Zemiaky sú jednou z najdôležitejších plodín na svete. Vďaka svojej výživovej hodnote a univerzálnosti sú neoddeliteľnou súčasťou našej stravy. Rastlina známa ako ľuľok zemiakový (Solanum tuberosum) patrí do čeľade ľuľkovitých a pestuje sa po celom svete v stovkách odrôd. Pestovanie zemiakov nie je náročné a pri dodržiavaní niekoľkých jednoduchých krokov môžete dosiahnuť bohatú a kvalitnú úrodu. Zemiaky sú všestrannou základnou potravinou v domácnostiach.
Rozdelenie zemiakov podľa doby dozrievania a použitia
Zemiaky sa delia do niekoľkých kategórií podľa doby dozrievania, veľkosti a farby.
- Raný zemiak: Rané zemiaky majú krátky vegetačný cyklus a zbierajú sa už približne 90 dní po vysadení. Majú jemnú šupku a sú obľúbené pre svoju sladkú chuť. Zemiaky sú pripravené na zber ako náhle začnú ich listy a stonky žltnúť a vädnúť.
- Poloneskorý zemiak: Tento typ zemiakov dozrieva o niečo neskôr ako rané odrody, zvyčajne po 120 dňoch. Majú pevnejšiu štruktúru a vydržia dlhšie skladovanie.
- Neskorý zemiak: Neskoré zemiaky dozrievajú najdlhšie, až okolo 150 dní po výsadbe. Sú veľmi vhodné na dlhodobé skladovanie a používanie v zime.
- Farebné zemiaky: Niektoré odrody zemiakov majú zaujímavé farby, ako sú fialové alebo červené zemiaky. Tieto zemiaky sú bohaté na antioxidanty a pridajú jedlu zaujímavý vizuálny a chuťový prvok.
História a význam zemiakov
Zemiaky sú štvrtou najdôležitejšou plodinou na svete po pšenici, ryži a kukurici. V niektorých častiach sveta, ako napríklad v Írsku, boli zemiaky v minulosti hlavnou potravou, až kým nedošlo k hladomoru spôsobenému chorobou zemiakov v 19. storočí. Existuje viac ako 4 000 rôznych druhov zemiakov, vrátane divých odrôd, ktoré sú stále nájdené v Južnej Amerike. Zemiaky pochádzajú z Južnej Ameriky a stali sa základom stravy väčšiny Európanov. Ich história siaha 4 až 5 tisíc rokov dozadu, keď sa stali súčasťou jedálnička obyvateľov Peru. V roku 1565 sa prvé zemiaky dostali do Európy ako dar španielskemu kráľovi Filipovi II. V 17. storočí sa zemiaky rozšírili v Írsku, odkiaľ ich anglickí a írski kolonisti priniesli do Severnej Ameriky. V kontinentálnej Európe sa najskôr používali ako okrasné rastliny na šľachtických dvoroch a v kláštorných záhradách. Pruský kráľ Fridrich II. nariadil pestovanie zemiakov v Prusku okolo roku 1740.
Základné pravidlá pre úspešné pestovanie zemiakov
Pestovanie zemiakov môže byť jednoduché, ak dodržíte niekoľko základných pravidiel.
- Zdravé sadbové zemiaky: Na rozdiel od väčšiny zeleniny sa zemiaky nepestujú zo semien, ale z hľúz. Pri výbere sadbových zemiakov dbajte na to, aby boli zdravé, bez známok plesní, hniloby alebo chorôb. Zemiaky s tmavými škvrnami alebo mäkkými miestami môžu spôsobiť problémy počas rastu. Ak sú vaše sadbové zemiaky väčšie, môžete ich nakrájať na menšie kúsky, pričom každý kus by mal mať aspoň jedno „oko" (púčik). Oko je miesto, z ktorého bude vyrastať nový výhonok. Krájanie zemiakov na sadenie je bežná prax, ktorú používali už naši starí rodičia.
- Predklíčenie sadbových zemiakov: Pred výsadbou je vhodné nechať sadbové zemiaky predklíčiť, čo urýchli ich rast po výsadbe do pôdy. Predklíčenie spočíva v tom, že zemiaky položíte na svetlé miesto s izbovou teplotou (ideálne okolo 12-15 °C) na niekoľko týždňov, kým nezačnú vytvárať malé výhonky dlhé 1-2 cm. Uložte ich do debničky tak, aby smerovali púčikmi (očkami) hore. Debničku uložíme na miesto, kde sa teplota pohybuje v rozmedzí 12-15 °C. Niekedy sa zemiaky zvyknú v debničke prikryť tenkou vrstvou zeminy, aby im bolo zabezpečené teplo. Nikdy ich nesmieme dať predkličovať do tmy! Pokiaľ chceme zberať úrodu čo najskôr, môžeme sadbu nechať zakoreniť. To znamená, že asi desať dní pred výsadbou hľuzy v debničkách posypeme kompostom, aby do neho zapustili korienky.
- Optimálna teplota pôdy: Zemiaky sa vysádzajú na jar, keď sa pôda zahreje na približne 6-8 °C. Polovica až koniec apríla by mal byť ideálny čas na sadenie zemiakov. Dôležité je zdôrazniť, že sa nemožno vždy riadiť presnými termínmi o ktorých sa neraz dočítame v článkoch. Predpokladáme, že máte zemiaky naklíčené a vonku je pekne, slnečno. Hĺbka a vzdialenosť výsadby: Hľuzy vysádzajte do hĺbky približne 10-20 cm v riadkoch, pričom jednotlivé rastliny by mali byť od seba vzdialené asi 20-40 cm. Odporúčané rozostupy (spon) medzi jednotlivými sadbovými zemiakmi sú pomerne veľké: 20 až 40 cm a 40 až 60 cm medzi výsadbovými riadkami (väčšia vzdialenosť medzi riadkami je dôležitá najmä kvôli väčšej vzdušnosti a priestoru pre rastliny ako aj pracovnému priestoru na odburiňovanie a prekyprovanie pôdy). Vzdialenosť medzi riadkami by mala byť približne 40-60 cm, čo poskytne dostatok priestoru pre rast rastlín a pre pohodlné hrnutie pôdy. Hľuzy vysádzame jednotlivo do pripraveného jarku, klíčkami nahor. Dávame pozor, aby sme krehké klíčky nezlomili. Dodržiavame optimálnu vzdialenosť medzi jednotlivými hľuzami cca 30 - 60 cm od seba. Pomocou motyky hľuzy v jarku opatrne zahrnieme. Po výsadbe pôdu jemne utlačte a prípadne prikryte netkanou textíliou na ochranu pred chladom.
- Dostatočná vlhkosť pôdy: Zemiaky potrebujú pravidelnú a rovnomernú zálievku, najmä počas rastu a tvorby hľúz. Suchá pôda môže spomaliť rast rastlín a znížiť kvalitu hľúz, zatiaľ čo premočená pôda môže viesť k hnilobe a plesňovým ochoreniam. Zalievanie počas tvorby hľúz: Najdôležitejšie je udržiavať pôdu vlhkú počas fázy tvorby hľúz, čo je obdobie, keď rastliny začnú kvitnúť.
- Prečo hrnúť pôdu: Keď rastliny zemiakov dosiahnu výšku približne 20-30 cm, je dôležité nahŕňať pôdu okolo základne rastlín. Tento proces spočíva v nahrnutí pôdy k spodným častiam rastlín, čím zakryjete spodnú časť stoniek. Prihrňovanie alebo aj kopcovanie zemiakov je proces, kedy najskôr na vysadené zemiaky a neskôr na narastenú vňať nahŕňame čo najvyššiu vrstvu hliny. Prečo je nutné kopcovať zemiaky? Pretože hľuzy nerastú pod úroveň vysadenej hľuzy, ale len nad ňu. Keď teda nemáme dobre nakyprenú vrstvu pôdy nad hľuzou, nemá sa kam rozrastať. Nad zem rastú nerady, pretože tu vplyvom slnečného svitu zozelenejú a strácajú svoju hodnotu.
- Pásavky zemiakové a iní škodcovia: Pásavky zemiakové sú bežným škodcom zemiakov a môžu spôsobiť vážne poškodenie rastlín. Na ochranu pred pásavkami môžete použiť prírodné repelenty alebo biologické postreky. Ochrana pred drôtovcami: Drôtovce, ktoré poškodzujú hľuzy, sú ďalším bežným škodcom zemiakov.
- Zber zemiakov:
- Rané zemiaky: Rané odrody zemiakov môžete zbierať už po 60-90 dňoch od výsadby, keď rastliny kvitnú.
- Neskoré zemiaky: Neskoré zemiaky, ktoré sa pestujú na skladovanie, zbierajte až po tom, čo rastliny začnú vädnúť a usychať, čo je zvyčajne po 100-120 dňoch od výsadby. Zemiaky sú pripravené na zber ako náhle začnú ich listy a stonky žltnúť a vädnúť. Úplne odumretie vňate je signál, že zemiaky sú pripravené na zber.
Kedy sadiť zemiaky
Pri výsadbe zemiakov si je potrebné uvedomiť, že ide o teplomilné rastliny čo ovplyvňuje aj obdobie kedy sadíme zemiaky. S výsadbou skorých zemiakov môžete začať už v polovici marca. Čas výsadby sa v jednotlivých krajinách líši. V severných oblastiach by sa mala odložiť o pár týždňov neskôr, keď odznejú posledné mrazy. Zemiaky vysádzame až v apríli. Po posledných mrazov môžeme sadiť naklíčené hľuzy.
Prečítajte si tiež: Ako skladovať mrazenú mrkvu
Príprava pôdy pre výsadbu zemiakov
Zemiaky vyžadujú ľahšie až stredne ťažké humózne pôdy, najlepšie piesočnaté až hlinitopiesočnaté, kypré. Príliš utužená pôda znižuje výnosy. Zemiakom vyhovujú chránené polohy, nevhodné pre pestovanie sú len ťažké zamokrené pôdy. Pôdu pre výsadbu zemiakov musíme pripraviť už na jeseň, kedy pozemok dôkladne zrýľujeme a do pôdy zapravíme maštaľný hnoj, prípadne kompost. Tradične sa zapracováva hnojivo (vyzretý hnoj, kompost, prípadne iné hnojivá) do pôdy orbou alebo výsevom zeleného hnojiva počas jesene a následne sa pôda prekyprí (kultivátorom alebo ručne) na jar. Zemiaky potrebujú slnečné stanovisko s pôdou bohatou na živiny. Záhon je potrebné riadne pohnojiť. Na jeseň hnojíme čerstvým hnojom alebo kompostom. Na jar použijeme pred výsadbou umelé hnojivá. Pri pestovaní zemiakov je veľmi dôležitý správny výber vhodnej odrody podľa účelu a podmienok, ktoré sú v danej oblasti pestovania. Zemiaky nikdy nepestujte na rovnakom mieste ako predchádzajúce dva roky. Stanovisko je potrebné meniť aby sme predišli výskytu mandoliniek, háďatiek a hniloby. Pred sadením zemiakov je potrebné prekypriť pôdu do hĺbky 20 - 30 cm a zapracovať do nej živiny v podobe kompostu alebo vyzretého hnoja, pretože zemiaky patria k najnáročnejším druhom zeleniny na živiny. Ak sa chcete vyhnúť problémom s pásavkou zemiakovou, pridajte do zeme prípravky s obsahom draselnej soli.
Pestovanie zemiakov v slame
Inovatívna a čoraz populárnejšia metóda je pestovanie zemiakov v slame. Tento spôsob minimalizuje prácu a znižuje potrebu kyprenia pôdy. Na túto metódu vôbec nepotrebujete motyku, stačí vám len zemiak uložiť na zem a prikryť senom alebo slamou, alebo na zem uložiť seno/slamu, položiť zemiaky a zakryť vrstvou sena/slamy. Zemiaky sa takto dajú pestovať dokonca aj v lístí či pokosenej tráve. Sadbové zemiaky uložte na povrch pripravenej pôdy alebo trávy. Zakryte ich vrstvou slamy (cca 30-40 cm). Vrchná vrstva musí mať aspoň 40 cm. Počas rastu pravidelne dopĺňajte slamu, aby boli hľuzy zakryté. Úroda sa zberá jednoducho - len zdvihnutím slamy. Táto metóda je ideálna pre záhradkárov, ktorí chcú znížiť fyzickú námahu a zároveň šetriť pôdu. Sadenie do slamy prináša viacero benefitov. Slama nielenže potláča burinu, ale pomáha udržiavať pôdu vlhkú a chladnejšiu aj počas horúcich dní.
Starostlivosť o zemiaky po výsadbe
Zemiaky si už po výsadbe nevyžadujú veľa starostlivosti. Jednou z mála potrebných činností je odburiňovanie, ktoré je vhodné načasovať ihneď po vyklíčení zemiakov. Pri sadení zemiakov do kompostu alebo slamy odburiňovanie nie je potrebné. Pri oboch metódach výsadby je však potrebné okolie rastlín pokryť dodatočnou vrstvou pôdy (kopcovanie) alebo kompostu ako náhle dosiahnu výšku cca. 30 cm. Dodatočná vrstva zabráni tomu, aby sa rastúce hľuzy vystavili slnku, čo by spôsobilo ich zozelenenie a vytváranie toxínov (solanínu), ktorý je pre ľudský organizmus jedovatý.
Ochrana pred chorobami a škodcami
Zemiaky napadá viacero škodcov a chorôb, proti väčšine však sa dá aj preventívne brániť vďaka biologických a chemických prípravkov. Zemiaky najčastejšie trpia chorobami z oblasti plesní, čo sa dá ľahko riešiť meďnatými postrekmi, dokonca aj preventívne. Len čo sa pásavka objaví, budete musieť denne alebo každý druhý deň tohto škodcu z listov a stoniek pozbierať a zlikvidovať. Ak vy alebo váš sused pestujete zemiaky rok čo rok po sebe, v tomto prípade s najvyššou pravdepodobnosťou prezimovala pásavka zemiaková na záhone, kde boli zemiaky vlani. A veľmi skoro nájde aj vňate tohtoročných zemiakov.
Zber zemiakov a správny postup
Predtým, ako sa pustíte do zberu, je dôležité zistiť, či sú zemiaky pripravené. Skoré odrody sú hotové približne 60 dní po výsadbe a môžete ich zbierať, aj keď je vňať ešte zelená. Netreba čakať, kým úplne odumrie. Vtedy sú zemiaky najchutnejšie a majú jemnú, šťavnatú konzistenciu. Zrelosť overíte jednoduchým testom: ak sa šupka pri trení prstom nezošúcha, zemiaky sú pripravené na zber. Skoré zemiaky nie sú určené na dlhodobé uskladnenie, pretože obsahujú viac vody a majú tenkú šupku, preto ich čo najskôr spotrebujte. Na rozdiel od skorých odrôd, zemiaky určené na skladovanie potrebujú čas, aby ich šupka dozrela. Preto ich zberajte až dva týždne po uschnutí vňate, ideálne v suchom období, keď je pôda sypká. Dôležité je rozlíšiť prirodzené žltnutie a usychanie vňate od príznakov plesne zemiakovej. Zber zemiakov by mal prebiehať za priaznivého počasia a pri teplote pôdy nad 8 °C. Ak vás pri predstave bohatého zberu zemiakov svrbia ruky a siahate po rýle, radšej ešte chvíľu počkajte. Tento nástroj totiž nie je vhodný, pretože ním môžete ľahko prerezať alebo poškodiť hľuzy. Namiesto toho odborníci odporúčajú použiť špeciálnu zemiakovú motyčku alebo klasickú ryciu vidlu. Vždy zapichnite nástroj do pôdy približne 30 cm od rastliny a jemne nadvihnite celý trs. Mnohé hľuzy sa vtedy uvoľnia a môžete ich jednoducho povyberať rukou. Rukami opatrne prehľadajte aj pôdu okolo rastliny, pretože niektoré zemiaky sa ukrývajú hlbšie. Všetky poranené hľuzy okamžite spotrebujte, pretože na skladovanie nie sú vhodné - rýchlo podliehajú hnilobe. Po vybratí z pôdy zemiaky nerozkladajte hneď v pivnici. Najprv ich nechajte niekoľko hodín až dní dosušiť na vzdušnom a tienistom mieste - pokojne aj vonku, ak je teplo a sucho. Správne presušenie výrazne znižuje riziko hniloby počas zimného uskladnenia. Až keď sú hľuzy suché a šupka stvrdnutá, premiestnite ich do tmavej, chladnej a dobre vetranej miestnosti.
Prečítajte si tiež: Predĺžte trvanlivosť mrkvy: osvedčené postupy
Odrody zemiakov a ich charakteristika
Zemiaky na pestovanie vyberáme podľa rôznych kritérií. Jedným z rozhodujúcich je, či chceme zemiaky pre okamžitú spotrebu, teda postupne ich zberať zo záhonu a hneď aj konzumovať, alebo či ich chceme aj dlhodobo uskladniť. Najčastejšie sa v domácnostiach, kde sa zemiaky pestujú na priamy konzum, uprednostňujú veľmi skoré, ktoré môžu byť v zemi až do augusta a ktoré sa môžu za sezónu sadiť dvakrát (v apríli a v júni). Skoré odrody je možné využiť aj na účely rýchlej produkcie konzumných zemiakov, ale ak ich necháte v pôde do septembra a majú riadne uzavretú šupku, v optimálnych podmienkach ich viete preskladniť až do ďalšieho roka. Ak chcete pestovať zemiaky na uskladnenie, siahnite po odrodách stredne skorých (prípadne pokojne aj skorých) alebo stredne neskorých. Zatiaľ čo veľmi skoré odrody sa zbierajú postupne, a to zhruba od polovice júna, niekedy aj skôr, stredne skoré a stredne neskoré zbierajte jednorazovo, niekedy v septembri až polovici októbra. Veľmi skoré odrody zemiakov potrebujú od sadby do zberu len 90 až 100 dní. Skoré odrody zemiakov sa vyznačujú vegetačnou dobou 100 až 110 dní. Stredne skoré odrody, ktorých vegetačná doba je 110 až 130 dní. Stredne neskoré odrody, ktorých vegetačná doba je 130 a viac dní.
Delenie zemiakov podľa doby zrenia:
- Veľmi skoré: Adora, Riviera, Anuschka, Impala, Flavia, Colette, Belarosa (60-100 dní)
- Skoré: Adela, Belana, Bohemia, Elfe, Julinka, Marabel, Malvina, Rosara, Sunita (100-110 dní)
- Stredne skoré: Agria, Alonso, Almonda, Bela, Concordia, Ditta, Finessa, Galata, Megan, Princesss, Red Lady, Soraya (110-120 dní)
- Poloskoré až neskoré: Antónia, Jelly, Marena, Salinero, Tosca (nad 120 dní)
Varné typy zemiakov:
- Varný typ A - šalátové zemiaky: Zemiaky sú pevné, lojovité, jemnej až stredne jemnej štruktúry, veľmi slabo až slabo múčnaté, priemerne vlhké.
- Varný typ B - prílohové zemiaky: Zemiaky tohto typu sú polopevné, teda pri varení môžu mať mierne múčnatú štruktúru. Varný typ zemiakov B je univerzálny, to znamená, že sa hodí ako príloha, do šalátov, do polievok, aj na pečenie a restovanie.
- Varný typ C - zemiaky na pyré a cesto: Pri varení tento typ zemiakov mäkne a krehne. Zemiaky typu C sú múčnaté a obsahujú najviac škrobu zo všetkých troch typov. Škrob je skvelým spojivom v cestách. Varný typ C sa teda najlepšie hodí na zemiakovú kašu, zemiakové placky alebo do cesta. A ak dostanete chuť na vyprážané hranolky, tiež siahnite po type C.
- Varný typ D: V obchodoch sa s typom D nestretnete, pretože by ste tento typ v kuchyni nevyužili. Tieto zemiaky sa používajú ako krmivo pre hospodárske zvieratá.
- Zmiešané typy: Často sa stretnete so zmiešanými typmi zemiakov AB alebo BC a pod. V takom prípade majú vlastnosti z oboch typov.
Skladovanie zemiakov a ideálne podmienky
Správne skladovanie je dôležité aj vtedy, ak si zemiaky kúpite v obchode, i keď pri vlastných je to úplne iný pocit. Uloženie na chladnom, tmavom a suchom mieste je základ správneho skladovania zemiakov. Ideálna teplota je tesne v rozmedzí 4 až 10 stupňov Celzia, pretože v teplejšom prostredí zemiaky uvoľňujú väčšie množstvá etylénového plynu, ktorý podporuje zrenie. Zemiaky tak pokračujú v dozrievaní, až kým sú už nepoužiteľné, nejedlé. Nízke teploty tento proces spomaľujú. Rovnako dôležité je, aby miesto skladovania bolo tmavé. Zemiaky, ktoré sú vystavené slnečnému žiareniu alebo fluorescenčnému svetlu, začnú vytvárať chlorofyl v koži. Suché prostredie predlžuje trvanlivosť skladovaných zemiakov. Keď sú vystavené prebytočnej vlhkosti, stanú sa živnou pôdou pre rast húb a baktérií. Pri výbere nádoby na skladovanie zemiakov hľadajte niečo, čo podporuje prúdenie vzduchu a nezachytáva vlhkosť vo vnútri. Vhodnými nádobami sú, napríklad, drôtené koše, papierové a sieťované vrecia, ale postačí aj otvorená miska, pokiaľ nie je príliš hlboká. Dôležitý je aj termín zberu zemiakov. Zemiaky sú po zbere prirodzene pokryté nečistotami a je lákavé očistiť ich, umyť. Rozhodne to však nerobte. Ak ich umyjete vodou, budú mať prebytočnú vlhkosť, čo povedie k rastu húb a baktérií. Postačí očistenie zemiakov od zeminy suchým uterákom, kefou alebo len rukou. Na prvé dva týždne po zbere nechajte zemiaky na teplejšom mieste - okolo 15 stupňov a s vysokou vlhkosťou medzi 85 a 90 percentami. Vytvrdzovanie zemiakov týmto spôsobom pomáha zahustiť ich šupku a dokonca má potenciál vyliečiť drobné rezné rany a odreniny.
Ideálna pivnica a podmienky skladovania
Zapamätajte si tri slová: TMA, CHLAD, VZDUCH.
- Tma: Absolútna tma je nevyhnutná, aby zemiaky nezačali zelenať.
- Chlad: Ideálna teplota na skladovanie je medzi 4 až 7 °C. Ak je teplejšie, začnú klíčiť. Ak teplota klesne k nule, škrob v nich sa začne meniť na cukor a zemiaky nepríjemne zosladnú.
- Vzduch: Zemiaky potrebujú dýchať. Skladujte ich v drevených latkových debničkách alebo v priedušných vreciach (napr. z vrecoviny). Nikdy ich nedávajte do igelitových tašiek alebo nepriedušných nádob.
Ako skladovať, aby neklíčili
Chladný, tmavý a vzdušný priestor je základ. Teplota okolo 4-6 °C brzdí klíčenie, pritom nespôsobí výrazné „osladenie“ škrobov ako pri príliš nízkych teplotách. Vyhnite sa plastovým vrecám bez vetrania; lepšie fungujú priedušné vrecia a bedničky. Zemiaky nedávajte k jablkám ani k cibuli - etylén z plodov a prchavé látky z cibule urýchľujú neželané zmeny.
Pestovanie zemiakov v tráve
Pestovanie zemiakov v tráve je pomerne neobvyklá, ale napriek tomu účinná metóda, ako získať skvelú úrodu zemiakov s minimálnou námahou. Najprv musíte zvoliť vhodné miesto na pestovanie zemiakov. Vyberte si miesto, ktoré má dostatok slnka a kde je dobrá drenáž, aby zemiaky mohli dobre rásť. Následne môžete začať s vrstvením. Vrstvy by mali byť asi 15-20 cm vysoké a môžu obsahovať rôzne materiály, ako sú tráva, seno, piliny, lístie alebo dokonca kompost. Po vytvorení vrstiev môžete začať pridávať zemiaky. Je dôležité nezabudnúť ich rozložiť rovnomerne po celej ploche. Ak máte zemiaky s klíčkami, môžete ich zasadiť priamo do vrstiev, ale ak nie, môžete ich nechať chvíľu na slnku, aby vyklíčili. Po pridaní zemiakov môžete pokračovať s ďalšími vrstvami. Počas rastu zemiakov je dôležité udržiavať vrstvy vlhké, ale nie premokrené. Po zhruba 100 dňoch by mali byť zemiaky pripravené na zber. Pokiaľ neviete, kedy je správny čas na zber, môžete si vyskúšať ľahké hmatanie na zem, kde by mali byť zemiaky. Úroda by mala byť vykonávaná opatrne, aby sa zemiaky nepoškodili. Pestovanie zemiakov v tráve môže byť skvelou alternatívou pre tých, ktorí nemajú prístup k záhrade alebo nemajú čas na tradičné spôsoby pestovania. Ak chcete vyskúšať pestovanie zemiakov v tráve, nebojte sa experimentovať s rôznymi vrstvami a materiálmi. Majte na pamäti, že pestovanie zemiakov v tráve je metóda no-dig, čo znamená, že nie je potrebné kopať hlboko do zeme.
Prečítajte si tiež: Ako správne skladovať detskú stravu?
Pestovanie zemiakov vo vreciach a kvetináčoch
Ďalšou možnosťou na pestovanie zemiakov, najmä na malých záhradkách, je pestovanie vo vreciach. Nezaberie vám miesto na záhrade, vrecia môžete mať postavené aj na betóne, chodníku a pod. Vrecia môžu byť jutové alebo z netkanej textílie. Existujú aj vrecia, ktoré majú v spodnej časti odopínateľný otvor, aby ste mohli zemiaky žať pohodlne zospodu. Vo vreciach musíte tiež zemiaky častejšie hnojiť, pretože im dôjdu živiny z pôdy. Zemiaky sadíme do vreca po 1 až 3 hľuzách (podľa veľkosti vreca), do hĺbky asi 20 cm, vrecia nechávame otvorené. Podobným spôsobom môžete pestovať zemiaky aj v kvetináčoch. Odporúčame väčšie kvetináče, napríklad s priemerom okolo 30 cm v hornej časti. Do každého kvetináča nasypte drenážnu vrstvu z …