Otrava hubami patrí medzi pomerne časté a potenciálne závažné intoxikácie. Najčastejšie sa s ňou stretávame počas sezóny zberu húb, ktorá trvá od apríla až do novembra. Dôvodom je predovšetkým nekontrolovaný zber húb hubármi-amatérmi a nedostatočné vedomosti laickej verejnosti o rozlišovaní jedlých a jedovatých druhov. Rozdiely medzi nimi sú občas minimálne, čo môže viesť k fatálnym omylom.
Prečo dochádza k otrave hubami?
K otrave hubami dochádza pomerne často. Nebezpečenstvo spočíva v nedostatočnej informovanosti hubárov-amatérov s toxicitou jednotlivých druhov húb. Tie sa delia na silne toxické, toxické a škodlivé. Ich toxicita spočíva jednak v toxínoch obsiahnutých priamo v konkrétnej hube, či v rozpadových produktoch. Tie vznikajú pri nesprávnom skladovaní alebo príprave jedla. Človek si môže uškodiť aj pri požití jedlej, ale starej, plesnivej huby alebo huby napadnutej nejakým parazitom. Menej častým fenoménom je ich znečistenie zvieracími exkrementami alebo postrekom.
Zdravotné problémy však nemusia nastať iba po požití jedovatej huby. Aj tie jedlé pôsobia za určitých okolností na človeka toxicky.
Myslieť na otravu hubami by sme mali vždy, ak sa objavia neobvyklé zdravotné ťažkosti po ich konzumácii.
Typy otráv hubami a ich rozdelenie
Existuje veľké množstvo jedovatých húb a priotrávenie sa s každou z nich má svoje špecifiká. Na zosumarizovanie nám slúži kategorizácia jednotlivých typov otráv, ktorá ich rozdeľuje na základe prevládajúcich príznakov. Zužuje nám okruh podozrivých húb a je jednoduchšie oddiferencovať, ktoré konkrétne druhy mohli intoxikáciu spôsobiť. Samozrejme sú aj podrobnejšie a detailnejšie odborné klasifikácie. Napriek rôznym kategorizáciám je veľa otráv, ktoré sú kombinované a preto klinika nemusí presne zodpovedať konkrétnej kategórii.
Prečítajte si tiež: Ako vypočítať množstvo jedla
Každá huba obsahuje iné druhy toxínov, a preto sa aj príznaky značne líšia. Takisto k prejavom otravy nemusí dôjsť okamžite. Niektoré intoxikácie nastupujú aj s niekoľkohodinovým až dňovým odstupom. Preto treba vždy myslieť spätne na to, že sme jedli huby, i keď to bolo pred týždňom. Huby delíme na jedlé, toxické a silne toxické.
1. Hepatotoxický typ otravy
Hepatotoxický typ otravy je jedným z najnebezpečnejších typov otráv. Toxíny priamo poškodzujú pečeň, čo môže viesť k ťažkému toxickému poškodeniu pečene a následnej hepatálnej kóme so smrťou pacienta.
Pôvodca: Najnebezpečnejšou hubou spôsobujúcou poškodenie pečene je muchotrávka zelená (Amanita phaloides), ktorá sa často zamieňa za šampiňóny.
Muchotrávka zelená obsahuje zmes peptických jedov (amatoxín, falotoxín), ktoré sa vzhľadom na dlhú latenčnú fázu úplne vstrebávajú do tela. Doba latencie je až 8 až 12 hodín. Latencia = doba oneskorenia nástupu ťažkostí a príznakov otravy. Jedna plodnica váži 30 až 60g, pričom na usmrtenie dospelého človeka cca s váhou 60kg stačí 50g tejto huby. Najohrozenejšie sú deti pretože im stačí menšia dávka. U tehotných hrozí poškodenie plodu a u dojčiacich mamičiek sa vylučujú toxíny do materského mlieka, čo môže spôsobiť smrť dieťatka.
Prejavy:
- Celková slabosť, malátnosť, zimnica, búšenie srdca a ťažoba
- Silné bolesti hlavy, závrate a hučanie v ušiach
- Bolesti v oblasti žalúdka prechádzajúce na celé brucho
- Nevoľnosť, nauzea, zvracanie a hnačky (príznaky gastroenteritického typu otravy)
- Horror mortis (tvár pred smrťou): zoslabnutosť, nevládnosť, výrazná bledosť, hypotermia, studený a lepkavý pot, vpadnutá tvár, zostrené črty, špicatý nos
- Po cca 3 dňoch (ak pacient prežije) bolesti v oblasti pečene (pod pravým rebrovým oblúkom)
- Zmena farby kože z bledej na ikterickú (žltú)
- Neliečený pacient zomiera na zlyhanie pečene
Úmrtnosť pri otrave muchotrávkou zelenou u dospelých predstavuje približne 30 až 40 percent, u detí až 80 percent.
Prečítajte si tiež: Gastronomická scéna
2. Neurotoxický typ otravy
Neurotoxický typ otravy je druhým najzávažnejším typom otravy hneď po hepatotoxickom.
Pôvodca: Spôsobujú ho indolové neurotoxíny obsiahnuté v niektorých druhoch húb. Hlavným predstaviteľom je muchotrávka červená (Amanita muscaria). Z muchotráviek je to ďalej muchotrávka citrónovožltá (Amanita citrina), muchotrávka porfýrovosivá (Amanita porphyria) a muchotrávka tigrovaná (Amanita pantherina). Vyvoláva ju aj strmuľka stuchnutá (Clitocybe galinacea), vláknica modrozelenohlúbiková (Inocybe aeruginascens), prášnica lúpavá (Lycoperdon candidum), kapucňovce (Conocybe), šupinovce (Gymnopilus), prilbičky (Mycena), holohlavce (Psilocybe), zvonovce (Panaeolus) či golierovky (Stropharia).
Väčšina z húb obsahujúcich neurotoxíny (nie však všetky) sa vyskytujú v dobre hnojených pôdach (exkrementy, rozkladajúce sa zvyšky rastlín). Toxíny, ktoré obsahujú sa považujú za analógy (náhrady) serotonínu (hormón šťastia) a majú podobné účinky ako LSD. Používajú sa aj vo výskume a v psychiatrii na výrobu liečiv. Často krát sú zneužívané takzvanými hubičkármi (mykotoxikomani), ktorí vplyv neurotoxínov zneužívajú na navodenie rôznych stavov (v minulosti šamani). Intoxikácia niektorými hubami s indolovými neurotoxínmi sa však neraz končí smrťou práve u zneužívateľov, keďže pomer toxínov pôsobiacich na centrálnu nervovú sústavu je v jednotlivých hubách rôzny.
Prejavy:
- Poruchy vnímania (prevažne v zrakovej a sluchovej rovine):
- Najskôr vidia neobvykle dobre do diaľky, farby sú intenzívnejšie a zlepšuje sa aj sluchová ostrosť
- Neskôr dochádza k poruchám odhadu vzdialenosti, k zmenám vnímania predmetov, osôb a tvarov
- Pri zatvorení očí sa objavujú pseudohalucinácie (iskry, blesky, svetlá, farby alebo aj rôzne predmety)
- Pseudohalucinácie pretrvávajúce aj po otvorení očí sú známkou ťažkej intoxikácie
- Točenie hlavy, poruchy stability a koordinácie pohybov
- Búšenie srdca, nevoľnosť, slabosť, nauzea, dávenie, sucho v krku
Zvracanie sa takmer nevyskytuje.
3. Gastroenteritický typ otravy
Gastroenteritický typ otravy je zároveň najčastejším typom, pretože ho spôsobuje najväčšie množstvo húb.
Prečítajte si tiež: Postup solenia rýb
Pôvodca: Patria sem napríklad niektoré druhy pečiarok (Agaricus), plávok (Russula), čírovka mydlová (Tricholoma saponaceum) a rýdzik kravský (Lactarius torminosus).
Zákernosť spočíva v tom, že aj ostatné typy otráv sa okrem svojich základných klinických prejavov môžu manifestovať aj príznakmi poškodenia tráviaceho ústrojenstva. Smerodatné je posúdiť, či má pacient iba izolované tráviace ťažkosti alebo sú prítomné aj iné symptómy, typické pre ostatné typy otráv. V podstate sa nejedná o intoxikáciu ako takú, ale skôr by sa dalo povedať, že je to podráždenie trávenia. Pacienta neohrozuje priamo na živote a stav sa zlepšuje spontánne.
Prejavy:
- Toxická gastroenteritída (zápalová reakcia žalúdka a čriev)
- Nevoľnosť
- Nauzea (pocit na vracanie)
- Úporné zvracanie
- Krútivé pohyby čriev
- Kŕčovité bolesti brucha
- Hnačky
Nebezpečná je u starších ľudí rýchlym vznikom dehydratácie, ktorá ich ohrozuje.
Podobné symptómy ako majú gastroenteritické typy otravy hubami pozorujeme aj pri niektorých otravách jedlom alebo aj vodou. Klinický priebeh je veľmi podobný salmonelóze, brušnému týfusu, E.Coli - teda hnačkovitým ochoreniam typickým pri faraónovej pomste.
Príznaky otravou hubami (gastroenteritického typu) patria zvracanie, hnačka, bolesti brucha, ktoré sa objavia do štyroch až šiestich hodín po ich zjedení.
4. Vazotoxický (koprínový) typ otravy
Vazotoxický typ otravy je charakteristický tým, že vzniká iba pri kombinácii požitia za normálnych okolností jedlej huby s alkoholom.
Pôvodca: Spôsobuje ju hnojník atramentový (lat. Coprinus atramentaria) ale aj iné druhy hnojníkov ako napríklad hnojník striebristý (Coprinus alopecia), hnojník ligotavý (Coprinus micaceus), hnojník strakatý (Coprinus picaceus) alebo hríb zavalitý (Boletus torosus).
Obsahujú látku zvanú koprín, ktorej názov je odvodený od samotného pomenovania hnojníka, pretože práve v ňom bola po prvýkrát zistená. Koprín je inhibítorom (spomaľovačom) enzýmu acetaldehydrogenázy, pričom spomalením prípadne zastavením tohto enzýmu sa v pečeni tvorí nadbytok acetyldehydu. Ten by sa mal za normálnych okolností ďalej metabolizovať na kyselinu octovú, čo sa pri koprínovej otrave nedeje. Hladina acetyldehydu sa zvyšuje aj v krvnom obehu a dochádza ku klinickým prejavom otravy.
Prejavy:
- Včasná intoxikácia (doba latencie od niekoľkých minút až po cca 3 - 4 hodiny)
- Nadmerné prekrvenie kože (začervenanie prevažne tváre a krku)
- Prudký pokles krvného tlaku (možný kolaps)
- Zrýchlená a niekedy nepravidelná akcia srdca (poruchy srdcového rytmu)
- Búšenie srdca, pocit nedostatku vzduchu, triaška
- Vegetatívne symptómy (nadmerné potenie, nevoľnosť, nauzea, zvracanie, točenie hlavy)
Čo robiť pri podozrení na otravu hubami?
- Myslite na možnosť otravy: Ak sa u vás alebo u niekoho vo vašom okolí objavia ťažkosti po konzumácii húb, vždy myslite na možnosť otravy.
- Vyvolajte zvracanie: Ak od konzumácie húb neuplynulo viac ako 30 minút, vyvolajte zvracanie, aby ste odstránili nestrávené zvyšky húb a toxíny z tela (nikdy nevyvolávajte zvracanie u človeka s poruchou vedomia!).
- Užite čierne uhlie: Po vyvrátení užite čierne uhlie, ktoré pohltí zvyšky toxínov z tráviaceho traktu.
- Zvýšte príjem tekutín: Pite veľa tekutín, aby ste urýchlili vyplavovanie vstrebaných toxínov a predišli dehydratácii.
- Vyhľadajte lekársku pomoc: Bezodkladne vyhľadajte lekársku pomoc.
Pri podozrení na otravu hubami sa nesmie nikdy postihnutej osobe podávať alkohol ani mlieko, ktoré urýchľujú vstrebávanie toxínov a telu môžu ešte viac uškodiť.
Ako zamedziť otrave hubami?
- Ak nie ste skúsený hubár, kupujte huby radšej v obchode.
- Ak sa vyberiete do lesa, choďte so skúseným hubárom, ktorý pozná rozdiely medzi jedlými a jedovatými druhmi.
- Nazbierané huby dôkladne očistite a roztrieďte.
- Prekontrolujte každú neznámu hubu v knihe alebo na internete.
- Dodržiavajte správne spôsoby skladovania a prípravy jedál z húb.
- Zbierajte iba huby, ktoré stopercentne poznáte.
- Nezbierajte mladé, zaparené alebo príliš staré huby.
- Zbierajte huby, ktoré sú vo svojej optimálnej zrelosti - pevné, zdravé a bez známok poškodenia či hniloby.
- Huby pred varením dôkladne očistite od hliny, ihličia alebo lístia.
- Huby nenamáčajte príliš dlho - majú schopnosť nasávať vodu.
- Huby nevarte príliš dlho - môžu stratiť svoju jemnú textúru.
- Nekombinujte huby s alkoholom!
Otrava aj jedlými hubami?
Konzumenti sa môžu otráviť aj jedlými hubami. Otrava hubami môže vzniknúť aj pri požití jedlých húb, ak na konzumáciu boli použité staré a nahnité huby, alebo boli nesprávne skladované. Vtedy ide o tzv. Tento typ otravy je pri hubách podľa nej veľmi častý, ale s dobrou prognózou. Spôsobujú ho aj niektoré druhy plávok, pečiarok, hríb satanský či rýdzik kravský.
Otrava hrozí taktiež pri nevhodnom uskladnení húb alebo nedostatočnou tepelnou úpravou.
Záver
Otrava hubami je vážny stav, ktorý si vyžaduje rýchlu a adekvátnu reakciu. Dôležitá je prevencia, správne rozpoznávanie húb a dodržiavanie zásad bezpečnej konzumácie. V prípade akýchkoľvek ťažkostí po konzumácii húb neváhajte vyhľadať lekársku pomoc.