Úvod
Spoločná poľnohospodárska politika (SPP) Európskej únie zohráva významnú úlohu v regulácii a podpore poľnohospodárstva v členských štátoch. Táto politika má vplyv na rôzne sektory, vrátane pestovania zemiakov. V tomto článku sa zameriame na dopady SPP na pestovanie zemiakov na Slovensku, pričom zohľadníme historický kontext, súčasný stav a budúce perspektívy.
Historický vývoj SPP a jej vplyv na mliečny sektor
Pred zameraním sa na zemiaky je užitočné pochopiť širší kontext SPP a jej vplyv na iné sektory, ako napríklad mliečny. Po rokoch nadprodukcie mlieka zaviedla EÚ 2. apríla 1984 systém mliečnych kvót. Predtým mali európski mliečni farmári garantované ceny svojho mlieka, ktoré boli výrazne vyššie ako na svetovom trhu, bez ohľadu na dopyt. Tento systém mal vplyv aj na svetové trhové ceny, keďže EÚ často dotovala vývoz.
Od roku 1984 mal každý členský štát EÚ dve kvóty: jednu pre maximálne množstvo dodávok mlieka do mliekarní a druhú pre priamy predaj na farme. Ak boli tieto množstvá prekročené, farmári museli zaplatiť pokutu. Mliečne kvóty, spolu s ďalšími reformami SPP, ukončili obdobie nadmernej produkcie mlieka. Zníženie garantovaných cien a oddelenie priamych platieb od produkcie prispeli k stabilizácii príjmov poľnohospodárov v tomto odvetví.
Na základe „zdravotnej prehliadky“ SPP v roku 2009 sa EÚ rozhodla pripraviť ukončenie mliečnych kvót s cieľom dosiahnuť tzv. „mäkké pristátie“. Od 1. apríla 2009 sa kvóty počas piatich rokov zvyšovali o jedno percento ročne. Dňa 1. apríla 2015, 31 rokov po ich zavedení, boli mliečne kvóty zrušené. Táto zmena umožnila farmárom rozšíriť svoju produkciu a profitovať zo zvýšeného dopytu po mliečnych produktoch mimo EÚ.
Vývoj produkcie mlieka v EÚ
V roku 1983 mala EÚ 10 členských štátov (EÚ-10). Produkcia kravského mlieka na farmách v EÚ-10 vzrástla z 92,3 milióna ton v roku 1973 na 111,8 milióna ton v roku 1983. Mliečne kvóty stabilizovali produkciu kravského mlieka a zabránili nadprodukcii. Aj v súvislosti s rozširovaním EÚ došlo k zníženiu celkovej produkcie mlieka. Počet dojníc sa počas posledných 30 rokov výrazne znížil. Údaj za všetkých 28 štátov EÚ v roku 2014 (24 miliónov kusov) bol nižší ako údaj za 10 štátov EÚ v roku 1983 (25,7 miliónov kusov). Pokles počtu dojníc a stabilná produkcia mlieka poukazujú na zlepšenie dojivosti.
Prečítajte si tiež: Využitie mlieka a vody
V roku 1983 dosiahla európska produkcia mlieka 111,8 miliónov ton. Takmer polovica produkcie pochádzala z Francúzska a Nemecka. Od roku 1973 do roku 1983 vzrástla v krajinách EÚ-10 produkcia o 21 percent. Zavedenie mliečnych kvót v roku 1984 prinieslo okamžité výsledky a produkcia mlieka v EÚ-10 klesla na 109,6 mil. ton. Mliečne kvóty boli účinné pri stabilizácii produkcie mlieka a kontrole rastu. Produkcia v pôvodných desiatich členských krajinách EÚ už nikdy nedosiahla úroveň roku 1983. Od roku 1983 do 2013 klesla produkcia mlieka v štátoch EÚ-10 o jedno percento.
Dojnice a šľachtenie
Šľachtenie zvierat prešlo počas posledných desaťročí významným pokrokom. Nárast produkcie mlieka závisí od zlepšených šľachtiteľských postupov, optimalizovanej výživy, lepších spôsobov dojenia a zväčšovania fariem. Počet dojníc v EÚ klesol počas obdobia platnosti mliečnych kvót. V tomto období štáty EÚ-10 znížili počet dojníc o 38 percent z 25,8 milióna v roku 1983 na 16,3 milióna v roku 2014. EÚ-28 mala v roku 2014 24 miliónov dojníc, čo bolo o 1,8 milióna menej ako malo EÚ-10 pred 31 rokmi.
Vývoj pestovania zemiakov na Slovensku
Na Slovensku sa o zemiakoch hovorí ako o druhom chlebe, avšak dlhodobý úbytok pestovateľských plôch zemiakov podnecuje zamyslenie sa nad budúcnosťou tohto odvetvia. Kým v roku 1986 sa zemiaky na Slovensku pozberali z výmery 60 tis. ha, v roku 1995 už len z 39,9 tis. ha a v roku 2004 z 24,2 tis. ha. Z historicky najnižšej výmery sa zemiaky pozberali v roku 2012, a to z 8,9 tis. ha.
Spotreba zemiakov na 1 obyvateľa za rok poklesla od roku 1993 do roku 2014 o 47,2 % na 47 kg, čo predstavuje iba 58,3 % zo zdravotníkmi odporúčanej ročnej dávky. Poklesla i spotreba chleba, i keď nižším tempom (o 27,8 %), zatiaľ čo spotreba trvanlivého pečiva a cestovín sa zvýšila. Spotrebitelia dávajú prednosť cudzokrajným plodinám a spracovaným potravinám z dovozu.
Pestovateľské plochy a produkcia zemiakov v roku 2014
Pre úrodu v roku 2014 sa zasadili zemiaky spolu na výmere väčšej ako v predchádzajúcom roku o 2 % (181 ha) na 9,3 tis. ha, ale z toho výmera skorých zemiakov poklesla o 11,9 % (122,9 ha) na 910 ha. Podiel zemiakov na ornej pôde dosiahol 0,7 %. V roku 2014 bolo v porovnaní s rokom 2013 prihlásených do množenia viac zemiakov o 4,8 % a uznaných viac hektárov o 5,7 %.
Prečítajte si tiež: Bezpečnosť potravín
V roku 2014 sa celkovo zemiaky pozberali z výmery 9105,1 ha, čo znamenalo medziročné zvýšenie o 1,4 % (128,6 ha). Zber zemiakov prebiehal na mnohých miestach v zložitých podmienkach s obmedzením mechanizovaného zberu. Úrodu zemiakov poškodil výskyt mokrej hniloby a kováčika-drôtovca.
Na výške produkcie sa podieľalo jednak zvýšenie zberových plôch, ale i úrodnosti zemiakov, ktorá sa medziročne zvýšila o 7,2 % (1,32 t/ha) na 19,64 t/ha pri zemiakoch spolu a o 1,5 % na 19,53 t/ha pri skorých zemiakoch. Produkcia zemiakov spolu sa zvýšila o 8,7 % (14 358,8 t) na 178,8 tis. Ton, pričom produkcia skorých zemiakov poklesla o 33,4% na 18 088,6 ton v dôsledku poklesu zberových plôch o 34,3%. Úrodnosť zemiakov spolu z 1 hektára bola v jednotlivých krajoch rozdielna. Pohybovala sa v intervale od 32,19 t/ha v Bratislavskom kraji po 10,77 t/ha v Banskobystrickom kraji. Najviac zemiakov z celkovej produkcie sa pozberalo v Bratislavskom kraji (23,7 %), potom nasleduje Trnavský kraj (20,4 %), Prešovský kraj (20 %), Žilinský kraj (10,6 %), Nitriansky kraj (10,4 %), Košický kraj (6,6 %), Banskobystrický (4,8 %) Trenčiansky (3,5 %). Úrodnosť skorých zemiakov bola najvyššia v Trnavskom kraji (28,46 t/ha) a najnižšia v Žilinskom kraji (7,93 t/ha).
Ponuka a spotreba zemiakov
V hospodárskom roku 2014-15 sa celková ponuka zemiakov pre domáci agropotravinársky trh a vývoz medziročne zvýšila o 3,6 % (11,4 tis. t) na 328,4 tis. ton. Podiel dovezených zemiakov na celkovej ponuke poklesol zo 48,1 % na 45,6 %. Sadivo zemiakov sa na celkovom objeme dovezených zemiakov podieľalo 2,2 % a na celkovej ponuke 1 %.
Podľa údajov ŠÚ SR v hospodárskom roku 2014 - 15 potravinárska spotreba zemiakov medziročne poklesla o 0,7 % (1,7 tis. t), spotreba sadiva sa zvýšila o 0,4 % (0,1 tis. t) a vývoz sa zvýšil o 20,4 % (4,5 tis. t). Produkcia pokryla domácu potravinársku spotrebu zemiakov na 70,2 %. V hospodárskom roku 2015 - 16 sa odhaduje pokles produkcie zemiakov na výmere evidovanej k 20. 5. 2015 (8 109 ha), medziročne o 8,9 % na 162,8 tis. ton. Pri odhadovanom dovoze zemiakov aspoň v objeme roka 2014 - 15, by celková ponuka pre domáci agropotravinársky trh a vývoz mohla poklesnúť na 312,8 tis. ton. Domáca produkcia zemiakov by pokryla domácu spotrebu na 58,6 %.
Zahraničný obchod so zemiakmi
So zemiakmi dosahujeme záporné saldo zahraničného obchodu. V hospodárskom roku 2014 - 15 v porovnaní s rokom 2013 - 14 pokleslo záporné saldo so surovými zemiakmi o cca 12 % ( o 1909,5 tis. €) na 14 061,5 tis. €. Podľa ŠÚ SR sa v hodnotenom roku doviezlo 65 995,5 ton surových zemiakov spolu v hodnote 15 839,1 tis. €, čo bolo v porovnaní s predchádzajúcim rokom menej o 5 % (3,5 tis. ton). Z celkového objemu sa najviac surových zemiakov doviezlo z Českej republiky, z Francúzska a z Nemecka. Ďalšie väčšie objemy sa doviezli z Rakúska, Holandska a zo Španielska. V hodnotenom hospodárskom roku sa vo výrobkoch a polotovaroch doviezlo po konverznom prepočte 83,6 tis. ton zemiakov (okrem zemiakov na výrobu škrobu), čo znamená medziročné zvýšenie o 0,7 % (549,9 ton). Zároveň poklesol vývoz prepočítaných surových zemiakov vo výrobkoch a polotovaroch o 10,2 % (o 1,9 tis. t) na 16,9 tis. ton. Z výrobkov sa na Slovensko najviac dovážajú krájané smažené a pečené zemiaky, ktorých sme len za posledný hospodársky rok doviezli 4 818,1 tis. ton v hodnote 12,7 mil. € a to najmä z Poľska a z Českej republiky.
Prečítajte si tiež: Využitie tekvice
Ceny zemiakov
Vývoj cien zemiakov na Slovensku na úrovni producentov a spotrebiteľov charakterizuje dlhodobo veľká kolísavosť. Priemerná cena producentov skorých konzumných zemiakov v roku 2014 v porovnaní s rokom 2013 poklesla o 19,4 % na 71,47 €/t. Priemerná cena za neskoré zemiaky sa zvýšila o 2,7 % (7,08 €/t), ale v roku 2015 poklesla o 7,7 % (20,5 €/t) napriek nižšiemu odhadu produkcie. Spotrebiteľské ceny sa v roku 2014 do apríla držali nad úrovňou cien roka 2013. Od mája 2014 poklesli pod ceny predchádzajúceho roka. V roku 2015 kupovali spotrebitelia zemiaky za ceny nižšie ako v roku 2014 až do júna, kedy začali stúpať. Priemerná spotrebiteľská cena za rok 2014 bola nižšia oproti predchádzajúcemu roku o 21,7 % (150 €/t), a v roku 2015 poklesla medziročne o 5,6 %. Pre porovnanie za najvyššie ceny v rámci EÚ predávali v roku 2014 svoju úrodu producenti v Grécku, v Taliansku a vo Francúzsku. V susednom Česku dostali producenti za 1 tonu zemiakov 177,0 € a v Poľsku 124,5 €.
Situácia v EÚ
Podľa údajov FAO sa svetová produkcia zemiakov zvyšuje, no podieľa sa na nej najmä Ázia (Čína, India). Štatistika uvádzaná na Eurostat-e deklaruje údaje, podľa ktorých pestovateľské plochy zemiakov v priemere za celú EÚ klesajú. V roku 2014 poklesla produkčná plocha zemiakov v EÚ o 5,7 % na 1 641,7 tis. ha (v roku 2013 medziročne poklesla o 2,6 %). Napriek tomu sa v tomto roku zvýšila produkcia zemiakov v EÚ o 9,5 %. Najviac zemiakov sa urodilo v Nemecku, vo Francúzsku a v Poľsku. Na Slovensku sa pozberal približne rovnaký objem zemiakov ako v Chorvátsku, Bulharsku a v Litve. V roku 2015 vo väčšine krajín, ktoré uvádzali výmeru zemiakov došlo k poklesu výmery.
Perspektíva odvetvia na Slovensku
Zmeny v agropotravinárskom sektore sa na Slovensku prejavili i v pestovaní zemiakov. Po zmene trhových podmienok sa zemiaky stali málo atraktívnou plodinou nielen pre poľnohospodárske subjekty, ale i pre samozásobiteľov. Nízke ceny a ponuka z dovozu spôsobili nezáujem o pestovanie zemiakov. Pokles pestovateľských plôch a domácej produkcie sa odzrkadľuje na rastúcom dovoze zemiakov a hotových výrobkov.
Rozhodovanie spotrebiteľa pre zemiaky ovplyvňuje okrem ceny i kvalita, zmena stravovacích návykov, spôsob balenia, tipy na prípravu konkrétneho pokrmu, sortiment ponúkaných potravín, atď. Na druhej strane však záujem producentov o pestovanie zemiakov ovplyvňujú v posledných rokoch čoraz viac výkyvy počasia, výskyt chorôb, dopyt po zemiakoch domácej proveniencie, možnosti vývozu.
Strategický plán SPP pre roky 2023 - 2027
V súvislosti s prípravou Strategického plánu SPP pre roky 2023 - 2027 odoslalo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Európskej komisii na neformálnu konzultáciu aktuálnu verziu dokumentu spolu s prílohami. Hlavnou výzvou slovenského pôdohospodárstva v nadchádzajúcom období bude zabezpečenie zdravých a kvalitných potravín za primerané ceny. Predpokladom pre udržateľné hospodárenie a zabezpečenie rozmanitej stravy pre spotrebiteľov bude potrebné zvrátiť pokles produkcie ovocia a zeleniny a produktov živočíšnej výroby.
Strategický plán SPP podporí rast ekologického poľnohospodárstva, precízne hnojenie, znižovanie rizika pochádzajúceho z používania pesticídov, rozvoj šetrného pestovania zeleniny, zemiakov, jahôd, ovocia a viniča. Vyššie nároky na ochranu životného prostredia a na kvalitu a na množstvo potravín si budú vyžadovať aplikovať najnovšie technológie a inovatívne prístupy na všetkých úrovniach potravinového reťazca.
Pôdohospodárstvo čelí v súčasnosti aj výzve znížiť emisie skleníkových plynov a zlepšiť biodiverzitu. SR plánuje investovať do závlah a vodozádržných zariadení, ale aj vysádzať dreviny. Pozitívny vplyv na klímu bude mať celofarmová ekoschéma, ktorá zlepší štruktúru ornej pôdy, zníži eróziu a zvýši sekvestráciu uhlíka zatrávňovaním medziradí sadov a viníc a vytváraním ekologických prvkov v krajine. Strategický plán má za cieľ ozdravovať lesy a podporovať v nich prírode blízke hospodárenie. Taktiež sa podporia investície do projektov pozemkových úprav a financovanie spoločných zariadení a opatrení.
Cieľom SP SPP je zabezpečiť vhodné podmienky na podnikanie aj pre malé a stredné farmy a pre farmy podnikajúce v oblastiach s prírodnými a inými obmedzeniami. Nová SPP podporí mladých poľnohospodárov prostredníctvom vyšších priamych platieb a jednorazových podpôr, tzv. start-up grantov. Dôležitým aspektom strategického plánu SPP je zlepšenie spolupráce pôdohospodárov, potravinárov a lesníkov s odborníkmi z výskumných inštitúcii a univerzít, vzdelávanie a poradenstvo.
Dopad pandémie COVID-19 na trh so zemiakmi
Pandémia COVID-19 mala devastujúci účinok na trh so zemiakmi, čo ovplyvnilo ďalšie segmenty trhu so zemiakmi vrátane európskych organizácií výrobcov. Strata spôsobená krízou COVID-19 sa odhaduje na viac ako 400 miliónov EUR v rámci EÚ. Copa a Cogeca vyzývajú Európsku komisiu, aby podporila súkromné skladovanie mrazených hranolčekov získaných zo zemiakov na základe zmlúv s podmienkou, že spracovatelia okamžite obnovia produkciu svojich výrobných liniek na maximálnu kapacitu a stiahnutie z trhu pre konzumné zemiaky, keďže neexistuje trh pre prebytok.