Čokoláda, lahodná pochúťka, ktorá sprevádza ľudstvo od nepamäti, má bohatú a fascinujúcu históriu. Od posvätných nápojov starovekých civilizácií až po moderné čokoládové výrobky, jej cesta je plná zaujímavostí a inovácií. Tento článok sa zameriava na históriu čokolády, jej výrobu a vplyv na spoločnosť, s osobitným dôrazom na bratislavskú továreň na čokoládu.
Omamná vôňa a staré múry: Bratislavská čokoládová tradícia
Hneď pri vstupe do budovy udrie do nosa výrazná, omamná vôňa. Ťažká, sladká, na jazyku jemne kyslá. Je všade. "Čo to cítime?" pýtame sa. Bratislavčania poznajú továreň na výrobu čokolády aj ako bývalé Figaro či Stollwerck. Ide o fabriku na cukrovinky umiestnenú v bratislavskom Novom Meste. Budova bola pôvodne postavená medzi vinicami v roku 1896, dnes je už obklopená bytovkami. Staré fasády sa stratili pod nánosom moderných prístavieb. Čokoláda sa tu vyrába nepretržite viac ako 125 rokov.
Od ručnej výroby k moderným technológiám
Ak si predstavujete, že v továrni budú behať desiatky zamestnancov a pospevovať si ako Umpalumpovia v Charlieho továrni na čokoládu, ste na omyle. Skutočná čokoládovňa vyzerá ako čosi zo starého sci-fi filmu. Od ručného odlievania do foriem sa toho veľa zmenilo. Výrobné haly sú plné obrovských kotlov a kovových skríň pospájaných množstvom rúr, káblov, hadíc či bežiacich pásov. Vstupy a výstupy jednotlivých liniek obsluhujú robotické ramená.
Pôvod a história kakaa
Čokoláda sa vyrába z bôbov kakaového stromu, ktoré sa radia do tej istej čeľade ako ibištek či bavlnovník. Ide teda v podstate o ovocie, no niektorí ju dokonca zvyknú označovať aj ako zeleninu. Tí, čo majú radšej bielu čokoládu, vlastne čokoládu ani nejedia, pretože biela čokoláda neobsahuje kakaovú sušinu.
Predpokladá sa, že obyvatelia Mexika a Južnej Ameriky začali kakaové bôby pestovať už niekedy okolo roku 1250 pred n. l. Používalo sa najmä pri rôznych náboženských či slávnostných príležitostiach. O to, že sa kakao dostalo do Európy, sa začiatkom 16. storočia zaslúžil Krištof Kolumbus. Najskôr iba do Španielska a Portugalska, no veľmi rýchlo si získalo obľubu aj v iných krajinách.
Prečítajte si tiež: Prehľad donáškových služieb, Bratislava - Staré Mesto
Začiatky však neboli ľahké, pretože kakao má samo o sebe veľmi horkú chuť. No keď sa zmiešalo s cukrom, jeho sláva začala pochopiteľne rýchlo stúpať. Prvé továrne na spracovanie kakaových bôbov vznikli v Európe v 18. a 19. storočí, pričom prvá továreň na čokoládu vznikla vo Francúzsku.
Čokoláda v histórii: Od kráľovských dvorov po vojenské ťaženia
Čokoládu napríklad milovala Mária Antoinetta, ktorá si ju najradšej vychutnávala horúcu v šálke. Čokoládou nepohrdol ani sám Napoleon, ktorý si ju aj s jeho veliteľmi dopriaval počas náročných vojenských ťažení. Priemyselná revolúcia potom urýchlila experimentovanie s čokoládou, predovšetkým bol vynájdený lis (r. 1828), ktorý slúžil na oddelenie kakaového masla od kakovej sušiny.
Pozitívne a negatívne účinky čokolády na zdravie
Čokoláda sa bohužiaľ v poslednom čase vníma najmä negatívne ohľadom zdravia, málokto sa ale zamyslí nad tým, že by mohla mať aj pozitívne medicínske účinky. Tie sa spájajú predovšetkým s kakaom - kľúčovou zložkou čokolády. Kakao totiž obsahuje bilogicky aktívne fenolové zlúčeniny, ktoré majú veľký antioxidačný potenciál. Samozrejme, tieto zdravotné benefity si nemôžeme spájať so všetkými čokoládovými výrobkami, ako sú napríklad rôzne bežne dostupné čokoládové tyčinky a rozmanité čokoládové cukrovinky širokého spektra značiek.
Samozrejme, ako prvá vec, ktorá každého napadne je zvýšovanie telesnej hmotnosti. Je to najmä kvôli vysokému obsahu kalórií vzhľadom na vyšší obsah cukru a tuku. Preto žiaľ každý, kto sa snaží schudnúť, by mal v prvom rade obmedziť konzumáciu čokolády. Cukor rovnako zapríčiňuje zvýšené riziko vzniku zubného kazu, preto každá konzumácia čokolády by mala byť spojená aj s následným čistením chrupu. Nemožno zabudnúť ani na riziká spojené so zdravím kostí. Niektoré štúdie naznačujú, že čokoláda má priamy vplyv na znižovanie hustoty kostí a vznik osteoporózy. Rovnako málokto z nás si uvedomuje, že čokoláda obsahuje aj ťažké kovy, najmä kadmium a olovo, ktoré sú pre obličky toxické.
Čokoláda v Leviciach
Továrne na výrobu sladkostí z čokolády vznikali aj na našom území. V roku 1840 založili Opaviu v Opave, o polstoročie neskôr Zoru Olomouc. V roku 1905 otvoril Adolf Fischer Trnavskú továreň na čokoládu, ktorú v roku 1934 premenovali na Figaro.
Prečítajte si tiež: Recenzie na bezlepkovú pizzu v Starom Meste
Zopár ich pôsobilo aj v Leviciach, a to už na počiatku 20. storočia. V 30. rokoch minulého storočia boli menšie prevádzky vo viacerých mestách na území Československa, dokopy ich bolo 180. Levice nevynímajúc. „Továreň na čokoládu a cukríky vznikla v roku 1924 a jej vlastníkom bol Jozef Klein. V roku 1927 továreň bola prestavaná a modernizovaná. Sídlila na Kálnickej ulici číslo 32,“ priblížila Nikola Mihálová s tým, že od roku 1931 vyrábali aj čokoládu, a to hlavne na rôzne príležitosti, ako boli Vianoce alebo veľkonočné sviatky.
Cesta čokolády do Európy a jej premena
Čokoláda sa v Európe ocitla vďaka moreplavcom, ktorí ju v 16. storočí, po objavení Ameriky, doviezli do Španielska. Táto „nechutná zmes“, ako ju vtedy nazvali, si po pridaní cukru získala mlsné jazýčky vo vyšších kruhoch. Až neskôr ju vďaka prijateľnejším cenám mohli ochutnať aj príslušníci nižších vrstiev. Na francúzskom kráľovskom dvore mala povesť afrodiziaka.
Obaly a marketing čokolády v minulosti
Papierové obaly na čokoládu a cukrovinky, dekoratívne bonboniéry, papierové krabičky či farebné plechovky. Výrobcovia sladkostí kedysi vedeli zaujať zákazníkov nielen obsahom, ale aj obalom, ktorý mal „udrieť“ do oka na prvý pohľad. U detí vsadili na zvedavosť, a tak do balení vkladali kolekcie zberateľských kartičiek či náučné obrázky, ktoré sa dali vystrihnúť. Nožnice sa im zišli aj po zjedení čokolád, z papierových obalov ktorých vystrihovali postavičky bábik a tie potom obliekali do šiat.
Zdobené bonboniéry prežili vyše polstoročie aj vďaka svojmu prepracovanému dizajnu - nezriedka v nich odkladali bižutériu, staré fotografie alebo šijacie potreby. Rovnako aj plechovky sú večné, neukrývajú ale bonbóny, ale napríklad šróby.
Výstava Čokoláda - sladké pokušenie
„Výstavu Čokoláda - sladké pokušenie pripravilo Múzeum obchodu v Bratislave,“ hovorí Nikola Mihálová, historička Tekovského múzea v Leviciach, kde je táto výstava aktuálne inštalovaná.
Prečítajte si tiež: Drevené mlynčeky: Prehľad
Pridáva aj výpočet zaujímavých exponátov. Sú to dobové vývesné štíty, reklamy, plechové formy na tabuľkovú čokoládu a bonbóny alebo vybavenie obchodu. Voľakedy v ňom nechýbali zásobníky na cukrovinky, ktoré sa vážili a sypali do jednorazových papierových vrecúšok. Zachovali sa aj lisy na cukríky z obdobia po druhej svetovej vojne.
Zákusky, torty a delikatesy
Prvé tabuľkové čokolády vyrobila v roku 1875 anglická firma Fry and sons. Švajčiar Daniel Peter vynašiel recept na mliečnu čokoládu a jeho krajan Henrim Nestlé zase kondenzované mlieko. A tak sa mliečna čokoláda stala symbolom Švajčiarska.
Na naše územie sa čokoláda dostala v 18. storočí. Neskôr, v roku 1832 upiekol František Zacher tortu, ktorá dodnes nesie jeho meno a slávu si získala po celom svete. Oplátkovú tortu o desať rokov neskôr upiekol viedenský cukrár Leopold Pischinger. No a do tretice si svoje miesto na cukrárskom nebi vyslúžila torta Józsefa Dobosa, ktorú uviedol v roku 1885 na národnej výstave v Budapešti.
Čarovanie s čokoládou pokračovalo aj ďalej. V roku 1890 predstavil Paul Fürst delikatesu Mozartove gule, ktorých originálna podoba sa predáva dodnes v rovnomennej cukrárni v Salzburgu. Emil Gerbeaud uviedol zákusok zserbó a v roku 1892 začal s výrobu mačacích jazýčkov.
Priemyselná revolúcia a čokoládový ošiaľ
V 19. storočí prešla výroba čokolády z manufaktúr do priemyselnej výroby. Ručnú prácu pri odlievaní tabuliek z čokoládovej masy a výrobe bonbónov nahradili stroje. Továrne vznikali aj na našom území. V roku 1840 založili továreň Opavia v Opave, o polstoročie neskôr Zoru Olomouc. V roku 1905 otvoril Adolf Fischer Trnavskú továreň na čokoládu, ktorú v roku 1934 premenovali na Figaro.
Čokoláda a Vianoce
Čokoláda je neodmysliteľnou súčasťou Vianoc. Veď kto by odolal jednej z najlákavejších lahôdok na svete práve počas vianočných sviatkov? Čokoládové figúrky dávame na vianočný stromček a čokoládu obsahujú aj mnohé maškrty na vianočnom stole. Aj preto bola čokoláda v centre pozornosti vedeckej kaviarne Veda v CENTRE - Vianočný špeciál.
Pôvod čokolády v Strednej Amerike
Pôvod čokolády je v Strednej Amerike (Mezoamerike). Olméci, ktorí boli prvou veľkou civilizáciou starého Mexika, vyrábali čokoládu z kakaových bôbov - plodov kakaovníka - už pred viac ako tromi tisíckami rokov. Na kultiváciu kakaovníka využívali tamojšiu teplú a vlhkú klímu. Mayovia (250 - 900 r. n. l.), ktorí sa v oblasti usadili niekoľko storočí po zániku olméckej kultúry, verili legende, že kakao im bolo, ako vyvolenému národu, zoslané samotným božstvom, že od Boha dostali privilégium pestovať kakaovník. Kakaové bôby používali na prípravu horkého a veľmi koreneného nápoja.
Mayská civilizácia neskôr tiež zanikla a okolo roku 900 pred n. l. bola nahradená Toltékmi a neskôr Aztékmi. Tieto dve kultúry tradíciu posvätného nápoja prevzali a nápoj pomenovali „xocoatl“ (xoco = horký, atl = voda). Podľa Aztékov bol horký a korenený nápoj zdrojom múdrosti a energie, afrodiziakom a liečivým balzamom. Kakaové bôby v tej dobe slúžili ako platidlo v celej Strednej Amerike a boli tiež obetované bohom.
Príchod čokolády do Európy
Do polovice 16. storočia Európa netušila o existencii čokolády. Prvé písomné záznamy o importe kakaa, poťažne čokolády, do Európy boli koncom 16. storočia do Sevilly v Španielsku. Španieli hneď zmenili receptúru čokolády pridaním škorice. K osviežujúcemu nápoju onedlho pridali cukor a ďalšie ingrediencie a nazývali ho chocolate. Ku kakau sa dostala len šľachta, duchovenstvo a kráľovský dvor. Onedlho sa z neho stala módna záležitosť. Neskôr prišla éra priekopníkov výroby čokolády v Taliansku, Belgicku, Nemecku, Holandsku a vo Švajčiarsku. Tam objavili postupy a recepty pro výrobu pevnej formy čokolády.
Vynález konšovania
Do modernej histórie čokolády sa zapísalo veľa priekopníkov, ale najväčšou inováciou bol zrejme „konšin“ (ktorý zjemňuje kakaový prášok), vynájdený švajčiarskym výrobcom čokolády Rodolphom Lindtom v roku 1879. Vďaka tomuto postupu sa dovtedy krehká, zrnitá a horká hmota začala rozpúšťať v ústach konzumentov a bola povýšená na jedno z najušľachtilejších potešení na svete.
Výrobný proces čokolády
Upražené a vylúpané kakaové zrná sa melú v mlynoch za účelom zmenšenia častíc a odstránenia kakaového tuku. Mletím vzniká kakaová pasta, ktorá sa súčasne topí na tekutú formu surovej čokolády - tzv. kakaový likér. Ten sa následne pretláča cez jemné sitá, čím sa oddelí kakaové maslo (tuk) od kakaového prášku (sušina).
Čokoláda je jednoduchou zmesou troch zložiek, ktorými sú: pražená kakaová sušina (kakaový prášok), kakaové maslo a trochu cukru. Na vylepšenie chute sa môže pridať vanilkový struk alebo vanilkový extrakt. Kvalitná je tmavá horká čokoláda. Čím je v nej viac percent kakaového prášku (50 % a viac) o to je lepšia a luxusnejšia. Mliečna čokoláda, na rozdiel od horkej obsahuje aj sušené mlieko. Na to, aby sme vyrobili tabuľku horkej čokolády, potrebujeme plody kakaovníka. V súčasnosti existujú 3 odrody - Criollo, Forastero a Trinitario.
Chemické zloženie čokolády
Čokoláda obsahuje teobromín (1g kakaa obsahuje cca 20 mg teobromínu) a pôsobí na človeka povzbudzujúco. Teobromín má jemný, dlhotrvajúci stimulačný účinok na organizmus, používa sa aj v medicíne ako diuretikum, vazodilatans a srdcové stimulans. Zvyšuje nervovú aktivitu a znižuje krvný tlak (je mierne toxický). Množstvo teobromínu v čokoláde nie je pre ľudí toxické ani pri konzumácii väčšieho množstva, môže však byť smrteľné pre psov. Napr. 50 g čokolády môže usmrtiť malého psa - čivavu.
Anandamid je humánny neurotransmiter. Prirodzený endogénny stimulant s krátkym polčasom rozpadu. Stimuluje kanabinoidné a vaniloidné receptory ľudského mozgu. Čokoláda obsahuje aj tryptofán - jednu z 22 esenciálnych humánnych aminokyselín. Kľúčový prekurzor biosyntézy „hormónu šťastia“ - serotonin.
Pestovanie kakaovníka
Strom kakaovníka si vyžaduje 27 a viac stupňov Celzia. Prináša profit veľa rokov (od 5 do 100). Na konároch aj kmeni kakaovníka vyrastajú kvety a keď sú opelené, vyrastú z nich plody. Plody kakaovníka sú masívne, majú 30 - 40 cm, musia sa oberať ručne. Keď sa plod rozsekne, obnaží sa v ňom vnútro, kde sú kakaové bôby. Kakaové bôby prechádzajú zložitým procesom obsahujúcim kvasenie, triedenie a mletie, až potom dosiahnu čokoládovú vysoko oceňovanú chuť.
Afrodiziakálne účinky čokolády?
Notoricky „známe“ afrodiziakálne účinky čokolády pochádzajú ešte zo stredovekých správ španielskych konkvistádorov, ktorí dobývali Strednú Ameriku. Hoci historické záznamy až neuveriteľne preháňajú a dodnes nebola v čokoláde nájdená a ani vedecky dokázaná žiadna molekula s afrodiziakálnym účinkom, táto viera je hlboko zakorenená v dnešnej populácii. Existuje však jedna štúdia z roku 2004, v ktorej bolo 163 talianskych žien dotazovaných ohľadom ich konzumovania čokolády a (súvisiacej) sexuálnej aktivity. Autori zistili, že značná časť respondentiek, ktoré konzumovali čokoládu denne, vykazovali vyššiu sexuálnu aktivitu a náruživosť. Otázkou však zostáva, čo je príčina a čo následok.
Sedita Sereď: Slovenská pýcha
Nejeden Seredčan sa už ocitol v situácii, kedy sa mohol popýšiť tým, že Horalky a ďalšie produkty značky Sedita sa vyrábajú práve v našom meste. Dokonca sú pýchou nielen nášho mesta, ale celého Slovenska. Medzi prvé sušienky patrí práve Romanca - dve sušienky s ich špecifickým „bodkovaným“ povrchom, ktoré spája kakaová poleva. S ich výrobou sa začalo v roku 1960. V roku 1970, keď už mala Romanca v Pečivárňach Sereď svoje zaslúžené miesto, dostala nový obal. Postupom času boli obaly opäť nahradzované novými a modernejšími, no receptúra sa nemenila, zostala zachovaná až dodnes. V roku 2018 sa Romanca dočkala jemného redizajnu.
Aj oblátky Kávenky - dva oblátkové rezy plnené kávovou náplňou - patria medzi najstaršie produkty Pečivární Sereď. Boli balené do hliníkovej zlatej fólie vedľa seba. Potlač bola dvojfarebná a jej grafika bola orientovaná na výšku. V roku 1994 nahradili obal nepriehľadným a potlač začala byť orientovaná na šírku. Neskôr na obal pribudli kávové zrná a nové logo Sedita. Tak ako sa menila kultúra pitia kávy s jej možnosťami servírovania, prišli na trh nové príchute. V roku 2009 to bola príchuť cappuccino. O rok neskôr k nej pribudli príchute latte a arabica, ktoré so sebou priniesli aj nové tmavšie a chrumkavejšie oblátky. Aj Kávenky sa na jeseň v roku 2018 dočkali redizajnu.
V roku 1963 sa začali vyrábať Kakaové rezy - dva oblátkové rezy, ktoré sa od Káveniek odlišovali hlavne kakaovou náplňou. Zmeny, ktorými postupom času prechádzali, boli taktiež veľmi identické. Spočiatku boli oblátky balené do hliníkovej zlatej fólie, časom fóliu vystriedal transparentný obal, ktorý bol opätovne nahradený nepriehľadným obalom. Taktiež sa staré logo nahradilo novým a na obal pribudli kakaové bôby, neskôr oblátky. V roku 2010 pribudla ku klasickým Kakaovým rezom Originál novinka Kakaové rezy Extra kakao. Aj tu sa z dôvodu uvedenia nových príchutí na trh rozhodli obal pozmeniť s cieľom jednoduchšieho rozlíšenia. Po úspešnej novinke sa začalo pracovať na ďalšej chuťovke pre všetkých fanúšikov Kakaových rezov. Výsledkom bola novinka Kakaové rezy s orieškami. V októbri 2018 dostali Kakaové rezy darček v podobe jemne upravených obalov pre celú radu. Jednotlivé príchute sa dajú ľahšie rozoznať a obaly vyzerajú modernejšie a vzdušnejšie. Okrem toho pribudla aj ďalšia novinka, ktorou sú celomáčané rezy s kakaovo-kokosovou náplňou.
Rok 1965 bol veľmi významným rokom. Nikto vtedy ešte nemohol tušiť, že o vyše 50 rokov budú Horalky tými najobľúbenejšími oblátkami, a to nielen na Slovensku. Keď Horalky uzreli svetlo sveta, ich obal bol zdobený typickými kvetmi horca v jednej farbe. V roku 1994 obal oživili farbami - modrou, bielou, červenou a určite registrujete, že je tomu tak dodnes. Dizajn sa upriamil na výšku a doplnil sa kvetmi plesnivca. O vyše 10 rokov neskôr sa zdokonalila grafika potlače, no typické prvky ostali zachované. V roku 2009 prešiel obal opäť modernejšou grafikou a dizajnom a bol doplnený siluetou tatranského štítu. Tradičná, overená receptúra však stále ostáva nezmenená. Začiatkom roka 2012 bola na trh uvedená novinka Dialky, ktoré sú DIA verziou Horaliek.
Princezky sa v Pečivárňach Sereď vyrábajú od roku 1968. Najstarší zachovaný obrázok pochádza z roku 1992, obrázok pôvodného obalu sa, bohužiaľ, nezachoval. Z rozprávania vtedajších zamestnancov vieme, že boli balené do obalu z priesvitnej fólie s bielou potlačou. Prvý redizajn obalu bol realizovaný pri prechode na nové logo Sedita. Farebná potlač časti obalu dodala sušienkam úplne novú tvár, hoci tri princezné sa stále zachovali. Ďalší redizajn obalu sa realizoval v roku 2004 s prechodom na kvalitnejšiu nepriehľadnú fóliu s plnofarebnou potlačou.
Naša milá Mila v sebe spája veľké množstvo jemnej smotanovej náplne ukrytej medzi plátmi krehkej oblátky a hladkou vrstvou čokolády. Mila sa začala vyrábať v roku 1969, no v týchto rokoch ešte neexistovali klasické obaly, ako ich poznáme dnes. Mila bola balená ručne do papiera prelepeného etiketou. Taktiež neexistovalo ani balenie jednotlivých kusov oblátok do kartónov. Až v roku 1982 sa Mila začala baliť do nového spotrebiteľského balenia, kedy sa pôvodná grafika z etikety preniesla na fóliu. Zmenil sa aj spôsob balenia do kartónov a zaviedlo sa balenie do „šitých“ kartónov. Občas sa Mila objavila v sezónnom vianočnom prevedení, no v roku 2013 sa spoločnosť rozhodla pre modernejší obal, nakoľko doterajší nevystihoval vysokú kvalitu oblátky.
Rok 1983 znamenal začiatok výroby Polomáčaných lisovaných sušienok. Prechod na nové logo bol spojený s redizajnom obalu aj pri týchto sušienkach. V roku 2006 prišla na trh novinka. K pôvodnej receptúre s horkomliečnou polevou pribúda aj variant podmáčaný v mliečnej poleve. Pri tejto príležitosti vznikol aj nový nepriehľadný obal. Neskôr sa k týmto verziám pridala aj verzia Polomáčaných sušienok s pomarančovou príchuťou v kakaovej poleve. Značka Rodinné je postavená na emócii rodiny a rodinnej pohody a v roku 2017 túto „rodinu“ rozšírili aj o Polomáčané sušienky, ku ktorým časom pribudla aj kokosová príchuť.
V roku 1988 sa prvýkrát upiekla oblátka Lina. Lina je oblátkou mimoriadnej akosti s kakaovo-krémovou náplňou, posypaná kúskami arašidov a zaliata v lahodnej horkej čokoláde. Obal Liny prešiel úpravou grafiky v roku 2000. Na obale pribudlo zobrazenie arašidov, obrázok oblátky bol vymenený za reálnu fotografiu a taktiež bola zvýraznená tmavomodrá farba. Samotný obal Liny si postupom času prešiel drobnými zmenami či už logotypu, alebo drobnými grafickými úpravami s cieľom rozlíšiť všetky tri príchute. Začiatok roka 2018 sa stal významným míľnikom pre značku Lina. Obal, ale aj prepravný kartón prešiel celkovým redizajnom. Znázornili sa reálne používané orechy a bohatá poleva.
Bratislavská čokoládovňa: Smrad, ktorý vonia
Toto je príbeh jednej bratislavskej továrne, jedinej, ktorej smrad nám vonia. Čokoláda má v roku až dva svoje dni. Jeden je 7. júla a ten druhý 13. septembra. 7. júla preto, že v tento deň v roku 1550 bola čokoláda uvedená na európsky trh, a 13. septembra jednoducho preto, že si to zaslúži. Čokoláda, okrem toho, že ju milujeme, je okamžitým zdrojom energie pre telo i dušu, pomáha odstraňovať napätie a stres a zároveň vyvoláva v človeku príjemné pocity a pokoj.
Naša čokoládovňa v Bratislave stojí na Račianskej ulici a čuduj sa svete, funguje od roku 1896 dodnes. Pri likvidovaní priemyselných pamiatok v našom meste je to niečo ako zázrak. Továreň bola pôvodne založená ako filiálka firmy Nemca Franza Stollwercka z Kolína nad Rýnom. Volala sa C. k. rakúsko-uhorská dvorná továreň na výrobu čokolády bratia Stollwerckovci. Bola najväčšou továrňou svojho druhu v Uhorsku - vyrábala čokoládové výrobky, kakao a cukrovinky. Ešte po prvej svetovej vojne bola hlavným výrobkom Zlatá čokoláda - várová, mliečna, kávová a horká. No a mliečne karamelky!!! Tie si niektorí z Vás iste z detstva pamätajú. Karamelky - štolverky, už síce socialistické, ale stále účinné najmä čo sa týkalo testovania kvality dentálnych výplní. V areáli fabriky sa dodnes zachovali niektoré objekty pôvodnej továrne - veľká trojposchodová budova, výrobná hala s priľahlou tehlovou prístavbou vežovitého charakteru a malý poschodový domček.
V roku 1948 sa fabrika stáva súčasťou Slovenských závodov na čokoládu, cukrovinky a ovocné výrobky, v roku 1958 dostáva bratislavský závod názov Figaro, ktorý v rokoch 1992-93 prevezme aj novovzniknutá akciová spoločnosť s väčšinovým majiteľom akcií - Jacobs Suchard, Jacobs Suchard sa v roku 1993 spojil s Kraft General Foods Europe. V súčasnosti však už značka Figaro nie je ani vo vlastníctve spoločnosti s týmto názvom. Spoločnosť sa totiž rozhodla pre svoje trhy s čokoládovými produktami používať označenie Mondelez (s vlnovkou nad druhým "e"), a tak dnes na "sladkej" adrese Račianska 44 nenájdete ani spoločnosť Stollwerck, ani Figaro, ani Jacobs Suchard, ani Kraft Foods, ale Mondelez Slovakia, a.