Špenát je obľúbená listová zelenina, ktorá sa dá úspešne pestovať v záhrade aj v tienistých podmienkach. V tomto článku sa dozviete, kedy a ako špenát zbierať, ako ho pestovať a aké podmienky mu vyhovujú.
Používanie cookies
Predtým, ako sa ponoríme do pestovania špenátu, je dôležité spomenúť, že na webových stránkach sa bežne používajú súbory cookie. Tieto súbory umožňujú pohodlné prehliadanie stránky a vďaka analýze neustále zlepšujú jej funkcie, výkon a použiteľnosť.
Výška pri zbere špenátu
Zber špenátu má viacero podôb a závisí od toho, aké listy preferujete:
- Mladé listy: Môžete zberať mladé listy alebo celé rastlinky, ktoré sú ideálne na priamu konzumáciu v šalátoch.
- Väčšie listy: Väčšie listy sa zostrihávajú celé v ružici nad srdcom rastliny. Tento spôsob zberu podporuje rastlinu, aby znovu zarodila. Treba však počítať s tým, že druhá úroda už nebude taká výdatná a rastlina bude mať tendenciu vybehnúť do kvetu.
Ideálny čas na zber je, keď majú rastliny 5 - 6 pravých listov. Zberajte prebierkou, vytrhávajte celú rastlinu aj s koreňom, alebo odrežte ružicu listov ešte pred kvitnutím, pretože neskôr listy horknú a nie sú chutné.
Pestovanie špenátu
Špenát je pomerne nenáročná plodina, ktorá sa dá pestovať na jar aj na jeseň. Tu je niekoľko tipov na úspešné pestovanie:
Prečítajte si tiež: Recepty s baby špenátom
Stanovisko
Semená špenátu sa vysievajú priamo na vonkajšie stanovisko, ideálne na jar. Stanovisko by malo byť dostatočne slnečné, ale priame slnko by mohlo rastlinky nútiť vybiehať do kvetu, takže treba byť opatrný. Všeobecne špenát najlepšie rastie na jar a na jeseň, keď nie je tak prudké slnko. Mnohé druhy šalátov, špenát, rukola a ázijská listová zelenina sa v tieni cítia skvele a dokonca môžu byť kvalitnejšie a bohatšie na vitamíny ako rastliny pestované na plnom slnku. Špenát má najradšej takmer celodenný tieň, hlavne v poobedňajších hodinách. Väčšinou sa pestuje na 2 krát, na jar a na jeseň, pretože neznáša dobre letné horúčavy.
Pôda
Pôda by mala byť stredne ťažká, mierne zásaditá a nie čerstvo pohnojená. Špenát je rastlinou druhej až tretej trate, takže mu priame hnojenie nerobí dobre. Nie je tak náročný na živiny.
Výsev
Na jarný zber vysievame špenát koncom februára, v marci i v apríli, na jesenný v auguste a začiatkom septembra. Vysievame ho do vlhkej pôdy do riadkov od seba vzdialených 15 - 30 cm, do hĺbky 1,5 - 2 cm. V riadku sa snažíme vysiať semienka redšie, na vzdialenosť 5 - 10 cm, aby mali rastliny dosť priestoru na tvorbu ružice. Výsevy môžeme zakryť netkanou textíliou na udržanie vlhkosti. Namáhavé ručné jednotenie však nebude potrebné, lebo priestor na rast sa uvoľní postupným zberom rastlín prebierkou. Iný spôsob výsevu je takzvaným rozptylom, do riadku širokého 10 - 15 cm.
Starostlivosť
Špenát je náročnejší na vlahu. Dôležité je zabezpečiť mu dostatok vody, najmä v suchších obdobiach.
Hnojenie
Špenát nie je náročný na hnojenie, ale môžeme mu dopriať hnojivá s vyšším obsahom dusíka, ktorý podporuje rast listov.
Prečítajte si tiež: Inšpirácie pre použitie zeleného špenátu
Pestovanie v tieni
Mnohí záhradkári sa mylne domnievajú, že v tieni sa nedá nič pestovať. Opak je však pravdou. Aj v tienistých častiach záhrady sa dá s úspechom pestovať zelenina, bylinky a dokonca aj ovocie. Dôležité je len vedieť, aký typ tieňa v záhrade máme a vybrať si vhodné druhy rastlín, ktoré sa v takýchto podmienkach dokážu adaptovať. Špenát má najradšej takmer celodenný tieň, hlavne v poobedňajších hodinách. Väčšinou sa pestuje na 2 krát, na jar a na jeseň, pretože neznáša dobre letné horúčavy.
Špenát a trate
V presnom slova zmysle je "trať" záhradnícky pojem označujúci, kedy bol záhon naposledy vyhnojený čerstvým hnojom. Niektoré plodiny majú rady čerstvú pôdu plnú živín, iné potrebujú pauzu - rok či dva (druhé a tretie trate). Z toho vyplýva, že ideálne je rozdeliť si záhradu na tri diely - tri trate a na nich striedať plodiny podľa náročnosti na živiny.
- Prvá trať: Táto skupina zahŕňa zeleniny, ktoré vyžadujú hnojenie organickými hnojivami (hojivom, kompostom). Využívame u nich vysoké dávky predovšetkým statkových hnojív od 3 kg do 10 kg na 1m2. Vyhnite sa ale oblúkom hnoja z veľkochovov - taký hnoj je plný antibiotík a hormónov, obsahuje neprírodné zložky. Ideálne je záhon vyhnojiť už na jeseň hnojom alebo kompostom a navyše zamulčovať slamou alebo štiepkou. Vďaka mulču pôda nevysychá, nerastú buriny a prebieha naďalej "kompostovací" proces organických zvyškov. Typicky prvotraťové rastliny sú náročné na vlahu a to počas celého vegetačného obdobia. Samostatnou kapitolou sú paradajky.
- Druhá trať: Patrí sem zelenina, ktorá má tiež vysoké nároky na humus v pôde, ale nemá rada priame hnojenie. Pestuje sa v druhom roku po hnojení organickými hnojivami. Pôda druhej trate je stále veľmi výživná, ale má už inú štruktúru. Všetky organické zvyšky sa zmenili na humus a ubudlo dusíka. Druhotraťové rastliny sú náročné na vlahu predovšetkým v prvej polovici vegetácie.
- Tretia trať: Táto skupina zahŕňa prevažne málo olistené druhy zeleniny. Pôda je už úplne odľahčená od náporu živín a väčšinou pestujeme tie rastliny, ktoré nepotrebujú toľko dusíka alebo si ho dokážu vyrobiť samy.
Špenát je rastlinou druhej až tretej trate, takže mu priame hnojenie nerobí dobre.
Stromový špenát
Stromový špenát je u nás zatiaľ neznáma rastlina.
Spracovanie a uskladnenie
Zbierané listy je najlepšie spariť a zamraziť. Takto spracovaný špenát Vám vydrží dlho. Listy veľmi rýchlo vädnú, ak sú mokré a je horúco, môžu sa zapariť, preto ich urýchlene spracujeme. Listy špenátu konzervujeme mrazením. Vyberáme na to zdravé, zelené, najlepšie len mladé listy špenátu. Dlhé a hrubšie listové stopky odrežeme, lebo sú dosť vláknité. Listy mrazíme celé, nakrájané, natrhané na menšie kúsky, prípadne veľmi jemne, nie na úplnú kašu, rozmixované. Pred mrazením listy na krátky čas, asi na 1 minútu, zalejeme horúcou vodou alebo ich do nej nakrátko namočíme, aby sa sparili, zmäkli. Vodu zlejeme, ochladíme ich studenou vodou a necháme odkvapkať na sitku. Vychladnuté listy vložíme do mikroténového vrecka, vytlačíme vzduch, zaviažeme a dáme zmraziť. Do vrecka vložíme toľko hmoty, aby sme mali dávku približne na jedno použitie. Pred kuchynským spracovaním listy špenátu preberieme. Žlté a zvädnuté vyhodíme. Listy špenátu obsahujú veľa vody. Preto ich dusíme, varíme, paríme len veľmi krátko, lebo strácajú objem. Tvrdšie, hrubšie stopky listov sa dajú pripraviť aj samostatne. Nemajú síce takú výraznú chuť ako samotné čepele listov, netreba ich však vyhodiť. Rozmixovaný špenát môžeme zmraziť aj v plastových téglikoch alebo v silikónových formičkách.
Prečítajte si tiež: Recept na špecle so špenátom
Špenát Matador
Špenát siaty Matador je ideálnym riešením pre všetkých záhradkárov, ktorí túžia po vysoko výnosnej a chutnej listovej zelenine. Tento osvedčený druh špenátu sa vyznačuje rýchlym rastom a vysokou odolnosťou voči nepriaznivým klimatickým podmienkam. Matador je známy svojimi veľkými, tmavozelenými listami, ktoré sú bohaté na vitamíny A, C, E a K, ako aj na minerály ako železo a vápnik. Je to nenáročná plodina, ktorá sa dá pestovať ako na jar, tak aj na jeseň, pričom poskytuje bohatú úrodu. Vynikajúco sa hodí na prípravu šalátov, smoothie alebo ako príloha k hlavným jedlám. Jeho jemná chuť a vysoká nutričná hodnota ho robí obľúbeným nielen medzi vegetariánmi a vegánmi, ale aj medzi milovníkmi zdravej stravy.
Parametre produktu
- Hmotnosť balenia: 4g
- Typ rastliny: Listová zelenina
- Odroda: Matador
- Sezóna výsadby: Jar a jeseň
- Doba klíčenia: 10-14 dní
- Doba zberu: 40-50 dní po výseve
- Odolnosť: Vysoká odolnosť voči chladu
- Požiadavky na pestovanie: Preferuje slnečné až polotienisté stanovište a dobre priepustnú pôdu
- Výška rastliny: 20-30 cm
Mikrozelenina zo špenátu
Semená špenátu sú určené na klíčenie a domáce pestovanie mikrozeleniny. Klíčky sú bohaté na vitamíny (B, C, D, E, K), luteín a minerály draslík, sodík, vápnik, horčík, fosfor, meď, železo a zinok. Balenie obsahuje 50 g semien. Špenát z výsevu klíči o niekoľko dní dlhšie ako väčšina mikrozeleniny a je vhodný aj na pestovanie mladých listov. Mikrozeleninu špenátu môžete pestovať zo semien počas celého roka. Potrebujete len vhodnú nádobu, substrát alebo médium a trochu slnka. Neošetrené semená špenátu nie sú určené na priamu konzumáciu, ale len na pestovanie mikrozeleniny. Použite ich do 1 roka od zakúpenia.
Vyvýšené záhony a špenát
Vyvýšené záhony sú v záhradách čoraz obľúbenejšie. Pekne vyzerajú, prinášajú bohatú úrodu, a navyše vďaka svojej výške uľahčujú prácu a šetria chrbát.
Výhody vyvýšeného záhonu
Vysoký záhon je ideálny pre záhradkárov, ktorí majú pôdu s horšou štruktúrou, napríklad ílovitú alebo piesočnatú. Takáto pôda často neprináša bohatú úrodu a jej zlepšenie môže trvať roky. Vysoký záhon však tento problém rýchlo rieši, pretože poskytuje lepšie podmienky na pestovanie. Okrem toho vyvýšené záhony chránia rastliny pred slimákmi, hrabošmi a ďalšími škodcami, pretože títo škodcovia majú k záhonu horší prístup. Záhradkári tiež ocenia, že sa pri starostlivosti o záhon nemusia toľko ohýbať, čo znižuje námahu pri práci.
Ako vysoký záhon funguje?
Vďaka vrstveniu rôznych organických materiálov vzniká vo vysokom záhone humus, ktorý poskytuje rastlinám potrebné živiny. Pri tlení organických materiálov vzniká aj teplo, takže vysoký záhon funguje ako prírodné kúrenie. Vďaka tomu je možné s pestovaním rastlín začať skôr ako na bežných záhonoch. Počas tlenia dochádza k postupnému prepadaniu jednotlivých vrstiev záhona. Na jar je preto nutné doplniť záhon trochou záhradnej zeminy a kompostu. Asi po piatich až siedmich rokoch by ste mali celý záhon znova naplniť čerstvým materiálom.
Ako vysoký záhon osadzovať?
Hneď ako záhon založíte, nechajte ho aspoň týždeň zľahnúť a doplňte hornú vrstvu. Teraz sa môžete pustiť do sadenia rastlín. Vysoký záhon je ideálny na výsadbu zmesi rôznych druhov zeleniny a bylín. Vyššie druhy zeleniny, napríklad paradajky, umiestnite do stredu záhona, aby ste tak zaistili dostatok svetla pre nižšie druhy po okrajoch. Na jar do záhona vysaďte rýchlo rastúce druhy zeleniny, napríklad kaleráby alebo reďkovky, ktoré po zbere môžu uvoľniť miesto neskorým odrodám. Premýšľajte aj nad vhodnou kombináciou rastlín v záhone - niektoré z nich si vzájomne prospievajú, iné zase škodia.
Aké rastliny do záhona vysadiť prvým rokom?
Keď je záhon čerstvo založený, jeho pôda je veľmi bohatá na živiny. Preto by ste v prvom roku mali do záhona vysádzať rastliny, ktoré sú na živiny veľmi náročné. Ak ste zvyknutí tieto druhy zeleniny priebežne hnojiť, vo vysokom záhone to nebude potrebné. Listovým zeleninám je lepšie sa v prvom roku vyhnúť, pretože v listoch akumulujú mnoho dusičnanov.
Aké rastliny vysádzať v ďalších rokoch?
V nasledujúcich rokoch môžete do záhona vysadiť aj rastliny s menšími nárokmi na živiny. Vo vysokom záhone sa bude dariť šalátu typu česáčik, u ktorého si môžete podľa potreby žať jednotlivé listy po celú sezónu, alebo typu lollo, ktorý má kučeravé listy a je aj v červenolistej variante. Samozrejme môžete zvoliť aj klasické šaláty.
Ako vysoký záhon naplniť?
Či už sa rozhodnete si vysoký záhon vyrobiť sami alebo si vyberiete zo širokej ponuky v obchodoch, jeho naplnenie už bude na vás. Skvele pri tom zužitkujete záhradný odpad. Hornú vrstvu záhonu tvorí kvalitný záhradný substrát. Ten je vhodné obohatiť o kompost, prípadne si môžete zakúpiť aj špeciálnu zeminu pre vysoké záhony. Strednú časť záhona tvorí polozrelý kompost. Ten môžete zmiešať aj s konským alebo kravským hnojom. Základ záhonu tvorí 25-30 centimetrov vysoká vrstva zo zmesi vetiev a štiepky. Aby ste ochránili záhon pred hrabošmi, vyložte jeho dno pletivom s čo najmenšími okami. Ak máte k dispozícii trávne mačiny, umiestnite ich korene hore nad základnú vrstvu z vetiev. Drny zaistia väčšiu stabilitu záhona a predstavujú vhodný prechod k vrstve kompostu nad nimi.
Aby ste si pri výseve rastlín uľahčili prácu, môžete použiť výsevné pásky. Semienka sú v nich uložené v rovnakých, potrebných vzdialenostiach od seba, takže rastliny potom netreba jednotiť. Výsadba s pásikmi je jednoduchá. Obvykle sú vyrobené z papiera, takže ich môžete ľahko odtrhnúť v požadovanej dĺžke. Opasok položte do približne 2 centimetre hlbokého riadku a veľmi zvlhčite.