Slávky, známe aj ako mušle, sú obľúbenou pochúťkou z morských plodov, ktorá si získala popularitu po celom svete. Ich jemná chuť, jednoduchá príprava a nutričné hodnoty z nich robia vyhľadávanú súčasť jedálničkov reštaurácií aj domácností. Tento článok vám poskytne komplexný pohľad na slávky, od ich pôvodu a biologických vlastností, cez rôzne spôsoby prípravy, až po tipy na ich výber a konzumáciu.
Čo sú to slávky?
Slávky sú dvojlastúrne mäkkýše, ktoré žijú v slanej vode. Robustný lastúrnik má lesklú modročiernu schránku pripomínajúcu kvapku a oranžové mäso. Vnútorná strana mušle, zložená z dvoch častí, má perleťovú farbu, povrch je mierne ryhovaný. Existuje mnoho druhov slávok, ale najčastejšie sa v kuchyni používajú Mytilus edulis (slávka jedlá) a Mytilus galloprovincialis (slávka stredomorská). Tieto druhy sú rozšírené po celom svete a sú známe svojou schopnosťou prispôsobiť sa rôznym podmienkam prostredia.
Biologické vlastnosti a životný štýl
Mäkkýše (Mollusca) predstavujú jednu z najrozsiahlejších skupín živočíchov, ktorú charakterizuje veľká morfologická a ekologická diverzita. Táto skupina zahŕňa organizmy, ktoré sú adaptované na život v širokej škále prostredí, vrátane morských, sladkovodných a terestrických biotopov. Telo mäkkýšov je dvojstranne symetrické alebo nesymetrické, nečlánkované. Typicky je rozdelené na tri hlavné časti:
- Hlava - nesie zmyslové orgány a ústny otvor
- Vnútornostný (viscerálny) vak - obsahuje väčšinu vnútorných orgánov
- Noha - často silne vyvinutá, zložená z hladkej svaloviny, slúži primárne pre pohyb
Mäkkýše charakterizuje prítomnosť plášťa (pallium), ktorý je zodpovedný za tvorbu schránok u mnohých mäkkýšov. Plášť postupne prekrýva vnútorné orgány. Do plášťovej dutiny ústi análny komplex orgánov: análny otvor, párne exkrečné a pohlavné žľazy. Produktom plášťa je vonkajšia schránka (ulita, lastúra) tvorená z uhličitanu vápenatého. U niektorých skupín, ako sú hlavonožce a niektoré slimáky, môže byť schránka sekundárne redukovaná.
Slávky sa prichytávajú k pevným povrchom, ako sú skaly, móla alebo iné mušle, pomocou tzv. byssových vlákien. Tieto vlákna sú extrémne silné a umožňujú slávkam odolávať silným prúdom a vlnám. Slávky sa živia filtrovaním vody, z ktorej získavajú planktón a iné organické častice. Táto filtračná činnosť zohráva dôležitú úlohu v udržiavaní čistoty vody v pobrežných oblastiach. Ich prispôsobivosť je pozoruhodná; dokážu prežiť aj krátkodobé vystavenie suchu počas odlivu. Táto vlastnosť spolu s jednoduchým rozmnožovaním ich robí ideálnymi kandidátmi na farmový chov. Najväčšími producentmi farmových slávok sú Čína a krajiny Severnej Ameriky.
Prečítajte si tiež: Slávky jedlé a chutný život
Fyziologické systémy mäkkýšov
Pre lepšie pochopenie fungovania slávok a ich miesta v systéme mäkkýšov je užitočné poznať základné charakteristiky ich fyziologických systémov:
- Cievna sústava: Je dobre vyvinutá, otvorená. V tomto systéme cirkuluje krv, resp. hemolymfa (kombinácia krvi a lymfy), cez srdce do rozsiahlej telesnej dutiny, ktorá sa nazýva hemocoel. Hemolymfa sa skladá z vody, anorganických solí a organických zlúčenin, pričom hlavným transportérom kyslíka je hemoglobín alebo hemocyanín (obsahuje meď). Hlavonožce majú takmer uzavretý cievny systém, v ktorom krv cirkuluje vnútri spletitého systému ciev. Srdce tvorí priečne pruhované svalstvo.
- Dýchacia sústava: Dýchacím ústrojom väčšiny vodných mäkkýšov sú žiabre, suchozemské druhy dýchajú pomocou pľúcneho vaku.
- Tráviaca sústava: Začína ústnym otvorom, prechádza do hltanu a pažeráka. Niektoré druhy majú vysúvateľný hltan s radulou, čo je vápenatý útvar, ktorým mäkkýše strúhajú potravu. Priestranný žalúdok pokračuje črevom. Do žalúdka ústi pár pečeňových žliaz. Hepatopankreas okrem vylučovania tráviacich štiav je aj miestom zhromažďovania zásobných látok. Typickým javom u vyšších mäkkýšov je tzv. dorzálna flexia, kde počas vývinu dochádza k stáčaniu tráviacej sústavy do tvaru U, čím sa análny otvor z terminálnej časti posúva smerom k hlave. U niektorých skupín sa na chrbtovej strane čreva vytvára záves (typhlosolis), ktorým sa zväčšuje vstrebávacia plocha.
- Vylučovacia sústava: Vylučovacími orgánmi väčšiny mäkkýšov sú nefrídie (metanefrídie) podobnej stavby ako u obrúčkavcov.
- Nervová sústava: Je rôzne vyvinutá, väčšinou uzlová (gangliová). Pôvodných 5 párov ganglií (ulitníky) sa zrastením redukuje na 3 páry (lastúrniky). Hlavonožce majú už vyvinutý primitívny "mozog". Nervová sústava mäkkýšov sa považuje za neurohumorálnu, lebo v nej bola dokázaná prítomnosť hormónov. Zo zmyslových orgánov má väčšina mäkkýšov oči (rôzne zložité), statocystu, chemoreceptory a hmatadlá. Len primitívne skupiny majú rebríčkovú nervovú sústavu (chitóny, čiapočkovce).
- Reprodukčná sústava: Mäkkýše sú gonochoristy aj hermafrodity. Vývin prebieha cez larvu (vodné druhy) alebo je priamy (suchozemské druhy).
Systematické zaradenie mäkkýšov
Pre úplnosť je vhodné uviesť základné systematické rozdelenie mäkkýšov:
- Mäkkýšovce (Amphineura), niekedy nazývané prvomäkkýše, sú primitívne mäkkýše s dlhým, pretiahnutým, ploským telom. bez typickej schránky. Hlavu majú slabo diferencovanú, nemajú oči, hmatadlá a statocysty.
- Červovce (Aplacophora) Sú to morské, červovité mäkkýše, ktorých telo pokrýva kutikula. Súčasné druhy vykazujú viaceré primitívne znaky: pohybujú sa pomocou obrveného epitelu, nemajú typické metanefrífie, noha je často redukovaná, nemajú žiabre (dýchajú zriaseným okrajom kloakálnej dutiny na konci tela).
- Chitóny (Polyplacophora) sú skupina prevažne morských mäkkýšov charakteristická bilaterálnou symetriou a segmentovanou lastúrou pozostávajúcou z 8 prekrývajúcich sa kalcitných platničiek, ktoré tvoria pevnejšiu súčasť ich tela v porovnaní s ulitami schránkovcov. Tieto organizmy majú ploché telo prispôsobené k prisadlému životu na skalnatom podklade, od pobrežných zón po hlboké moria. Chitóny sa živia spásaním rias, k čomu využívajú radulu. Majú jednoduchý nervový systém (rebríčková NS) a dýchajú pomocou žiaber umiestnených v žiabrovom priestore pod okrajom tela. Vylučovacím ústrojom sú metanefrídie.
- Schránkovce (Conchifera) sú charakteristické najmä prítomnosťou jednej alebo viacerých tvrdých lastúr, ktoré sú typicky vytvorené z uhličitanu vápenatého a majú viac vrstiev. So živočíchom sú spojené pomocou svalových úponov.
- Čiapočkovce (Monoplacophora) boli dlho považované za vyhynutú skupinu. Patrí sem málo zástupcov (napr. Neopilina galantheae) vyskytujúcich sa v hlbokomorskom prostredí Atlantického oceánu. Tieto živočíchy sú charakteristické 1-dielnou čiapkovitou schránkou, spojenou s telom pomocou 8 párov svalov. Majú malú hlavu, no zreteľne oddelenú od zvyšku tela. V ústnej dutine sa nachádza radula. Dorzoventrálna flexia ešte nie je prítomná. Nervová sústava je primitívna, rebríčková. Vylučovacím ústrojom sú metanefrídie. Dýchajú žiabrami.
- Ulitníky (Gastropoda) majú zreteľne vyvinuté všetky tri časti tela. Majú špirálovite zatočenú schránku - ulitu (u niektorých skupín schránka redukuje). Ulita je zložená z niekoľkých vrstiev (organická, vápnitá, perleťová). Noha je svalnatá, modifikovaná často aj na plávanie a vŕtanie. Na hlave sa nachádza ústny otvor a za ním ústna dutina, v ktorej je na spodnej strane radula. Črevo vychádzajúce zo žalúdka sa obracia späť ku hlave a ústi análnym otvorom (dorzálna flexia). Niektoré dravé druhy vylučujú kyselinu sírovú na leptanie schránok iných mäkkýšov. Dýchajú žiabrami alebo pľúcnym vakom. Nervová sústava sa skladá z 5 párov ganglií (mozgové, pedálne - inervujú nohu, pleurálne - inervujú vnútornostný vak, parietálne - inervujú žiabre a chemoreceptory, viscerálne - inervujú vnútorné orgány). K našim bežne sa vyskytujúcim ulitníkom patrí slimák záhradný (Helix pomatia). Vnútorná stena plášťa funguje ako pľúcny vak, kde dochádza k výmene dýchacích plynov. Srdce je uložené približne v strede tela. Slimák je hermafrodit. Vodniak malý (Lymnaea truncatula) je veľmi hojný ulitník dlhý 7-10 mm. Žije v malých vodných nádržiach i potokoch, obyčajne blízko brehu, a rád vylieza z vody na pobrežné rastliny. Je medzihostiteľom motolice pečeňovej. Slizniak pásavý (Limax cinereo-niger) je lesný druh veľký 120-150 mm žijúci pod kôrou a kameňmi. Chrbát môže byť jednofarebný, škvrnitý alebo pásikavý, svetlý alebo tmavý. Je rozšírený v celej Európe okrem nížin. Medzi najznámejšie slizovce patrí slizovec hnedý (Arion subfuscus). Je dlhý 50-70 mm, hnedo sfarbený, všežravý.
- Lastúrniky (Bivalvia) sú väčšinou morské, menej sladkovodné mäkkýše. Vonkajšiu schránku (má rovnaké zloženie ako ulita) tvorí dvojdielna lastúra, ktorú držia pokope dva zatváracie svaly (adduktory) a pružný väz (ligament) na chrbtovej strane, ktorý lastúru pri ochabnutí svalov otvára. Niektoré druhy majú v prednej časti lastúry zámok (cardo), ktorý je tvorený do seba zapadajúcimi zubami. Umožňuje pevnejšie uzatvorenie lastúry. Lastúrniky sa od ostatných mäkkýšov líšia tým, že nemajú radulu (zakladá sa len embryonálne, potom vymizne), čeľusť a ani hlava nie sú tvarovo odlíšené od nohy. Noha sa vysúva z plášťovej dutiny. Dôležitým znakom nervovej sústavy je redukcia 5 párov ganglií na 3 páry (cerebropleurálne - mozog + vnútornostný vak, visceroparietálne - vnútorné orgány + žiabre, pedálne - noha). Zaujímavú majú tráviacu sústavu, ktorá prechádza cez srdce (nevie sa presne, na čo to slúži). Lastúrniky sú bez výnimky vodné druhy, dýchajú žiabrami (iný názov pre lastúrniky je Lamellibranchia, ktorý popisuje usporiadanie žiaber). Otvorom v schránke preháňajú vodu cez žiabre, pričom týmto spôsobom filtrujú zároveň aj potravu. Dýchanie u niektorých druhov preberá dobre prekrvený plášť. Niektoré druhy žijú dravo. Väčšinou sú oddeleného pohlavia, vývin prebieha cez larvu. Lastúrniky majú vo svojom vývine špeciálny typ parazitickej larvy - glochídium. Tvarom sa podobá na dospelého jedinca (má základ lastúry), len je oveľa menšia a v prednej časti má zúbky, ktorými sa prichytáva na žiabrach rýb, odkiaľ čerpá kyslík a živiny. Po skončení larválneho vývinu sa glochídium od hostiteľa oddelí, dopadne na dno a ďalej dýcha a vyživuje sa samostatne. Častým obyvateľom sladkých vôd je korýtko maliarske (Unio pictorum) a škľabka veľká (Anodonta cygnea), z morských druhov sú známe ustrica jedlá (Ostrea edulis) a slávka jedlá (Mytilus edulis), ktorá je obľúbená ako potrava. Perlorodka sladkovodná (Margaritifera margaritifera) je známa tým, že ak sa do nej dostane cudzí predmet, napr. zrnko piesku, obalí ho perleťou čím postupne vzniká perla.
- Hlavonožce (Cephalopoda) sú morské mäkkýše s nápadným vnútornostným vakom. Noha je premenená na svalnaté pohyblivé ramená nachádzajúce sa okolo ústného otvoru. Len jediný dnes žijúci rod lodienka (Nautilus) vytvára typickú schránku, inak je schránka redukovaná alebo úplne chýba. Pohybujú sa sťahmi plášťovej dutiny. Majú radulu alebo zvláštny zobák. Dýchajú žiabrami. Cievna sústava je u hlavonožcov skoro uzavretá. Nervová sústava je na vysokej úrovni. Koncentruje sa do hlavovej časti a dokonca sa okolo nej vytvára chrupkovité puzdro podobné lebke. Hlavonožce majú vyvinuté komorové oko, ktoré sa od stavby komorového oka stavovcov odlišuje len spôsobom zaostrovania (akomodáciou šošovky). Zatiaľčo stavovce zaostrujú svalmi, ktoré menia hrúbku šošovky, hlavonožce zaostrujú tak, že svaly šošovku približujú a vzďaľujú (nemenia jej tvar), ako pri fotoaparátoch. Majú statocystu, chuťové a čuchové receptory Sú oddeleného pohlavia, vývin je priamy. Hlavonožce žijú hlavne v teplých moriach a niektoré druhy v hlbinách oceánu. Sú dravce, živia sa rybami, ale aj inými morskými živočíchmi. Napádajú dokonca aj veľryby. Medzi hlavonožce patria napr. Osmonoh obyčajný (Octopus vulgaris) je najznámejších druhom osmonohov. Dosahuje veľkosť 80 cm. Obýva tropické, subtropické i mierne pásmo mora. Žije pri dne a upredňostňuje kamenisté pobrežie. Sfarbením sa dokáže prispôsobiť svojmu okoliu. Pri čeľustiach má jedové žľazy, ktoré môžu byť nebezpečné aj pre človeka. Vzhľadom na dobre vyvinutú nervovú sústavu osmonohy majú vysoký intelekt, sú na vyššom stupni ako niektoré stavovce, napr. ryby. Kalmary (Loligo) sú obyvateľmi voľných vôd oceánu, žijú nielen pri hladine, ale aj vo veľkých hĺbkach. Niektoré hlbokomorské druhy kalmarov dorastajú do obrovských rozmerov, napríklad kalmary čeľade Architeuthidae dosahujú aj vyše 20 m dĺžky, pričom 14 m pripadá na ramená. Najznámejším druhom je kalmar obyčajný (Loligo vulgaris), meria 50 cm. Gordan japonský (Todarodes pacificus) je najlovenejším kalmarom. Z rozmermi 25 cm patrí k menším druhom. Z vyhynutých zástupcov sú známe amonity, ktoré sa podobali na dnešné lodienky (Nautilus).
Nutričné hodnoty slávok
Slávky sú nielen chutné, ale aj veľmi zdravé. Sú bohaté na:
- Bielkoviny: Dôležité pre rast a obnovu tkanív.
- Železo: Podporuje tvorbu červených krviniek a prenos kyslíka v tele.
- Vitamín B12: Nevyhnutný pre správnu funkciu nervového systému a tvorbu DNA.
- Omega-3 mastné kyseliny: Prospievajú zdraviu srdca a ciev.
- Zinok: Podporuje imunitný systém a hojenie rán.
Okrem toho obsahujú slávky aj ďalšie vitamíny a minerály, ako napríklad vitamín C, mangán a selén. Ich pružné, pevné a netučné mäso s vysokým obsahom bielkovín, vitamínov a minerálnych látok ich predurčuje na množstvo kulinárskych úprav.
Výber a skladovanie slávok
Pri výbere slávok je dôležité dbať na ich čerstvosť. Čerstvé slávky by mali mať:
Prečítajte si tiež: Slovenská kultúra a vzdelávanie s Brisudovou
- Zatvorené lastúry: Ak sú lastúry otvorené, po poklepaní by sa mali zatvoriť. Ak sa nezatvoria, slávka je pravdepodobne mŕtva a nemala by sa konzumovať.
- Príjemnú vôňu: Slávky by mali mať sviežu vôňu mora. Ak cítite nepríjemný zápach, slávky sú pravdepodobne pokazené.
- Lesklý povrch: Lastúry by mali byť lesklé a nepoškodené.
Slávky sa musia pred prípravou niekoľkokrát starostlivo vypláchnuť v studenej vode, prípadne očistiť kefou. Varia sa živé. Ak je škrupinka zatvorená alebo mierne pootvorená a po dotyku prstom sa zavrie, je to známka života. Po uvarení sa znaky požívateľnosti obrátia: mušle musia byť doširoka otvorené, zatvorené sú mŕtve a patria spolu s rozbitými do odpadu. Tento bezpečnostný filter sa nesmie nikdy vynechať, konzumácia hoci jedinej mŕtvej mušle môže spôsobiť nevoľnosť, vracanie, hnačku a bolesť hlavy, čomu nezabráni ani skutočnosť, že mäso prešlo varom.
Slávky by sa mali skladovať v chladničke pri teplote 2-4 °C. Pred uskladnením ich môžete vložiť do misky s ľadom a prikryť vlhkou utierkou. Spotrebujte ich čo najskôr, ideálne do 24 hodín od nákupu.
Príprava slávok: Od základov po gurmánske špeciality
Príprava slávok je relatívne jednoduchá, ale vyžaduje si dodržiavanie niekoľkých základných pravidiel. Pred varením je potrebné slávky dôkladne očistiť.
Čistenie slávok
- Odstráňte byssové vlákna: Pomocou noža alebo prstov odtrhnite vlákna, ktorými sa slávky prichytávajú k povrchom.
- Očistite lastúry: Dôkladne ich umyte pod tečúcou vodou a odstráňte všetky nečistoty a riasy. Použiť môžete aj kefku.
- Vyraďte poškodené a otvorené slávky: Ako už bolo spomenuté, slávky s otvorenými lastúrami, ktoré sa po poklepaní nezatvoria, by sa nemali konzumovať.
Základné spôsoby prípravy
Existuje mnoho spôsobov, ako pripraviť slávky. Medzi najobľúbenejšie patria:
- Varenie v pare: Slávky sa varia v hrnci s malým množstvom tekutiny (víno, vývar, voda) a bylinkami. Varenie trvá približne 5-10 minút, kým sa lastúry neotvoria.
- Pečenie: Slávky sa môžu piecť v rúre s rôznymi prísadami, ako sú cesnak, bylinky, syr alebo strúhanka.
- Grilovanie: Slávky sa grilujú na grile, čím získajú dymovú chuť. Pred grilovaním ich môžete potrieť olivovým olejom a bylinkami.
- Smaženie: Slávky sa môžu obaliť v cestíčku a smažiť na panvici.
Recepty na prípravu slávok
Tu je niekoľko inšpirácií na prípravu slávok:
Prečítajte si tiež: Ako vypočítať množstvo jedla
Slávky na víne (Moules Marinières)
Klasický francúzsky recept, ktorý vyzdvihuje prirodzenú chuť slávok.
Ingrediencie:
- 1 kg slávok
- 2 šalotky, nadrobno nakrájané
- 2 strúčiky cesnaku, prelisované
- 200 ml suchého bieleho vína
- 50 g masla
- Hrsť nasekanej petržlenovej vňate
- Soľ a čierne korenie podľa chuti
Postup:
- Slávky očistite podľa vyššie uvedených pokynov.
- V hrnci roztopte maslo a opečte na ňom šalotku a cesnak do sklovita.
- Pridajte biele víno a nechajte ho prebublať, aby sa odparil alkohol.
- Pridajte slávky, prikryte hrniec a varte 5-10 minút, kým sa lastúry neotvoria.
- Posypte petržlenovou vňaťou, osoľte a okoreňte podľa chuti.
- Podávajte s čerstvým chlebom na namáčanie do chutnej omáčky.
Slávky po katalánsky (Musclos a la catalana)
Jednoduchý a chutný pokrm z morských plodov pochádzajúci z Katalánska.
Ingrediencie:
- 1 kg slávok
- 2 zrelé paradajky, ošúpané a nakrájané na kocky
- 1 cibuľa, nadrobno nakrájaná
- 2 strúčiky cesnaku, prelisované
- 1/2 červenej papriky, nadrobno nakrájaná
- Olivový olej
- Petržlenová vňať, nasekaná
- Soľ, čierne korenie a štipka kajenského korenia
Postup:
- Slávky očistite podľa vyššie uvedených pokynov.
- V hrnci alebo na panvici rozohrejte olivový olej a opečte na ňom cibuľu, cesnak a papriku do zmäknutia.
- Pridajte paradajky a varte, kým sa omáčka nezhustne.
- Pridajte slávky, prikryte a varte, kým sa lastúry neotvoria.
- Posypte petržlenovou vňaťou, osoľte, okoreňte a pridajte štipku kajenského korenia.
- Podávajte horúce.
Slávky s paradajkovou omáčkou
Recept inšpirovaný talianskou kuchyňou, kde paradajky dodávajú slávkam sviežu a sladkú chuť.
Ingrediencie:
- 1 kg slávok
- 1 cibuľa, nadrobno nakrájaná
- 2 strúčiky cesnaku, prelisované
- 400 g lúpaných paradajok (konzervovaných alebo čerstvých)
- 2 lyžice olivového oleja
- 1/2 lyžičky sušeného oregana
- 1/4 lyžičky červenej papriky (alebo podľa chuti)
- Soľ a čierne korenie podľa chuti
- Čerstvá bazalka na ozdobu
Postup:
- Slávky očistite podľa vyššie uvedených pokynov.
- V hrnci rozohrejte olivový olej a opečte na ňom cibuľu a cesnak do sklovita.
- Pridajte lúpané paradajky, oregano, červenú papriku, soľ a čierne korenie. Premiešajte a nechajte omáčku prebublať na miernom ohni asi 15-20 minút, aby sa chute spojili a omáčka zhustla. Ak používate čerstvé paradajky, varte ich dlhšie, aby zmäkli.
- Pridajte slávky do omáčky, prikryte hrniec a varte 5-7 minút, kým sa lastúry neotvoria.
- Pred podávaním posypte čerstvou bazalkou. Podávajte s chrumkavým chlebom alebo cestovinami.
Tipy a triky pre dokonalú prípravu slávok
- Používajte kvalitné suroviny: Čerstvé slávky a kvalitné víno sú základom úspešného receptu.
- Nebojte sa experimentovať: Vyskúšajte rôzne kombinácie byliniek, korenín a zeleniny, aby ste objavili svoju obľúbenú chuť.
- Dbajte na správnu tepelnú úpravu: Slávky by sa mali variť len do otvorenia lastúr. Prevarené slávky sú tuhé a suché.
- Servírujte ihneď: Slávky sú najlepšie čerstvé a horúce.
Slávky ako súčasť slávnostného menu
Slávky sa skvele hodia aj ako súčasť slávnostného menu. Môžete ich podávať ako predjedlo, hlavné jedlo alebo súčasť bufetu. Ich elegantný vzhľad a jemná chuť určite potešia vašich hostí. Napríklad, ak hľadáte ľahšie jedlo po vianočných sviatkoch, slávky na víne alebo po katalánsky sú vynikajúcou voľbou. Môžete ich doplniť slepačím vývarom, ktorý je ľahký na trávenie a zároveň zahreje.
Slávka jedlá a história
SLÁVKA sa stala prvým potvrdeným organizovane chovaným lastúrnikom v Európe. Chov SLÁVOK na drevených koloch sa vo Francúzsku spomína už v roku 1235. Ďalšie techniky chovu sa zdokonalili koncom 19. storočia. SLÁVKA predstavovala pomerne lacný zdroj bielkovín, v západnej Európe sa stala populárnym jedlom. Chová sa SLÁVKA JEDLÁ (lat.
Riziká a upozornenia
Ako pri všetkých morských plodoch, aj pri konzumácii slávok existuje určité riziko alergických reakcií. Ak máte alergiu na morské plody, buďte opatrní a konzumujte slávky len v malom množstve alebo sa im radšej vyhnite. Okrem toho, slávky môžu obsahovať toxíny, ktoré produkujú riasy. Preto je dôležité kupovať slávky len od overených dodávateľov, ktorí pravidelne kontrolujú ich kvalitu.
Vždy sa uistite, že slávky sú dôkladne prevarené. Ak po uvarení zostanú niektoré lastúry zatvorené, vyraďte ich.
Meno Sláva a Slávka
Ženské mená Sláva, Slávka majú slovanský pôvod a význam mien je "slávená". Nositeľky týchto na slovenskom území ojedinelých mien oslovujeme prevažne Slávka. Meniny majú spolu 18. decembra. O Sláve i Slávke možno povedať, že ich povaha je nestála. Sú to strhujúce, sentimentálne, hravé a často zasnené ženy. Dá sa o nich konštatovať, že študujú nepravidelne, zaujímajú sa zvlášť o dejiny a cudzie jazyky. Milujú rodinné prostredie. V ňom sa odmalička hrajú na princezné. Keď podrastú, ťažko sa prispôsobujú povinnostiam bežného života. Bývajú náchylné na vírusové ochorenia. Ovplyvňuje ich planéta Merkúr. Ich šťastné farby sú oranžová a hnedozelená. Ochranné rastliny čakanka, fenikel, ochranné kamene jaspis a nefrit. Slovenská herečka SLÁVKA HALČÁKOVÁ patrí medzi ženy s týmto menom.