Skvelé francúzske veselohry: Zoznam komédií, ktoré rozosmejú každého

Rate this post

Francúzska kinematografia je preslávená svojou rozmanitosťou a kvalitou, pričom komédie majú v nej svoje nezastupiteľné miesto. Medzi skvelé francúzske veselohry patrí tvorba Louisa de Funèsa, ale aj mnoho ďalších filmov, ktoré dokážu rozosmiať divákov všetkých generácií. Tento článok sa zameriava na výber tých najlepších a najzábavnejších francúzskych komédií, ktoré by nemali chýbať v žiadnej filmotéke.

Louis de Funès: Majster francúzskej komédie

Louis de Funès, ktorý zomrel 27. januára 1983, bol jedným z najpopulárnejších francúzskych komikov. Jeho živelná komika a neuveriteľné mimické schopnosti šteklili bránice divákov a jeho filmy sa hrajú stále znovu. Či už ide o sériu bláznivých komédií o žandároch zo Saint Tropez, o Fantomasovi, alebo o veselohry ako Smoliar (1965), Oscar (1967), Veľký flám (1966) či Krídelko alebo stehienko?, jeho tvorba je synonymom kvalitnej francúzskej komédie.

V Česku a na Slovensku jeho popularite napomohol vynikajúci dabing Františka Filipovského, ktorý je podľa niektorých fanúšikov lepší než originál. Louis de Funès sa narodil 31. júla 1914 na parížskom predmestí Courbevoie. Jeho rodičia boli Španieli, otec, neúspešný advokát, sa neskôr stal pouličným predavačom klenotov. Mladý Louis vystriedal niekoľko zamestnaní: bol kožušník, dekoratér, aranžér, účtovník, predavač. Koncom tridsiatych rokov začal vystupovať ako pianista. V divadle, ktoré ho vynieslo na výslnie vďaka divadelnej hre Oskar, hral aj niekoľko epizódnych rolí, než získal svoju prvú hlavnú úlohu inšpektora Cruchota v komédii Žandár zo Saint Tropez. Potom sa mu ponuky len tak hrnuli.

Funès miloval svoju rodinu, záhradu a film. Žil na zámku Clermont na Loire u Nantes, rád trávil čas v skleníku, kde sa venoval ružiam. Podarilo sa mu vyšľachtiť oranžovú La rose de Louis de Funès, ktorá je oficiálne uznaným druhom. Mal však problémy so srdcom a každouúlohou riskoval srdcový infarkt.

Ďalšie skvelé francúzske veselohry

Okrem filmov s Louisom de Funèsom existuje mnoho ďalších francúzskych veselohier, ktoré stoja za pozretie. Medzi ne patria napríklad:

Prečítajte si tiež: Recept na zemiakové placky

  • Veľký flám (La Grande Vadrouille, 1966): Klasika francúzskej komédie, v ktorej sa stretáva dvojica úplne odlišných mužov (Louis de Funès a Bourvil) počas druhej svetovej vojny a nečakane sa stávajú súčasťou odboja.
  • Smoliar (Le Corniaud, 1965): Ďalšia komédia s Louisom de Funèsom a Bourvilom, v ktorej sa smoliar stane nevedomky pašerákom drog.
  • Oscar (1967): Divadelná hra, ktorá priniesla Funèsa na výslnie, je plná bláznivých situácií a nečakaných zvratov.

Filmové festivaly a francúzska kinematografia

Filmové festivaly zohrávajú dôležitú úlohu v propagácii francúzskej kinematografie. Práve na MFF Karlovy Vary Hanka Cielová a Štefan Uhrík objavili bratov Coenovcov, ktorí sa neskôr stali veľkými hviezdami. Ich film Barton Fink získal Zlatú palmu na MFF Cannes v roku 1991.

Adaptácie divadelných hier

Francúzska kinematografia často siaha po adaptáciách divadelných hier, ktoré sú zárukou kvalitného scenára a dialógov. Film Billyho Wildera, uvádzaný v našich kinách pod názvom Na titulnej strane, je adaptáciou divadelnej hry z roku 1928. Wilder zachoval jej formu konverzačnej veselohry, ale dodal do nej aj trpkú úvahu o politike a novinárskej honbe za senzáciami.

Zobrazenie spoločenských tém v komédiách

Niektoré francúzske komédie sa neboja zobrazovať aj neutešené sociálne situácie, ale s vtipom, porozumením a láskavosťou. Film režiséra Stephena Daldryho, v ktorom jedenásťročný Billy objaví vášeň pre tanec, je toho príkladom.

Animovaná tvorba

Okrem hraných filmov má francúzska kinematografia bohatú tradíciu aj v animovanej tvorbe. Prezentácie toho najlepšieho z animovanej tvorby ponúkajú spojenie animácie a živých hercov vo filmoch ako Malování pro kočku (1960) a Nocturno (1983).

Dokumentárne portréty

Zaujímavým žánrom sú aj dokumentárne portréty, ktoré približujú život a tvorbu významných osobností francúzskej kultúry. Celovečerný dokumentárny portrét Jáchyma Topola od režiséra Filipa Remundu je toho príkladom.

Prečítajte si tiež: Popradské raňajky: Recenzie a odporúčania

Prečítajte si tiež: Zemiakové pyré: jednoduchý recept