Škvrny na pečeni sliepok: Príčiny, diagnostika a prevencia

Pečeň je životne dôležitý orgán, ktorý u hydiny plní množstvo funkcií, vrátane detoxikácie, metabolizmu živín a produkcie žlče. Škvrny na pečeni sliepok môžu byť príznakom rôznych ochorení, ktoré môžu viesť k zníženiu úžitkovosti, oslabeniu imunitného systému a v konečnom dôsledku aj k úhynu hydiny.

Bežné príčiny škvŕn na pečeni sliepok

Existuje niekoľko bežných ochorení, ktoré môžu spôsobiť zmeny na pečeni a následné hynutie hydiny. Medzi najčastejšie patria:

Tuberkulóza (TBC)

Tuberkulóza, medzi chovateľmi nazývaná aj „pečeňová choroba“, je chronické ochorenie, na ktoré sú vnímavé všetky druhy a vekové kategórie hydiny. V konečnej fáze choroby sú zvieratá malátne, chudnú, posedávajú v ústraní a klesá ich úžitkovosť. TBC možno pomerne ľahko diagnostikovať pri pitve na základe charakteristických uzlíkov, ktoré vystupujú nad povrch pečene, sú žltkastej farby a majú tvarohovitú, drobivú konzistenciu. Ich veľkosť býva rôzna, od špendlíkovej hlavičky až po hrachové zrno. Ak sú napadnuté aj črevá, tak aj na nich sa nachádzajú podobné zmeny. Práve črevná forma je nebezpečná, lebo vylučovaním trusu sa šíri na ostatné zvieratá. Aj keď sú vyvinuté lieky proti hydinovej forme TBC, najjednoduchšie a najekonomickejšie je, pokiaľ nejde o zvlášť cenné zvieratá, chov zlikvidovať. Dvor a kurín, v ktorom sa napadnutá hydina zdržovala, by mal ostať neobsadený aspoň pol roka. Za ten čas treba niekoľkokrát urobiť dezinfekciu. Treba dodať, že pokiaľ je výživný stav likvidovanej hydiny dobrý, mäso je po tepelnej úprave požívateľné, len treba odstrániť vnútornosti. Tieto sa nesmú v surovom stave skrmovať psom, mäsožravými kožušinovými zvieratami, ale ani voľne ich pohodiť, napríklad do hnoja alebo na smetisko. Týka sa to aj uhynutých jedincov, lebo týmto sa nákaza roznáša ďalej. Najlepšie je ich spáliť alebo zakopať. Tento typ TBC je prenosný aj na iné hospodárske zvieratá, dokonca aj na človeka.

Cholera

Pri obávanej cholere sú tiež zmeny na pečeni, ale na rozdiel od TBC, nachádzame na ňom preliačiny, v ktorých je odumreté tkanivo.

Infekčný zápal slepých vačkov a pečene

Podobné príznaky ako pri cholere sú aj pri infekčnom zápale slepých vačkov a pečene, na ktorej badáme mramorovú kresbu. Toto ochorenie je špecifické najmä pre mladé morky, ale vyskytuje sa pri iných druhoch hrabavej hydiny.

Prečítajte si tiež: Škvrny v zemiakoch a prevencia plesne

Sarkomatóza

Pri sarkomatóze nachádzame zmeny na pečeni, ktoré majú na reznej ploche slaninovitý vzhľad.

Leukóza

Pri leukóze, kde pri celkovom zväčšení orgánu dochádza k zmene jeho zafarbenia.

Histomonóza

Histomonóza je ochorenie hrabavej hydiny (kurčatá vo veku 4-6 týždňov) a hlavne moriek vo veku 3 -12 týždňov. Pôvodca Histomonas meleagridis sa vyskytuje aj fyziologicky v slepých vakoch u zdravých moriek. Patogénnym sa stáva po oslabení organizmu. Pôvodca ochorenia sa ľahšie uplatní pri zlom mikrobiálnom zložení čreva - pri dysbakterióze. Dospelé jedince sú zdrojom histomonád pre mladé vnímavé zvieratá. Rezervoárom pôvodcu v prostredí aj v tráviacom trakte hydiny sú medzihostitelia - červy Heterakis gallinarum aj dážďovky. Klinický prejav choroby charakterizuje nedostatočný rast, tmavé zafarbenie hlavy ako dôsledok cyanózy, ovisnuté krídla, hnačka, žltobiely trus. Patologicko-anatomicky možno pozorovať zmeny v obsahu zväčšených slepých vakov, ktoré sú naplnené žltou fibrinóznou masou, na sliznici sú nekrózy a vredy. Na pečeni bývajú kruhovité žltozelené ložiská, ktoré môžu splývať.

Protozoárne choroby

Vo všeobecnosti platí, že parazitárne infekcie sa klinicky prejavia hlavne u mláďat, potom u zvierat oslabených inou chorobou alebo zlou výživou, resp. iným stresom a tiež u prestarnutých jedincov. Čiže pri oslabení, resp. zlyhaní celkovej odolnosti a oslabení imunitného systému zvierat. Zdravé dospelé jedince môžu byť rezervoárom - vylučovateľmi vajíčok parazitov do prostredia, a tým zdrojom parazitov pre vnímavé zvieratá, hlavne mláďatá. Vajíčka rôznych parazitov alebo ich vývojové štádia môžu v prostredí chovov pretrvávať pomerne dlho, najčastejšie v medzihostiteľovi alebo v pôde v závislosti od vývojového cyklu daného parazita. PROTOZOÁRNE CHOROBY sú spôsobené jednobunkovými organizmami, ktorých životný cyklus prebieha v bunkách najčastejšie v sliznici tráviaceho alebo dýchacieho systému. Napadnuté bunky sú pôsobením parazita ničené a rozsah poškodenia sliznice závisí od množstva prítomných parazitov a jeho patogenity. Množenie parazitov je regulované imunitným systémom hostiteľa a kvalitou jeho tráviacich procesov (pH črevného obsahu, prítomnosť zdravej črevnej mikroflóry…). Patrí sem giardióza - črevné ochorenie spôsobené bičíkovcami u malých papagájov hexamitóza - črevná protozoárna infekcia vyskytujúca sa hlavne u morčiat a holúbät, kryptospridióza - množia sa a prežívajú v bunkách sliznice tráviaceho a respiratórneho systému.

Trichomonóza

Trichomonóza je protozoárne ochorenie hlavne holubov ale vyskytuje sa aj u moriek a iných druhov vtákov. Pôvodca Trichomonas gallinae (columbae) parazituje v zobákovej dutine a v pažeráku, pri generalizovanej forme tiež na serózach a orgánoch telovej dutiny vtákov. Na ochorenie sú vnímavé hlavne holúbätá. Dospelé latentne (celoživotne) infikované jedince sú rezervoárom pôvodcu v chove. Holúbätá sa nakazia už pri kŕmení od rodičov. Choré holúbätá sú slabé, vychudnuté s opozdeným vývojom. Na sliznici zobáka bývajú nekrotické ložiská. Mortalita u mláďat môže byť aj 80%. U postihnutých starších holubov býva matné perie, pokles výkonnosti a strata orientácie u poštových holubov. Pri pitevnom náleze sa zisťujú nekrotické zmeny na sliznici zobáka, pažeráka, hrvoľa, na pečeni, črevách aj v pľúcach, vzdušných vakoch a na srdci.

Prečítajte si tiež: Riešenia pre čierne škvrny na paprike

Kokcidióza

Kokcidióza je časté ochorenie črevného systému vtákov spôsobené prvokmi rodu Eimeria. Kokcídie sa vyvíjajú v bunkách črevnej sliznice, čím ich poškodzujú, pri vysokej koncentrácií kokcídií v čreve spôsobujú klinické ochorenie, ktorého prejav je závislý od druhu kokcídie, ktorý ochorenie spôsobil. Ochorenie sa vyskytuje predovšetkým u mladých zvierat umiestnených vo väčších koncentráciách na malých plochách. Najpatogénnejšia pre kura domáceho je E. tenella, ktorá poškodzuje sliznicu slepých vakov a môže spôsobiť krvácanie do čreva až úhyn následkom veľkej straty krvi. E. maxima a E. acervulina spôsobujú zápal tenkého čreva, čo má za následok zlé vstrebávanie živín, hydina je podvyživená aj pri dobrom príjme krmiva. Tieto kokcídie nie sú väčšinou príčinou priameho úhynu, ale zapríčiňujú spomalený rast, zlé využitie krmiva, oslabenie organizmu a zvýšenú vnímavosť na iné infekcie. Kokcídií je veľmi veľa druhov, mnohé z nich nie sú patogénne pre hydinu, sú hostiteľsky prísne špecifické, čo znamená, že určitý druh sa môže množiť len v bunkách svojho hostiteľa.

Plazmodióza

U vtákov sa môžu vyskytovať aj ochorenia spôsobené krvnými protozoami - plazmodióza - vtáčia malária. Prenášači pôvodcov ochorenia Plazmodium gallinaceum a ďalších sú komáre. Toto ochorenie je známe hlavne v teplejších krajinách, výskyt malárie bol zaznamenaný aj u nás na južnom Slovensku. Príznaky choroby sú rôzne: malátnosť, anémia aj úhyny.

Toxoplazmóza

Toxoplazmóza je protozoárne ochorenie vtákov, plazov, cicavcov vrátane človeka. Pôvodca Toxoplazma gondii je značne rozšírený v niektorých oblastiach Slovenska, na čo poukazujú sérologické vyšetrenia. Infekčné oocysty pôvodcu produkujú trusom do prostredia len mačkovité šelmy. Ostatné cicavce a vtáky sú medzihostitelia, môžu sa oocystami nakaziť orálnou cestou. U infikovaných zvierat sa v ich tkanivách hlavne v nervovom, pohlavnom systéme a vo svalstve môžu formovať cysty, bez vylučovania infekčných oocýst do prostredia. Mačky sa spätne infikujú zožratím koristi (hlodavce, vtáky…) s cystami. V črevách mačiek vývojový cyklus pôvodcu dozrieva s tvorbou infekčných vajíčok - oocýst. Klinické príznaky choroby u vtákov sú rôzne: slabosť, nechutenstvo, nervové poruchy, nekoordinovaný pohyb, bledý hrebienok, pokles znášky…

Ploché červy - cestodózy - pásomnice

Ploché červy - cestodózy - pásomnice parazitujú v črevách vtákov, ktoré poškodzujú mechanicky, odoberaním živín, krvi a vylučovaním toxínov. Klinické príznaky sú vychudnutosť, bledosť, hnačka, slabosť, nervové poruchy (kŕče, ochrnutia). V truse sa zisťujú vajíčka pásomníc. Pri pitve možno nájsť na sliznici čriev prichytené pásomnice. Pásomnice na svoj vývoj potrebujú vždy aspoň jedného aj viac medzihostiteľov podľa druhu. Najviac druhov pásomníc je známych u vodnej hydiny.

Nematódy - hlístovce - oblé červy

Nematódy - hlístovce - oblé červy. Nematódy parazitujú v dutých orgánoch vtákov, najčastejšie v tráviacom a dýchacom systéme. Intenzita klinických príznakov ochorenia závisí od množstva parazitov, ktoré škodia mechanicky, odoberaním živín, krvi, produkujú toxíny a môžu upchávať črevá, spôsobujú celkové oslabenie imunity. Postihnuté sú hlavne slabšie a mladé jedince. Klinické príznaky väčšiny nematodóz sú: slabosť, nedostatočný rast a vývoj, pokles znášky, zvýšená mortalita, vychudnutosť, anémia, zvýšená dráždivosť, pohybové problémy, sťažené dýchanie, kašeľ. Diagnostika spočíva v náleze vajíčok v čerstvom truse aj nálezom dospelých parazitov pri pitve. Najčastejšie nematodózy sú:Echinurióza - pôvodca parazituje E. uncinata parazituje vo svalnatom aj žľaznatom žalúdku, v pažeráku, môže sa nachádzať aj v tenkom čreve kačíc a husí. Medzihostiteľmi sú vodné kôrovce. Infikované zvieratá prejavujú okrem iných vyššie uvedených príznakov aj dávivé pohyby pri prehltávaní. Askaridióza - škrkavky sú častou nematodózou vo výbehoch. Ascaridia galli parazituje u viacerých druhov hydiny aj divých vtákov. Vývoj parazita je priamy bez medzihostiteľa (vajíčka vylučované trusom infikovaných vtákov sa vyvíjajú vo vonkajšom prostredí), ale dážďovky môžu požrať vajíčka parazitov a potom sú rezervoárom parazitov v prostredí. Dospelé červy v črevách môžu spôsobiť zápal a až upchatie čreva. Heterakidóza - Heterakis gallinarum parazituje v slepých črevách hydiny, je rezervoárom prvoka Histomonas meleagridis, ktorý žije v jeho tele a v jeho vajíčkach. H. gallinarum je geohelmint ale dážďovky môžu byť mechanickým prenášačom parazita a zároveň aj prvoka H. Kapilarióza - nitkovité červy, ktoré žijú v pažeráku, hrvoli a v črevách vtákov. Sú to geohelminti. Hostiteľovi odoberajú živiny, krv a spôsobujú zápalové reakcie slizníc. Syngamóza je pomerne častá choroba v drobnochovoch hydiny. Choroba postihuje väčšinu vtákov ale kačice a holuby nie sú na ochorenie vnímavé. Pôvodca Syngamus trachea žije v dospelosti (samec so samicou v trvalej kopulácií) prisatý v trachey vtákov hlavne na jar a vo vlhkých rokoch. Cez zimu sa dospelé jedince nevyskytujú. Vývoj parazita je priamy v črevách vtákov, ktoré vylučujú infekčné larvy. Tieto larvy môžu požrať dážďovky, koprofágny hmyz, muchy, slimáky, ktoré sú potom rezervoárovými medzihostiteľmi aj po dobu 3 rokov. Vnímavé sú hlavne mladé kurčatá do veku 2 mesiacov a oslabené zvieratá. Choroba sa prejaví typickými dýchacími ťažkosťami, naťahovaním krku, hlienom aj krvavým v zobákovej dutine. Úhyn mladých kurčiat môže byť aj 50%. Infekcia u starších a silných zvierat sa nemusí vôbec prejaviť klinickými príznakmi.

Prečítajte si tiež: Príčiny čiernych škvŕn na listoch papriky

Trematoda - motolice

Trematoda - motolice majú sploštené telo, vyvíjajú sa cez medzihostiteľa alebo aj bez - geohelminty. Pre motolice je špecifické, že parazitujú len v jednom orgáne. Známe sú motolice, ktoré parazitujú v oku, v črevách, vo vajcovodoch, na koži v okolí kloaky, v dýchacích orgánoch aj v krvných cievach. Väčšinou sú to parazitózy známe u vodnej hydiny.

Roztočíkovitosť

Roztočíkovitosť - rôzne druhy roztočov postihujú hlavne hrabavú hydinu ale vyskytujú sa aj v hniezdach voľne žijúcich vtákov. Roztočíky znepokojujú hydinu, sajú krv a živia sa aj ostatkami kože a peria vtákov. Môžu prenášať infekčné choroby. Svrab spôsobujú roztoče z čeľade Acaridae. Postihnuté časti silne svrbia. Niektoré druhy postihujú operenú kožu kde spôsobujú zápalové zmeny v hlbšej vrstve kože hlavne pri koreni brka. Zisťujeme zvýšenú tvorbu šupín, chrást, vypadávanie peria, ozobávanie. Svrab behákov - vápenka - pôvodca žije medzi a pod šupinami behákov. Živí sa epidermou, v podkoží vytvára chodbičky. Slinami vylučuje dráždivý obsah, ktorý spôsobuje hyperkeratózu a zhrubnutie kože. Svrab sa šíri priamym kontaktom aj predmetmi kontaminovanými pôvodcami svrabu. Na perí a priamo v brkách parazituje viac druhov roztočov. Pri silnom zamorení spôsobujú nepokoj a oslabenie zvierat.

Nesprávna výživa

Veľmi časté choroby v malochovoch hydiny sú zapríčinené nesprávnym kŕmením - nedostatkom alebo aj nadbytkom vitamínov, esenciálnych aminokyselín, bielkovín, sacharidov, tukov. Prekrmovanie hydiny krmivami s vysokým obsahom sacharidov, napr. kukuricou, vedie k pretučneniu a následne k steatóze pečene. Tento stav sa robí zámerne u husiach a kačíc kŕmených na lahôdkovú pečeň (čo je pečeň tukovo degenerovaná).

Otravy

Otravy môžu vznikať následkom požrania jedovatých burín, ozobávania lakov a náterov, ktoré obsahujú ťažké kovy alebo iné jedy. Otrava liekmi, napr. antikokcidikami, antibiotikami, antihelmitikami a pod. Krmivo môže obsahovať mykotoxíny, prípadne iné toxicky pôsobiace látky - pesticídy, ťažké kovy, rozkladné produkty tukov… Toxíny sa do organizmu môžu dostať aj dýchacími cestami - prítomnosť jedovatých plynov v ustajňovacích priestoroch (napr. CO v zime pri zlom vetraní) a kožou - kontaktná otrava z čerstvých náterov alebo pri používaní antiparazitárnych liekov na kožu, do peria. Otrava môže byť akútna s rýchlym nástupom príznakov po príjme toxickej látky. Príznaky sú zväčša celkové - hnačka, nechutenstvo, zvýšený príjem tekutín, triaška, nervové poruchy (ataxia, kŕče, paralýzy…). Pri odstránení príčiny a podaní absorpčných látok ako čierne uhlie, bentonit a pod. (CARBOfito) na vyčistenie tráviaceho traktu a látok podporujúcich pečeň a obličky (vitamíny skupiny B, NEFROVET, SILIVET) sa zdravotný stav rýchle upraví, ak nedošlo k poškodeniu nervov a vnútorných orgánov (podľa charakteru jedovatej látky). Pri chronických otravách sa príznaky vyvíjajú pomaly, prejavujú sa zväčša nechutenstvom, niekedy aj hnačkou, zvýšený býva príjem vody, postupným chradnutím, zvýšenou vnímavosťou na infekcie, znížením alebo zastavením znášky niekedy aj nervovými príznakmi, ktoré sú výraznejšie pred úhynom. Pri chronických otravách sa toxické látky postupne (v malých dávkach) kumulujú hlavne v pečeni a v telovom tuku aj v nervovom tkanive. Postupne sú poškodzované vnútorné orgány predovšetkým pečeň, obličky, pohlavné orgány, tráviace orgány, pankreas, nervy - podľa charakteru toxickej látky. Liečba takéhoto stavu je zdĺhavá, spočíva v odstránení príčiny, dlhodobejším podávaním HUMAC NATUR a diétnym kvalitným kŕmením aj s probiotikami (PROPOUL) a rastlinných prípravkami na podporu regenerácie a činnosti pečene a obličiek (SILIVET, NEFROVET…). Liečba je dlhodobá a niektoré zvieratá, u ktorých už došlo k degeneratívnym zmenám na vnútorných orgánoch a nervovom tkanive môžu neskôr uhynúť alebo mať dlhodobé následky. Otravy spôsobujú aj parazitárne infekcie a rôzne mikroorganizmy, ktoré produkujú jedy, napr. škrkavky, stafylokoky, streptokoky a ďalšie.

Nesprávna zoohygiena a zootechnika

Choroby spôsobené nesprávnou zoohygienou a zootechnikou sa prejavujú zvýšenou vnímavosťou na infekčné choroby alebo rôznymi poraneniami, deformáciami končatín, zobáka, obstipáciou hrvoľa alebo žalúdkov cudzími predmetmi, poruchami chôdze, znášky… Reprodukčné poruchy môžu mať pôvod vo vyššie uvedených faktoroch: infekcie, nedostatky v kŕmení, otravy, genetické predpoklady. V malochovoch sa často vyskytuje ozobávanie peria s následným zraňovaním, kanibalizmus, požieranie vajec. Tieto poruchy môžu mať rôzne príčiny ako sú nedostatky vo výžive (karencie, nesprávne pomery niektorých látok…), prítomnosť endo a ektoparazitov, iné dráždivé vplyvy (vysoká intenzita svetla, hluk a pod.) Tieto poruchy môžu v chove pretrvávať aj po dostránení príčiny, nakoľko sa stanú pre zvieratá zlozvykom.

Diagnostika

Diagnostika ochorení pečene u sliepok sa zakladá na kombinácii klinických príznakov, pitevného nálezu a laboratórnych vyšetrení.

Klinické príznaky

Medzi bežné klinické príznaky ochorení pečene u sliepok patria:

• Malátnosť
• Nechutenstvo
• Chudnutie
• Znížená znáška vajec
• Hnačka
• Žlté sfarbenie kože a slizníc (žltačka)
• Zväčšenie brucha (ascites)
• Nervové príznaky (kŕče, ochrnutia)

Pitevný nález

Pri pitve uhynutých sliepok je možné pozorovať zmeny na pečeni, ktoré môžu pomôcť pri stanovení diagnózy. Medzi typické zmeny patria:

• Zväčšenie alebo zmenšenie pečene
• Zmena farby pečene (bledá, žltá, zelená, hnedá)
• Prítomnosť uzlíkov, preliačin, mramorovej kresby alebo slaninovitý vzhľad na pečeni
• Zmeny v obsahu slepých vakov (pri histomonóze)

Laboratórne vyšetrenia

Laboratórne vyšetrenia môžu pomôcť pri potvrdení diagnózy a identifikácii pôvodcu ochorenia. Medzi bežné laboratórne vyšetrenia patria:

• Histologické vyšetrenie pečene
• Bakteriologické vyšetrenie pečene
• Parazitologické vyšetrenie trusu
• Sérologické vyšetrenie krvi

Prevencia

Prevencia je kľúčom k udržaniu zdravých sliepok a minimalizácii rizika ochorení pečene. Medzi základné preventívne opatrenia patria:

Zoohygiena

• Udržiavanie čistého a suchého prostredia v kuríne a výbehu
• Pravidelné čistenie a dezinfekcia kurína
• Používanie kvalitnej podstielky
• Zabránenie kontaktu hydiny s voľne žijúcimi vtákmi a ich trusom

Výživa

• Zabezpečenie vyváženej a kvalitnej výživy
• Dostatočný prísun vitamínov a minerálnych látok
• Zabránenie prekrmovaniu hydiny
• Používanie kvalitného krmiva bez mykotoxínov a iných škodlivých látok

Odčervovanie

• Pravidelné odčervovanie hydiny (preventívne dvakrát do roka na jar a na jeseň)
• Potrebu a kvalitu odčervenia sa odporúča preveriť koprologickým vyšetrením.

Ostatné preventívne opatrenia

• Izolácia nových zvierat pred zaradením do chovu (karanténa)
• Pravidelná kontrola zdravotného stavu hydiny
• Posilňovanie imunitného systému hydiny (napr. podávaním probiotík, vitamínov a rastlinných prípravkov)
• Pri zistení ektoparazitov v chove je potrebné dôkladne vyčistiť priestory, dezinfikovať - vystriekať použiť napr. BIO KILL. Zvieratá ošetriť prípravkom EKOSIP, ktorý je možné použiť aj u zvierat, ktorých produkty sú určené na ľudský konzum. Po dobu 3 - 5 dní možno tiež podávať vitamín B1 - tiamin, resp. B-komplex a upraviť metabolizmus zvierat kvalitnou potravou a probiotikami. V lete je dobré do vyčistených priestorov nastlať čerstvé orechové listy. Zriedený orechový extrakt (celé zelené orechy naložené v liehu) je možné použiť na vonkajšie aj vnútorné ošetrenie hydiny. Veľmi potrebné je hydine umožniť popolenie v plochej nádobe so zmesou piesku a popola alebo prípravku EKOSIP. Obsah nádoby treba pravidelne vymieňať a čistiť. Pri svrabe sa odporúča silne postihnuté jedince radšej utratiť. Zvieratá s menej rozsiahlym poškodením a vzácne jedince je potrebné ošetriť viackrát lokálne (zmäkčenie chrást použitím prípravkov na báze kyseliny salicylovej, glycerín, olej) a následne urobiť hĺbkovú dezinfekciu (jódové preparáty).
• Pri diagnostike kokcidiózy sa zakladá na klinických príznakoch a laboratórnych vyšetreniach. Liečba kokcidiózy zahŕňa podávanie antikokcidik, ktoré bránia množeniu parazitov.
• Prevencia choroby spočíva s dôslednej zoohygiene chovu, pravidelné čistenie od trusu. Na dezinfekciu prostredia nie sú vhodné chlórové preparáty, lebo tieto oocysty kokcídií konzervujú. Odporúča sa použitie horúceho roztoku lúhu, následná neutralizácia riedeným octom a dobré vysušenie. U kura domáceho je možné ako prevenciu použiť vakcínu LIVACOXR T. Je to živá vakcína proti kokcidióze, ktorá obsahuje živé vysporulované oocysty oslabených línií kokcídií, ktoré sú najpatogénnejšie pre kura domáceho: E. acervulina, E. maxima, E. tenella. Vakcína sa podáva perorálne v prvom týždni po vyliahnutí. Jedna správna aplikácia vakcíny zabezpečí celoživotnú imunitu. Veľmi dôležitou prevenciu kokcidiózy u všetkých druhov vtákov je udržiavanie zdravej črevnej mikroflóry tráviaceho traktu vtákov rovnako ako je to uvedené vyššie pri prevencii histomonózy. Zdravá črevná mikroflóra udržiavaná kvalitným fyziologickým krmivom, probiotikami (PROPOUL) a v čase potreby - pri zmenách krmiva a pri krmive s vysokým podielom bielkovín, aj podporou trávenia (CITROENZYMIX) je najlepšou a prirodzenou prevenciou všetkých črevných infekcií zvierat (salmonelóza, kolibacilóza, nekrotická enteritída, protozoárne infekcie, kampylobaktérie, črevné vírusové infekcie a pod.). Je potrebné vedieť, že kokcidióza sa klinicky u zvierat prejaví zvyčajne až po alebo pri pôsobení iného stresu, napr. vysoká teplota prostredia, vlhkosť, oslabenie inými infekciami, zdravotne narušené krmivo, hladovanie, nedostatok pitnej vody a pod. Vtedy, spoločne s kokcídiami sa v tráviacom trakte vtákov zároveň dobre množia aj iné podmienečne patogénne mikroorganizmy ako klostrídie, patogénne E. coli a ďalšie mikroorganizmy, keďže majú na rozmnožovanie vhodné podmienky. Diagnóza aj liečba (sufonamidy) sa zväčša obmedzí len na kokcidiózu, ktorá je klinicky najvýraznejšia. Ale na dosiahnutie úplného vyliečenia je potrebné znormalizovať a udržiavať črevné prostredie kvalitným krmivom, podporou trávenia bielkovín, úpravou pH a probiotickými prípravkami.
• Prevencia toxoplazmózy u vtákov spočíva v zoohygienických opatreniach, deratizácii, prístup mačiek do výbehov.
• Prevencia a liečba ektoparazitóz spočíva hlavne v zoohygienických opatreniach, udržiavaní čistého prostredia chovných priestorov a výbehov. Prikúpené zvieratá a zvieratá pri návrate z výstav je vhodné aspoň 3 týždne držať v karanténe. Pozorovať ich zdravotný stav, podporiť celkovú odolnosť prírodnými prípravkami (PROPOUL, NEFROVET, SILIVET, AMINOVIT) a prípadne vyliečiť zistené zdravotné problémy.
• Pri prevencii histomonózy je dôležité odchovávať mladé jedince oddelene od dospelých zvierat, pravidelné odčervovanie hydiny v chove s následnou asanáciou prostredia. Veľmi dôležité je udržiavanie vhodného mikrobiálneho prostredia v tráviacom systéme hydiny od prvých dní života, čo sa dá dosiahnuť používaním probiotických prípravkov - PROPOUL, podávaním vhodného kvalitného krmiva bez preventívneho používania antikokcidík či antibiotík. Morky - prevencia proti histomonóze: oddelený chov starých a mladých moriek. Tiež holuby môžu byť zdrojom nákazy. Mladé morky chovať v čistých priestoroch, „oddýchnutých“ po chove starších moriek. Od 1. dňa podávať PROPOUL a do vody CITROENZYMIX (1 liter na 1500 litrov vody). Podávať 10 dní pri prvých príznakoch choroby, pri zmenách krmiva, pri stresoch podávanie zopakovať.
• Prevencia choroby spočíva hlavne v udržiavaní dobrého zdravotného stavu všetkých zvierat v chove, pravidelným podávaním probiotík ale hlavne v čase kŕmenia mláďat (PROPOUL), podporou trávenia pri zmenách krmiva (CITROENZYMIX), posilňovaním metabolizmu a čistiacich procesov v pečeni a obličkách (SILIVET, NEFROVET), udržiavaním správnej zoohygieny a kvalitného kŕmenia bez preventívneho podávania akýchkoľvek antimikrobiálnych látok (antibiotík, antikokcidík…)!
• Prevencia spočíva v eradikácii výskytu komárov.