadky v mesiaci FEBRUÁR alebo JANUÁR s profesionálnou turistickou sprievodkyňou, ktorá trvá približne 2 hodiny. Prehliadka začína vo vnútri kostola s úvodným slovom miestneho duchovného pána Pavla Kušníra.
Pozývame vás do čias, kedy sa hradnými chodbami niesla vôňa medu a byliniek. Príďte si vychutnať jedinečné podujatie Vianoce v kráľovskom meste Kežmarok, ktoré sa uskutoční v sobotu 27. Tento rok vás čakajú špeciálne vianočné prehliadky zamerané na obdobie Imricha Thökölyho. Hudobný záver: Vyvrcholením večera bude spoločný spev kolied a Tichej noci v hradnej kaplnke v doprovode detského folklórneho súboru Maguráčik. Príďte spolu s nami uzavrieť vianočné obdobie v historickom srdci nášho mesta.
Divadlo pre deti aj dospelých
V januári 2026 sa môžete tešiť na pestrý program pre rodiny aj dospelých. Pre deti a rodičov máme obľúbené rozprávky a príbehy: Aladin, Kráska a zviera, O Štoplíkovi či batolárium Ema ide do ZOO. Nechýba ani hrejivý titul Malý príbeh o veľkom šťastí a dobrodružná Čarovná palička. Pre tínedžerov a dospelých ponúkneme silné divadelné zážitky a večery so smiechom: historicko-dramatický titul 1474/Zažiť Poprad a umrieť, inscenáciu Udri pastiera, kabarety Odamšeneodam a Cicho, bo skajpujem s dzifku!, aj komédiu Tri kurky.
Počas vianočných sviatkov sa na námestí pred Kaviarňou a čajovňou U Vlka v dňoch 27. 12. 2025 - 6.1. koná podujatie Rozhovor ČAROVNÉ SKLÍČKO XXI. Anna Budáčová, ktorá sa venuje tvorbe zo skla, nás opäť prevedie čarovnou krajinou skla. Pozrieme sa, kde sa zrodila čarovná snežiaca guľa. A jedno malé „snežítko“ si po domácky aj vyrobíme.
Hudobné a literárne večery
V programe si vypočujete verše poetky Žofie Fridrichovej, v ktorých autorka približuje svoje vnímanie krajiny a seba v nej. Spoluúčinkujú Zuzana Šimová a Ivana Figová. Koncert klasickej, filmovej a vianočnej hudby.
Príďte si vypočuť známe i neznáme tatranské báje a povesti. Úspešný program U Vlka pokračuje výberom najobľúbenejších príbehov, v ktorých sú hlavnými postavami najmä zvieratá a bytosti Tatier.
Filmové večery a cestovateľské prednášky
Štvrtý diel filmového seriálu z dielne Arolla Film o Karpatoch - poslednej veľkej divočine Európy. Rozprávanie a premietanie dvoch cestovateľov Petra a Barbory, ktorí sa vydali na dvojmesačný výlet po nádhernej Britskej Kolumbii so svojím dvojročným synom. Prešli viacré krásne treky v Rocky Mountains, preskúmali sever Vancouverského ostrova, pozorovali kosatky a stretli sa aj s medveďom.
Čajové večery
Srdečne Vás pozývame na novoročný čajový večer spojený s ochutnávkou vzácneho vyzretého zeleného puerh čaju z oblasti Yi Wu v provincii Yunnan. Čajový večer a ochutnávka krásneho taiwanského oolongu s vôňou osmanthu. Oolong je vyrobený tradičnou metódou ochucovania čajových lístkov extraktom z kvetov osmanthu.
Divadelné predstavenie Nízkotučný život
NÍZKOTUČNÝ ŽIVOT (nejem, nežijem, nemilujem) je komédia o diétnej láske, vzdelaní a viere. Návrat kultovej komédie GUnaGU v hviezdnom obsadení. Príbeh z redukčného sanatória. Tri ženy, tri osudy, nejaká tá nadváha a veľa nekorektneho humoru, ktorý vás rozosmeje, ale aj dojme. Do redukčného sanatória si prichádzajú zlepšiť postavu tri ženy. Dámy majú zrejme pár kíl navyše, ale v živote im aj čosi chýba - možno tolerancia, vzdelanie a láska. Štyrom herečkám, ktoré patria k najlepším komičkám na Slovensku, sekunduje Viktor Horján. Cez vtipné príbehy protagonistiek sa postupne odhaluju ich životy a problémy doby v ktorej žijeme. Autor a réžia: V. Cibulková.
Vianočné rozprávky pre deti
Rozprávkový príbeh o tom, ako čertík ukradol anjelikom z neba vianočný stromček a keďže bez stromčeka nemôžu byť Vianoce, anjelikovia sa rozhodnú ho hľadať a pomáhať im pri tom bude malý chlapček Daniel. Chcete vedieť, či stromček nájdu a či Vianoce nakoniec budú mať nielen anjelikovia, ale aj čerti?
Degustácia slovenských vín
Pozývame vás na výnimočný predvianočný večer venovaný degustácii kvalitných slovenských vín z vinárstva VINIDI.
Tatranská galéria v Poprade
Tatranská galéria v Poprade (TG) ako zbierkotvorná inštitúcia bola založená v roku 1960 (zbierkový fond obsahuje takmer 3300 umeleckých diel). Sídli a svoje aktivity realizuje v unikátnych priestoroch bývalej parnej elektrárne (1912), kultúrnej pamiatke. Svojou akvizičnou, vedecko-výskumnou, výstavnou a edukatívnou činnosťou spracováva a verejnosti približuje tvorbu výtvarných umelcov širšieho východoslovenského regiónu a umenie slovenských a zahraničných profesionálnych umelcov. Doposiaľ zorganizovala 1336 výstav. Svojimi aktivitami sa systematicky usiluje zväčšovať celkovú informovanosť o tradičných i moderných tendenciách vo výtvarnom umení. Tatranská galéria upútala pozornosť kultúrnej verejnosti rozsiahlymi výstavnými multimediálnymi projektmi, sochárskymi sympóziami a podujatiami v Elektrárni TG, ktoré sa konajú v súlade s najnovšími výtvarnými tendenciami vo svete.
Výstava Jaroslava Drotára
Jaroslav Drotár sa vo svojej tvorbe venuje monumentálnej i komornej plastike, objektu, grafike, fotografii a realizáciám pre verejný a sakrálny priestor. Žije a tvorí v Humennom, jeho tvorba je zastúpená v zbierkach doma i v zahraničí. Drotárove objekty v sebe spájajú organickú formu s geometrickou vnútornou štruktúrou, jeho definovanie a vnímanie sochárskeho objektu ako organického tvora, alebo schránky rozvíja vnímanie rôznorodosti života v celej jeho šírke. Odkrývajú umelcovu fascináciu svetlom, prírodnými formami a zákonitosťami, pričom na umelecké stvárnenie svojich vízií využíva nielen klasické sochárske materiály, ale často aj autorské a inovatívne kombinácie materiálov a postupov.
„Mám blízko k všetkým sochárskym materiálom. Priestorové drôtené objekty či sochy vytváram často ako konštruované geometrické abstrakcie s rôznymi odkazmi na súvislosti a vzťahy medzi mikrokozmom a makrokozmom. Rovnako príznačné pre moju tvorbu je transparentnosť. Programovo vyhľadávam také prostriedky sochárskej výpovede, kde môžem zviditeľňovať na prvý pohľad neviditeľné. Snažím sa viac či menej odkrývať vnútro mojich sôch. Objekty, hmotu - nehmotu často kombinujem s kameňom, oceľou, drevom, ale aj sklom. Vypestoval som si zvláštny vzťah k drôtu. Aj moje priezvisko ma predurčuje k tomu.“
Jaroslav Drotár patrí k významným umeleckým osobnostiam slovenského sochárstva. Jeho tvorba je rozmanitá, vysoko profesionálna a zaslúži si obdiv nielen za svoje umelecké diela, ale aj za odvahu žiť a tvoriť na východe Slovenska, mimo centrálneho umeleckého diania.
Tatranská galéria v Poprade dlhodobo spolupracuje s týmto autorom. Bol prizvaný na viaceré sympózia v roku 1997 do Vyšných Ružbách, v roku 2012 na sympózium Umelci Tatrám - Kalvária na Peknú vyhliadku, kde je autorom VII. zastavenia.
Iné aktivity Tatranskej galérie
- Stretnutie s Mgr.Tomášom Galierikom, publicistom pochádzajúcim z Kysúc, ktorý opisuje miesta a zaujímavosti z nakrúcania známych filmov a rozprávok v sérii kníh Filmové miesta.
- Premietanie krátkych filmov o Tatrách z archívu múzea, pochádzajúcich z obdobia 50. - 70. rokov 20. storočia.
- Zbierka kníh, do ktorej sa môže zapojiť verejnosť.
- Tvorivá dielňa pyrografie.
Lyžiarska sezóna na Štrbskom Plese
Na Štrbskom Plese vo Vysokých Tatrách odštartovala nová lyžiarska sezóna. Spolu s ňou spustili do prevádzky novú 8-miestnu sedačkovú lanovú dráhu na Medvediu kopu, do ktorej výstavby investovala spoločnosť TMR 11 miliónov eur. Nová lanová dráha spája špičkový dizajn a najmodernejšie technológie a nastavuje nový štandard komfortu pre lyžiarov. Sedačky sú vybavené vyhrievaním a doplnené o stabilizátory výkyvu, ktoré zlepšujú jazdu a komfort pri veterných podmienkach. Pri výstavbe novej lanovej dráhy bol veľký dôraz na prístup k okolitému prírodnému prostrediu. Využili sa jestvujúce prieseky, prevádzka novej lanovky zníži hlučnosť v lokalite, odstránením starého vleku sa zníži spotreba vody a elektrickej energie, ktoré boli potrebné pri technickom zasnežovaní, pretože nebude potrebné zasnežovať a udržiavať stopu pod lyžiarskym vlekom.