Rozvoj slovenského vidieka neodmysliteľne súvisí s využívaním prírodných zdrojov. Avšak, slovenské poľnohospodárstvo uviazlo v 80. rokoch minulého storočia. Zatiaľ čo celosvetové hektárové úrody obilnín sa odvtedy zdvojnásobili, na Slovensku stagnujú. Súčasný stav poľnohospodárstva v Slovenskej republike (SR) je „nelichotivý“. V sektorovej štruktúre patrí poľnohospodárstvo k primárnemu sektoru ekonomiky, ktorý produkuje základné suroviny a materiály. Pôda, práca a kapitál sú kľúčové výrobné faktory. Slovensko má v sume výrobných faktorov potenciálnu konkurenčnú výhodu. Napriek tomu je slovenské poľnohospodárstvo podľa kľúčových ekonomických ukazovateľov jedno z najhorších v celej Európskej únii.
Aktuálny Stav Slovenského Poľnohospodárstva
Slovensko by malo mať obrovskú konkurenčnú výhodu vďaka ekonomickým úsporám z rozsahu. Priemerná farma v EÚ obhospodaruje necelých 50 hektárov pôdy, zatiaľ čo na Slovensku je priemerné družstvo až 11-násobne väčšie. Napriek tomu, údaje z Eurostatu za rok 2013 ukazujú, že v poľnohospodárskej produkcii zaostávame v porovnaní s priemerom EÚ o polovicu, konkrétne o 48 %. Zaostávanie v produkcii oproti referenčným krajinám dosahuje až 62 %. Čistý zisk z podnikania na 1 ha obhospodarovanej pôdy predstavuje v SR iba 21 eur, čo je iba 4 % z priemerného hektárového zisku v EÚ, ktorý dosahuje 539 eur. Zisk na 1 hektár na Slovensku predstavuje 359 eur, v EÚ je to priemerne 866 eur. Čistá pridaná hodnota na 1 hektár na Slovensku predstavuje 138 eur, pričom priemer v EÚ dosahuje 596 eur. Slovensko dosahuje nízku úroveň poľnohospodárskej produkcie a nízku úroveň ziskovosti, čo zásadne limituje možnosti investícií a zamestnávania.
Potravinová Sebestačnosť: Mýty a Realita
„Potravinová sebestačnosť“ je obľúbené heslo, často zneužívané v politickom marketingu. Z pohľadu environmentalistov je koncept potravinovej sebestačnosti prepojený so snahami o redukciu „potravinových míľ“. Z ekonomického hľadiska sa myslí relatívna sebestačnosť, teda produkcia dostatku potravín, ktoré môžeme v prípade záujmu vymeniť s inými krajinami. K najväčším prepadom v potravinovej sebestačnosti došlo za vlád Vladimíra Mečiara a Roberta Fica. Paradoxom je, že najviac potravín dovážame z krajín EÚ, najmä z Nemecka, Česka a Poľska. Európska únia ako celok de facto napĺňa cieľ potravinovej sebestačnosti, deficit potravinového zahraničného obchodu EÚ je dlhodobo na úrovni 20 - 30 eur na obyvateľa. Najviac dovážame mäso a mäsoprodukty, ktorých deficit predstavuje viac než jednu štvrtinu nášho celkového deficitu. Slovensko vyváža veľké objemy komodít, ktoré sa k nám späť „vracajú“ vo forme spracovaných potravín. V obchode so živými zvieratami bolo Slovensko v roku 2013 čistým vývozcom, ale v obchode s mäsom a mäsovými výrobkami sme čistými dovozcami.
Vývoj Potravinovej Sebestačnosti na Slovensku
Pred štvrťstoročím bolo Slovensko potravinovo sebestačnou krajinou, efektívnejšie využívalo primárne ekonomické zdroje. Začiatkom 90. rokov by ste s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou v obchode kúpili mäso slovenského pôvodu. Ani v roku 2000 ešte nebola situácia tragická - minimálne v živočíšnej výrobe. Produkcia bravčového aj hydinového mäsa bola na úrovni približne 92 % našej spotreby. V roku 2013 bola šanca na kúpu domáceho bravčového mäsa len 57 %. Pri kuracom mäse ste mali šancu 3:1, presne 77 %. Ešte na začiatku tohto storočia, v roku 2001, neexistovala poľnohospodárska komodita, s výnimkou ovocia, v ktorej by bola naša sebestačnosť pod úrovňou 92 %. Slovensko má potenciál byť potravinovo sebestačné. Západoeurópske krajiny v rovnakom klimatickom pásme a s vyššími mzdovými nákladmi na 1 farmára dokážu z 1 hektára prepočítane vyprodukovať potraviny pre 4 - 10 obyvateľov. Naše poľnohospodárstvo produkuje potraviny pre menej než 2 obyvateľov z 1 hektára. Naposledy sme predpoklady sebestačnosti napĺňali pred štvrťstoročím okolo roku 1991. Naša súčasná potravinová závislosť znamená aj nižší HDP, všeobecne vyššie dane, odvody, nižšiu zamestnanosť a mzdy.
Porovnanie so Svetom
Holandsko disponuje takmer identickou výmerou poľnohospodárskej pôdy ako Slovensko - 1,9 milióna hektárov. V Holandsku žije 16,8 milióna obyvateľov, na Slovensku 5,4 milióna. Holandsko z identickej výmery pôdy potravinovo zasýti všetkých svojich 17 miliónov obyvateľov a ešte je aj najväčším európskym exportérom potravín. Dánsko je krajina s podobným počtom obyvateľov ako Slovensko, má o 30 % väčšiu výmeru pôdy a je čistým exportérom v sume 5,4 miliardy eur ročne. Ľudstvo sa stretáva s problémom nedostatku potravín. Napriek zastaveniu nárastu počtu obyvateľov sme našu schopnosť zasýtiť ich (uživiť potravinami) za uplynulé štvrťstoročie stratili. Nosnou príčinou úpadku slovenského poľnohospodárstva je strata, resp. pokles produkcie s vyššou pridanou hodnotou. Vďaka štedrým dotáciám funguje monokultúrne pestovanie obilinín, slnečnice a repky olejnej. Najzásadnejším je ale dramatický pokles v živočíšnej výrobe. Pomer medzi živočíšnou a rastlinnou výrobou sa prepadol na polovicu. V roku 1995 dosahoval pomer živočíšnej a rastlinnej výroby 1,4:1, v roku 2014 to už bolo len 0,7:1. Okrem špeciálne dotovaných olejnín zaznamenáva rastlinná výroba v dlhodobom trende stagnáciu od 80. rokov, pričom klesajú zberové plochy. Napríklad výmera plôch, na ktorých sa u nás pestujú jahody, poklesla napriek globálnemu otepľovaniu od roku 2000 o 85 %! Rovnako sa od roku 1990 prepadli o 80 % zberové plochy zemiakov. Tým, že dramaticky poklesli zberové plochy jahôd, zemiakov a ďalších podobných plodín, poklesol aj počet pracovných miest na vidieku. Jahody a zemiaky sme neprestali konzumovať, iba ich pre nás pestujú pracovné sily v zahraničí. V počte ošípaných sme zaznamenali pokles o viac ako dve tretiny, v hovädzom dobytku o polovicu.
Prečítajte si tiež: Budúce výzvy pre slovenskú produkciu vajec
Produkcia Zeleniny na Slovensku v Roku 2024
Sektor pestovateľstva zeleniny na Slovensku v roku 2024 prechádzal obdobím stabilizácie. Po rokoch poklesu produkcie a zmenšovania pestovateľských plôch sa podarilo tento negatívny trend zastaviť a naštartovať pozitívne zmeny. Zvýšil sa rozsah pestovateľských plôch a produkcia viacerých druhov zeleniny, ako napríklad mrkvy, karfiolu a kapusty, vykázala mierny rast. Pestovatelia ovocia a zeleniny boli zaradení do zoznamu odvetví, na ktoré sa vzťahuje odvodová úľava predĺžená do 30. júna 2024. Novelou nariadenia vlády SR č. 36/2015 Z. z. bolo zavedené zjednotenie pravidiel poskytovania podpory pre všetky druhy zeleniny bez rozlišovania „prácnosti“. Ministerstvo pôdohospodárstva vyčlenilo viac ako 170 miliónov eur na podporu chovu zvierat a pestovania ovocia a zeleniny. Objem pomoci pre špeciálnu rastlinnú výrobu, kam patrí aj pestovanie zeleniny, bol navýšený z pôvodných 8 na 13,5 milióna eur.
Pretrvávajúce Problémy a Výzvy
Napriek uvedeným pozitívam pretrvávajú v sektore viaceré problémy. Slovenské zeleninárstvo zaostáva pozadu v porovnaní s krajinami regiónu V4. Poľsko, Maďarsko i Česko investujú do rozvoja poľnohospodárstva výrazne vyššie percento HDP, čo sa odráža na ich konkurenčnom postavení. Zeleninárstvo na Slovensku stále trpí kritickým nedostatkom sezónnych pracovníkov. Inštitút príležitostnej práce, ktorý síce existuje, nie je dostatočne flexibilný a konkurencieschopný. Na Slovensku viac ako 60 % spotrebovanej zeleniny pochádza z dovozu, prevažne z krajín EÚ. Časť dovozu by mohla byť pokrytá domácimi pestovateľmi, avšak absencia účinných marketingových kampaní pre slovenské produkty znižuje ich dostupnosť v obchodných reťazcoch. Iba 27 % Slovákov konzumuje ovocie a zeleninu denne, pričom len desatina z nich dosahuje odporúčané množstvo 400 gramov denne. Pestovatelia stále čelia problémom s prístupom k vode a zavlažovaniu, najmä počas suchších letných mesiacov.
Návrhy na Zlepšenie a Podporu Produkcie Zeleniny
- Posilniť podporu pre závlahové projekty: Prostredníctvom jasného dotačného plánu a prípravy pilotných projektov v regiónoch s nedostatkom vody by bolo možné výrazne zvýšiť odolnosť pestovateľov voči klimatickým zmenám.
- Daňové úľavy na investície do skleníkov a fóliovníkov: V Maďarsku a Česku boli zavedené daňové zvýhodnenia pre pestovateľov, ktorí investovali do zakrytých pestovateľských plôch.
- Flexibilita zamestnávania sezónnych pracovníkov: Zavedenie funkčného inštitútu príležitostnej práce. Uľahčenie zamestnávania sezónnych pracovníkov by pomohlo riešiť nedostatok pracovnej sily počas zberu úrody.
- Podpora ekologického zeleninárstva: Rok 2025 môže byť rokom pre začiatok výraznej podpornej schémy pre ekologické pestovanie zeleniny.
Názory a Iniciatívy
Bývalý minister pôdohospodárstva Miroslav Jureňa sa dlhodobo venuje problematike pôdohospodárstva a vidieka a za najväčší problém považuje nízku potravinovú sebestačnosť Slovenska. Súčasťou programového vyhlásenia vlády je aj zámer zvýšiť potravinovú sebestačnosť Slovenska. Jureňa tvrdí, že opatrenia prezentované ministerstvom sú kozmetické a neefektívne. Navrhuje osamostatnenie potravinovej časti zo Štátnej veterinárnej a potravinovej správy a dať takto vzniknutej inštitúcii vyššie právomoci v oblasti kontroly kvality a kontroly finančných operácií. Podľa Jureňu by sa štát mal prostredníctvom významných investícií zamerať na podporu chovu a spracovania ošípaných a hydiny. Je presvedčený, že Spoločná poľnohospodárska politika EÚ nemá sofistikovaný a odborný základ, ale je založená práve na zvýhodňovaní konkrétnych štátov. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR navýšilo podporu o 5,5 milióna eur na podporu potravinovej sebestačnosti a produkcie zdravých slovenských potravín. Podpora agrosektora je prioritou vlády Roberta Fica. Minister Richard Takáč uviedol, že viac peňazí pre slovenských prvovýrobcov podporuje potravinovú sebestačnosť Slovenska, ktorá je v pestovaní zemiakov, zeleniny či ovocia nedostatočná. Zemiakarský a zeleninársky zväz SR uviedol, že v sebestačnosti zemiakov sme niekde na úrovni 50 %, pri zelenine okolo 35 % - 40 %, a pri ovocí dokonca iba na približne 30 %. Ovocinárska únia uviedla, že slovenské ovocinárstvo disponuje malou výmerou ovocných sadov, preto nevieme zabezpečiť dostatok kvalitného slovenského ovocia pre našich spotrebiteľov. V súčasnosti vieme pokryť iba 30 % dopytu.
Zväz Zeleninárov a Zemiakarov Slovenska
Zväz zeleninárov a zemiakarov Slovenska odporúča spotrebiteľom, aby počas letnej sezóny uprednostnili čerstvú domácu zeleninu. Sezónna produkcia od slovenských producentov prináša množstvo výhod: zelenina sa k zákazníkovi dostáva hneď po zbere, takže je maximálne čerstvá a plná výživných látok. Podľa údajov OECD slovenskí farmári pokrývajú iba 59 % celkovej spotreby potravín a nealkoholických nápojov, preto každý nákup domácej zeleniny predstavuje krok k väčšej potravinovej bezpečnosti Slovenska. Okrem toho, zakryté plochy na Slovensku sú často obhospodárené bez úplného použitia pesticídov, čo prispieva k ochrane biodiverzity a znižuje environmentálny dopad poľnohospodárstva. Slovenskí pestovatelia momentálne ponúkajú dostatok čerstvých druhov zeleniny ako cherry paradajky, strapcové paradajky, hrášok, kel, karfiol, hadovky aj poľné uhorky, rímsky, hlávkový a ľadový šalát, tekvicu na varenie, čínsku kapustu, bielu aj červenú kapustu. Spotreba zeleniny a zeleninových výrobkov na obyvateľa je na Slovensku dlhodobo nízka, konštatuje ministerstvo pôdohospodárstva. Podľa nej by každý u z nás mal každoročne skonzumovať zhruba 127 kilogramov zeleniny. Vďaka samozásobovaniu je sebestačnosť v zelenine na úrovni 51 percent.
Produkcia a Spotreba Zeleniny
Celkovo sa na Slovensku za rok využije bezmála 700 tisíc ton zeleniny. Produkcia zeleniny na farmách v čase pomalými krokmi rastie. Ešte v roku 2019 slovenskí poľnohospodári z ornej pôdy zozbierali len 125 tisíc ton, o štyri roky neskôr už 143 tisíc ton. U väčšiny druhov zeleniny vidieť klesajúci trend: kapusta, petržlen, uhorky, rôzne šaláty, či karfiol - všetky sa pestujú na čoraz menších plochách. V kontexte slovenského poľnohospodárstva je ale zelenina ako kvapka v mori. Nepestuje sa totiž ani na jednom percente celkovej výmery ornej pôdy. Napríklad mrkva sa pestuje na 488 hektároch, čo stačí na pokrytie štvrtiny spotreby na Slovensku. V roku 2023 sa zo Slovenska vyviezlo bezmála 65 tisíc ton zeleniny. Slovenským pestovateľom by ale ešte viac pomohla investičná podpora - do závlah, zberu, skladovania či spracovania.
Prečítajte si tiež: Legislatíva vrátenia chleba
Investičný Dlh a Partnerstvá
Investičný dlh v slovenskom potravinárstve prevyšuje miliardu EUR, potravinová sebestačnosť krajiny je približne 40 %. Od deväťdesiatych rokov významne klesla rozloha pôdy, na ktorej sa pestujú zeleninárske a ovocinárske plodiny. Ak by sme ako krajina chceli dosiahnuť úplnú sebestačnosť v produkcii kapusty, mrkvy, zeleru, cibule či šalátu, bolo by potrebné mnohonásobne zvýšiť obhospodarovanú pôdu, celkovo až na tisícky hektárov. Znižuje sa tiež počet hospodárskych zvierat, za uplynulých dvadsať rokov napr. poklesol počet ošípaných o viac než tri štvrtiny. Slovensko zaostáva predovšetkým v produkcii potravín s pridanou hodnotou. Jedným z dôvodov zaostávania je investičný dlh, ktorý prevyšuje miliardu eur. Okrem efektívnej štátnej pomoci dokážu podať pomocnú ruku aj iní partneri. Jedným z nich je diskontná sieť Lidl, ktorá v poslednom roku zaplatila slovenským dodávateľom viac ako šesťsto miliónov eur v nákupných cenách. Zastúpenie slovenských potravín na pultoch tohto reťazca navyše každým rokom rastie a podľa posledných dát prevyšuje 37 %. Lidl pôsobí na Slovensku od roku 2004 a stabilným partnerom slovenských dodávateľov je teda už dve desaťročia. Dlhodobú férovú spoluprácu oceňujú mnohé slovenské firmy, ktoré vďaka nej mohli investovať do svojej výroby.
Príklady Úspešnej Spolupráce
Vďaka spolupráci s Lidl investovali do novej prevádzky baliarne koreňovej zeleniny. Hlavne vďaka tejto investícii a spolupráci s lokálnymi zákazníkmi sa nám podarilo rozšíriť produkciu mrkvy, petržlenu a zeleru na Slovensku, pričom postupne smerujeme k úplnej sebestačnosti. Lidl umožňuje kvalitným slovenským potravinárom vyvážať ich produkty do zahraničia. Aktuálne sprostredkúva Lidl 2% z celkového exportu agropotravinárskych výrobkov za rok. Od roku 2016 umiestnili dodávatelia zo Slovenska na pulty zahraničných Lidlov tovar za viac než polmiliardy EUR.
Prečítajte si tiež: Originálny recept na tortu