Program Medzinárodnej ceny vojvodu z Edinburghu (DofE) je platforma, ktorá umožňuje mladým ľuďom rásť, rozvíjať svoje zručnosti a dosahovať svoje ciele. Prostredníctvom príbehov účastníkov, mentorov a vedúcich programu môžeme lepšie pochopiť jeho význam a vplyv na životy mladých ľudí na Slovensku. Tento článok sa zameriava na inšpiratívne príbehy jednotlivcov zapojených do DofE, ich skúsenosti a prínos, ktorý program prináša nielen im, ale aj ich komunitám.
DofE ako Inšpirácia pre Osobný a Profesionálny Rast
Marek Slávik, manažér v ČSOB, sa do programu DofE zapojil ako mentor v rámci rozvojového programu ČSOB - TalentPool. Jeho motiváciou bola možnosť rozvíjať nielen svoje sociálne a manažérske zručnosti, ale aj pracovať s mladými a osvojiť si ich mentalitu. "Myšlienka DofE ma očarila hneď na prvé počutie," hovorí Marek, ktorý o programe predtým nepočul. Aj po absolvovaní programu TalentPool zostal dobrovoľným mentorom mladých Dofákov už piaty rok. Počas tohto obdobia sprevádzal účastníkov k úspešnému koncu DofE na všetkých troch úrovniach a je prvým lídrom z biznisu, ktorý mentoroval dvoch absolventov najnáročnejšej, zlatej úrovne.
Mentorovanie v programe DofE je podľa Mareka prínosné pre obe strany. "Trúfnem si povedať, že mi to výraznou mierou pomohlo stať sa manažérom v ČSOB. Účasť v tomto programe je pre mňa osobne veľký úspech, nakoľko všetci moji Dofáci svoje úrovne úspešne dokončili," popisuje Marek vplyv DofE na jeho profesionálny život. Práca s rozvíjajúcimi sa mladými osobnosťami je pre neho veľmi obohacujúca a naučil sa hlavne trpezlivosti. Uvedomil si, že aj Dofáci sú zaneprázdnení a nemajú vždy kapacitu odpovedať mu ihneď. Aj vďaka tejto skúsenosti teraz dokáže svojim kolegom dať potrebný priestor na plnenie jednotlivých cieľov bez zbytočného stresu a súrenia.
Základom väčšiny medziľudských vzťahov je komunikácia, čo platí aj v programe DofE. "Prístup k Dofákom je veľmi individuálny. Niekto preferuje stanovený režim, napríklad mesačný check-up, iný funguje spontánnejším spôsobom a ozve sa kedykoľvek uzná za vhodné," vysvetľuje Marek svoj prístup v komunikácii s Dofákmi. Nastavenie mentora podlieha aj tomu, či chce pracovať jednotlivo alebo skupinovo. "Dofákov som vždy oslovil prvý a zistil od nich, ako si našu komunikáciu predstavujú," vraví: "Mám ale jedno pravidlo. Odteraz je iniciatíva na vás. Vy chcete úspešne absolvovať DofE. Ja som vám k dispozícii a rád vám pomôžem, ale nebudem vás do toho nútiť a naháňať." Zo začiatku je kontakt s Dofákmi častejší, najmä pri vyberaní aktivít a nastavovaní cieľov. Následne rola DofE mentora zaberie Marekovi hodinu až dve týždenne: "Dovolím si povedať, že toľko času dokáže investovať každý."
"Doteraz si živo pamätám nervozitu, ktorá ma obliala, keď som sa rozhodol zapojiť sa do programu DofE ako mentor. Nechcel som byť mládeži zlým príkladom," spomína Marek. "Bolo to však asi najlepšie rozhodnutie v mojom živote," bez váhania konštatuje manažér.
Prečítajte si tiež: Prínosy ľanových semienok a tvarohu pre zdravie
DofE na Školách: Príbeh Lucie Hrúzovej
Lucia Hrúzová, Vedúca DofE na Gymnáziu bilingválnom T. Ružičku v Žiline, vyučuje anglický jazyk a do programu DofE je zapojená od jeho začiatku na Slovensku v roku 2016. Prvým impulzom zapojiť sa do programu DofE bolo vyskúšať niečo nové. "Keď som zistila, o čom DofE je, povedala som si, že je to ako stvorené pre našich žiakov," hovorí Lucia. Po odskúšaní programu sa v tom utvrdila a jej očakávania sa neustále napĺňajú. Zo začiatku chceli mladých ľudí motivovať, aby sa venovali aj iným aktivitám, ako učeniu a škole. Štúdium na ich škole je náročné, ale študentský život by nemal byť len o učení sa na písomky. Práve DofE im dáva možnosť venovať sa aj iným aktivitám a rozvíjať sa rôznymi smermi. "Myslím si napríklad, že bez DofE by sa väčšina študentov nezapojila do dobrovoľníckej práce. Veľmi ma teší, že si popri všetkých aktivitách naši študenti nájdu čas na DofE a plnia si svoje ciele a sny," dodáva Lucia.
Ako koordinátorka komunikuje s Národnou kanceláriou, s regionálnym koordinátorom a s kolegami, vedúcimi a expedičákmi. Okrem toho je aj vedúcou a vedie Dofákov programom. Pokiaľ ju požiadajú, býva aj mentorkou pre jednotlivé aktivity. Aby toho nebolo málo, je tiež školiteľkou a hodnotiteľkou dobrodružných expedícií. Pripravuje Dofákov a chodí s nimi na expedície. Na škole sú štyria expedičáci a dve školiteľky. Spolu sú v tíme šiesti, z toho tri vedúce. Avšak, podľa Lucie sa bez podpory vedenia na škole DofE udržuje veľmi ťažko. Preto je vďačná, že túto podporu na gymnáziu majú.
DofE ju nabíja energiou a motivuje púšťať sa do nových vecí a dávať si výzvy. Rada sa s Dofákmi rozpráva o ich progrese, čo im robí problémy a ako sa im darí. Je to iný druh rozhovorov ako počas vyučovacích hodín a to motivuje aj ich. DofE a NK ponúkajú vzdelanie aj jej. Majú rôzne školenia a workshopy, a to ju tiež dobíja energiou, aby v tom pokračovala. Teraz už cíti za DofE na ich škole zodpovednosť a nechce sa tomu otočiť chrbtom. Venovala tomu už veľa času a stálo ju to veľa námahy, ale všetko to stojí za to a určite nemá v pláne prestať.
Lucia má množstvo príbehov, na ktoré nezabudne a nie je jednoduché vypichnúť jeden konkrétny. Každopádne ju veľmi teší, že niektorí ich absolventi sú aj naďalej v kontakte s DofE. Patrí medzi nich Terka Mičechová, ktorá robila na ich škole DofE aj DofE Ambasádorku. Terezka je teraz členkou Národnej Kancelárie a má pod palcom Ambasádorský program. Okrem nej chodila na ich školu aj terajšia regionálna programová manažérka Magda. Aj keď vtedy ešte DofE na ich škole nebolo, pevne verí tomu, že aj ich gymnázium malo vplyv na to, ktorým smerom sa v živote ubrala. V rámci aktuálnych príbehov práve mentoruje Dofáčku, ktorá má ako dobrovoľnícku aktivitu doučovanie. Bolo zaujímavé počúvať jej reflexiu, čo jej táto skúsenosť dala do života. Priznala si, že učenie niekoho iného a posúvanie informácií je veľkou zodpovednosťou. Ocenila aj prácu učiteľov a to jej dodalo ďalšiu motiváciu.
Pomoc Vietnamskej Rodine: Príbeh Ingrid Kovalskej
Vysokoškoláčka Ingrid z Vranova nad Topľou sa pred pár rokmi zoznámila s vietnamskou rodinou, ktorá prišla do Európy začať nový život, no nevedela ani anglicky, ani slovensky. Preto sa rozhodla dobrovoľne im pomôcť. "S mojou pomocou dnes ovládajú základy slovenčiny a môžu si začať budovať nové priateľstvá a zázemie na Slovensku," skromne priznáva mladá Slovenka, ktorá sama pozná pocit nových začiatkov v cudzej krajine. Aj za túto dobrovoľnícku aktivitu získala Ingrid medzinárodnú cenu vojvodu z Edinburghu (DofE).
Prečítajte si tiež: Prevencia chorôb pomocou chia semienok a kajenského korenia
Ingrid Kovalská je jednou zo 116 mladých ľudí, ktorí si prebrali svoje zlaté ocenenie vojvodu z Edinburghu (DofE) v Primaciálnom paláci za prítomnosti britského veľvyslanca či rôznych známych osobností. Tento výnimočný úspech sa podarí len 3% zo zapojených študentov do tohto medzinárodného programu.
S doučovaním slovenčiny nemala Ingrid žiadne skúsenosti, ale pri ponuke doučovať vietnamskú matku s dvoma dcérami neváhala ani minútu. Keďže nevedeli ani anglicky, ani slovensky, zo začiatku museli rozprávať s pomocou prekladača. Jedine staršia osemnásťročná dcéra mala v priebehu predošlého roka nejaké doučovanie: "To však bolo chaotické a bez postupnosti, a tak som ich učila všetky tri spolu od úplných základov," dodáva mladá študentka.
Vďaka vietnamskému kamarátovi z Čiech dokázala zostaviť študijný plán tak, aby pre nich boli prvé kontakty so slovenčinou zorganizované a príjemné. "Používala som obrázky, aby si vybudovali slovnú zásobu podstatných mien a slovies, ako keď sa malé deti učia nový jazyk," vysvetľuje Ingrid. Keď už ovládali základné tvary podstatných mien, prešli na skloňovanie vo všetkých rodoch, vzoroch a číslach: "Vietnamčina nič takéto nepozná. Boli šokované, keď zistili, koľko slovných tvarov máme v našom jazyku, a keď uvideli hrúbku nášho vreckového slovníka," spomína Ingrid.
Naučiť sa nový, diametrálne odlišný jazyk od základov však vôbec nie je jednoduché. "Obdivujem ich odhodlanie a motiváciu. Naozaj sa chceli slovensky naučiť a snažili sa najlepšie, ako mohli. Vďaka ich pevnej vôli sa vypracovali na úroveň A2," popisuje svoje zverenkyne doučovateľka. "Najkrajším momentom bolo, keď sme si začali rozumieť," vysvetľuje mladá Vranovčanka, "keď namiesto samostatných slov, ako napríklad unavená, začali používať jednoduché vety." V tom momente si uvedomila, že sa zbližujú aj bez potreby prekladača.
Vo Vranove nad Topľou mali obchod s oblečením a postupom času si otvorili vietnamskú reštauráciu: "Verím tomu, že sa k tomu odhodlali aj vďaka ich lepšej znalosti slovenčiny." Teraz už sa nemusia báť žiť nový život ďaleko od rodiny a svojej kultúry.
Prečítajte si tiež: Čierne horčičné semienka: Recepty a tipy
Účasť na všetkých troch úrovniach programu DofE pomohla Ingrid dostať sa aj na jej vysnívanú vysokú školu. "Ako aktivitu v talente som si zvolila kreslenie a pripravovala som sa na príjimačky na multimediálny dizajn na Zealand v Copenhagene," s úsmevom hovorí prijatá vysokoškoláčka. Vďaka programu nadobudla nové zručnosti a lepšie spoznala samú seba. "Na expedícii som si uvedomila, že som bojovníčka a pri rozvoji talento som zistila, že som oveľa kreatívnejšia, ako som si pôvodne myslela," vymenúva. "Aj ciele, ktoré sa mi pôvodne zdali nedosiahnuteľné som si dokázala vďaka programu DofE splniť.
Soňa Kmeťová: Od Spevu k Zlatej Cene DofE
20-ročná Soňa Kmeťová skoro dva roky pracovala na svojom talente a komplexne sa rozvíjala. Za svoju vytrvalosť, cieľavedomosť a vnútornú motiváciu si prebrala spolu s ďalšími mladými zlatú Medzinárodnú cenu vojvodu z Edinburghu. Soňa je jednou z mladých ľudí, ktorí si preberajú významné ocenenie: Medzinárodnú cenu vojvodu z Edinburghu (skrátene DofE). Spieva o vojne na Ukrajine, ktorá sa jej ako mladého človeka veľmi dotkla. Hudba je jeden zo spôsobov, ako sa s touto situáciou, ktorá traumatizuje celú spoločnosť, vyrovnáva. Už nie si u mňa viac vítaný, spieva Soňa v závere pesničky. "Vojnu u susedov beriem ako veľké zlyhanie ľudstva," dodáva.
"DofE ma vycibrilo v sebadisciplíne, naučilo ma manažovať si čas a vytvoriť si priestor na hudbu, ktorú som vždy milovala. A naopak aj na šport, ktorý nikdy nebol mojou silnou stránkou," vysvetľuje mladá Martinčanka, ktorá so svojou piesňou vystúpila aj na Zlatej ceremónii v Primaciálnom paláci.
K spevu sa dostala tak trochu náhodou - v druhý deň strednej školy ju totiž jej nová triedna učiteľka na hodiny prihlásila. A prečo? Soňa pri predstavovaní spomenula, že rada spieva. "Vždy som spev milovala, no nikdy som nemala odvahu sa mu viac venovať." Odvaha, ale naopak jej triednej nechýbala. Začala teda chodiť na ZUŠku, postupne sa pridala sa do školskej kapely, ktorej pomáhala aj ako dobrovoľník a nakoniec začala spievať aj v eventovom zoskupení s názvom Surprise. "Predtým som bola veľmi hanblivá, teraz si potlesk už užívam," vysvetľuje zlatá absolventka DofE. "To, že som mala počas DofE podporu mentora a vedúceho mi veľmi pomohlo." So svojím vedúcim spolupracuje aj teraz, keď už je mimo školy. Soňa si sama píše si texty aj komponuje hudbu.
Čo bola pre Soňu jej najväčšia výzva v Dofe? "Jednoznačne expedícia," pomenuje rázne. "Vyžadovala si dlhé, konkrétne plánovanie a skupinovú prácu. A vďaka DofE som sa dokopala k tomu, čo by som asi inak nerobila - nocovala som tri dni v prírode." Tým trom dňom predchádzala poctivá príprava, plný batoh, ktorý bol väčší ako ona. "Najťažšie na expedícii bolo zbaliť sa a prežiť tri dni bez sprchy," spomína so smiechom. Tím štyroch dievčat sa rozhodol na pltiach splavovať Hron! "Ani jedna z nás to predtým nerobila, ale keď už to má byť DofE výzva, tak sme chceli zažiť niečo poriadne," uzatvára tému expedície.
Keďže Medzinárodná cena vojvodu z Edinburghu komplexne rozvíja charakterové vlastnosti, Soňa musela v rámci tejto svojej cesty zlepšovať aj svoju kondíciu a športovať. Vybrala si jogu. "Nie som veľmi na dynamické cvičenia, takže joga mi vyhovovala, učila som sa meditovať a zlepšovať svoju flexibilitu. Vôbec neinklinujem k športu, ale práve DofE ma naučilo ako to zaradiť do môjho života a ukázalo mi, že je dôležité starať sa o svoje telo." A veľkým prínosom pre ňu bolo, že vďaka pravidelným zápiskom mala prehľad o tom čo robí a vedela si to dodatočne reflektovať. "Vďaka tomu som si uvedomila, čo všetko som vlastne dokázala. Odvtedy si všetko zapisujem do diára, aby som sa vedela vrátiť k mojim zážitkom aj aktivitám," dodáva držiteľka zlatej ceny.