Deň víťazstva nad fašizmom, 8. máj, je dátumom, ktorý má pre európsku históriu obrovský význam. Paradoxne, mnohí mladí ľudia o ňom v súčasnosti vedia len málo. Cieľom tohto článku je pripomenúť si historické súvislosti tohto dňa a zamyslieť sa nad tým, prečo je dôležité si ho pripomínať aj v súčasnosti.
Zabúdanie na históriu: Problém dnešnej mládeže?
Prieskumy ukazujú, že veľká časť študentov stredných a vysokých škôl nemá predstavu o tom, aký sviatok sa oslavuje 8. mája. Ak aj vedia, že ide o Deň víťazstva nad fašizmom, často nepoznajú dôvod, prečo pripadá práve na tento deň. Tento fakt poukazuje na stratu historickej pamäti u mladej generácie, ktorá sa podľa odborníkov nezaujíma o významné historické fakty, pretože jej pozornosť je nasmerovaná iným smerom. Prevládajú materiálne hodnoty a chýba výchova v rodine aj v škole.
Historik Dušan Kováč upozorňuje, že ak by nedošlo k porazeniu fašizmu, svet by dnes vyzeral úplne inak. Nebola by demokracia a rozvoj národov okrem Nemecka by nebol možný.
Fašizmus a nacizmus: Dva pojmy, jeden význam?
Verejnosť si často stotožňuje termíny nacizmus a fašizmus. Kováč to nepovažuje za problém, pretože v odbornej terminológii sa fašizmus používa ako spoločný termín pre všetky totalitné diktatúry pravicového typu. Os Berlín-Rím-Tokio predstavovala tri mocnosti, kde boli diktatúry pravicového typu, takže nemá zmysel teoretizovať nad tým, že každý termín znamená niečo iné. Hoci majú pravdu tí, ktorí hovoria, že fašizmus je len vecou Talianska a nacizmus zasa Nemecka.
Prečo si pripomínať Deň víťazstva nad fašizmom?
Sociologička Sylvia Porubänová si myslí, že Deň víťazstva nad fašizmom by si mladí ľudia mali stále pripomínať aj kvôli šíreniu neonacistickej ideológie. Ak by nedošlo k porazeniu fašizmu, svet by dnes vyzeral inak. Porážka Hitlera znamenala novú šancu pre svet.
Prečítajte si tiež: Ozdoby na tortu: Prvé sväté prijímanie
Príbeh Theodora Lessinga: Prvá obeť nacizmu v Československu
Theodor Lessing, nemecký filozof, psychológ a novinár židovského pôvodu, bol pred druhou svetovou vojnou známym antifašistom a humanistom. Po nástupe nacistov k moci v Nemecku sa v roku 1933 uchýlil do Mariánskych Lázní, kde ho v auguste toho roku postrelili dvaja najatí vrahovia - členovia Henleinovej Sudetonemeckej strany. Na následky zranení zomrel 31. augusta 1933. Lessing je označovaný za prvú obeť nacizmu v Československu.
Lessing pôsobil ako novinár, prispieval napríklad do pražského nemeckojazyčného denníka Prager Tagblatt. Tu okrem iného zverejnil článok kritizujúci zvolenie Paula von Hindenburga za nemeckého prezidenta, ktorého opísal ako nevýrazného, bezzásadového a poslušného muža, ktorý bol využitý ako zásterka zlovestnými politickými silami. To mu vynieslo nenávisť nacionalistických kruhov a v dôsledku toho bol v roku 1926 vyhodený z vysokej školy. Po nástupe nacistov k moci v roku 1933 začal byť prenasledovaný. Vyplienili mu byt, a tak odišiel do exilu do Československa. Usadil sa v Mariánskych Lázňach a ďalej prednášal. Na druhý deň po svojom návrate do kúpeľného mesta ho 30. augusta okolo 21:30 cez okno jeho pracovne postrelili najatí vrahovia, ktorí po čine utiekli do Nemecka. Theodor na druhý deň na následky zranení zomrel. V tom istom čase prebiehal v Norimbergu zjazd nemeckej nacionálne socialistickej strany, ktorému predsedal čerstvý ríšsky kancelár Adolf Hitler. Lessing je pochovaný na mariánskolázeňskom židovskom cintoríne. Na jeho hrobe je nápis "Prvá obeť fašizmu v ČSR". V meste má tiež pamätnú tabuľu umiestnenú na niekdajšej vile Edelweiss, kde bol zavraždený.
Svedectvá pravdy: Príbehy obetí fašizmu
Holokaust sa pre svoje zverstvá do histórie ľudstva navždy zapísal čiernymi písmenami. Príbehy žijúcich pamätníkov a ich potomkov priblížujú najtemnejšiu a najkrutejšiu stránku nacistického režimu, ktorý systematicky počas druhej svetovej vojny vyvražďoval a prenasledoval ľudí len pre ich náboženstvo či rasu.
Adela Maková so synom Ivanom poznajú krutý príbeh svojej rodiny, ktorú vyvraždili nemeckí nacisti a slovenskí gardisti v Kremničke pri Banskej Bystrici a vo vápenke v Nemeckej. Ďalší zahynuli ako partizáni v Povstaní. Adela v detstve vyrastala bez otca, ktorého zabili fašisti v Priekope pri Martine v roku 1944. Mala iba rok.
Koloman Baláž, otčim Adely Makovej, prežil peklo koncentračných táborov. Z jedného koncentráku sa mu podarilo ujsť, z druhého - nacistického koncentráku Auschwitz pri Osvienčime na okupovanom území Poľska - sa dostal až po jeho oslobodení. Domov sa vrátil po dvoch rokoch. Nikdy o tom, čo pretrpel a zažil, po svojom návrate rodine nerozprával.
Prečítajte si tiež: Tipy a triky pre penovú tortu
Rómsky holokaust: Zabudnutá kapitola histórie
Rodina Makovcov spomína na to, ako slovenskí gardisti chytali Rómov ako zver a vozili ich na smrť. V januári 1945 ich vraždili vo vápenke v Nemeckej a od novembra 1944 až do marca 1945 v Kremničke. Ženám a dievčatám gardisti oholili vlasy na polovičke hlavy.
Ján Bučko, Adelin strýko, bol vylúčený zo školy, pretože pre Slovenský štát boli Rómovia nežiaduci. Pridal sa k partizánom na Horehroní. Po vojne sa vrátil domov a z celej rodiny našiel iba dve svoje sestry. Otca, mamu, obe staré mamy a troch strýkov nacisti zavraždili v Kremničke a vo vápenke v Nemeckej.
Ján Bučko pomáhal po vojne pri exhumáciách v Kremničke. Zápach rozkladajúcich sa mŕtvych tiel bol neznesiteľný. Nemeckí fašisti a slovenskí gardisti v Kremničke zanechali 747 zavraždených obetí. Objavil svojich rodičov, ktorých spoznal podľa šiat.
Adela Maková si myslí, že ľudia vedia veľmi málo o rómskom holokauste. Aj Rómovia zažili krutosti a zverstvá počas druhej svetovej vojny, veľa životov úplne nezmyselne vyhaslo pri vyvražďovaní celých rodín i v koncentračných táboroch, zostali po nich siroty.
Noční vlci: Od slobody k propagande
Príbeh Džona, ktorý sa z amerického motorkára zmenil na obdivovateľa Putinovho Ruska, poukazuje na nebezpečenstvo šírenia proruskej propagandy. Noční vlci, motorkársky gang blízky Putinovi, sú trápnou paródiou pôvodnej bikerskej myšlienky slobody a nezávislosti. V spojení s krajným nacionalizmom sú priamym ohrozením demokracie.
Prečítajte si tiež: Zdravšia Tiramisu alternatíva
Džono prostredníctvom spoločnosti HANGAR 58 s,.r.o., odkúpil bývalú inseminačnú stanicu na chov prasiat pri Dolnej Krupej. Objekt nazval Park Patriot a avizoval, že v ňom bude Múzeum historických vozidiel. Neskôr sa ukázalo, že objekt mal byť základňou odnože Žaldostanovových Nočných vlkov, kompánie s názvom Noční vlci Európa, ktorej prezidentom je Džono.
Esterházyovské dedičstvo: História a obnova
História sa dá spoznávať aj prostredníctvom obnovy historických pamiatok. V Želiezovciach sa nachádza mauzóleum/hrobka rodu Esterházyovcov, ktorú dal postaviť Ján Karol Esterházy okolo roku 1790. V hrobke je uložené iba jeho srdce, ako si želal v závete. Uložené je vedľa milovanej manželky Roziny.
V mauzóleu odpočívajú aj ďalší niekdajší páni želiezovského kaštieľa, jednou z nich aj Karolína Esterházy, mladšia dcéra Jána Karola Esterházyho. Podľa legiend sa do nej počas svojho pobytu v Želiezovciach zamiloval vtedy ešte neznámy hudobný skladateľ Franz Schubert.
Želiezovská farnosť získala hrobku do vlastníctva v júni 2015 v dezolátnom stave. Vďaka finančnej pomoci Biskupstva Nitra v spolupráci s Krajským pamiatkovým úradom v Nitre sa podarilo vymeniť strešnú krytinu a opraviť potrebné drevené časti. Zásadne sa zmenil aj výzor hrobky, opravili a zrekonštruovali sme ako exteriérovú pseudogotickú výzdobu, tak aj naznačené kvádrovanie. Upravila sa aj farebnosť vrchného náteru, ktorá vychádza z pôvodnej farby zistenej pri výskumoch.
Vlani si miesto posledného odpočinku pozreli aj potomkovia Esterházyovcov, ktorí do Želiezoviec prišli z rôznych kútov sveta.