Slovenská kuchyňa je známa svojou bohatosťou, rozmanitosťou a sýtosťou. Miešajú sa v nej vplyvy susedných krajín, ako Česko, Maďarsko, Poľsko či Ukrajina, no zároveň si uchováva pokrmy, ktoré sa tradujú po stáročia, od čias prvých Slovanov. Tí sa živili predovšetkým poľnohospodárstvom, čo výrazne ovplyvnilo ich stravovanie. Ich jedálniček pozostával z rôznych druhov strukovín a zeleniny, ktoré si sami dopestovali. Konzervovanie potravín údením, solením, sušením alebo kvasením im taktiež nebolo cudzie.
Slovenská kuchyňa v minulosti: Hygiena a stravovanie
V minulosti bola hygiena celkovo na nižšej úrovni, no v kuchyni sa čistota dodržiavala prísnejšie. Staré kuchárske knihy často pripomínali, že nečistota v kuchyni môže byť nebezpečná pre zdravie, čo svedčí o dôležitosti hygieny pri príprave jedál.
Strava bola rôznorodá a závisela od ekonomického postavenia rodiny. V chudobnejších domácnostiach sa jedlo zvyklo podávať dvakrát až trikrát denne, pričom ráno dominovali polievky a chlieb. Mäso a strukoviny boli základom obeda a večere, čo sa dodnes nezmenilo. Dochucovalo sa rascou, cibuľou, cesnakom a bylinkami, pričom niektoré koreniny, ako napr. klinčeky, boli vzácnosťou.
Chlieb a strukoviny: Základy stravy našich predkov
Chlieb bol neoddeliteľnou súčasťou stravy už od 14. storočia. Piekol sa z rôznych druhov múky a neskôr aj zo zemiakov. Chlieb mal pre Slovákov nielen praktický, ale aj symbolický význam, a preto sa s ním zaobchádzalo s veľkou úctou. Pre obdobia vojen a pre chudobnejších boli príznačné strukoviny a kaše z pohánky, prosa či krúp. V horských oblastiach sa pestovali zemiaky a jedávala sa kapusta, v nížinách bol jedálniček pestrejší, s množstvom mäsa, rýb, mliečnych výrobkov, ovocia a zeleniny. Obzvlášť obľúbená bola kapusta, ktorá sa na jeseň tlačila do sudov a kvasená vydržala aj celé mesiace.
Mäso, ryby a mliečne výrobky: Spestrenie jedálnička
Predkovia si z času na čas dopriali aj mäso, ktorého nebolo veľa. Panské stoly sa prehýbali pod ťarchou diviny, husaciny, hovädziny či bravčoviny, ku ktorým sa podávali špeciálne omáčky na víne či pive. Chudobnejší chovali zvieratá na mlieko, vajíčka či kožušinu a raz do roka sa konala zabíjačka. Svoje miesto na stole mali aj ryby, ktoré sa konzumovali najmä počas pôstu. Mlieko a produkty z neho, ako bryndza, syry či tvaroh, boli základom výživy. Bryndza, tradičný ovčí syr, si získala svoje miesto aj v našom národnom jedle - bryndzových haluškách.
Prečítajte si tiež: Ako vypočítať množstvo jedla
Koláče a štrúdle: Sladká bodka na záver
Aj keď sa sladké jedlá piekli najmä počas sviatkov, postupne sa stali súčasťou každodenného života. Medzi obľúbené tradičné dezerty patrili štrúdľa, skalický trdelník a ďalšie pečivo, ktoré sa podávalo pri rôznych príležitostiach.
Regionálne rozdiely v tradičnej strave
Tradičné stravovanie obyvateľov bolo úzko prepojené s prírodnými podmienkami, kvalitou pôdy a miestnou poľnohospodárskou produkciou, ako aj spôsobom uskladnenia a konzervovania potravín. Územie Slovenska môžeme rozdeliť na dve odlišné geografické a klimatické oblasti. Severná, hornatá časť krajiny (Orava, Kysuce a Horehronie) sa vyznačuje horšími klimatickými pomermi a menej úrodnou pôdou.
Stravovanie obyvateľstva bolo však ovplyvnené aj ďalšími faktormi. Dôležitý vplyv na stravovacie zvyklosti mala náboženská príslušnosť obyvateľstva. Konzumáciu rôznych potravín výrazne ovplyvňoval liturgický kalendár, ktorý vytváral regionálne spoločenské zvyklosti. Pôstnymi dňami boli predovšetkým streda a piatok, neskôr len piatok a najmä obdobia cirkevných sviatkov (pôstnych dní v roku bolo približne 140 až 160).
Kľúčovým faktorom pri zaobstarávaní potravín a pri plnohodnotnom stravovaní však bola sociálna situácia obyvateľstva a zamestnanie. Väčšina obyvateľov Slovenska sa živila prácou v poľnohospodárstve. Strava mala preto lokálny charakter a ako dokladajú etnologické výskumy, bola stereotypná.
V priestore strednej Európy na prelome 19. a 20. storočia môžeme pozorovať prenikanie meštianskej kuchyne do vidieckych oblastí. Výber jedál bol však naďalej skôr jednotvárny a bol ovplyvnený ročným obdobím, regionálne dostupnými surovinami, miestnymi zvykmi a sociálnymi pomermi jednotlivcov. Všedné jedlá striedali vo sviatočné dni honosnejšie a sviatočnejšie pokrmy, ktoré boli odrazom rôznych tradícií a zvyklostí. Charakter podávaného jedla však ovplyvňovala aj samotná gazdinka a jej spôsob a schopnosti prípravy pokrmov.
Prečítajte si tiež: Gastronomická scéna
Roľnícke rodiny používali a spracovávali lokálne suroviny z vlastnej produkcie, len minimum potravín nakupovali. Množstvo a pestrosť závisela od veľkosti obrábanej pôdy a profesie a schopností majiteľa hospodárstva. Na vlastnej alebo prenajatej pôde si ľudia pestovali základné poľnohospodárske produkty - obilie, zemiaky, zeleninu, ovocie. Z nich sa pripravovali základné jedlá (múčne, strukovinové, najmä kašovité pokrmy a polievky). Vo sviatočné dni sa na tanieroch objavilo mäso, prípadne jemnejšie pečivo z pšeničnej múky.
Jedálny lístok sa postupne začal v druhej polovici 19. storočia obohacovať o nové pokrmy, najmä vďaka potravinám a pochutinám nakupovaným v obchodoch alebo u podomových obchodníkov. Samotní gazdovia mohli svoje prebytky speňažiť a následne nakúpiť suroviny a spotrebný tovar, ale aj potraviny, ktoré si nevedeli svojpomocne vyrobiť. Od začiatku 20. storočia sa už bežne nakupoval aj chlieb a zemiaky, popri mäse, mlieku a mliečnych výrobkoch (najmä v prípade drobných poľnohospodárov a rôznych poľnohospodárskych robotníkov). V obchodoch sa nakupoval cukor, káva a ďalší koloniálny tovar.
K zmenám v stravovaní dochádzalo len postupne od poslednej tretiny 19. storočia v dôsledku rozvoja potravinárskeho priemyslu a narastajúcej produkcie potravín pre trh, rozširovaním obchodnej siete a zvyšujúcou sa kúpyschopnosťou obyvateľstva. Jedálniček sa vďaka tomu začal postupne meniť a konzumované jedlo mohlo byť pestrejšie. Migráciou za prácou, vysťahovalectvom ale aj meniacimi sa politickými okolnosťami dochádzalo k obohacovaniu stravovacích zvyklostí. Na vidiek prenikali vplyvy z meštianskej kuchyne, prostredníctvom kuchárskych kníh a kurzov sa šírili nové pokrmy a pracovné postupy pri príprave jedál.
Stravovacie návyky v prvej polovici 20. storočia
V prvej polovici 20. storočia sa už v roľníckych rodinách jedlo väčšinou trikrát denne. Pretrvávalo však podávanie hlavného, najvýdatnejšieho jedla ráno pred začatím práce. Na raňajky sa pripravovali sýte jedlá (husté polievky, kaše a cestoviny), pri celodennej práci na poli sa podávali dvoje raňajky. Suché (chlieb so slaninou, syrom, bryndzou), ktoré sa konzumovali doma a narýchlo pred odchodom na pole boli doplnené druhými a výdatnými varenými raňajkami, ktoré sa nosili na pole. Varený obed sa podával najmä v nedeľu, v letných mesiacoch a počas dôležitých poľnohospodárskych prác sa obed nevaril. Naopak významným jedlom bola večera, keď sa podávalo varené jedlo a rodina ho konzumovala spoločne za stolom.
Na raňajky sa pripravovali rôzne múčne jedlá ako halušky a rezance, rôzne kaše, polievky a placky. Na obed sa jedávala suchá strava (chlieb so syrom, bryndzou, či slaninou). Na večeru sa konzumovali zemiaky uvarené v šupke, ktoré sa zapíjali mliekom, cmarom, kyslým mliekom, prípadne sa varila polievka alebo prívarok zo strukovín, kapusty alebo krúp.
Prečítajte si tiež: Postup solenia rýb
V druhej polovici 19. storočia sa v dôsledku zmien v životnom štýle premieňali aj stravovacie návyky. Muži, pracujúci na tzv. týždňovkách mimo dediny, sa na nedeľu vracali domov. Hlavným jedlom nedele sa postupne stal obed, na ktorý sa začali pripravovať zložitejšie a slávnostnejšie jedlá - napr. polievka z mäsa a varené mäso s prílohou. V 20. storočí sa na nedeľný obed začali pripravovať aj dva druhy mäsa, typická bola hovädzia alebo hydinová polievka s rezancami, na záver obeda sa podávali dezerty - koláče, zákusky, pečivo. V týždni sa vždy dodržiavali pôstne dni, predovšetkým piatok, niekde i utorok alebo streda. Vtedy sa varili len jedlá považované za pôstne, najmä cestoviny a strukoviny. Pondelok býval tzv. dojedací deň po nedeli.
Stravovanie obyvateľov vidieka sa menilo aj v priebehu roka, v letnom a jesennom období prevládali na dedinách jedlá z hydiny, králikov a zeleniny, v zime naopak jedlá zo zemiakov, kyslej kapusty, strukovín, mäsa a mäsových výrobkov zo zabíjačiek. Väčšina obyvateľov dnešného Slovenska však naďalej konzumovala mäso len v nedeľu a pri slávnostných príležitostiach. K výraznejšiemu spestreniu jedálneho lístka došlo najmä v druhej polovici 20. storočia, keď už boli mäso, mäsové výrobky, ale aj iné potraviny a pochutiny dostupnejšie.
Postupne sa zmenil aj spôsob prípravy jedál - zásadnou zmenou bolo používanie sporáka, v ktorom bol oheň uzavretý zhora kovovou platňou a zdola roštom, cez ktorý prenikal vzduch potrebný pre horenie. Sporák sa na dedinách začal presadzovať v druhej polovici 19. storočia a začiatkom 20. storočia. Veľmi rýchlo sa presadili plechové čierne a neskôr smaltované sporáky továrenskej výroby. Po zavedení sporákov už jedlo nemalo dymovú pachuť. Najčastejšie sa jedlo pripravovalo varením, napríklad kaše, polievky, prívarky a cestoviny - z obilnín, strukovín, zemiakov, ovocia a mlieka. Ešte v prvej polovici 20. storočia sa varením pripravovala väčšina mäsa.
Až do prvých desaťročí 20. storočia sa na vidieku pieklo hlavne v peciach, ktoré stáli v izbe domu, alebo na dvore. V peciach sa piekol chlieb, nekysnuté aj kysnuté placky, koláče a menšie pečivo. V bohatších oblastiach Slovenska sa v peciach v hlinených, alebo liatinových pekáčoch pieklo aj mäso a hydina. V priebehu 20. storočia sa začali uplatňovať aj náročnejšie postupy pri príprave jedál - pečenie a dusenie mäsa vo vlastnej šťave. Dostatok tukov potom umožnil prípravu a konzumáciu jedál vyprážaných v masti a neskôr aj v oleji.
Na dochucovanie sa používala soľ, ktorá sa kupovala v obchodoch. V menšej miere sa konzumovali sladké jedlá - na sladenia sa tradične na vidieku používal med, od konca 19. storočia sa postupne presadzoval cukor. Do konca 19. storočia bol cukor luxusným tovarom a lekárenským prostriedkom a jeho spotreba bola na Slovensku aj v medzivojnovom období v porovnaní s českými krajinami polovičná. Dôležitou súčasťou stravy boli huby.
Rastlinné suroviny boli vždy základnými a prevládajúcimi zložkami slovenskej ľudovej stravy - široké uplatnenie mali najmä obilniny, strukoviny, zelenina, zemiaky a ovocie. Najpestovanejšie obilniny boli pšenica a raž ako chleboviny, dopĺňal ich jačmeň, ktorý bol v klimaticky drsnejších podmienkach chlebovou obilninou, v prípade nedostatku sa používal ako potravina aj ovos. Od 18.storočia sa rozšírilo pestovanie kukurice, ktorá sa uplatnila ako potravina aj krmovina. Ryža sa postupne v 20. storočí presadila v skladbe stravy slovenského obyvateľstva ako importovaná ale pomerne lacná potravina a získala charakter „chudobného jedla“ určeného na výživu ľudových vrstiev. Nahradila viaceré staršie obilniny, najmä proso, jačmenné krúpy a pohánku. Väčšina obilia sa skonzumovala v podobe múky a krúp, ktoré tvorili základ obilninových jedál.
Slovenská kuchyňa: pestrosť a vplyvy
Slovenská gastronómia má však aj druhú stránku, ktorá ju vo veľkej miere ovplyvnila. Ide o cudzokrajné vplyvy, ktoré po stáročia vplývali na jej vývoj a postupne sa tu udomácňovali. Vplyv maďarského etnika sa odzrkadlil v používaní červenej sušenej papriky, ktorá tvorí základ takých jedál ako sú guláš, perkelt, či paprikáš. Aj v súčasnosti typické slovenské produkty z ovčieho syra - bryndza, parenice, oštiepky - patria v skutočnosti k pôvodu valaského etnika, ktoré sa u nás usídlilo v 14. - 17. storočí počas tzv. valaskej kolonizácii. Aj vplyvy iných etník badať v slovenskej kuchyni. Chorváti ju obohatili o zeleninové jedlá, česká kuchyňa sa pričinila o zaradenie kysnutej knedle, parených buchiet, či pečeného mäsa s omáčkami (kôprovej, paradajkovej, či sviečkovej) do slovenskej kuchyne. Na Slovensku sa udomácnili i americké potraviny, predovšetkým zemiaky, kukurica, rajčiny, paprika, bez ktorých sa mnohé slovenské jedlá nezaobídu. Vplyv Orientu priniesol koreniny, či kávu.
Prvá slovenská kuchárska kniha
Obraz o stravovaní našich predkov nám prinášajú kuchárske knihy. Prvú slovenskú kuchárku napísal kuchár Ján Babilon. Jeho kniha, na ktorej pracoval 20 rokov a publikoval ju v roku 1870, obsahovala vyše 1 500 receptov rozdelených do kapitol o omáčkach, mäsových pokrmoch, paštétach, kvasení a podobne. Jedným z receptov bola biela hovädzia polievka.
Tradičné slovenské jedlá: Recepty
Stačilo iba zopár základných surovín, ktoré sa našli aj v nemajetnejšej domácnosti, a rodina si pochutnávala na sýtom jedle, ktoré rokmi získalo prívlastok jedinečné. Nie sú to len lokše, haruľa či ťahaná štrúdľa, ktoré už dlhé stáročia nesmú chýbať na slovenských stoloch. Každý kraj, región, každá obec či rodina majú tradičné jedlo, na ktoré nedajú dopustiť.
Zemiakové lokše
Lokša, nárečovo lokeš, je mimoriadny druh jedla. Jedáva sa k polievke, k husacine, natretá džemom, posypaná makom či cukrom a zavinutá do podoby palacinky. Husacími lokšami je preslávený Chorvátsky Grob, no tento pokrm je obľúbený na celom Slovensku v rôznych podobách. Na východe ich majú radšej hrubšie, plnené fazuľou, pri Trenčíne sú obľúbené sladké varianty s rozpusteným maslom.
Postup:
Základnou surovinou sú zemiaky, ktoré treba uvariť tak, aby neboli tvrdé, ani príliš mäkké. Nechajte ich vychladnúť a nastrúhajte ich. Skúsené gazdinky radia, aby ste lokše pripravovali zo starších zemiakov, ktoré už v sebe nemajú toľko vody, a uvarili ich deň vopred. Popučené zemiaky len jednoducho zmiešajte s múkou, so soľou, cesto rozdeľte na rovnaké kúsky a rozvaľkajte na lokše.
Zemiakové placky (haruľa)
Jednou z najobľúbenejších zemiakových pochúťok sú zemiakové placky. Každý región má svoj recept, ktorý považuje za ten najlepší. Niektorí pridávajú viac majoránky, iní si potrpia na cesnak. Odlišnosť sa netýka len ingrediencií, ale aj pomenovania.
Postup:
Neuvarené zemiaky nastrúhajte najemno. Pridajte do nich vajcia, soľ, cesnak, všetko korenie a premiešajte. Do zmesi prisypte múku, aby sa cesto zahustilo, a znovu poriadne premiešajte. Na panvicu s rozohriatym olejom vkladajte kúsky cesta a roztľapkajte ich na tenšie kolieska.
Koláče a štrúdle
Aj keď bola chudoba na Slovensku veľká, našiel sa kúsok múky nazvyš, aby mama napiekla deťom chutné koláče, ktoré boli skôr sviatočným pokrmom. Neskôr sa sladké pečivo vo forme závinov a štrúdlí stalo súčasťou každodenného jedálnička. Postupne k nim pribúdali kysnuté koláče, pečené a parené buchty, bábovky či žemľovka. Slávnostnejšími druhmi boli mačacie oči, medvedie labky, medovníky, štedrák, šúľance, laskonky, na Troch kráľov k nim pribudli na Záhorí a Myjave fánky a tiež opekance, nazývané aj bobaľky alebo pupáky. Štrúdľa je milovaná azda v celej Európe, no tá ťahaná je slovenskou špecialitou. Vďaka svojej jednoduchosti bola jedlom chudobných. Dostala sa k nám pravdepodobne vo forme tureckého pečiva baklava ešte v roku 1453. Prvá písomná zmienka o závine už ako štrúdli pochádza z roku 1796.
Skalický trdelník
Skalický trdelník je jeden z najobľúbenejších sladkých kysnutých koláčov na Slovensku. Zrodil sa a pečie sa na Záhorí, konkrétne v oblasti Skalice. Jeho výroba sa datuje do 19. storočia.
Postup:
Dve lyžičky preosiatej múky a jednu lyžičku cukru si odložte na kvások. Zvyšný cukor, múku, soľ a na kocky pokrájané maslo zmiešajte. Hmotu rozdrobte, aby pripomínala posýpku. Pridajte 3 žĺtky. Do odloženej múky a cukru prihoďte droždie a asi deci vlažného mlieka. Pripravte si kvások. Keď vykysne, pridajte ho do misky k rozdrobenej múke a po častiach prilievajte mlieko. Nechajte ho 15 minút stáť, potom cesto vypracujte a opäť nechajte kysnúť aspoň 45 minút. Cesto opäť vypracujte, rozdeľte na 5 bochníkov a po 15 minútach naviňte hada z cesta na vymastené trdlo alebo plechovku. Po ďalšom odstátí potrite trdelníky vyšľahanými bielkami a ozdobte makom, orechmi alebo škoricou.
Suroviny a jedlá typické pre jesenné obdobie
Jeseň bola pre našich predkov obdobím, keď sa pripravovali na príchod zimy. V tomto období sa zhromažďovala úroda a pripravovali sa zásoby potravín, ktoré by im poskytli dostatok energie a živín počas chladných mesiacov. Naši predkovia mali bohatú kuchyňu plnú sezónnych surovín, ktoré boli nielen výživné, ale aj chutné.
Tradičné jesenné jedlá sa často zakladali na miestnych ingredienciách, ako sú koreňová zelenina, strukoviny, obilniny, a samozrejme mäso. Spôsob stravovania v jesennom období samozrejme do značnej miery súvisel so zberom úrody z polí.
Obilniny
Predovšetkým základ stravy tvorili tzv. chlebové obilniny - pšenica a raž. Chlieb sa väčšinou piekol z ražnej múky, ku ktorej sa pridávali ďalšie druhy múky, prípadne iné suroviny, napríklad od 19. storočia - veľmi obľúbené zemiaky. Obľúbené v jesennom období boli ako samostatné jedlo jačmenné krúpky, napríklad s hubami alebo ako prídavok do mliečnych polievok. Z pohánky (tatarky) sa varili kaše, haluška či tzv. tatarčené pirohy - varené cestoviny plnené bryndzou alebo varenými zemiakmi. V súčasnosti obľúbená kukurica sa na Slovensku spracovávala a konzumovala od polovice 19. storočia, znova vo forme kaše z kukuričnej múky a mlieka.
Zelenina a strukoviny
Zo zeleninových jedál obohacovala veľmi výrazne stravu kyslá kapusta - v polievkach (obohatených napr. údeným mäsom, klobáskami či sušenými hubami), v hustých prívarkoch s cestovinami a krúpami alebo surová k vareným zemiakom. Bielkoviny si naši predkovia dopĺňali konzumáciou širokej škály strukovín - fazule, bôbu, šošovice, hrachu, cíceru. Významnú rolu v strave mali samozrejme zemiaky.
Mäso
Boli dôležitou pracovno-spoločenskou udalosťou rodiny. Kedysi sa chovalo a spracovávalo viac oviec, v 20. storočí sa však v dedinských domácnostiach robí predovšetkým zabíjačka ošípaných, z ktorej sa pripravuje aj väčšina mäsových pokrmov. Medzi najrozšírenejšie výrobky patria jaternice (hurky, jelitá). Ako náplň do jaterníc sa používali vnútornosti a mäkšie a tučnejšie časti mäsa. Do krvavničiek sa pridávala krv, prípadne sa robila kaša s pridaním krúp alebo ryže. K obľúbeným patrili oškvarky, tlačenka a klobásky, ktoré sa údili a tým sa predlžovala ich trvácnosť. Z hydiny sa konzumovali hlavne kačice, husi, sliepky, morky a holuby. Využívalo sa mlieko kravské, kozie a v horských oblastiach obľúbené ovčie. Výrobky z mlieka boli častým doplnkom stravy.
Niektoré typické slovenské produkty
Medzi tradičné slovenské jedlá a produkty, ktoré pretrvali stáročia a sú dodnes obľúbené, patria:
- Žitavská paprika: Prvý a zatiaľ jediný slovenský produkt s chráneným označením pôvodu. Používa sa pri varení pre svoju sladkú, jemne korenistú chuť a oranžovočervenú farbu.
- Spišské párky: Vyrábané z bravčového a hovädzieho mäsa s prídavkom sladkej a štipľavej papriky. Majú ružovočervenú farbu a mierne pikantnú chuť.
- Klenovecký syrec: Polotvrdý ovčí syr, údený alebo neúdený, s osobitou mozaikou na povrchu. Vyrába sa v Slovenskom Rudohorí.
- Liptovská saláma: Mäkká saláma vyrobená z mäsa, slaniny a korenia, bez pridania červenej papriky. Má typickú pružnosť a tuhosť.
- Lovecká saláma: Korenistá údená saláma s hranatým tvarom. Vyrába sa z bravčového a hovädzieho mäsa, údi sa studeným dymom a suší sa.
- Skalický trdelník: Sladký kysnutý koláč pečený nad pahrebou a posypaný práškovým cukrom a orechmi. Má chránené zemepisné označenie.
- Tekovský salámový syr: Údený alebo neúdený syr valcovitého tvaru, ktorý sa údi bukovým drevom a dozrieva dva týždne.
- Bratislavský rožok: Pečivo plnené makom alebo orechmi, známe už od 16. storočia. Makový má tvar písmena U a orechový tvar písmena C.