Treba si vypočuť obe strany a potom súdiť: Dôležitosť objektívneho pohľadu

Rate this post

V živote sa často stretávame so situáciami, v ktorých je potrebné posúdiť spor alebo konflikt medzi dvoma stranami. V takýchto prípadoch je mimoriadne dôležité vypočuť si obe strany a až potom vynášať súdy. Predčasné súdenie môže viesť k nespravodlivosti a prehĺbeniu konfliktov.

Podpora nezávislej žurnalistiky

Články na platformách ako Postoj sú často dostupné bezplatne, aby sa k nim dostalo čo najširšie publikum. Sú financované najmä vďaka podpore od čitateľov. Ak si ceníte kvalitné a nezávislé spravodajstvo, zvážte podporu takýchto iniciatív.

Detské bitky: Kedy zasiahnuť a ako

Konflikty medzi deťmi, napríklad súrodencami, sú bežnou súčasťou rodinného života. Niektorí odborníci dokonca tvrdia, že občasným bitkám netreba brániť, pretože sú súčasťou vývoja a učenia sa sociálnym zručnostiam. Zasahovanie rodiča však závisí od viacerých faktorov.

Riaditeľka pobočky Centra pomoci pre rodinu v Piešťanoch hovorí, že pri rozhodovaní o zásahu je dôležitý vek detí, forma a miera násilia, ako aj prevaha jedného dieťaťa nad druhým. Rozlišuje tri základné situácie:

  1. Zábava a obojstranný boj: Ak ide o hru, pri ktorej sa deti len tak zápasia a obe strany s tým súhlasia, nie je potrebné zasahovať. Je však dôležité uistiť sa, že ani jedna strana netrpí.
  2. Potenciálna bitka: Ak vnímame, že situácia sa môže vyvinúť do bitky, treba zasiahnuť a vypočuť si obe strany. Následne môžeme zhrnúť situáciu a pokúsiť sa nájsť spoločné riešenie. Rodič je v tomto prípade mediátorom, pretože deti sú ešte nevyzreté a nezručné. Ak sú deti v riešení konštruktívne, rodič necháva situáciu na nich.
  3. Reálne hroziace ublíženie: Ak hrozí, že si deti ublížia, treba okamžite zasiahnuť a dať jasne najavo hranice. Niekedy je nevyhnutné deti fyzicky oddeliť, kým nevychladnú. Je dôležité jasne odmietnuť násilie, šikanu, ponižovanie a nadávky.

Je dôležité zistiť, či dieťa netrpí útokmi súrodenca a nehanbí sa priznať. Dieťa by malo mať dôveru k rodičom, že ho nevysmejú a budú brať vážne to, čo hovorí. Niekedy s „dobrým úmyslom dieťa povzbudiť“ ho vedieme k tomu, aby sa nedalo. Nie každé dieťa má silu a odvahu a dokáže sa násiliu vzoprieť, a tak radšej mlčí. Preto je potrebné, aby bolo prijaté aj so svojimi slabosťami a obavami a aby si bolo vedomé podpory zo strany rodičov.

Prečítajte si tiež: Sprievodca pečením lasagní

Ak sú deti v riešení konštruktívne, rodič necháva situáciu na nich. Juro: „A ty si slepý? Situácia začína byť nebezpečná, rodič zasahuje. Pripustí zlosť detí: „Vyzerá, že ste na seba pekne nahnevaní.“ Potom vypočuje názor oboch a zváži: „Dano, ty chceš farbičku späť, pretože je tvoja. Vyslovuje dôveru pri hľadaní riešenia : „Tak to je problém.

Prevencia konfliktov: Pravidlá a komunikácia

Psychológovia zdôrazňujú dôležitosť prevencie konfliktov. Najúčinnejšie je mať pravidlá na opakujúce sa situácie. Osvedčené je napríklad pravidlo obsadená-voľná hračka. Je dobré, keď sa konflikty snažíme riešiť slovom a pokojne, nie ubližovaním. Užitočné je tiež učiť deti zastať sa samých seba bez ubližovania pomocou tzv. "Ja-výrokov". To znamená, hovoriť za seba a o sebe namiesto obviňovania druhých. ("Dlho som staval toto auto, štve ma, keď mi ľudia búrajú veci.") A takto sa pri konfliktoch musíme správať aj my, ak chceme, aby deti mali šancu si to naozaj zvnútorniť.

Ako reagovať na konflikt: Bezpečnosť a upokojenie

Ak už nastal konflikt, zásah je nutný, keď hrozí ublíženie. Aj verbálne útoky ubližujú rovnako, ako fyzické. Keď už počujem, že nastal konflikt, blížim sa na miesto pracujúc v prvom rade na zvládnutí vlastných emócií. Následne sa postarám o bezpečie, ale bez násilia z mojej strany. Potom je mojím cieľom upokojovanie rozbúrených vášní detí.

Rovnako niekomu ublížime, keď sa snažíme byť sudcom, prokurátorom, policajtom a riešiť cudzí konflikt zaňho. Neboli sme tam, nemáme právo ani možnosti hodnotiť a súdiť. („Iba vy dvaja viete, ako to bolo, čakám, že sa dohodnete tak, aby ste boli obaja ok.“) Situáciu skôr utíšime uznávaním pocitov, túžob a potrieb detí. („Martin, asi ťa naštvalo, keď Janči rozbil tvoje auto. K riešeniu deti prizývame, keď sú všetci zúčastnení pokojní, hoci aj o tri hodiny neskôr. Netreba zabúdať, že učíme aj príkladom, a keď vletím do konfliktu, nakričím, vynadám a násilne rozhodnem, čo deti do budúcna naučím?

Múdrosť zdržania sa súdu: Príbeh Iana a pastora

Príbeh Iana, ktorý opúšťa cirkevný zbor kvôli nezhodám s novým pastorom, ilustruje zložitosť súdenia sporov, v ktorých sme neboli priamo účastní. Hoci s Ianom cítime a máme tendenciu veriť jeho verzii príbehu, je dôležité zdržať sa súdu, kým nepočujeme aj druhú stranu.

Prečítajte si tiež: Všetko o platnosti receptov

Písmo nás varuje: „Kto prvý rieši svoj spor, zdá sa spravodlivý, kým nepríde jeho blížny a nepreverí ho“ (Príslovia 18:17). Ian mohol vynechať dôležité fakty, alebo jeho pocity mohli ovplyvniť jeho interpretáciu udalostí.

Múdrosť a spravodlivosť nám zakazujú uprednostniť jednu zo strán v spore, v ktorom sme nepočuli obe strany. Nemusíme hovoriť Ianovi, že má pravdu, ani že sa mýli. Stačí, keď mu povieme, že sme jeho priatelia, že nám na ňom záleží a že sa budeme modliť, aby Boh urobil to, čo je pre neho najlepšie.

Príbeh Dávida a Mefibóšeta: Uznanie vlastnej limitovanosti

Príbeh kráľa Dávida a Mefibóšeta ukazuje, že aj múdri a spravodliví ľudia môžu urobiť unáhlené súdy. Dávid uveril Cíbovi, správcovi Mefibóšeta, a zbavil Mefibóšeta majetku. Neskôr však zistil, že Cíba klamal. Dávid si uvedomil, že nemá ako s istotou vedieť, kto hovorí pravdu, a musel sa uspokojiť s niečím menším ako dokonalou spravodlivosťou.

Tento príbeh je pre nás útechou, pretože nám pripomína, že nie sme v pozícii rozsúdiť každý konflikt, ktorému čelíme. Nemáme potrebnú múdrosť ani vhľad, aby sme to mohli urobiť.

Dobrovoľníctvo: Príklady z Úsmevu ako dar

Dobrovoľníctvo je skvelý spôsob, ako pomôcť iným a zároveň rozvíjať seba. Mnohí dobrovoľníci z organizácie Úsmev ako dar opisujú, ako im táto činnosť zmenila život a umožnila im spoznať fantastických ľudí.

Prečítajte si tiež: Zdravé stravovanie bábätiek

Baška sa rozhodla dobrovoľníčiť počas rodičovskej dovolenky. Chcela sa realizovať v práci s deťmi a dospievajúcimi a pomáhať im na ceste do života.

Ďalší dobrovoľník, ktorý sa po študijnom pobyte v zahraničí chcel odvďačiť za pomoc, ktorú dostal, sa zapojil do aktivít Úsmevu ako dar v Rimavskej Sobote. Navštevuje deti, hrá sa s nimi, rozpráva sa a chodí na prechádzky.

Pre mnohých dobrovoľníkov je Úsmev ako dar miestom, kde stretli úžasných ľudí, naučili sa novým veciam a prebudili v sebe detskú hravosť. Dobrovoľníctvo im dalo pocit slobody a pomohlo im doskladať svoj „nedoskladaný obraz“.

Rasizmus: Výzva na zamyslenie

S rasizmom sa v našej spoločnosti stretávame najmä voči rómskym bratom a sestrám. Znakom protirómskeho rasizmu je znevažovanie ich životného štýlu, ale dochádza aj k násilnostiam.

Michal Oláh, prorektor pre sociálnu prácu na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, hovorí, že už len keď nahlas vysloví slová protirómsky rasizmus, reagujú niektorí ľudia podráždene. Takéto niečo vraj neexistuje a vyhŕkne z nich: ‚A čo my bieli? My nie sme diskriminovaní ich špinou a hlučnosťou?‘ Už takáto generalizujúca reakcia je znak rasizmu.

Európsky súd pre ľudské práva sa posledné roky zaoberá rasizmom na Slovensku. Ide o prípady zbitých Rómov v Moldave, nelegálne sterilizácie rómskych žien, segregácia detí do výlučne rómskych škôl a mnohé ďalšie kauzy, pri ktorých bolo súdmi uznané, že sa k Rómom pristupovalo odlišne na základe etnicity.

Cirkev rasistické správanie neschvaľuje. Všetci ľudia sú si rovní, pretože majú ten istý pôvod v Božej stvoriteľskej láske. Rasizmus je nezlučiteľný s kresťanskou vierou.

Ako teda s Rómami budovať vzťah? Tak ako s ostatnými. Mať človeka rád. Mať o neho záujem, vypočuť ho, pochopiť, modliť sa.

Pravda a lož: Sila slova

V modernej dobe, kde je vonkajšia prezentácia dôležitá, je dôležité rozlišovať medzi pravdou a lžou. Množstvo informácií a zdrojov je neoveriteľných a neraz máme dojem, že stokrát opakovaná lož sa stáva pravdou.

Božie prikázanie "Nevyslovíš krivé svedectvo proti svojmu blížnemu!" nás vyzýva k pravdovravnosti a úprimnosti. Previnenia proti pravde vyjadrujú, slovami alebo skutkami, odmietnutie zaviazať sa tým, čo je morálne správne a podkopávajú základy zmluvy s Bohom.

Slovami môžeme vykonať mnoho dobrého, ale aj mnoho zlého. Neraz možno slovom aj zničiť život, prípadne dobré meno druhého. Preto je potrebné o slovách uvažovať predtým, ako ich vyslovíme.