Úspech v športe, umení alebo v akejkoľvek inej oblasti si vyžaduje viac než len talent. Je to kombinácia tvrdej práce, odhodlania, správnych rozhodnutí a často aj štipky šťastia. Pozrime sa na príbehy rôznych osobností, ktoré sa presadili vďaka svojej snahe a talentu.
Cesta na vrchol: Príbeh Lukáša Modriča
Príkladom je aj skúsený futbalista Lukáš Modrič, ktorý sa dohodol s talianskym klubom AC Miláno na ročnom kontrakte s opciou na ďalšiu sezónu. Na príchode Modriča sa obe strany ústne dohodli už pred majstrovstvami sveta klubov v USA. Ku kádru „rossoneri“ sa mohol skúsený stredopoliar pripojiť až po záverečnom vystúpení Realu. Do semifinálového duelu proti PSG (0:4) nastúpil v 64. minúte. Staronový tréner AC Massimiliano Allegri sa údajne o forme Modriča informoval u bývalého kormidelníka „Los Blancos“ Carla Ancelottiho. Podľa talianskych médií by mal Modrič začať trénovať s novými spoluhráčmi až v auguste.
„Som veľmi šťastný, že tu môžem byť a odštartovať novú kapitolu v mojej kariére,“ uviedol vo videu na klubových sociálnych sieťach. V AC bude nosiť dres s číslom 14. Chce si ním uctiť legendárneho holandského futbalistu Johana Cruyffa. „Je to pre mňa obrovská česť, že ma s ním porovnávajú," dodal. Tridsaťdeväťročný Modrič odohral v drese Realu takmer 600 zápasov a získal s ním 28 trofejí vrátane šiestich triumfov v Lige majstrov a štyroch ligových titulov. V národnom drese odohral 188 stretnutí, najviac spomedzi chorvátskych reprezentantov v histórii. Od roku 2014 je kapitán „vatreni“. Jeho kariéra je dôkazom toho, že vek nie je prekážkou, ak má človek vášeň a odhodlanie.
Prekvapenia na tenisových kurtoch: Anisimovová a Collinsová
O veľkú senzáciu sa postarala ešte len 17-ročná Anisimovová (51. v renkingu WTA), ktorá vyradila rumunskú obhajkyňu prvenstva Simonu Halepovú. Nad treťou nasadenou hráčkou a bývalou svetovou jednotku vyhrala za 70 minút 6:2, 6:4 a premiérovo postúpila medzi najlepšiu štvorku singlistiek na grandslamovom podujatí. Anisimovová len raz v zápase prišla o svoj servis, keď dovolila Halepovej znížiť na 3:4 v druhom sete. Rumunka vzápätí vyrovnala na 4:4, ale ďalšie dva gemy patrili jej protivníčke, ktorá v desiatej hre využila hneď prvý mečbal. Anisimovová je prvou hráčkou narodenou v 21. storočí, ktorá sa na úrovni podujatí tzv. "veľkej" štvorky dostala do tejto fázy turnaja. Súperkou Anisimovovej, ktorá v doterajšom priebehu parížskeho turnaja neprehrala ani set, bude v boji o finále Ashleigh Bartyová. Dvadsaťtriročná Bartyová ešte nikdy predtým nebola v semifinále na grandslame.
Podobný príbeh môžeme vidieť aj u americkej tenistky Danielle Collinsovej na Australian Open v Melbourne. Zápas trval 2:16 h a 25-ročná Američanka v koncovke tretieho setu premenila tretí mečbal. Skúsenejšiu ruskú súperku tesne prevýšila vo víťazných úderoch (38-36), ale rozdielovým faktorom boli najmä nevynútené chyby (20-36). "Prežívam veľké emócie. Môj prvý zápas v Aréne Roda Lavera a hneď víťazný. Veľmi sa mi to tu páčilo. Absolventka univerzitného štúdia vo Virginii Collinsová (35 v rebríčku WTA) píše jeden z najkrajších príbehov na tohtoročnom Australian Open. Predtým nikdy nebola na turnaji "veľkej štvorky" ďalej ako v 1. kole. Jej zápasová bilancia pred AO 2019 bola 0-5. Lenže teraz výrazne pozitívne zmenila svoju bilanciu. Z doterajších piatich víťazných duelov boli až tri nad nasadenými hráčkami. V 1. kole vyradila turnajovú štrnástku Nemku Juliu Görgesovú /2:6, 7:6 (5), 6:4/, v 3. kole si poradila s Francúzkou Caroline Garciovou /6:3, 6:2/ nasadenou ako devätnástou a v osemfinále si doslova zgustla na svetovej dvojke Nemke Angelique Kerberovej /6:0, 6:2/. Tieto príklady ukazujú, že aj napriek prekážkam a počiatočným neúspechom sa dá dosiahnuť veľký úspech.
Prečítajte si tiež: Ozdoby na tortu: Prvé sväté prijímanie
Cesta za snom: Nela Pocisková a jej muzikálový svet
Osemnásťročná Nela Pocisková nečakala úspech v národnom kole, o to zodpovednejšie vníma účasť v medzinárodnom. Kým ste si našli čas na rozhovor, uplynul celkom dlhý čas. Vyzerá to, že máte naozaj plný diár. Ste naozaj taká veľmi vyťažená? Asi áno. Je toho dosť. Školu zvládam vďaka individuálnemu plánu, inak by som to nestíhala. Popritom hrám v divadle, trénujem tanec aj spev. Samozrejme, do toho patrí aj seriál. Je pravda, že nežijem úplne klasický život mladej študentky, ktorá ráno vyrazí do školy, poobede sa vráti a má voľno. Čo som si však vybrala, to mám. Neľutujete to občas?
Samozrejme, sú dni, keď si hovorím, že je toho naozaj veľa. Ale moja snaha, ktorá odštartovala pred pár rokmi, už pomaly prináša ovocie. Stojí to za to a najdôležitejšie je, že ma to baví. Mám pocit, že nič lepšie som si vybrať nemohla. Ako vyzerá váš zhmotnený pocit satisfakcie? Keď diváci tlieskajú. A ešte lepšie je, keď pritom stoja. Takže bežný študentský život, posedávanie v meste s kamarátkami meníte za potlesk? Nedá sa povedať, že som to vymenila úplne. Občas si užijem aj radosti mladosti. Mám skvelých spolužiakov a vybehnúť s nimi do kaviarne, porozprávať sa, to je tiež veľmi príjemné. Ako ešte trávite svoj voľný čas. Teda, ak sa nejaký nájde? Priznám sa, že čítam knihy. Pre mňa je to vynikajúci spôsob odreagovania sa. Zahĺbim sa do príbehu a všetko okolo prestáva existovať. Akurát, keď dočítam, znovu si uvedomím, že mám toho veľa.
Máte osemnásť, ale za sebou slušnú zbierku muzikálových úloh. Spomínate si ešte na prvý vstup na dosky, ktoré znamenajú svet? Osem rokov som spievala u profesorky Mirky Marčekovej a práve ona prišla s nápadom, aby som skúsila šťastie na kastingu do muzikálu Neberte nám princeznú. Mala som vtedy asi štrnásť. Povedala som si, za skúšku nič nedám, naučila sa dve pesničky a šla na konkurz. V hľadisku sedel medzi inými aj Ján Ďurovčík a ten mi oznámil, že ma síce nemôže zobrať, lebo ma nepozná po hereckej stránke, ale navrhol mi, aby som úlohu podskúšavala. V takom prípade existuje aj alternatíva, že nikdy nevyjdete na javisko. Ste v pozícii náhradníka. Skúsila som to však. Nebol ten vstup do sveta muzikálov pre ,,štrnástku" tvrdý? Bol. Chodila som domov s plačom a často som si hovorila, že už tam nikdy nepôjdem, lebo Jano je taký, aký je. Vnútri som tiež riešila problém, ako sa vlastne dokážem postaviť pred stovky divákov, spievať, hrať aj tancovať. A potom sa to odrazu prelomilo. Uvedomila som si, že ma práca nesmierne baví, že celý ten muzikálový svet je nádherný. Nakoniec som odohrala druhú premiéru.
Spomenuli ste Jána Ďurovčíka. On je vyhlasovaný za vášho tútora, ochrancu… Stretla som sa aj s rečami, že spolu niečo máme. Náš vzťah je však profesionálny a kamarátsky. Vlastne je toho viac, on v sebe kumuluje niekoľko funkcií. Je môj druhý otec, tútor aj manažér. Stará sa o všetko. Je na neho spoľahnutie? Určite. Stopercentne mu verím. A dokáže byť naozaj taký zlý, ako sa o ňom klebetí? Ježišmária. Vie byť ozaj nepríjemný. Na hercov kričí, na skúškach je drsný. Ale to všetko je o hereckej stránke. Nemožno to vnímať tak, že na vás kričí ako na človeka. Rieši profesionálnu stránku a keď má pocit, že veci na javisku by sa mali odohrávať inak, dá to najavo aj veľmi hlasno a šťavnato. Ale po predstavení dokáže prísť so slzami v očiach a ďakovať. Viete sa s ním aj pohádať? Jasné. (smiech) Hádame sa veľmi často. On je Baran, veľmi tvrdohlavý.
Ako sa na mladučkú speváčku pozerali skúsení herci a kolegovia z divadla? Nepociťovali ste v začiatkoch z ich strany dešpekt, nepoučovali vás? Zlé bolo akurát to, že som prišla do hotového, sformovaného kolektívu a sama som nikoho nepoznala. Cítila som sa zle, ale myslím, že asi ako každý, kto príde do nového prostredia a musí sa s ním zžiť a vytvoriť si pozíciu. Nevraživosť som nepociťovala, všetci mi veľmi pomáhali. A radili mi naozaj dobre. Po muzikáli Neberte nám princeznú prišli postavy v predstaveniach Labuťko či West Side Story. Ktorú z nich považujete za najnáročnejšiu a ktorá má vo vašom rebríčku najvyššie? Každá úloha je svojím spôsobom iná a ťažká. Vždy je to začiatok niečoho nového. Postava v muzikáli Neberte nám princeznú bola prvá, a teda má pevné miesto v mojom srdci, ale po fyzickej aj psychickej stránke to bolo Labuťko. Je to niečo, čo nemá klasický dej, ide do hĺbky, rozpráva krásny a psychologický príbeh.
Prečítajte si tiež: Tipy a triky pre penovú tortu
Nezostali ste len pri muzikáli. Posunuli ste sa aj na televíznu obrazovku. Kde sa zrodil nápad účinkovať v Ordinácii v ružovej záhrade? O konkurze sa dozvedel Jano Ďurovčík a povedal, že by som to mala skúsiť. V televízii som sa im zapáčila, povedali, že sa ozvú. Potom však nastala zmena. Zavolali mi, že sa zmenila herečka, ktorá hrá moju mamu, a preto musia ešte raz vidieť, či sa k sebe budeme hodiť. Herečka bola Zuzana Fialová a sama som mala pocit, že určite postavu nezískam - zdalo sa mi, že sa nepodobáme, že nebudeme uveriteľná rodinná dvojica. Ale nakoniec som tú rolu dostala. Čo vám priniesla práca v jednom z najsledovanejších seriálov súčasnosti? Skúsenosti. Po hereckej stránke je to pre mňa veľký pokrok. Nielen kvôli postave, ale aj kolektívu ľudí, s ktorými pracujem. Sú to slovenské herecké legendy, divadelné kapacity. Takže ďalšia vaša méta bude činohra? Určite by som si to chcela vyskúšať v budúcnosti. Činohra je môj veľký sen. Pochválila vás už napríklad Emília Vášáryová? Alebo niekto zo skúsených hercov, ktorí v Ordinácii účinkujú? Áno, aj pochválili, aj poradili. Spolupráca s nimi je naozaj inšpiratívna.
Dlhodobý seriál vraj hercov ubíja. Sťažujú sa na stereotyp, aj preto sa postavy v takýchto projektoch obmieňajú. Vám ešte nelezie na nervy seriál, ktorý už vysiela televízia tretí rok? Nie som postava, ktorá by nakrúcala od rána do večera a každý deň. Na seriálovej práci mi vyhovuje, že ju nerobím často. Nakrúcam tak šesť- až sedemkrát do mesiaca. To ma nezaťažuje. Moja postava prechádza veľmi zaujímavými premenami, to je tiež oživenie. Asi máte na mysli jej problémy s drogami a psychické traumy. Odkiaľ vlastne čerpáte inšpiráciu pri takýchto momentoch? Osobnú skúsenosť, našťastie, v tomto smere nemám. Snažím sa to hrať tak, ako to cítim. A či je to ťažké? O dva dni odlietate na spevácku súťaž Eurovízia do Moskvy. To bola ďalšia z vašich mét? Skúsiť šťastie vo veľkom medzinárodnom projekte?
Bola to úplná náhoda. V škole ma zastavil profesor Dubovský, ktorý je autorom piesne Leť tmou a požiadal ma, či si nevypočujem jednu skladbu. Vtedy bola ešte bez textu, ale veľmi sa mi páčila. Mala to však byť pieseň k filmu a naspievať ju mala Andrea Zimányová. Lenže ona už mala naspievané iné skladby, s ktorými postúpila ďalej, a tak som sa v pozícii náhradníčky k skladbe Leť tmou dostala znovu. Ako vzniklo spojenie s Kamilom Mikulčíkom? Spojili nás a my sme o tom ani nevedeli. Jeho part bol už v čase, keď som ja šla do štúdia, naspievaný. Ale tomu výberu som rada, Kamilova farba hlasu sa mi veľmi páči. Prekvapil vás divácky úspech a víťazstvo v národnom kole? Veľmi. Šli sme tam s tým, že si zaspievame a hádam skončíme na deviatom mieste. Boli sme predsa v kole, kde boli naši slávici - veď taký Peter Cmorik spieva veci bez jedinej chybičky. A odrazu prišlo víťazstvo. Bolo to úžasné.
Máte už nejaký predbežný plán, ako budete tráviť čas v Moskve? Program je nabitý. Čaká nás množstvo povinných recepcií a párty, zvukových skúšok je naplánovaných približne dvadsať. Existuje nejaká taktika, ako zaujať? Hovorí sa, že na Eurovíziu chodia celé národné tímy a lobujú medzi sebou kvôli hlasom. Ideme tam sami za seba. Pozerala som si ostatných súťažiacich, všetci majú pripravené skvelé šou. Naša skladba nie je až tak o šou, uvidíme, ako ju prijmú. Ohúriť môžeme akurát spevom a jednoduchosťou interpretácie a podania. Ale určite sa chystáte obliecť do pekných šiat, nie je tak? Jasné. Dohodnutá som s Ferom Mikloškom, Kamila oblečie Boris Hanečka. Oni dvaja sa medzi sebou dohodnú a verím, že nás oblečú tak, aby sme k sebe pasovali a vyzerali dobre.
Aký to je pocit, keď si predstavíte státisíce divákov, ktoré sa na vás budú pozerať? V Moskve má prenos sledovať približne osemdesiattisíc divákov. Už z toho čísla sa mi krúti hlava. Bude to určite neskutočný zážitok - teším sa, ale tiež sa bojím. Na pár okamihov som sa zamyslela aj nad tým, že prenos sledujú milióny divákov po celom svete, ale radšej som hneď tú myšlienku zahnala (smiech). Uvedomím si to naplno asi až priamo na mieste. Ale vnímam naše vystúpenie ako veľkú zodpovednosť. Už nespievame za seba, ale za krajinu. Priateľka Kamila Mikulčíka, herečka Kristína Farkašová, prezradila, že si esemeskami posielanými počas finále vlastne vybavovala zájazd do Moskvy. Vy tiež beriete niekoho zo svojich ,,podporovateľov"? Určite pôjde so mnou mamina a tatino. A veľmi by chcela ísť aj moja profesorka spevu - Mirka Marčeková.
Prečítajte si tiež: Zdravšia Tiramisu alternatíva
Aký máte vzťah s rodičmi? Myslím, že najväčšiu zásluhu na tom, že som tam, kde som, majú práve oni. Mám fantastických rodičov. Od začiatku ma podporovali v rozhodnutí skúsiť šťastie so spevom a muzikálom. Aj v momentoch, keď som to chcela vzdať, dodávali mi energiu. Radili, aby som sa nevzdávala. Dnes som im za to veľmi vďačná. Absolvujete s rodičmi aj rodinné dovolenky? Samozrejme. Máme taký záväzok, že keď je čas, aspoň raz do roka vyrážame na spoločnú dovolenku. Pre nich bude možno takou krátkou dovolenkou aj cesta do Ruska. A prezradím vám pikošku - mama s otcom sa spoznali práve v Moskve. Tak mi možno počas Eurovízie stihnú ukázať miesto, kde mali prvé rande. A prinesú šťastie. Keď už je reč o láske a randení, čo vy a nejaký potenciálny priateľ? Je máj, lásky čas. (smiech) Hádam ten máj nejakú lásku prinesie. Priznám sa, že momentálne nemám nikoho. Čo má prísť, to príde, ale do ničoho sa neženiem.
Dá sa vôbec láska zaradiť do vášho plného diára? Jasné, že dá. Na ňu si čas človek nájde. A nájdete si čas aj na "babské" veci? Baví vás napríklad móda? Nepatrím medzi módou posadnuté dievčatá, ale určite ju neignorujem. Pozriem si aj módne časopisy. No akurát v nich zbieram inšpiráciu. A vyberám si len to, v čom sa sama cítim dobre. Do módy sa snažím vložiť niečo z vlastnej osobnosti, nie len bezmedzne kopírovať a riadiť sa trendmi. Takže, podčiarknuté, spočítané - ste rozhodná a svojská? (smiech) S tou rozhodnosťou to nie je žiadna sláva. Ja som typická Váha. Občas ráno otvorím skriňu a dokážem stráviť pri nej aj pol hodiny. Nela Pocisková je príkladom mladej ženy, ktorá si ide za svojím snom a nevzdáva sa ani v ťažkých chvíľach. Jej príbeh je inšpiráciou pre všetkých, ktorí chcú dosiahnuť úspech vo svojom živote.
Ďalšie tenisové momenty
MADRID - Rumunská tenistka Irina-Camelia Beguová postúpila do štvrťfinále dvojhry na turnaji WTA v Madride. Chorvátka Petra Martičová nasadená ako číslo 27 vyradila turnajovú jedenástku Češku Barboru Krejčíkovú 6:3, 7:6 (1). Svetová dvanástka Krejčíková prehrala prvý vzájomný duel s Martičovou za dve hodiny. V závere druhého setu mala nádej na zvrat, po tom ako za stavu 3:5 odvrátila dva mečbaly a sama sa pri vedení 6:5 dostala k štyrom setbalom, ale 33. hráčka rebríčka Martičová sadu dotiahla do tie-breaku. Poľská tenistka Iga Swiateková postúpila do štvrťfinále dvojhry na turnaji WTA v Madride. Svetová jednotka zdolala v osemfinále šestnástu nasadenú Rusku Jekaterinu Alexandrovovú za dve hodiny a 25 minút 6:4, 6:7 (3) a 6:3.
Druhý nasadený obhajca titulu si v 3. kole poradil so Švajčiarom Stanom Wawrinkom 6:3, 6:1, 7:6 (5). Djokovič dosiahol 31. víťazstvo za sebou v All England Clube, čím vyrovnal rekordný zápis Američana Petea Samprasa. "Stan bol dve loptičky od toho, aby zápas odložili na ďalší deň. Dokážem hrať lepšie, som si toho vedomý. Poliak Hurkacz, semifinalista z roku 2021, zdolal štrnástku "pavúka" Taliana Lorenza Musettiho 7:6 (4), 6:4, 6:4. Medzi najlepšiu šestnástku postúpil aj ôsmy nasadený Talian Jannik Sinner, ktorý vyradil Francúza Quentina Halysa 3:6, 6:2, 6:3, 6:4. Najvyššie nasadený Španiel Carlos Alcaraz postúpil do 3. kola po víťazstve 6:4, 7:6 (2), 6:3 nad Francúzom Alexandrom Müllerom. "Teší ma, že som si mohol vychutnať víťaznú atmosféru na centri. Diváci mi dodali veľa pozitívnej energie. Každým zápasom na tráve sa zlepšujem, čo je pozitívny signál," uviedol v pozápasovom interview Alcaraz, ktorý koncom júna vyhral turnaj ATP v londýnskom Queen´s Clube. V 3. V jednom zo šlágrov 2. kola zvíťazil piaty nasadený Grék Stefanos Tsitsipas nad domácim Britom Andym Murraym po päťsetovom boji 7:6 (3), 6:7 (2), 4:6, 7:6 (3), 6:4. Rus Daniil Medvedev v 2. kole v pozícii turnajovej trojky uspel proti Francúzovi Adrianovi Mannarinovi 6:3, 6:3, 7:6 (5). Zápas vo štvrtok za stavu 4:4 v treťom sete prerušili pre tmu. Christopher Eubanks (USA) - Cameron Norrie (V.