Slovensko, krajina bohatá na kultúru a históriu, sa môže pochváliť aj rozmanitou a chutnou kuchyňou. Recepty na obľúbené slovenské jedlá sa často ukrývajú v rodinných kuchárskych knihách a sprevádzajú Slovákov už po stáročia. Mnohé z týchto jedál, ktoré zahraniční turisti považujú za špeciality, sú hlboko zakorenené v slovenskej tradícii. Poďme sa spoločne pozrieť na tradičnú prípravu jedál na Slovensku a preskúmať recepty, ktoré prežili skúšku času.
Základné suroviny slovenskej kuchyne
Základom slovenskej kuchyne boli v minulosti predovšetkým múka, zemiaky, mlieko a mliečne výrobky, strukoviny a kapusta. Z týchto surovín vzniklo množstvo chutných a sýtych jedál, ktoré dodnes tvoria dôležitú súčasť slovenskej gastronómie.
Zemiaky - kráľ slovenskej kuchyne
Zemiaky zohrávali a stále zohrávajú kľúčovú úlohu v slovenskej kuchyni. Vďaka ich všestrannosti sa stali základom mnohých tradičných jedál, od jednoduchých zemiakových placiek až po zložitejšie pirohy.
Bryndzové halušky - slovenské národné jedlo
Bryndzové halušky sú bezpochyby najznámejším slovenským jedlom, ktoré nesmie chýbať v žiadnej reštaurácii, ktorá sa zameriava na lokálne špeciality. Polovicou úspechu je poznať správne pomery pri príprave zemiakového cesta na halušky. Halušky sa tradične podávajú s bryndzou a slaninou, čo im dodáva jedinečnú chuť a arómu.
Lokše - placky s bohatou históriou
Hoci sa nám dnes lokše spájajú najmä s jesennými kačacími hodmi, v minulosti mali v slovenskej kuchyni výnimočné postavenie. Placky zo zemiakovo-múčneho cesta sa pripravovali na sladko či na slano, jednoducho aj s bohatou plnkou. Veľmi obľúbené boli lokše plnené makom, slivkovým lekvárom či tvarohom - zavinuté ako palacinky a tiež chuťovo neutrálne lokše potreté maslom k polievkam.
Prečítajte si tiež: Cibuľová polievka podľa michelinského šéfkuchára
Haruľa (zemiakové placky) - sýta náhrada mäsa
Haruľa, zemiakové baby či zemiakové placky - v princípe ide o veľmi podobné slovenské jedlá zo strúhaných zemiakov, múky, vajec, s charakteristickou arómou cesnaku a majoránky. Môžu byť smažené na oleji či masti, alebo pečené v rúre. V minulosti mali za úlohu svojou sýtosťou nahradiť mäso, ktoré sa na tanieri objavovalo iba sporadicky.
Zemiakové pirohy - pochúťka s náročnejšou prípravou
So zemiakovým cestom a jeho všestrannosťou ešte zďaleka nekončíme. Zemiakové pirohy s bryndzou, kapustou, s hubami, s tvarohom či so slivkovým lekvárom - to je jednoducho pochúťka, ktorej odpustíme aj náročnejšiu prípravu. K slaným pirohom sa zvykli podávať kyslé mliečne výrobky ako cmar a kyslá smotana.
Zemiakové šúľance - spomienka na detstvo
Nemáte čas na prípravu pirohov? Mnohým z nás sa prázdniny u starej mamy spájajú so spomienkami na makové šúľance. A hoci ste možno so zatajeným dychom sledovali babkine rýchle pohyby pri šúľaní, s trochou cviku to zvládnete ešte dnes na obed. Nezabudnite hotové vyvarené šúľance preliať rozpusteným maslom, posypať pomletým makom alebo mletými orechmi.
Kapusta - základ zimnej stravy
Zemiaky, kyslá kapusta a slanina patrili počas zimy k základným zásobám každej slovenskej špajze. Z nich sa pripravovalo pomerne jednoduché, ale za to výdatné jedlo, ktoré dodalo energiu na ďalšiu prácu aj statným chlapom.
Kapustnica - polievka s regionálnymi rozdielmi
Varenie tradičnej kapustnice si spájame najmä s obdobím od Vianoc do Troch kráľov. Nečudo - základom kapustnice sú údeniny, kyslá kapusta, sušené huby - ingrediencie, ktoré čakali v komore medzi zásobami na svoju chvíľu, aby zahviezdili v tej správnej kombinácii. Aj tu platí, že čo región Slovenska, to iný postup prípravy. Ako vyzerá najlepšia vianočná kapustnica?
Prečítajte si tiež: Druhy nemeckej klobásy
Sladké dobroty z kysnutého cesta
Ak máme chuť na niečo sladké a z kysnutého cesta, ako prvé si zvyčajne spomenieme na buchty. Pocukrované, vysoké, mäkké ako perinka, plnené domácim ovocným džemom alebo lekvárom. Kto vedel najlepšie buchty? Stará mama alebo pani kuchárky v škôlke?
Šišky - symbol Fašiangov
Šišky z kysnutého cesta sa na Slovensku spájajú s obdobím Fašiangov. Šiškami, fánkami, smaženými pampúšikmi sa totiž ponúkali fašiangovníci chodiaci z domu do domu. Ak na ne máte chuť nemusíte čakať dlhé mesiace.
Trdelník - sladká aróma jarmokov
Trdelník je jedným z najobľúbenejších slovenských kysnutých koláčov. Jedinečný je v spôsobe prípravy, svojím tvarom a rozmanitosťou chutí. Originál skalické trdelníky, ktoré sú preslávené po celom svete, sa pečú na trdle na pahrebe v sálavom teple. Viete napríklad, že označenie „Skalický trdelník“ je ochranným zemepisným označením a môžu ho mať iba trdelníky vyrobené v okrese Skalica? Dnes však už na trdelníky natrafíte na jarmočnej akcii kdekoľvek na Slovensku. Ak vás k stánku priláka intenzívna sladká aróma, nemusíte dlho odolávať.
Ťahaná štrúdľa - umenie trpezlivosti
Staré mamy zvykli hovorievať, že poctivé cesto na ťahanú štrúdľu má byť také tenké, aby sa pod ním dali čítať noviny. Nadhadzované, otáčané na rozprestretom čistom obruse, každým pohybom čoraz väčšie a predsa bez jedinej trhliny. Dnes si túto pracnosť dokážeme jednoducho uľahčiť s pomocou kupovaného lístkového cesta, no treba už vopred počítať s tým, že to nebude ako originál. Ak sa chcete pustiť do tradičnej prípravy, majte už vopred hotovú plnku, aby vás nič nezdržiavalo. Ťahané alebo lístkové cesto?
Slané chuťovky „do ruky“
Aby sme po toľkých sladkých dobrotách potešili aj milovníkov slaného, nesmieme zabudnúť ani na slané chuťovky „do ruky“. Kapustníky, škvarkovníky a zemiakové pagáče sa na hostiny pripravovali rovnako hojne ako sladké múčniky. Že ste už na tieto pôvodné slovenské jedlá zabudli?
Prečítajte si tiež: Ingrediencie pre zemiakovú polievku
Husté polievky a prívarky
Husté polievky a prívarky zo zemiakov a strukovín patria medzi typické slovenské jedlá, ktoré majú v každom regióne svoju špecifickú podobu. Najviac receptov nájdete na kyslú zemiakovú polievku, zemiakový prívarok, červenú šošovicovú polievku aj šošovicový prívarok na kyslo. Stálicou je tiež hrachová kaša, fazuľová polievka s klobásou a koreňovou zeleninou, či biela fazuľová polievka s údeným. Keď sa varí, rozvoniava po celom dome a nikto nemá pochybnosti o tom, čo sa v kuchyni pripravuje.
Zabíjačka - tradícia slovenského vidieka
Jednou z tradícii slovenského vidieka bola zabíjačka (alebo inak zakáľačka). Zvyčajne sa naplánovala na koniec novembra, kedy denné teploty už neprekročili 10 °C. Zabíjačkou si rodina zabezpečila väčšie zásoby mäsa na dlhú zimu. Gazdinky a gazdovia dokázali zužitkovať každú časť z brava, a tak vznikli bohaté zásoby jaterníc, klobás, slaniny a tlačenky. Okamžite sa pripravovala zabíjačková kaša, z koží a paprčiek sa zase varila huspenina. Dnes je už domáca zabíjačka skôr raritnou udalosťou.
Ryby v tradičnej slovenskej kuchyni
Aké postavenie mali ryby v tradičnej slovenskej kuchyni? V období pôstu a počas niektorých kresťanských sviatkov sa stali náhradou za mäso a takmer neodmysliteľne patria k štedrovečernému stolu. Konzumovali sa ryby z lokálnych vodných zdrojov - kapor, pstruh, šťuka. Akú rybu pripraviť na Vianoce?
Ďalšie tradičné slovenské jedlá
- Vyprážaný bravčový rezeň: Nedeľa nejednej slovenskej rodiny sa bez nich nezaobíde.
- Francúzske zemiaky: Francúzske zemiaky nie sú francúzska, ale slovenská klasika. Pochúťka zo zemiakov, vajíčok, klobásy a smotany je obľúbeným obedom.
- Segedínsky guláš: Segedínsky guláš je výborné jedlo pôvodom z Maďarska. Najlepšie chutí s domácou parenou knedľou.
- Bryndzové pirohy: Stoja v rade hneď za bryndzovými haluškami.
- Plnená paprika: Podľa toho, aké suroviny použijete, sa môžete s týmto receptom zabávať nejakú tú hodinku, ale môže byť aj rýchlym obedom.
- Šošovicový prívarok s údenou krkovičkou: Šošovica je tradičná surovina slovenskej kuchyne. Aj bez mäsového doplnku vám tento obed zaručí veľa bielkovín.
- Mäsový vývar: Na vývar vždy používajte čerstvé suroviny a nebojte sa ho nechať na sporáku poriadne dlho, aby sa chute prepojili. Výborný na nedeľný obed!
- Grenadír, granadír, granatiersky pochod: Zrejme nič jednoduchšie a zároveň sýtejšie neexistuje. Najlepšie chutí granadír s kyslými uhorkami alebo uhorkovým šalátom.
- Hrachový prívarok: Jednoduchý prívarok pripravíte pomerne rýchlo zo sušeného hrachu. Do prívarku môžete pridať vajíčko s opraženou cibuľou, volské oko, kúsok údeného alebo klobásy.
- Sviečková na smotane: Aj z "falošnej" sviečkovice môžete uvariť dobrú sviečkovú.
- Koložvárska kapusta: Koložvárska kapusta je úžasné jedlo, ktoré je nenáročné na suroviny a jeho príprava nie je zložitá.
Regionálne špeciality Slovenska
Slovenská kuchyňa je pestrá, sýta a plná chutí, ktoré sa vyvíjali celé stáročia. Aj keď si mnohí pri slovenskej kuchyni vybavia len bryndzové halušky, realita je omnoho bohatšia. Zatiaľ čo niektoré jedlá nájdeme na celom území, každý kraj má svoje špecifiká, tradície a jedlá, ktoré sú preň typické. Vyberme sa spolu od západu na východ, aby sme si priblížili tradičné slovenské jedlá.
Kysuce: Kulinárske špeciality severného Slovenska
Na Kysuciach sa z polievok varili napríklad pohánková, fazuľová, ktorá môže byť obohatená údeným mäsom a sušenými slivkami, hubová, mlieková, ale tiež napríklad polievka z kvaky, tzv. kvačková, polievka z kozieho mäsa, alebo tiež baraní či kozí guláš. Varila sa aj tradičná rýchla slovenská polievka čír, ktorá sa pripravovala ráno pred cestou na pole, ktorej názov je odvodený od prítomnosti cestoviny - číra. V sezóne sa do polievky pridávali aj čerstvé huby, napr. kuriatka.
Tradičné mäsové jedlo sú tzv. polešniky na kapustnom liste a ide vlastne o kapustné listy plnené mletým mäsom. Zo zemiakov a z maku, orechov alebo tvarohu sa vyrábalo jedlo zvané pučky, zo sladkých jedál spomeňme ešte napríklad cestovinové jedlo s lekvárom - lekvárové trhance, z koláčov napríklad lekvárové kachličky, čo je kysnutý mrežovník plnený lekvárom.
Recepty z Kysúc
- Babské uši: Názov ani nevieme ako vznikol, počuli sme to už od našich babičiek. Názvu zrejme dopomohol aj tvar halušiek, keďže sa z cesta trhajú rovno do vriacej slanej vody. A babské asi preto, že príprava nebola náročná a keďže ženy mali vtedy veľa práce, varili jednoduchšie jedlá.
- Čír: Tradičná rýchla slovenská polievka, ktorá sa pripravovala ráno pred cestou na pole.
Záhorie: Trdelník a ďalšie špeciality
Z bohatého výberu tradičných záhoráckych jedál treba spomenúť šaščínsku poléfku, čo je hustá strukovinová polievka s domácimi rezancami, džgance - jedlo z varených zemiakov, muácené erteple, čo je hustá zemiaková kaša so slaninkou, či fazuľovú omáčku prezývanú fazula na husto. Omáčka z čerstvých uhoriek, tzv. oharková omáčka, sa jedla na studeno, a omáčka z trniek, akýchsi malých slivák rastúcich na Záhorí, sa zase jedla na sladko. Azda najslávnejší záhorácky koláč je trdelník, existuje však láté trdlo, čo je trdelník, ktorý sa pečie na plechu, a klasický skalický trdelník, ktorého cesto sa namotáva na trdlo a vzniká tak pečivo s dierou v strednej časti.
Podunajsko: Vplyv maďarskej kuchyne
Obyvatelia sa venovali poľnohospodárstvu, zeleninárstvu a ovocinárstvu. Chovala sa tu kvalitná hydina, najmä husi a kačky. Významným doplnkom v strave bol rybolov. Obyvatelia varili z rôznych druhov zeleniny a mäsa, veľká časť ľudí má maďarskú národnosť a maďarské vplyvy badať aj v gastronómii, takže je bohatá na štipľavé príchute a pije sa k nej víno. K tradičným jedlám patria napríklad langoše, ktoré však nemajú tvar kruhu, ale podobajú sa skôr praclíkom, halászlé, čo je vlastne maďarská rybacia polievka, ktorá sa môže variť z viacerých druhov rýb, ale jej základom je vždy ryba, cibuľa a mletá paprika.
Horná Nitra: Polievky a prívarky
Medzi tradičné jedlá tohto regiónu patria slepačia polievka, ovocná zemiaková polievka, fazuľová polievka, ale trebárs aj višňová polievka, kukuričná alebo krúpová kaša, makové a orechové slíže. Z cestovín sa robia ešte šiflíky, čo sú vlastne fliačky robené buď s kapustou, alebo napríklad aj s tvarohom. Zo sladkých jedál spomeňme napríklad šmýkance, čo sú nočky s tvarohom, orechami alebo makom, alebo tradičné šišky. Obľúbené sú tiež prívarky, napríklad zo štiavu, zelenej fazuľky, tekvicový prívarok, šošovicový prívarok.
Tekov: Krumpľová fučka a plnená sliepka
K tradičnej kuchyni Tekova môžeme z polievok zaradiť napríklad mliečnu, hrachovú alebo kyslú fazuľovú polievku so sušenými slivkami, z omáčok sa varila napríklad cibuľová alebo kôprová, z tradičných zemiakových jedál spomeňme napríklad krumpľovú fučku, ktorá sa robí z uvarených popučených zemiakov rozmiešaných s múkou a navrchu je posypaná upraženými drobnými kúskami slaninky. Jedlo stvorené pre milovníkov jednoduchosti. Z mäsa sa jedávala plnená sliepka, husacia pečienka, perkelt z domáceho zajaca alebo údené mäso, ktoré sa robilo s varenou kapustou.
Hont: Polievky z kvásku a omáčky zo šťavelu
Región na severe lemujú Štiavnické vrchy, na východe Krupinská planina, na juhozápade zasahuje do Podunajskej nížiny. Medzi jedlá tradičnej hontianskej kuchyne patria napríklad rascová polievka rosťovka, polievka z nakvasenej múky, resp. chlebového kvásku kyseľ, mliečna polievka s kôprom zvara, ale aj kapustnica či tekvicová polievka. Omáčky sa robili napríklad štiav zo šťavelu, kôprová omáčka či šalátová omáčka k mäsu, zo sladkých jedál spomeňme párance - známe cestovinové jedlo posypané makom, sľúkové gombovce, čo sú ovocné zemiakové guľky, či jedlo z kukuričnej krupice a maku známe pod názvom škorce. Ani v tomto regióne nemôžu chýbať obľúbený makovník, orechovník, tvarožník, ale ani lekvárnik či kapustník.
Turiec: Olejkárstvo a bryndzový koláč
Osobitosťou obyvateľov Turca bola domáca výroba liečivých olejov, kozmetiky a pochutín do jedál a ich podomový predaj. Turčianske olejkárstvo a šafraníctvo bolo známe v západnej Európe, Rusku, na Balkáne, dokonca aj v Egypte. K jedlám tradičnej turčianskej kuchyne sa zaraďujú hrachová polievka, bryndzová polievka s kôprom, boršč, zakáľačková kapustnica, v polievkach sa používali turčianske mrvance z múky, vody a bielka. Rezance sa napríklad jedávali so slivkovým lekvárom a škvarkami, zo sladkých jedál spomeňme ešte napríklad hruškové pirohy alebo tiež žgance, čiže zemiaky s makom a maslom. Medzi koláčmi nájdeme napríklad obľúbený mrežovník, ale aj bryndzový kysnutý koláč bjaľoš.
Horehronie: Bryndzová polievka a baraní guláš
V tradičnej horehronskej kuchyni by sme našli napríklad bryndzovú polievku demikát, z hríbov sa varil hríbový paprikáš, zo zemiakov, slaninky a z kyslej kapusty sa robili tzv. pohorelské guľky, z baraniny sa varil baraní guláš v kotlíku alebo vnútornosti, baranie drobky sa piekli, varili alebo zaprávali. Piekol sa tzv. biely koláč, čo je biely kysnutý koláč z chlebovej múky, bryndzovníky - kysnuté koláčiky plnené bryndzou, či škvarkovníky - pagáčiky s oškvarkami.
Orava: Oštiepky a kapustové halušky
Typické boli pre ňu boli údené oštiepky a figúrky z ovčieho syra, ktoré sa vyrábali na salašoch. Významnou pestovanou plodinou bol ľan, ktorý na Orave podmienil vznik tkáčskeho remesla a výrobu oleja. Z minerálnych vôd sa na hornej Orave získavala soľ. K tradičným jedlám patrili: chlebová polievka, čo je hustá polievka z opraženého chleba, kapustnica s krúpami, údeným mäsom a hubami alebo kapustnica s údenou rybacinou, ale tiež polievka zo sušených sliviek alebo z hrušiek. Z kvasenej kapusty sa tiež jedol tzv. goralský prívarok, kapustové halušky alebo strapačky s kapustou. Základ tvoria uvarené halušky zo zemiakového cesta, ktoré sa miešajú s dusenou nakrájanou kyslou kapustou a malými kúskami praženej slaniny, resp. oškvarkami. Obľúbený bol ovsený, jačmenný a žitný chlieb, ale tiež chlebová placka s rascou a so slaninkou moskoľ či chlebová kysnutá placka - posúch.
Novohrad: Čičerová polievka a dupčiaky
Darilo sa tu obiliu, boli tu aj rozsiahle vinohrady. Ako tradičné jedlo novohradskej kuchyne sa spomínajú z polievok napríklad čičerová polievka - cícerová hustá polievka, kyslastá chlebová polievka kyseľ, polievka z bryndze demikát, polievka z jačmenných krúpov loházka alebo hustá fazuľovo-zemiaková polievka strapkáč. Zo zemiakov sa varili napríklad dupčiaky, čo sú dlávené zemiaky, do ktorých sa dá kyslá kapusta a najlepšie chutia s kyslým mliekom. Omáčky sa robili napríklad jablková alebo šípková, z koláčov spomeňme napríklad bryndzovník, jablčník, čerešňový koláč s orechmi, obľúbeným fašiangovým jedlom boli chrapne, v masti vyprážané cukrovinky.
Gemer: Jahňacina a gemerské guľky
Chovali sa tu ovce a na stole sa pomerne často objavovala jahňacina. Nechýbali však ani mliečne výrobky, napríklad polievka z kyslého mlieka. Z polievok ešte spomeňme ovocnú polievku z dulí, kyslú polievku zo zemiakov a s octom, baraniu polievku či vianočný kyseľ - vianočnú kapustnicu s údenou baraninou a so šťavou z kyslej kapusty, zahustenú zemiakmi. Tradičné sú gemerské guľky - jedlo baníkov a drevorubačov zo zemiakov a prerasteného údeného mäsa. Z kukuričnej krupice sa robili tzv. škorce s makom, z cesta vyformované malé kúsky, uvarené a posypané makom. Z hladkej chlebovej múky sa piekli kysnuté posúchy, kysnutý bol aj hubovník - slaný koláč plnený hubami. Za zmienku stojí tzv. gója rožňavských Rómov - tradičné rómske jedlo, ktoré sa robí tak, že do bravčových čriev sa naplní ryža, zemiaky a dá sa to zapiecť.
Spiš: Džatky a pirogi
K archaickým jedlám patrili napríklad kminovapolifka, čo bola polievka s kmínom, výborná pre dojčiace matky, či bryndzovapolifka. Dodnes sa jedávajú džatky, z popučených a s múkou zmiešaných zemiakov urobené halušky alebo malé guľky, ktoré sa zmiešajú so slaninkou opraženou na oškvarky. Zo zemiakových jedál sú tiež obľúbené pirogi, čiže pirohy, ale tiež nalešniky, jedlo podobné plackám, či zemiakový koláč gruľovnik.
Šariš: Kuľaša a trepanky
Z ľudovej kuchyne Šariša spomeňme čir - rýchlu slovenskú polievku, ktorá sa pripravovala ráno pred cestou na pole a spomíname ju aj medzi tradičnými kysuckými jedlami. Tradičná regionálna polievka je napríklad kuľaša, ktorá sa často varila na večeru. Ide o zemiakovú kašu omastenú opraženou slaninkou, ku ktorej sa pije kyslé mlieko, alebo pre deti sa použilo spražené maslo a zapíjalo sa sladkým mliekom. Hustá a výdatná polievka je tiež kyšeľ, hustá omáčka žufka, ktorá sa nosila koscom na pole a pridával sa do nej tvaroh a v lete aj šalát, či fazuľa varená s hubami - fizoli s hubami. S fazuľami sa robila aj tzv. sciranka s fizolami - strúhané alebo sekané cesto s uvarenou fazuľou. Z kyslej kapusty sa varila kapušnica, z vody z kyslej kapusty zasa polievka mačanka. S kyslou alebo so sladkou kapustou sa robili aj tzv. trepanky, čo sú vlastne halušky. Aj koláče sa robili s kapustou, napríklad kapustnik - kysnutý koláč plnený kyslou kapustou, alebo kolač s kapustu - kysnutý slaný koláč s kyslou kapustou a so slaninkou.
Zemplín: Ciberej a tatarčene pirohy
Z mnohých tradičných jedál vyberáme ciberej - mliečnu zemiakovú polievku, boršč - polievku z červenej repy, obľúbenú najmä v ruskej a ukrajinskej národnej kuchyni, ktorej základom je vývar z kostí a mäsa a zmes osmaženej zeleniny. Z kyslej kapusty a kapustovej vody sa varí polievka juška, zo zemiakov, z fazule a vody z kyslej kapusty rosoľ alebo rosoľanka. Tu nevaria vianočnú kapustnicu, ale vianočnú juchu, hoci je to rovnaké jedlo. K archaickým jedlám patrí vianočná mačanka, omáčka alebo polievka, ktorá sa varila najmä v časoch, keď boli hlavnými surovinami v kuchyni kyslá kapusta a zemiaky. Táto špecialita dostala svoj názov podľa spôsobu jej jedenia. Ide o omáčku, do ktorej sa buď nadrobil chlieb, alebo sa z neho lámali väčšie kúsky a namáčali sa do taniera. Niekde sa zvykli k mačanke podávať aj zemiaky uvarené v šupke. Mačanky sa varili buď s mäsom, alebo bez neho. Je to neoddeliteľné jedlo štedrovečernej večere Rusínov, podáva sa s chlebom. Koločanka sa dá prirovnať k dnešným prívarkom, najvďačnejšími surovinami boli zemiaky, kapusta, fazuľa a mlieko. Jednou zo špecialít sú tatarčene pirohy, ktorých názov je odvodený od tatarky (pohánky), a jej názov je zas odvodený od Tatárov (pohanov), ktorí ju do našej kuchyne priniesli. Tradičným veľkonočným jedlom je veľkonočná paska - obradný koláč, ktorý sa podáva natretý s maslom a obložený varenou šunkou, vajíčkom natvrdo, hrudkou, cviklou s chrenom.
Žihľava v kuchyni: Netradičné recepty
Žihľava obsahuje vysoký podiel látok účinkujúcich pri mnohých chorobách.
- Žihľavová polievka: Potrebujeme: 500 g mladej čerstvo natrhanej žihľavy, liter bujónu (zeleninový, mäsový), 3 dcl mlieka, 2 tavené syry, mleté čierne korenie a soľ, 2 rožky.
- Žihľavový nákyp: Potrebujeme: 250 g mladých žihľavových výhonkov, 4 lyžice oleja, 100 g strúhaného syra, 3 vajcia, 2 cibuľky, šálku mlieka, 2 lyžice hladkej múky, soľ.
- Žihľavový prívarok: Potrebujeme: 750 g lístkov mladej žihľavy, 4 lyžice oleja, 2 lyžice hladkej múky, 6 lyžíc hrubej strúhanky, 2 lyžice posekanej petržlenovej vňate, strúčik cesnaku, vývar, cibuľu, 2 dcl smotany.
- Žihľavové fašírky: Potrebujeme: 100 g žihľavových listov, 200 g kaše z pšeničnej/ špaldovej múky/ pohanky, soľ, korenie, vegetu a olej na vyprážanie.