Ľuľok zemiakový (Solanum tuberosum), známy aj ako zemiak, je viacročná hľuznatá plodina z čeľade ľuľkovitých. Zemiaky patria medzi najvýznamnejšie poľnohospodárske plodiny, hneď po pšenici, ryži a kukurici. Sú obľúbené pre svoju nenáročnosť na prírodné podmienky a vysoké hektárové výnosy. V európskom poľnohospodárstve na začiatku 19. storočia zemiaky ochránili Európu od hladomorov a „epidémií“ skorbutu.
Botanická charakteristika ľuľka zemiakového
Zemiak rastie ako bylina s hranatou, bohato rozvetvenou stonkou, priamou alebo poliehavou, porastenou krátkymi chĺpkami. Dosahuje výšku 60 až 100 cm, niekedy až 1,5 m. Listy sú striedavé, mierne ochlpené, s drobnými žliazkami, stopkaté a pomerne veľké, 30 až 50 cm dlhé. Kvety sú najčastejšie biele, ružové alebo fialové so sýto žltými až oranžovými peľnicami. Plody sú zelené alebo žltozelené bobule s priemerom 2 až 4 cm obsahujúce biele semená. Podzemná časť je charakteristická zväzkovitými koreňmi s hľuzami rozličných elipsoidných až nepravidelných tvarov, najčastejšie s okrovo žltou až svetlohnedou, u niektorých kultivarov červenou až červenofialovou pokožkou.
Ľuľok zemiakový je kultúrna rastlina s tetraploidným genómom (2n = 48). To znamená, že zemiaky majú v každom lokuse 4 nezávislé gény.
Pôvod a rozšírenie
Pôvod zemiakov je v Južnej Amerike, v oblasti Ánd. Existujú dve hlavné centrá pôvodu:
- Andské centrum: Okolie jazera Titicaca, kde rastú kultivary adaptované na podmienky krátkeho dňa.
- Chilské centrum: Oblasť okolo 40° južnej šírky, s adaptáciou na dlhý deň. Z chilského centra pravdepodobne pochádzajú predchodcovia európskych kultúrnych odrôd.
V týchto oblastiach sa vyskytujú mnohé lokálne kultúrne a polokultúrne odrody a tiež mnoho divokých príbuzných druhov s rôznym stupňom ploidie (až hexaploidné odrody).
Prečítajte si tiež: Postavte si vlastnú pec na chlieb
Rozmnožovanie
Zemiaky sa na komerčné účely rozmnožujú vegetatívne z hľúz. Pravé semeno sa používa predovšetkým na šľachtiteľské účely. U mnohých kultúrnych odrôd však závažný problém pre šľachtenie predstavuje peľová sterilita.
História
Na základe archeologických nálezov a podľa moderných molekulárnych metód sa dá usudzovať, že zemiaky boli domestikované v oblasti dnešného Peru približne pred 4 a 5 tisíckami rokov. V horských podmienkach, kde sa nedarilo kukurici, bola domestikácia zemiakov podmienkou vzniku vyspelejšej civilizácie.
Inkovia nazývali tieto odolné hľuzy „papa“ a toto pomenovanie zostalo zemiakom v latinskoamerickej španielčine dodnes. Horské oblasti Peru, Bolívie a Čile sú dnes centrom biodiverzity zemiakov s veľkým množstvom lokálnych odrôd a divokých príbuzných. Zemiaky boli pre ríšu Inkov podobným darom nebies, akým bola pre ríšu Aztékov kukurica. Zemiaky sa konzumovali buď priamo alebo sa uchovávali v podobe sušeného prášku (chuno). Inkovia z nich tiež vyrábali alkoholický nápoj „chacha“ podobný pivu. Okrem toho sa zemiaky využívali aj na medicínske účely. Na ich dôležitosť v uvedenej kultúre poukazuje aj niekoľko zemiakových božstiev.
Keď ríšu Inkov v prvej polovici 16. storočia dobyli Španieli, putovali do Európy okrem mnohých ton zlata a striebra aj niektoré exotické rastliny, medzi nimi aj zemiaky. Neskôr začali španielski námorníci používať zemiaky ako hlavnú potravinu, čo im nevdojak pomáhalo ako prevencia proti skorbutu.
Nezávisle na španielskych dobyvateľoch sa zemiaky v roku 1585 dostali do Anglicka na palube slávnej Golden Hind Francisa Drakea. V Británii a predovšetkým v Írsku, ktoré má podobné prírodné podmienky ako horské oblasti Peru, sa zemiaky začali bežne pestovať v druhej polovici 17. storočia. Anglickí a írski kolonisti ich potom zo sebou priviezli do Severnej Ameriky.
Prečítajte si tiež: Stavba tela rýb
Zemiaky boli v kontinentálnej Európe spočiatku prijímané so značnou nedôverou a obavami. Ľudia ich považovali za pohanskú a nekresťanskú plodinu, za plodinu nečistú a ohrozujúcu zdravie. Prípadne sa používali iba ako okrasná exotická rastlina na dvoroch veľmožov a v kláštorných záhradách. Dokonca sa odporúčali ako afrodiziakum. Táto nedôvera voči zemiakom trvala takmer dve storočia. Až okolo roku 1740 rozpoznal význam zemiakov pruský kráľ Fridrich I. Veľký a nariadil ich pestovanie vo vtedajšom Prusku.
Nutričná hodnota zemiakov
Bežné konzumné zemiaky obsahujú približne 24 % sušiny, z toho približne 75 % tvorí škrob a asi 2 % rozpustné cukry. Bielkoviny tvoria okolo 5-10 % sušiny a tuky okolo 0,4 % sušiny. Hľuzy ďalej obsahujú významné množstvá kyseliny citrónovej, polyfenolov, minerálnych látok (Mg, Fe, Zn, Cu, Mn, P, I, Ni, Ca, K a iných) a vitamínov C, B1, B2 a PP. Obsah vitamínu C je premenlivý v závislosti na dobe a spôsobe uskladnenia zemiakov a obvykle sa pohybuje v rozmedzí 9-25 mg/g. Práve obsah vitamínu C a schopnosť zemiakov uchovávať tento vitamín robí zo zemiakov tzv. ochrannú potravinu proti skorbutu. Vo výžive plnia zemiaky aj ďalšie funkcie, a to objemovú (dostatočne zaplňujú tráviacu sústavu) a sýtiacu (poskytujú dostatok energie vo forme sacharidov).
Ochrana rastlín a rastlinné produkty
V súvislosti s pestovaním zemiakov je dôležité dodržiavať opatrenia na ochranu rastlín a rastlinných produktov pred škodlivými organizmami. Tieto opatrenia sú stanovené v osobitných predpisoch a ich cieľom je zabrániť zavlečeniu a rozširovaniu škodlivých organizmov.
Fytocertifikáty
Na dovoz a vývoz rastlín, rastlinných produktov a iných predmetov sa vyžaduje fytocertifikát, ktorý potvrdzuje, že tieto komodity spĺňajú rastlinolekárske požiadavky. Fytocertifikát vydáva zodpovedný orgán.
Rastlinný pas
Pre pohyb rastlín, rastlinných produktov a iných predmetov v rámci územia Slovenskej republiky a Európskej únie sa vyžaduje rastlinný pas. Rastlinný pas potvrdzuje, že tieto komodity boli skontrolované a spĺňajú rastlinolekárske požiadavky. Rastlinný pas môže vydávať kontrolný ústav alebo registrovaná osoba, ktorá má oprávnenie na vydávanie rastlinných pasov.
Prečítajte si tiež: Stavba tela rýb
Registrovaní výrobcovia a dovozcovia
Osoby, ktoré vyrábajú rastlinné produkty alebo iné predmety uvedené v prílohe č. 5, sú povinné sa registrovať v registri výrobcov a dovozcov. Registrovaná osoba je povinná dodržiavať stanovené podmienky a viesť evidenciu o svojej činnosti.
Rastlinolekárska kontrola
Rastlinolekárska kontrola je zameraná na zisťovanie prítomnosti škodlivých organizmov a na kontrolu dodržiavania rastlinolekárskych požiadaviek. Rastlinolekársku kontrolu vykonáva kontrolný ústav.
Chránené zóny
Pre určité územia môžu byť vyhlásené chránené zóny, v ktorých platia osobitné požiadavky na ochranu pred škodlivými organizmami.
Škodlivé organizmy
Medzi škodlivé organizmy, ktoré môžu napádať zemiaky, patria napríklad:
- Hmyz: Acleris spp., Anoplophora chinensis, Bemisia tabaci, Choristoneura spp., Conotrachelus nenuphar, Heliothis zea, Monochamus spp., Premnotrypes spp., Pseudopityophthorus pruinosus, Scolytidae spp., Thaumatopoea processionea, Toxoptera citricida.
- Baktérie: Clavibacter michiganensis, Erwinia amylovora, Pseudomonas syringae, Xanthomonas campestris, Xanthomonas citri.
- Huby: Cronartium spp., Elsinoë citricola, Elsinoë fawcettii, Endocronartium spp., Gymnosporangium spp., Mycosphaerella populorum, Phoma andina, Septoria lycopersici, Thecaphora solani.
- Nematódy: Globodera rostochiensis, Hirschmanniella spp., Nacobbus aberrans.
- Vírusy: Plum pox virus, Spiroplasma citri.
Prílohy
Nariadenie vlády Slovenskej republiky obsahuje prílohy, v ktorých sú uvedené:
- Zoznam škodlivých organizmov, ktorých zavlečenie a rozšírenie je zakázané.
- Zoznam rastlín, rastlinných produktov a iných predmetov, na ktoré sa vzťahujú osobitné požiadavky.
- Vzor žiadosti o zápis do registra výrobcov a dovozcov.
- Vzor žiadosti o zmenu registrácie výrobcu a dovozcu.
- Vzor žiadosti o oprávnenie na vydávanie rastlinných pasov.
- Informácie, ktoré musí obsahovať rastlinný pas.
- Vzor fytocertifikátu.
Tieto prílohy sú dôležité pre správne uplatňovanie opatrení na ochranu rastlín a rastlinných produktov.