Zátišie s ovocím má v slovenskom maliarstve svoje významné miesto. Dvaja umelci, Jakub Bogdani a Varuzhan Aghamyan, predstavujú rôzne prístupy a obdobia v zobrazovaní tejto témy. Kým Bogdani sa presadil ako barokový maliar s medzinárodným renomé, Aghamyan je súčasný umelec, ktorý hľadá inšpiráciu v motívoch zátišia a krajiny.
Jakub Bogdani: Barokový majster zátišia
Jakub Bogdani (Prešov, Slovensko) sa narodil a vyrastal v Prešove. Je považovaný za Slováka, čomu nasvedčuje aj jeho rodinné meno (Bogdan-Bohom daný). Rodný dom Bogdaniho stále stojí na Hlavnej ulici č. 5 v Prešove. Jakub Bogdani patril medzi prvých študentov Kolégia hornouhorských evanjelických stavov v Prešove. Do školy chodil aj vo Viedni. Jeho rodičia patrili pravdepodobne k protestantskej emigrácií, odišli s deťmi z Prešova a usadili sa v severnom Nemecku. S tamojším priateľom J.B. Ernestom Stuvenom odišiel 1675 do Amsterdamu.
Život a tvorba Jakuba Bogdaniho
Jakub Bogdani, narodený v Prešove, je významným predstaviteľom barokového maliarstva. Umelecky začínal pravdepodobne v severnom Nemecku, kde mal Hamburg význam pre tvorbu zátišia, vznikajúceho na križovatke vplyvov holandského a nemeckého umenia. Do povedomia sa dostal vďaka svojim zátišiam, na ktorých často zobrazoval exotické vtáctvo a ovocie. Vzdelával sa v Holandsku, jeho vzormi boli poprední maliari zátiší Viliam van Aelst, Abraham van Beyeren a najmä Melchior de Hondecoeter.
Okolo roku 1691 sa presťahoval do Londýna. Pôsobil ako dvorný maliar princa Viliama Oranžského (neskôr anglického kráľa Viliama III.) do ktorého sídla v Dierene a Voorste namaľoval niekoľko obrazov. Hneď po príchode do Anglicka začal pracovať pre kráľovnú Máriu, manželku Viliama III., pred 1694 vytvoril obrazy pre sídlo v Hampton Court, kde s ním pracovali Francúzi J.B. a A. Monnoyerovci a Nemec A. Mignon, kt. tvorba vplývala na neho aj neskôr. Roku 1700 získal anglické štátne občianstvo. Pre G. Churchillovu voliéru vo windsorskom parku namaľoval 1706-10 rad exotických a domácich vtákov. Medzi anglickými maliarmi prírody našiel vzory vo F. Barlowovi, M. Cradockovi, Ch. Collinsovi, R. Calstockovi a A. Griffierovi. Maľoval anglickú prírodu, exotické vtáctvo, kvety, chrobáky a motýle. V roku 1702 navštívil Škótsko a pokúsil sa aj o portrétnu maľbu. Okolo 1710 maľoval obrazy s exotickými námetmi pre kráľovnú Annu.
Celoeurópsku slávu a uznanie získal počas pôsobenia v Londýne (od 1691). Vďaka početným objednávkam sa stal majetným mešťanom. V Londýne mal dom v reprezentačnej štvrti, jeho rodina bývala vo vidieckom sídle Hitchin pri Cambridge. Tu vznikali jeho obrazy pre kráľovský dvor a zámky, ale aj pre ang. a škót. aristokraciu. K jeho mecenášom patril admirál G.Churchill, lord Halifax, lord Norfolk.
Prečítajte si tiež: Recepty pre zemiakový šalát
Charakteristické črty Bogdaniho tvorby
Bogdaniho diela sa vyznačujú precíznym zobrazením detailov, bohatou farebnosťou a zmyslom pre kompozíciu. Jeho zátišia sú často doplnené o motívy vtákov, ktoré im dodávajú dynamiku a život. „Honosné zátišie“ možno pripísať významnému barokovému maliarovi Jakubovi Bogdanovi (Bogdanimu). Značené: Značené v strede (na žardiniere) "J. Bogdani".
Jeho obrazy mali úspech aj na aukciách: 1752 predala jeho vdova v Haagu veľkú kolekciu obrazov. Z jeho početného umeleckého odkazu (M.Keletiová zaznamenala 189 diel) je najväčšou súkromnou kolekciou zbierka ang. kráľovskej rodiny, veľa obrazov je u súkromných zberateľov vo Veľkej Británii, Holandsku, Nemecku, Taliansku, Rakúsku, Rumunsku, zbierku jeho obrazov vlastní Maďarská národná galéria v Budapešti, SNG v Bratislave, Škótska národná galéria v Edinburghu, po jednom diele Národné múzeum v Štokholme, Fitzwilliam Museum v Cambridge a Východoslovenské múzeum v Košiciach.
Medzi jeho známe diela patria napríklad:
- Vtáky v krajine (olej na plátne, 187,3 cm x 154,9 cm, € 342,254)
- Papagáje a iné vtáky s ovocím v krajine (olej na plátne, 100 cm x 125 cm, € 285,689)
- Kakadu, papagáje a iné vtáky v krajine (olej na plátne, 122,5 cm x 91,6 cm, € 256,114)
- Kačice, ibis a iné vtáky v lesnatej krajine (olej na plátne, 93,5 cm x 133 cm, € 219,527)
- Kohútik, sliepky, holuby, holubica v talianskej záhrade (olej na plátne, 94 cm x 133 cm, Londýn 1995)
Varuzhan Aghamyan: Súčasný pohľad na zátišie
Varuzhan Aghamyan sa narodil v roku 1957 v Jerevane (Arménsko). Od roku 1999 žije a tvorí v Košiciach. Absolvoval Strednú umeleckú školu so zameraním na maľbu na porcelán. Na Umeleckej akadémii vyštudoval maľbu a architektúru a už počas štúdia sa zúčastnil množstva výstav doma i v zahraničí. Pôsobil ako divadelný scénogram orientovaný na plagátovú tvorbu. Po ukončení vysokoškolského štúdia viedol školu výtvarného umenia a stal sa členom UNESCO. Po roku 1989 žil v Čechách, na Slovensku, v Poľsku i na Sibíri. Jeho diela sa nachádzajú vo Fonde ministerstva kultúry Arménskej republiky, ako aj v súkromných zbierkach vo viacerých štátoch (Nemecko, Kanada, Anglicko…)
Inšpirácia a techniky Varuzhana Aghamyana
Varuzhan Aghamyan, žijúci a tvoriaci v Košiciach, prináša do slovenskej maľby súčasný pohľad na zátišie. Jeho diela sa vyznačujú rôznorodosťou techník a motívov. Okrem zátiší s ovocím sa venuje aj krajinomaľbe a figurálnej tvorbe.
Prečítajte si tiež: Skopové mäso v slovenskej kuchyni
Aghamyan používa rôzne techniky, ako olejomaľbu, suchý pastel a akryl. Jeho zátišia s ovocím sú často plné farieb a energie.
Príklady Aghamyanových zátiší s ovocím
Medzi jeho diela so zátiším patria napríklad:
- Zátišie s granátovými jablkami (olejomaľba na plátne, 70x50 cm)
- Zátišie s gobelínom (suchý pastel na papieri v pasparte, lakovaný, 55x55 cm)
- Zátišie s ovocím (suchý pastel na papieri v pasparte, lakovaný, 55x60 cm)
Okrem zátiší s ovocím sa Aghamyan venuje aj iným témam, ako napríklad:
- Bojnický zámok (olejomaľba na kartóne, 60x65 cm)
- Spišský hrad (olej na plátne, 50x70 cm)
- Košice-Hlavná ulica po daždi (olejomaľba na plátne, 70x50 cm)
Prečítajte si tiež: Cestoviny pre každého