Šalát je jednou z najobľúbenejších listových zelenín, ktorá sa pestuje pre svoju nenáročnosť a rýchly rast. Okrem klasického hlávkového šalátu si v záhrade môžete úspešne dopestovať aj ľadový šalát, rímsky šalát, endíviu či rukolu. Každý z týchto druhov má svoje špecifické požiadavky na pestovanie, preto je dôležité poznať ich charakteristiky a prispôsobiť im podmienky.
Rozšírenie repertoáru jarnej listovej zeleniny
Kým hlávkový, ľadový a rímsky šalát pripravujeme v kuchyni aj samostatne, endíviu a rukolu pre ich intenzívnejšiu chuť pridávame do jedál v menšom množstve. Šalát má krátke vegetačné obdobie, preto ho môžete pestovať ako predplodinu, medziplodinu i následnú plodinu.
Vhodné pôdne a klimatické podmienky
Šalát vyžaduje hlinitopiesočnaté, piesočnatohlinité a piesočnaté pôdy. Keďže má menší, slabší koreňový systém, potrebuje dostatok pohotových živín v pôde, aj keď celková potreba živín je nízka. Dobre odoláva nízkym teplotám, preto ho môžete bez problémov pestovať aj vo vyšších polohách. Nie je vhodné priame hnojenie maštaľným hnojom.
Hlávkový šalát (Lactuca sativa subsp. capitata)
Hlávkový šalát patrí medzi najstaršie pestované rastliny, historické zdroje uvádzajú, že sa pestuje okolo 4000 rokov. Obsahuje vitamíny A, B1, B2, B6, C, E, kyselinu listovú, vápnik, draslík, železo, fosfor, horčík, stopové prvky mangán a meď. Horký laktucín podporuje chuť do jedla a uľahčuje trávenie. Má dokonca mierne sedatívne účinky, upokojuje nervovú sústavu a zmenšuje stres. Kým najchutnejšie sú čerstvé, svetlozelené, chrumkavé listy šalátu, najzdravšie sú tmavozelené, z ktorých možno pripraviť aj kyslé polievky či prívarky.
Listy sú zavinuté do hlávky, ktorá dosahuje hmotnosť 300 až 500 g, sú rôzne skučeravené, strihané, laločnaté, bublinaté, svetlo-, tmavozelené až červenkasté. Jarné odrody s krátkym časom vegetácie, od výsevu po zber okolo 60 - 75 dní, sú výrazne dlhodenné a rýchlo vybiehajú do kvetu, doslova zo dňa na deň. Odrody na letné pestovanie sú k dĺžke dňa neutrálne, dopestujeme ich za 75 - 90 dní.
Prečítajte si tiež: Inšpirácie na šaláty z vajec
Pestovanie hlávkového šalátu
Šalátu hlávkovému vyberieme slnečné miesto. Jarné odrody znášajú krátkodobý pokles teploty do -2 až -5 °C. Optimálna teplota na tvorbu hlávok je 12 až 15 °C. Pôdna reakcia má byť neutrálna až slabo zásaditá s pH 7 - 8. Zavlažujeme ho pravidelne, ku koreňom, nie na listy, najlepšie ráno alebo v podvečer.
Predpestovanie priesad trvá cca 4 až 9 týždňov v závislosti od termínu výsevu. Jarné odrody vysievame už koncom januára a vo februári nahusto do výsevných debničiek, s následným rozsádzaním vo fáze minimálne jedného až dvoch pravých listov do zakoreňovačov. Priesady s tromi až štyrmi pravými listami vysádzame na záhon koncom marca až do apríla, do sponu 25 × 25 až 30 cm. Parenisko, skleník či fóliový tunel skrátia vegetačné obdobie aj o 3 týždne.
Priamo na záhon do jemne spracovanej pôdy vysievame koncom marca a v priebehu apríla, a to do riadkov s hĺbkou asi 1 cm, vzdialených od seba cca 30 cm. Semienka sypeme redšie, aby porast nebol príliš hustý. Vo fáze prvých dvoch pravých listov jednotíme na vzdialenosť 25 až 30 cm v riadku. Pri zbere rukou vyskúšame pevnosť a tvrdosť hlávky.
Endívia (Cichorium endivia)
Za pôvodnú domovinu endívie sa označuje India, divo rastie v krajinách okolo Stredozemného mora. Podmienky na jej pestovanie sú vhodné najmä na južnom Slovensku. Tvorí bohaté listové ružice s neuzavretým alebo slabo zavinutým vegetačným vrcholom. Delí sa podľa tvaru listov na 2 základné skupiny : endívia kučeravá (C.e.var. Žiada kypré, výživné pôdy s dostatkom humusu a teplú,slnečnú polohu chránenú pred vetrom. Pestujeme ju predpestovaním priesad, podobne ako pri šaláte hlávkovom. Možný je i postupný priamy výsev do voľnej pôdy v marci až júli na postupný zber. Vzdialenosť medzi radmi je 30 cm, hĺbka výsevu 1 - 1,5 cm. Dva až tri týždne pred zberom endíviu bielime, aby jej listy boli jemné. Zbierame postupne v októbri až novembri, odrezávaním nožom. Hlávky majú byť čisté, nepoškodené.
Ľadový šalát
Vzhľadom, pestovaním, výživovou hodnotou a použitím je podobný šalátu hlávkovému. Má mohutnejší koreňový systém a veľké tvrdé hlávky s pevne zavinutými krehkými listami s výrazným rebrovaním. Dosahujú hmotnosť až 1 kg, za ideálnych podmienok až 2 kg. Je odolný proti vysokým teplotám a chorobám, no neznáša teploty pod -1°C. Je neutrálny voči dĺžke dňa, nevybieha do kvetu, a preto sa pestuje prevažne v letnom období.
Prečítajte si tiež: Caprese a Panzanella
Pestovanie ľadového šalátu
Priesady dopestujeme ako pri šaláte hlávkovom. Vysádzame ich plytko vo fáze 4 až 5 pravých listov v prvej dekáde apríla, no ak je chladné počasie, tak neskôr. Najneskorší termín výsadby je polovica augusta, lebo z neskôr vysadených jedincov sa už netvoria pevné hlávky. Pri priamej sejbe vysievame v priebehu marca až júla do hĺbky cca 1 cm do riadkov vzdialených od seba 40 cm. Hneď po výsadbe priesady zakryjeme bielou netkanou textíliou. Zakrytie ponecháme 4 až 5 týždňov. Urýchlime tak zber o 10 až 12 dní, znížime výskyt hniloby listov a hlávky majú i vyššiu hmotnosť. Pôdu kypríme, až kým sa nevytvoria hlávky. Dovtedy môžeme zavlažovať postrekom zhora, neskôr už len ku koreňom.
Rímsky šalát (Lactuca sativa subsp. longifolia)
Rímsky šalát sa u nás pestuje málo. Dejiny však hovoria, že ho konzumovali starí Gréci i Egypťania. Má užšie, mierne zvlnené alebo skučeravené, podlhovasté, elipsovité, značne rebrovité, voskovým povlakom pokryté listy, ktoré netvoria pevnú hlávku. V porovnaní s hlávkovým šalátom je oveľa odolnejší proti vybiehaniu do kvetu. Vyhovujú mu teplé nížinné oblasti s dostatkom zrážok. Potrebuje kypré, humusové pôdy s neutrálnou reakciou.
Pestovanie rímskeho šalátu
Na skoré jarné pestovanie si dopestujeme priesady. Pestovanie je podobné ako v prípade šalátu hlávkového. Osivo vysievame koncom februára do debničiek v zakrytých priestoroch. Priesady vo fáze 2 až 3 pravých listov vysádzame plytko po 15. - 20. Pôdu v medziradoch kypríme a zavlažujeme podľa potreby. Keď sú hlávky dostatočne vyvinuté, môžeme ich v hornej tretine na obdobie 7 až 10 dní zviazať motúzom, aby vnútorné listy zostali biele, jemnejšie, krehké. V tomto čase už nepolievame, aby sa voda nedostala dovnútra a nespôsobila hnitie. Prvé hlávky zbierame prebierkou, odrezaním v polovici mája.
Rímsky šalát Bionda degli ortolani
Tento typ - taliansku odrodu Bionda degli ortolani (prel. Pozeraním sa na jeho kvantitatívnu stránku je ho právom možné zaradiť medzi šaláty úrodné, pretože dokáže vytvoriť až 3 kg vážiace jedince. K dosiahnutiu takéhoto množstva zelenej hmoty potrebuje dlhšie vegetačné obdobie, čo predstavuje nad 100 dní od vchádzania na parcele alebo vysadenia priesad. Taktiež má vyššie nároky na pôdno-klimatické podmienky a priestor. Hoci rastie do výšky, pričom vytvára kónicky rastúcu hlávku musíme prihliadať na to, že na začiatku vytvára i do obvodu sa rozprestierajúcu ružicu listov. Pre robustnosť sa u neho odporúčajú vzdialenosti medzi jedincami okolo 40 cm. Oproti iným šalátom je náročnejší na zásobu organických živín v humóznej pôde, ale so zaradením do druhej trate. Nezastupiteľnou zložkou výživy je samozrejme voda, ktorá sa má dostávať iba k mohutným koreňom, ale nie na listy. Preto paradoxne časté a výdatné atmosférické zrážky môžu spôsobovať zahnívanie. Pri sledovaní kvalitatívnych ukazovateľov vzhľadom k bohatej rebrovitosti elipsovitých listov sa radí medzi tvrdšie šaláty a z vyplývajúceho názvu odrody bledozelené šaláty. Taktiež má vyšší obsah cukrov, ktoré sa vytvárajú v prízemnej ružici listov rozloženej pre pôsobenie slnečných lúčov. Vytvorené cukry prejdú do zvinutých listov hlávky, ktorá neinklinuje k otváraniu sa. Výhodou odrody je, že v hlávke nevytvára alkaloidy a glykozidy lactucín a intibín, ktoré spôsobujú horkú chuť. Niekedy sa môže tento faktor vyskytnúť, pričom najčastejšími príčinami je čerstvo vyhnojená pôda maštaľným hnojom, deficit vody v pôde, veľké rozdiely medzi dennými a nočnými teplotami, ale môže to byť aj tienisté stanovište a pri použití v kuchyni ulakomenie sa na spodnejšie listy, ktoré ich majú vyšší podiel. Taktiež sa netreba snažiť o všemožné vypestovanie rekordérov, pretože práve u prestarnutých jedincov je výsledkom nielen hmotnosť, ale i horkosť. Pri overovaní odrody sme zistili, že táto nie je vnímavá voči chorobám mikrobiálneho pôvodu, ale na druhej strane je napádaná mäkkýšmi, hlavne na hranici spodných listov a pôdy. Táto zóna je pre ne optimálna ako konzumná, pobytová a úkrytová. Podotýkame, že i tieto škodce v prípade, že pestujeme vedľa seba viac typov šalátov k rímskemu šalátu inklinujú menej. V posledných rokoch sa ku škodcom zaradili aj mravce. Tieto po vysadení priesad napádajú koreňový systém obžratím bočných korienkov. Takáto rastlina nerastie, žltne až uschne, ľahko ju vytiahneme z pôdy, pričom hlavný koreň má tvar zastrúhanej ceruzky. Potenciálnymi škodcami pre vzchádzajúce rastliny z radu vtáky sú vrabce a mladé rastliny zase divé holuby a bažanty. Tieto okrem požratia znehodnocujú listy dotykom s behákmi. Rímsky šalát sa viac pestuje v krajinách južnej Európy, ale začína sa presadzovať i u nás. Prihliadaním k jeho dlhému vegetačnému obdobiu je ho možné vysadzovať na záhradke postupne a to od apríla až do konca júla.
Rukola (Eruca vesicatoria ssp.sativa)
Rukola pochádza zo Stredomoria. Konzumujú sa svetlozelené listy štipľavej, korenistej chuti podobnej chrenu či žeruche. Sú hladké, lýrovité, ostro vykrajované s dĺžkou cca 18 cm, podobné listom púpavy. Mladé ich používame čerstvé ako prísadu do šalátov a ako dekoráciu jedál. Staršie listy upravujeme tepelne. Rukola je na podmienky nenáročná, znáša mrazy do cca -4 °C. Pestujeme ju na jar alebo na jeseň z priamej sejby. Vysievame ju na jemne spracovaný záhon od apríla do septembra každých 14 dní na postupný zber. Jednotíme na vzdialenosť 5 cm. Porast môžeme zakryť netkanou textíliou na ochranu proti skočkám. Listy zbierame 5 - 8 týždňov po výseve, keď dorastú do výšky 10 - 15 cm. Dá sa pestovať podobne ako žerucha na buničine.
Prečítajte si tiež: Čínska kapusta: jarné recepty
Výživové hodnoty a benefity šalátu
Viete, že v jedinom liste šalátu sa ukrýva celý komplex vitamínov a minerálnych látok? Nájdete v ňom vitamíny A, B, C a E, z minerálov je bohatý najmä na železo, vápnik a mangán. Do svojej stravy by ste ho mali zaradiť aj pre obsah kyseliny listovej, vo farebných odrodách sa nachádzajú tiež karotény. Hlávkový, ľadový, rímsky - všetky odrody šalátu prispievajú k správnej činnosti trávenia, bojujú proti únave a slúžia ako prevencia proti kardiovaskulárnym ochoreniam.
Šalát listový
Na rozdiel od ostatných druhov, šalát listový nevytvára hlávku. Rastie v ružici listov, ktoré môžu mať rôzny tvar aj farbu podľa odrody. Šalát listový sa pestuje priamym výsevom aj z priesad. Sadenice sú pripravené na presadenie po dorastení do veľkosti 4 - 5 pravých listov.
Tipy pre úspešné pestovanie šalátu
- Pravidelná zálievka: Šalát potrebuje pravidelné zavlažovanie, aby sa pôda nevysušila.
- Hnojenie: Na začiatku rastu môžete použiť kompost alebo organické hnojivo, ktoré podporí rast listov.
- Ochrana pred škodcami: Šalát môže byť napadnutý slimákmi, voškami alebo molicami. Používajte vhodné prípravky na ochranu.
- Pestovanie v kvetináči: Áno, šalát je ideálny na pestovanie v kvetináči alebo truhlíku na balkóne.