Sokol myšiar (Falco tinnunculus), známy aj ako pustovka obyčajná, je dravec z čeľade sokolovitých, ktorý sa bežne vyskytuje v strednej Európe. Ľudovo sa mu hovorí myšiar alebo myšiak, neodborne alebo zastarano aj poštolka, v dávnej slovenčine aj postolka, pastovka. Spolu s myšiakom lesným patrí k najrozšírenejším dravcom v strednej Európe. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o sokolovi myšiarovi, vrátane jeho hniezdenia, vzhľadu, správania a ochrany.
Rozšírenie a biotop
Sokol myšiar hniezdi takmer na celom Slovensku od nížin až do alpínskeho stupňa (až do výšky 2 200 m n. m.). Obýva poľnohospodársku krajinu, dediny, mestá, úhory, skalné bralá a pod. Hniezdi aj vo svetlejších lesoch prerušovaných lúkami a pasienkami, v malom počte aj v alpínskom pásme. Naše sokoly myšiare sú stále, prelietavé i sťahovavé. Staré vtáky sú stálejšie než mladé. Niektoré jedince zimujú do 50 km od hniezdiska, niektoré tiahnú až do Afriky.
Popis a identifikácia
Sokol myšiar je stredne veľký sokol s úzkymi, stredne dlhými, špicatými a mierne zahnutými krídlami. Chvost je dlhý. Samec váži 160-200g, samica 200-240g; rozpätie krídel je 75cm. Hmotnosť samca je 125-250 g, samice 150-300 g. Rozpätie krídel je okolo 75 cm.
Na perí sokola myšiara je možné pozorovať výrazný pohlavný dimorfizmus (samček vyzerá inak ako samička). Najvýraznejší rozdiel medzi samčekom a samičkou je v sfarbení hlavy. Samček má svetlosivé operenie hlavy, kým samičky hnedé. Samci majú okrem toho na hrdzavom chrbte malé čierne kosoštvorcové škvrny, na každom pierku jednu. Chvost a koreň chvosta sú tiež svetlosivé. Na konci chvosta je čierny pruh s bielou obrubou. Spodná časť je krémovo svetlá a veľmi jemne hnedo fľakatá alebo pruhovaná. Dospelá samička má tmavohnedé sfarbenie na chrbte. Na rozdiel od samčeka je hnedá aj predná strana a je pokrytá priečnymi pásmi s výrazným pruhom. Aj spodná strana je tmavšia ako u samčeka a viac fľakatá. Mladé sokoly sa perím podobajú skôr na samičku. Ich krídla sú však okrúhlejšie a kratšie ako u dospelých jedincov. Okrem toho majú na okrajoch bielu obrubu. U oboch pohlaví je chvost zaoblený, pretože vonkajšie perá sú kratšie ako stredové. Nohy sú sýto žlté, pazúry čierne.
Hniezdenie
Sokol myšiar si na hniezdenie často vyberá práve paneláky, kostoly, školy, či iné budovy, ktoré mu poskytnú podmienky na hniezdenie. Nepotrebuje veľa, stačí mu črepník so zeminou, zabudnuté vedro, dostatočne veľký výklenok. Ornitológovia odhadujú, že v intraviláne je na Slovensku asi tisícka párov sokola myšiara.
Prečítajte si tiež: Kompletný sprievodca varením vajec na hniličku
Tak ako ostatné sokoly, ani myšiare si hniezdo nestavajú. Využívajú staré hniezda po väčších vtákoch, výklenky v stenách vysokých budov a kostolných veží. Často hniezdia aj v dutinách stromov a s obľubou obsadzujú aj väčšie búdky a umelé hniezda. Na skalách, v lomoch a na rôznych budovách hniezdia na holom podklade. Stáva sa aj, že zahniezdia na balkóne panelákového bytu. Ak sa u vás zapáči obom sokolím partnerom, znesú na vybrané miesto najčastejšie 4 - 6 vajec. Tie takmer mesiac zahrievajú, kým sa začnú liahnuť malé sokolíky. Ďalší mesiac trvá, kým mláďatá vyrastú a sú schopné lietať. Do hniezda samica znesie 4-6 vajíčok. Sedí na nich 28-30 dní. Po vyliahnutí samica mláďatá ešte 8 dní zahrieva, počas ďaľších ôsmych dní ich zahrievať postupne prestáva. Vo veku 27-30 (38) dní mláďatá opúšťajú hniezdo, čo je u nás zväčša v polovici júna až v júli. Prílet na hniezdisko a svadobné hry začínajú už koncom februára a v marci.
Správanie a lov
Sokol myšiar loví na otvorených priestranstvách. Živí sa hlavne drobnými cicavcami, občas menšími druhmi vtákov, hlavne ich mláďatami a v lete aj veľkým hmyzom, žabami. Snáď ešte väčší podiel v potrave než vtáky majú plazy, najmä jašterice a slepúchy. Občas sa jeho korisťou stávajú taktiež netopiere a dokonca aj dážďovníky tmavé.
Korisť hľadá pri tzv. trepotavom lete (pri ktorom vyvíja krídlami rovnakú rýchlosť, akou proti nemu fúka vietor, takže stojí na mieste vo vzduchu) asi 10 - 20 metrov nad zemou. Počas priameho letu strieda úseky prekonávané rýchlymi a krátkymi údermi krídiel s plachtením. Počas letu je jasne viditeľný široký čierny pruh na konci chvosta. Častejším znakom tohoto druhu, pozorovateľným v povetrí, je trepotavý let, počas ktorého vyhľadáva svoju najčastejšiu korisť - drobné cicavce. Keď zahliadne korisť, prudko sa za ňou spustí k zemi so stiahnutými krídlami. Sokoly môžu okrem toho používať aj tzv. sit and wait techniku lovu, kedy sledujú korisť z vyvýšených miest (napr. stĺpov vysokého napätia alebo striech budov) a vo vhodný okamih zaútočia rýchlym spustením sa k zemi. Nedávno bola zaznamenaná neobvyklá technika lovu, kedy niektoré sokoly vyčkávali na korisť zavesené priamo na ventilačných otvoroch pod strechami panelákových bytov. Vyletujúce netopiere alebo dážďovníky, ktoré sa v týchto dierach ukrývajú alebo rozmnožujú, tak vleteli priamo do nastražených pazúrov striehnúcich sokolov.
Bolo dokázané, že sokol myšiar vidí ultrafialové žiarenie. Vďaka tomu vie rozoznať močové stopy okolo nôr hlodavcov, pretože od moču sa toto žiarenie silne odráža. "Pustovky" niekedy možno pozorovať sedieť na stromoch, telegrafných stĺpoch či drôtoch, ako pozorujú povrch pôdy. Najmä v období hniezdenia je počuť rýchly sled vysokých tónov "kjikiikiikji".
Čo robiť, keď nájdete mláďa sokola myšiara
Mladé sokoly si po vyletení z hniezda skúšajú svoje prvé lety a posedávajú v okolí miesta, kde sa vyliahli. Ak ľudia nájdu už vyletené mláďatá, netreba ich z miesta nálezu odnášať, kým to skutočne nepotrebujú, radia ornitológovia. Najčastejšie si potrebujú iba oddýchnuť. Keď si pre odpočinok vyberú miesto dostatočne vysoko, mimo dosahu psov a mačiek a zároveň nie sú zranené, väčšinou stačí ponechať ich na mieste. Po čase samy odletia. Keď je vtáča zranené, treba kontaktovať odborníka. Zdravé mláďa na zemi treba dať čo najvyššie, ideálne blízko hniezda. Dospelé vtáky ich tu ešte prikrmujú, to sa dá poznať podľa charakteristického škriekania, keď prinesú potravu, mladé krikom lokalizujú svoju pozíciu, aby boli nakŕmené.
Prečítajte si tiež: Šalát s tuniakom, vajcom a feta syrom
Niekedy sa stane, že z hniezda vypadne príliš mladé mláďa. Keď nevieme, kde sa hniezdo nachádza, možnosťou je adopcia do búdok, resp. hniezd vo voľnej krajine, o ktorých vieme, že sú tam rovnako staré mláďatá. Zároveň počet mláďat musí byť taký, aby ich sokolí pár dokázal odchovať. Takéto adopcie sú náročné najmä časovo, vyžadujú odborný prístup.
Ochrana
Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov sokol myšiar patrí medzi najmenej ohrozené druhy, celková populácia klesá, počty v európskej populácie klesli v priebehu troch generácií, posledných 16,2 rokov o 25 %. Je zákonom chránený, spoločenská hodnota je 920 € (Vyhláška MŽP č. 24/2003 Z.z. v znení č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z.
Na Slovensku bolo v rokoch 1980 - 1999 dokázané alebo pravdepodobné hniezdenie v 91,60 % a zimovanie v 73 % mapovacích kvadrátov. Odhadovaný počet hniezdiacich párov bol 4 000 - 6 000, zimujúcich jedincov 2 500 - 5 500. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytoval boli stabilné, maximálna zmena do 20%. Ekosozologický status v roku 1995 žiadny. V roku 1998 LR:lc, LR - menej ohrozený druh, lc - najmenej ohrozený taxón. V roku 2001 LR - menej ohrozený. Európsky ochranársky status SPEC3 - druhy, ktorých globálne populácie nie sú koncentrované v Európe, ale majú tam nevhodný ochranársky status. Odhadovaný počet hniezdiacich párov v rokoch 2008 - 2012 bol 6000 - 10000 párov. Krátkodobý trend i veľkosť územia na ktorom hniezdil za posledných 12 rokov (2000 - 2012) aj z pohľadu dlhodobého trendu od roku 1980 (1980 - 2012) boli stabilné. Odhadovaný počet hniezdiacich párov v rokoch 2013 - 2018 bol 6000 - 10000 párov.
Prečítajte si tiež: Slovenské recepty s tvarohom a masťou