Koreňová zelenina: Od výživových hodnôt po spôsoby prípravy

Koreňová zelenina je všestranná a výživná súčasť zdravého jedálnička. V tomto článku sa dozviete všetko o koreňovej zelenine, jej druhoch, výživových hodnotách a spôsoboch prípravy.

Čo je koreňová zelenina?

Koreňová zelenina je skupina rastlín, ktorých podzemné časti sú jedlé. Medzi tieto časti patria korene, hľuzy alebo podzemky. Rastliny si v nich hromadia sacharidy (vrátane cukrov a škrobu) a ďalšie živiny.

Druhy koreňovej zeleniny

Medzi najznámejšie druhy koreňovej zeleniny patrí:

• Mrkva
• Petržlen
• Zeler
• Paštrnák
• Repa
• Reďkovka
• Reďkev
• Chren

Výživové hodnoty koreňovej zeleniny

Koreňová zelenina je bohatá na vitamíny, minerály a vlákninu. Je ideálnou voľbou pre každého, kto dbá na zdravú výživu.

Mrkva

Mrkva obsahuje veľa beta-karoténu, ktorý sa v tele mení na vitamín A, dôležitý pre zrak a zdravú pokožku. Okrem toho obsahuje vitamíny C, K a B, a minerály ako draslík a množstvo antioxidantov. Pravidelná konzumácia mrkvy môže podporiť imunitný systém, znižuje riziko ochorenia srdca a ciev, bojuje proti škodlivým voľným radikálom v tele - znižuje pravdepodobnosť rakoviny, chráni pred oxidačným stresom.

Prečítajte si tiež: Recepty s baby špenátom

Petržlen

Petržlen je koreňová zelenina s jemnou chuťou, ideálna do polievok, omáčok a príloh.

Zeler

Zeler je výživný a aromatický, vhodný na prípravu polievok, omáčok a šalátov.

Repa červená

Červená repa je známa pre svoj potenciál pomáhať udržiavať hladinu krvného tlaku, čo je veľmi dôležité, pretože vysoký krvný tlak je hlavným rizikovým faktorom srdcových ochorení. Štúdie naznačujú, že šťava z červenej repy môže účinne znížiť systolický aj diastolický krvný tlak. Systolický tlak, ktorý vzniká pri údere srdca, sa často znižuje výraznejšie ako diastolický tlak, ku ktorému dochádza, keď srdce odpočíva.

Surová repa môže mať výraznejší účinok ako jej varené náprotivky. Tento prínos vyplýva predovšetkým z vysokého obsahu dusičnanov. Tieto dusičnany sa v tele menia na oxid dusnatý, ktorý pomáha rozširovať cievy a znižovať krvný tlak. Repa je bohatá na foláty, živiny, ktoré by podľa niektorých štúdií mohli pomáhať znižovať krvný tlak. Účinok červenej repy na krvný tlak je dočasný, preto je pravidelná konzumácia nevyhnutná na udržanie priaznivých účinkov na zdravie srdca v dlhšom časovom horizonte.

Šťava z červenej repy zvyšuje schopnosť krvi prenášať kyslík a znižuje potrebu kyslíka vo svaloch počas cvičenia, čo vedie k zvýšeniu energie, lepšiemu výkonu a zlepšeniu vytrvalosti.

Prečítajte si tiež: Inšpirácie pre použitie zeleného špenátu

Šťava z červenej repy sa podrobne skúmala ako sľubný terapeutický prostriedok pri rôznych klinických stavoch spojených s oxidačným stresom a zápalom vďaka pigmentom betalaínu, ktoré vykazujú silné antioxidačné, chemopreventívne a protizápalové účinky.

Šťava z červenej repy sľubne podporuje aj kognitívne zdravie, najmä s pribúdajúcim vekom. Zistilo sa, že pitie tejto šťavy zvyšuje prietok krvi do mozgu u starších ľudí, čo môže byť prirodzenou metódou boja proti kognitívnym ochoreniam. Po konzumácii sa dusičnany v repe pomocou baktérií v ústach menia na dusitany. Tieto dusitany potom pomáhajú rozširovať cievy, čím sa zvyšuje prietok krvi a prísun kyslíka do častí tela, ktoré majú nedostatok kyslíka.

Kyselina alfa-lipoová, antioxidant obsiahnutý v červenej repe, zohráva kľúčovú úlohu pri regulácii hladiny cukru v krvi. Výskum preukázal, že kyselina alfa-lipoová môže znížiť hladinu glukózy, zvýšiť citlivosť na inzulín a zabrániť zmenám vyvolaným oxidačným stresom u pacientov s cukrovkou. Štúdia z roku 2020 poukázala na šťavu z červenej repy ako na sľubný doplnok na liečbu cukrovky. Pravidelný príjem šťavy z červenej repy môže pomôcť udržať inzulínovú homeostázu - kľúčový faktor pri zvládaní cukrovky.

Repa je tiež bohatým zdrojom vlákniny, ktorá je nevyhnutná na udržanie zdravého tráviaceho systému. Vláknina pomáha udržiavať správne fungovanie tráviaceho traktu tým, že zabezpečuje účinné vylučovanie toxínov a odpadových látok z tela.

Ďalšou významnou výhodou repy je vysoký obsah kyseliny listovej. Foláty sú dôležitou živinou, ktorá pomáha pri tvorbe nových buniek, najmä tým, že zohrávajú kľúčovú úlohu pri kopírovaní a syntéze DNA.

Prečítajte si tiež: Recept na špecle so špenátom

Konzumácia šťavy z červenej repy pozitívne ovplyvňuje hladinu cholesterolu, konkrétne zvyšuje hladinu „dobrého” HDL cholesterolu a znižuje hladinu „zlého” LDL cholesterolu. Okrem toho sa šťava z červenej repy ukázala ako sľubná pri zvyšovaní svalovej sily u osôb s existujúcimi srdcovými ochoreniami.

Paštrnák

Z koreňa v prvom roku vyrastá ružica listov, v druhom roku silná byľ, ktorá nesie okolíky s kvetmi žltozelenej farby. Plod je stlačená, po okraji krídlatá nažka.

Reďkovka

Reďkovka vyžaduje polohy chránené, výhrevné a piesočnato hlinité pôdy. V ťažkých, kyslých pôdach špongiovatie. V osevnom postupe zaraďujeme reďkovku po hnojených zeleninách najčastejšie ako predplodinu alebo ako medziplodinu, pripadne ako následnú plodinu. Vyžaduje starostlivé spracovanie pôdy. Hnojíme kompostom.

Reďkev siata

Reďkev siata je jednoročná i dvojročná. Hľuza má pevnú šupku čiernej, kávovej, žltej, bielej a červenkastej farby. Reďkev sa zbiera a spotrebováva ako pochutinová zelenina. Vegetačné podmienky a zaradenie v osevnom postupe je také isté ako pri reďkovke, kompostom.

Chren

Chren vyžaduje hlbokú, humóznu, dostatočne vlhkú pôdu. Na polohu a teplo nie je náročný. Pre chren sú najlepšie rozorané pozemky po zelenom hnojení bez trvácej buriny, po chrene sa pestuje kukurica alebo strukoviny. Na jeseň pozemok pohnojíme maštaľným hnojom a zarýľujeme do hĺbky 40 cm.

Spôsoby prípravy koreňovej zeleniny

Koreňovú zeleninu možno pripraviť na mnoho spôsobov, napríklad:

• Varením
• Pečením
• Dusením
• Grilovaním
• Surová

Zdravotné benefity koreňovej zeleniny

Koreňová zelenina má mnoho zdravotných benefitov, vrátane:

• Podpory imunitného systému
• Zníženia rizika ochorenia srdca a ciev
• Boj proti škodlivým voľným radikálom v tele
• Ochrany pred oxidačným stresom
• Podpory kognitívnych funkcií
• Regulácie hladiny cukru v krvi
• Podpory zdravého tráviaceho systému
• Podpory zdravia srdca

Špenát a cukrová repa: Príbuznosť v čeľadi láskavcovité (Amaranthaceae)

Špenát a cukrová repa patria do čeľade láskavcovité (Amaranthaceae), predtým známej ako mrlíkovité (Chenopodiaceae). Táto čeľaď zahŕňa širokú škálu rastlín, ktoré sa vyznačujú podobnými morfologickými a fyziologickými vlastnosťami.

Pestovanie a striedanie plodín

Pestovanie vlastnej zeleniny a ovocia môže byť obohacujúce a prínosné pre zdravie, životné prostredie a rodinný rozpočet. Úspech v záhrade však závisí od mnohých faktorov, vrátane správneho výberu plodín a ich vzájomného usporiadania. Striedanie plodín predstavuje záhradnícky postup, pri ktorom sa na rovnakom záhone v rôznych rokoch pestujú rôzne druhy zeleniny. Cieľom je zabrániť vyčerpávaniu živín z pôdy, minimalizovať výskyt škodcov a chorôb a zlepšiť celkovú štruktúru pôdy.

Princípy striedania plodín

Zeleninu môžeme rozdeliť podľa ich nárokov na živiny na tri skupiny:

1. Rastliny s vysokou spotrebou živín (prvá trať): Tieto plodiny, ako sú tekvice, zemiaky, uhorky a brokolica, potrebujú pôdu bohatú na živiny, ideálne hnojenú organickými hnojivami (hnojom alebo kompostom).
2. Rastliny so strednou spotrebou živín (druhá trať): Fenikel, mrkva, paštrnák a cibuľa sú príklady zeleniny, ktorá uprednostňuje pôdu s vysokým obsahom humusu, ale bez priameho hnojenia. Pestujú sa v druhom roku po hnojení organickými hnojivami.
3. Rastliny s nízkou spotrebou živín (tretia trať): Šalát, reďkovka a špenát patria do skupiny plodín, ktoré majú nízke nároky na živiny a dobre sa im darí v pôde, ktorá už bola využitá pre predchádzajúce dve skupiny.

Praktické rady pre striedanie plodín

• Plánujte dopredu: Rozdeľte svoju záhradu na tri časti (trate) a naplánujte si, ktoré plodiny budete v každej časti pestovať v nasledujúcich rokoch.
• Dodržiavajte postupnosť: V prvom roku pestujte rastliny prvej trate, v druhom roku rastliny druhej trate a v treťom roku rastliny tretej trate. Po zbere úrody tretej trate nezabudnite záhon na zimu opäť pohnojiť.
• Zohľadnite čeľaď rastlín: Rastliny z tej istej čeľade by sa nemali pestovať na rovnakom mieste po sebe, pretože sú náchylné na rovnaké škodce a choroby.

Prehľad čeľadí rastlín

• Astrovité (Asteraceae): Šaláty, artičoky, topinambury
• Tekvicovité (Cucurbitaceae): Uhorky, melóny, cukety, tekvice
• Ľuľkovité (Solanaceae): Paradajky, papriky, zemiaky, baklažány
• Láskavcovité (Amaranthaceae): Špenát, mangold, červená repa
• Kapustovité (Brassicaceae): Kapusta, kel, karfiol, brokolica, reďkovka

Partnerské pestovanie

Partnerské pestovanie je metóda, pri ktorej sa vedľa seba pestujú rôzne druhy rastlín, ktoré sa navzájom podporujú. Niektoré rastliny môžu odpudzovať škodcov, prilákať opeľovače alebo zlepšovať rast susedných rastlín. Naopak, iné rastliny si konkurujú a ich spoločné pestovanie môže byť neprospešné.

Zásady partnerského pestovania

• Vzájomná podpora: Vyberajte kombinácie rastlín, ktoré sa navzájom podporujú v raste a zdraví.
• Ochrana pred škodcami: Niektoré rastliny, ako napríklad aksamietnica, odpudzujú škodcov, ktorí by mohli poškodiť susedné plodiny.
• Prilákanie opeľovačov: Medonosné rastliny, ako napríklad levanduľa a šalvia, prilákajú včely a iný užitočný hmyz, ktorý zabezpečí dostatočné opelenie.
• Ochrana pred slnkom: Vyššie rastliny môžu poskytnúť tieň pre nižšie rastliny, ktoré sú citlivé na priame slnečné žiarenie.
• Podpora rastu: Niektoré rastliny, ako napríklad fazuľa, obohacujú pôdu o dusík, ktorý je dôležitý pre rast iných plodín.

Konkrétne príklady partnerského pestovania

• Kríčková fazuľa: Dobre sa jej darí v blízkosti zemiakov, jahôd, mrkvy, kukurice, kapusty, repy, karfiolu a uhoriek. Nevhodnými susedmi sú cesnak, cibuľa, pór a fenikel.
• Ťahavá fazuľa: Vhodnými susedmi sú kukurica, reďkovka a zemiaky.
• Mrkva: Prospieva jej blízkosť šalátu, hrachu, kapusty, zemiakov, reďkovky a póru. Z byliniek k nej môžete zasadiť šalviu, rozmarín a pažítku.
• Kukurica: Prospieva jej blízkosť fazule, melónu, skorých zemiakov, uhoriek, hrachu a tekvice.
• Paprika: Dobre si rozumie s mrkvou, paradajkami, cibuľou, petržlenom, bazalkou a baklažánom.
• Rajčiaky: Saďte k mrkve, špargli, horčici, cibuli, bazalke, petržlenu, ríbezliam, kapuste, rozmarínu a šalvii.
• Hrach: Môžete vysiať k repe, reďkovkám, uhorkám, kukurici, mrkve, skorým zemiakom a okrúhlici.
• Jahody: Bude sa im dariť v blízkosti šalátu, špenátu a kríčkovej fazule.
• Pažítka: Narastie vám krásna v blízkosti jablone, viniča, ruží a kríčkov s bobuľovým ovocím. Prospievajú jej aj hrach, paradajky a mrkva.
• Kapusta a karfiol: Dobre sa im bude dariť pri paradajkách, zeleri, špenáte, brokolici, mangolde a ružičkovom keli. Nedávajte ich do blízkosti jahôd.
• Kel: Rozumie si s aromatickými bylinkami, pohánkou, kapustovou zeleninou a kapucínkou.

Rastliny, ktoré sa nemajú radi

• Cesnak, cibuľa, pór a fenikel: Neprospievajú kríčkovej fazuli.
• Jahody: Nemajú radi blízkosť kapusty a karfiolu.

Pestovanie v tieni

Aj keď máte záhradu s obmedzeným prístupom slnečného svetla, nemusíte sa vzdávať pestovania zeleniny a ovocia.

Typy tieňa

• Hlboký tieň: Vytvárajú ho vysoké budovy alebo plné ploty, ktoré neumožňujú zmenu svetelných podmienok počas roka. V takomto prostredí sa darí hubám, ako je hliva ustricová a shiitake.
• Plný až čiastočný tieň: V záhone v plnom až čiastočnom tieni pestujeme listovú zeleninu, ako je šalát, špenát, rukola, kel, mangold, pak-choi, listový petržlen, štiav a trebuľka. Z ovocia sú vhodné čučoriedky, černice, maliny, odrody ríbezlí so svetlými plodmi alebo mesačné jahody.
• Mozaikový tieň: Tento typ tieňa sa dá využiť na pestovanie prezimujúcej zeleniny, ako je kučeravý kel, čierny koreň či špenát.
• Polotieň: Do polotieňa sa hodia všetky plodiny, ktoré sa dajú pestovať aj v ostatných typoch tieňa. Z drobného ovocia sú dobrou voľbou čierne ríbezle i kyslomilné čučoriedky, brusnice či kľukva.

Tipy pre pestovanie v tieni

• Vyberajte vhodné plodiny: Zamerajte sa na pestovanie zeleniny a ovocia, ktoré sú tolerantné voči tieňu.
• Využite obdobie bez olistenia: Skoro na jar, keď ešte nie sú stromy a kríky plne olistené, môžete vysievať reďkovky a skoré odrody kalerábu.
• Predpestujte sadenice: Semienka zeleniny vysejeme do kvetináčov či výsevných nádob na plnom slnku a až neskôr ich presadíme do tieňa.
• Prerezávajte stromy a kríky: Prerezaním konárov okolitých stromov a kríkov dostanete k povrchu pôdy oveľa viac slnečných lúčov.

Rýchlo rastúca zelenina

Ak chcete vidieť výsledky svojej práce čo najskôr, zamerajte sa na pestovanie rýchlo rastúcej zeleniny. Niektoré druhy sú pripravené na zber už za pár týždňov.

Príklady rýchlo rastúcej zeleniny

• Reďkovky: Väčšina odrôd je pripravená na zber už do 30 dní.
• Špenát: Vypestovať si vlastný špenát nie je nijako náročné.
• Rukola: Je na pôdu i vlahu nenáročná jednoročná rastlina, ktorú môžete ľahko vypestovať aj zo semien.
• Šalát: Je nenáročný na pestovanie a dá sa z neho vykúzliť nespočetne pokrmov.
• Kríčkové fazule: Ich veľkou výhodou je, že nemajú tuhé vlákna, takže ich pred konzumáciou nemusíte nijako zdĺhavo upravovať.
• Hrášok: Hrach má krátku vegetačnú dobu a zbierať ho môžete už po približne 9 - 12 týždňoch.
• Jarná cibuľka: V období od februára do mája rastie najrýchlejšie a tiež jej vňať je najšťavnatejšia.
• Baby karotka: Drobnú mrkvu môžete zbierať už po 30 dňoch.
• Uhorky nakladačky: Uhorky nakladačky môžete zbierať v 2 až 3 týždňových intervaloch a obdobie zberu trvá obvykle cca 3 - 6 týždňov.
• Cukety: Skoré odrôd majú vegetačnú dobu okolo 40 dní, u neskorých odrôd približne 70 dní.

Trvalková zelenina

Predstavte si pestovanie zeleniny, ktorá si nevyžaduje každoročnú prípravu a kultiváciu pôdy, výsadbu a mesiace odburiňovania na to, aby ste sa dopracovali k úrode ešte pred príchodom zimy.

Dobrí a zlí susedia v záhonoch

Už prví farmári si všímali, že pestovanie niektorých plodín vedľa seba môže výrazne zvýšiť úrodu a naopak, blízkosť niektorých ju môže výrazne oslabiť. Niektoré rastliny si navzájom pomáhajú získavať živiny, lákajú užitočný hmyz na opelenie či odpudzujú škodcov.

Výsadba zeleniny

Rastliny, ktoré sú „priateľmi“ a rastú spolu lepšie, sa nazývajú spoločenské rastliny. Napríklad paradajky obľubujú spoločnosť mrkvy, feniklu a bazalky, zatiaľ čo zemiaky v blízkom okolí im môžu vážne uškodiť. Silná aróma bazalky odpudzuje škodcov, zatiaľ čo mrkva, kôpor, petržlen a paštrnák lákajú včely, lienky a pavúky, ktoré sa živia parazitmi a škodcami paradajok.

Paradajky a zemiaky patria do tej istej čeľade, a preto podliehajú rovnakým chorobám a škodcom. Keď budú rásť spolu, bude väčšia pravdepodobnosť, že medzi sebou rozšíria choroby a škodcov.

Blízkosť spoločenských rastlín ich robí silnejšími a odolnejšími. Kvety ako nechtíky, púpavy, nechtíky a žeruchy lákajú opeľujúci hmyz a zvyšujú tak úrodnosť cukiet, hrachu, uhoriek a paradajok. Aksamietnica je tiež výborný prírodný odpudzovač vošiek.

Stáva sa, že niektoré rastliny nielenže nepomáhajú, ale sa ani neznášajú, súperia o živiny či medzi sebou bojujú.

Pestovanie kapustovitých rastlín

Hlúboviny patria do veľmi početnej čeľade Brassicaceae (kapustovitých) rodu Brassica (kapusta). Kultúrne hlúboviny pochádzajú z pôvodného planého druhu kapusty obyčajnej (Brassica oleracea), ktorá pochádza zo Stredomoria. Väčšina hlúbovín sú dvojročné rastliny. V prvom roku vytvárajú konzumnú časť a v druhom roku kvitnú a prinášajú semená. Výnimkou je karfiol a brokolica, ktoré sú jednoročné. Zelenina patriaca do druhu Brassica oleracea je väčšinou cudzoopelivá a hmyzomilná.

Hlúbová zelenina je veľmi náročná na predplodinu, prípravu pôdy, závlahové pomery a výživu. Zaraďujeme ju do prvej trate. Je najpestovanejšou skupinou zeleniny a u nás ju spotrebitelia konzumujú počas celého roku. Pestuje sa vo všetkých zeleninárskych oblastiach nášho štátu, ale najlepšie sa jej darí v okolí vodných tokov, kde na jej rast a vývin priaznivo pôsobia aj ranné opary a hmly.

Kapusta hlávková biela a červená

Kapusta hlávková je dvojročná, cudzoopelivá, hmyzomilná rastlina. V prvom roku vytvára mohutnú koreňovú sústavu, nerozkonárenú dužnatú stonku so skráteným vrcholom - hlúb a hlávku z husto nahromadených listov. Pre koreňovú sústavu je charakteristický kolovitý koreň, ktorý hrubne a rozkonáruje sa do bokov na hustú koreňovú sústavu. Hlúb má čo najmenej zasahovať do hlávky. Pri kapuste hodnotíme hustotu hlávky. Čím viac sú listy nakopené, tým kompaktnejšia a kvalitnejšia je hlávka. Tvar hlávky môže byť plochý, guľovitý, oválny až kónický so všetkými prechodmi. Obalové listy majú voskový povlak. Kvetné stonky sa vyvíjajú v druhom roku. Dorastajú do výšky 1 m i viac. Zoskupenie listov na stonke je špirálovité. Jedna rastlina má až 2000 žltých kvetov, zostavených v strapcoch. Plodom je šešuľa, dlhá až 100 mm. Po dozretí sa odspodu rozpolťuje a v každej polovici je rad hladkých hnedých semien.

V SR je kapusta najpestovanejšou zeleninou. Z hľadiska celoročnej spotreby v domácnostiach a spracovateľskom priemysle (kyslá a marinovaná kapusta, rozličné šaláty a pod.) je dôležitým zdrojom vitamínov a ďalších látok potrebných pre zdravie obyvateľov.

Kapusta hlávková sa zaraďuje do prvej trate. Predplodinou je obyčajne obilnina, ďatelinovina, prípadne niektoré rastliny tretej trate. Nevhodnými predplodinami sú všetky kapustovité rastliny. Na pozemku sa nesmie vyskytovať hlienka kapustová (Plasmodiophora brassicae). Základná príprava pôdy sa začína už v predchádzajúcom roku riadnym hnojením pre predplodinu, správnou kultiváciou predplodiny a dobre vykonanou jesennou orbou. Zároveň sa zapracuje do pôdy určené množstvo fosforečných a draselných hnojív, prípadne dusíkaté vápno. Pre všetky kultivary kapusty je najvhodnejšia dvojaká jesenná orba. Prvá, plytkejšia so súčasným zapracovaním maštaľného hnoja. Druhá, hlboká, ktorú ponechávame v hrubej brázde až do jarnej prípravy pôdy. Ak je predplodinou ďatelinovina, zaoráva sa po druhej, resp. tretej kosbe, keď vytvorila dostatok hmoty na zelené hnojenie. Ak vyžaduje pôda vápnenie, vápnime k predplodine.

Pri jarnej úprave urovnáme pozemok smykovaním. Podľa potreby prekypríme a pobránime. Na kyprenie a bránenie je vhodné použiť kombinátor. Veľmi starostlivo musíme pripraviť pôdu pre priamu sejbu kapusty hlávkovej. Na pozemku nesmú byť stopy po kolesách traktora a hrudy. Pre neskoro siate kultivary kapusty sa kyprenie viackrát opakuje, aby sa zničili klíčiace buriny. Proti burinám možno použiť preemergentné herbicídy. Určené množstvo dusíkatých hnojív zapracujeme do pôdy, dve tretiny pri jarnej príprave a jednu tretinu ponecháme na prihnojovanie v dvoch dávkach počas vegetácie.

Kel hlávkový

Kel hlávkový je rovnako ako kapusta dvojročná, cudzoopelivá a hmyzomilná rastlina. Má však podľa kultivaru rozlične intenzívne skučeravené až bublinaté listy v celej škále zelených farieb. Obalové listy sú sfarbené od žltozelenej cez rozličné odtiene zelenej až po modrozelenú farbu, čo býva aj charakteristickým znakom kultivaru. Skučeravené a pevnejšie obalové listy s jemným voskovým povlakom zvyšujú odolnosť kelu hlávkového, najmä proti nízkym teplotám. Rast a vývin rastlín je podobný ako pri kapuste hlávkovej. V zeleninárskej praxi sú známe prípady kríženia týchto dvoch rastlín.

Kel hlávkový je hodnotná zelenina, vhodná predovšetkým na priamy konzum, je však menej rozšírená než kapusta. Je dôležitou trhovou hlúbovou zeleninou. Pre ľudský organizmus je cenný obsahom vitamínov a minerálnych látok.

Kel hlávkový má podobné nároky na prostredie a prípravu pôdy ako kapusta. Pri ozimnom keli na jarný zber rátame v roku sejby s predplodinou. Predplodina sa musí skoro zberať, aby sme mohli dobre pripraviť pozemok (vrátane zapracovania priemyselných hnojív) jeden až dva týždne pred priamou sejbou ozimného kelu.

Kel ružičkový

Kel ružičkový je dvojročnou, cudzoopelivou a hmyzomilnou rastlinou. Od ostatnej hlúbovej zeleniny sa odlišuje charakteristickou stavbou. Hlúb je vysoký 0,3-1,0 m, listy väčšinou pretiahnuté, obrátene vajcovité, celistvookrajové sú na hlúbe špirálovité rozmiestnené. V pazuchách listových stopiek sa vyvíjajú púčiky - ružičky, veľké 20-70 mm, ktoré sú konzumnou časťou. Pre úrody je rozhodujúci počet ružičiek na stonke, ich veľkosť a pevnosť zavinutia. Kladne sa hodnotí aj bublinatosť obalových listov ružičiek, ktorá je dôležitá aj pre mrazuvzdornosť.

Kel ružičkový sa svojim významom zaraďuje k najobľúbenejším zeleninám. Pre vysokú nutričnú hodnotu sa pestuje na priamy konzum i pre spracovateľský priemysel.

Kel ružičkový sa zaraďuje do prvej trate. Na kvalitných, humusom i živinami dobre zásobených pôdach ho výnimočne zaraďujeme do druhej trate po plodovej zelenine, zemiakoch alebo cukrovej repe. Ako predplodiny sa odporúčajú ďatelinoviny, obilniny a strukovinoobilné miešanky. Nevhodné sú ako pri ostatných hlúbovinách, všetky kapustovité.

Vzhľadom na to, že osivo kelu ružičkového sejeme priamo na stanovište, musíme kvalitne pripraviť pôdu. V priebehu vegetácie sa obyčajne prihnojuje. Nároky na prostredie a prípravu pôdy sú podobné ako pri neskorej kapuste.

Kel kučeravý

Kel kučeravý je dvojročná, cudzoopelivá a hmyzomilná rastlina. Netvorí hlávku, ale mohutnú ružicu kučeravých rozlične zelených listov. Vyskytujú sa aj rastliny pestrých farieb a kel kučeravý tak získava aj okrasný charakter. Kel kučeravý dosahuje výšku 0,3-0,9 m a patrí medzi zeleninu, ktorá znáša aj dosť silné mrazy bez poškodenia.

Hlavný význam má pre drobných pestovateľov, ktorí ju môžu zberať na priamy konzum počas celej zimy. Používa sa na zdobenie jedál, ale aj na priamy konzum, podobne ako kel hlávkový v zimnom období.

Nároky na prostredie a prípravu pozemku sú rovnaké ako pri keli ružičkovom; sejba a ošetrovanie počas vegetácie tiež, len s tým rozdielom, že sejeme koncom mája až začiatkom júna do riadkov od seba vzdialených 0,4 m.

Mykoríza: Symbióza medzi hubami a koreňmi rastlín

Vzájomne prospešná spolupráca - symbióza medzi pôdnymi hubami a koreňmi rastlín funguje v prírode od nepamäti. Žiaľ, aplikácia chemických prípravkov spôsobila, že počty užitočných húb sa znižujú.