Úvod
Spotreba zeleniny a zeleninových výrobkov na Slovensku je dlhodobo na nízkej úrovni. Táto situácia má viacero aspektov, ktoré je potrebné preskúmať, vrátane sebestačnosti, produkcie, pestovaných druhov, ekonomických dopadov a možností na zlepšenie.
Nízka sebestačnosť a jej dôsledky
Keby sme sa spoliehali len na zeleninu od našich farmárov, ročne by sme jej zjedli len štvrtinu v porovnaní so súčasnosťou. Nízka sebestačnosť má aj ekonomické dopady, pretože väčšinu zeleniny musíme doviezť. Ministerstvo pôdohospodárstva konštatuje, že spotreba zeleniny a zeleninových výrobkov na obyvateľa je na Slovensku dlhodobo nízka. Podľa odporúčaní by mal každý z nás každoročne skonzumovať zhruba 127 kilogramov zeleniny. Situačná správa meria aj sebestačnosť v jednotlivých druhoch zeleniny, čiže koľko zo spotreby pokrýva domáca produkcia. Agrorezort odhaduje, že vďaka samozásobovaniu je sebestačnosť v zelenine na úrovni 51 percent.
Produkcia zeleniny a trendy
Celkovo sa na Slovensku za rok využije - čiže priamo spotrebuje alebo spracuje - bezmála 700 tisíc ton zeleniny. Dobrou správou ale je, že produkcia zeleniny na farmách v čase pomalými krokmi rastie. Ešte v roku 2019 slovenskí poľnohospodári z ornej pôdy zozbierali len 125 tisíc ton, o štyri roky neskôr už 143 tisíc ton. To je vďaka lepším úrodám ale hlavne preto, že farmári pestujú zeleninu čoraz viac.
Pestované druhy zeleniny
U väčšiny druhov zeleniny vidieť klesajúci trend: kapusta, petržlen, uhorky, rôzne šaláty, či karfiol - všetky sa pestujú na čoraz menších plochách. V kontexte slovenského poľnohospodárstva je ale zelenina ako kvapka v mori. Nepestuje sa totiž ani na jednom percente celkovej výmery ornej pôdy. Tak zoberme si napríklad mrkvu. Tá sa pestuje na 488 hektároch, čo stačí na pokrytie štvrtiny spotreby na Slovensku. Takto by sa dalo pokračovať.
Ekonomické aspekty a zahraničný obchod
Často sa preto hovorí o tom, že slovenské poľnohospodárstvo by sa malo preorientovať z pestovania základných plodín - pšenice, kukurice, repky, či slnečnice - na ovocie a zeleninu. Zeleninári by ju ale mohli pestovať aj na väčších plochách a svoju výrobu vyvážať do zahraničia. V toku 2023 sa takto zo Slovenska vyviezlo bezmála 65 tisíc ton zeleniny. Saldo zahraničného obchodu v zelenine je ale stále obrovské.
Prečítajte si tiež: Živnosť a spracovanie rýb
Podpora pestovania zeleniny
Tá začala až po roku 2023. A s ňou sa zvýšila aj podpora pestovania zeleniny. Slovenským pestovateľom by ale ešte viac pomohla investičná podpora - do závlah, zberu, skladovania či spracovania.
Prečítajte si tiež: Inšpirácie pre Denné Menu
Prečítajte si tiež: Biologička Jane Goodall zomrela