Hľadá sa Nemo je animovaná rozprávka, ktorá si získala srdcia detí i dospelých po celom svete. Príbeh o stratenej rybičke Nema, ktorú jej otec hľadá v širokom oceáne, je plný dobrodružstiev, nebezpečenstiev a stretnutí s rôznymi obyvateľmi morských hlbín. Film, ktorý produkovali štúdiá Walt Disney a Pixar, sa stal kultovým a získal si uznanie nielen u divákov, ale aj u filmových kritikov.
Nemo a jeho dobrodružstvo
Nemo, klaun očkatý, sa už v prvý deň v škole dostane do problémov. Napriek zákazu svojho otca Marlina opúšťa bezpečie korálového útesu a vydáva sa do hlbokej vody, aby dokázal svoju odvahu kamarátom. Nanešťastie ho odchytí športový potápač a Nemo skončí v akváriu v prístavnej zubnej ordinácii v Sydney. Jeho otec Marlin, s pomocou modrej rybky Dory, ktorá trpí stratou krátkodobej pamäti, sa vydáva na záchrannú misiu. Cestou čelia mnohým nebezpečenstvám a stretávajú najrozličnejších obyvateľov morských hlbín.
Hľadá sa Dory a jej vplyv na populáciu rýb
Po úspechu filmu Hľadá sa Nemo vzniklo pokračovanie s názvom Hľadá sa Dory. Hlavnou hrdinkou je modrá rybka Dory, ktorá si získala obrovskú popularitu. Morskí biológovia sa však obávajú, že práve táto popularita môže vážne ohroziť populáciu tŕňovca pestrého vo voľnej prírode.
Vedci sa obávajú, že uvedenie rozprávky Hľadá sa Dory spôsobí prudký úbytok tŕňovca pestrého v moriach. Už teraz patrí tŕňovec pestrý medzi najvyhľadávanejšie akvarijné rybky. Problémom je, že tŕňovec pestrý sa v zajatí rozmnožuje len veľmi neúspešne. Nateraz vieme umelo rozmnožovať asi len tristo druhov akvarijných rybiek, čo nie je ani pätina trhu. Modrá ryba na zozname množiteľných nie je. Ak by teda chcel akvaristický priemysel naplniť túžbu po modrých tŕňovcoch, musel by tak urobiť len rybolovom. A práve v tom je problém nielen preto, že tieto úžasne vyzerajúce ryby sú na zozname mierne ohrozených druhov.
Väčším problémom sú v tomto prípade skôr samotné praktiky ich lovu, ktoré ničia aj okolité koraly. Ide predovšetkým o takzvaný kyanidový rybolov. Potápač si so sebou donesie fľašu s rozpusteným kyanidom, jej obsah vyleje na vzácnu rybu, čím ju doslovne omráči, aby ju mohol ľahšie chytiť.
Prečítajte si tiež: Hľadá sa Nemo: Všetko, čo potrebujete vedieť
Zaujímavosti o filme
- Gill z rozprávky Hľadá sa Nemo je druh ryby, ktorá sa volá maurský idol. Tento druh sa v zajatí necíti dobre, takže dáva zmysel, že on neustále vymýšľa plány na útek.
- Pri hľadaní Nema začne žralok Bruce plakať, že nikdy nevidel svojho otca. Táto scéna je vedecky úplne presná, nakoľko samci žralokov sa pária so samicami, a potom odchádzajú, takže mláďatá žralokov nikdy nestretnú svojho otca.
- Meno žraloka Bruce je narážkou na slávny Spielbergov film Čeľuste.
- Po uvedení filmu sa mimoriadne zvýšil dopyt po tropických druhoch rýb, najmä však po klaunovi očkatom - Nemovi.
- Animátor Dylan Brown si s kolegami kúpili obrovské akvárium, aby mohli naštudovať prirodzený pohyb rýb.
- Darla je pomenovaná podľa producentky Pixaru Darly K.
- Počas výroby rozprávky prehral svoj boj s rakovinou hlavný animátor Glenn McQueen.
- Nemo bol pomenovaný po kapitánu Nemovi, fiktívnej postavě indického knížete Dakkara z románů Julese Verna - „20 000 mil pod mořem“ a „Tajuplný ostrov“.
- V závěrečných titulcích na modrém pozadí se objeví mimo jiné Mike Wazowski se šnorchlem - známá postava z filmu Příšerky s.r.o.
- Film získal Oscara za najlepší animovaný film.
Klaun očkatý v skutočnosti
Klaun očkatý (Amphiprion ocellaris) je malá morská rybka žijúca v teplejších vodách Tichého a Indického oceána. Bežne ju môžete vidieť aj pri potápaní v Padangbai na Bali. Klauna očkatého preslávil rozkošný animovaný film Hľadá sa Nemo, vďaka čomu ho teraz s obľubou vyhľadávajú aj rekreační potápači.
Zaujímavosti o klaunoch očkatých
- Úmrtnosť medzi klaunami je veľmi nízka. Každý z nich sa môže dožiť až 30 rokov.
- Svojím neustálym plávaním tam a späť pomedzi ramená sasanky jej zabezpečuje cirkuláciu vody.
- Keď sa k jeho príbytku priblíži predátor, klaun očkatý začne zubami vydávať zvuk, ktorý je signálom pre sasanku.
- Skupinka klaunov očkatých žijúcich spoločne v sasanke má prísnu hierarchiu.
- Klaun očkatý je hermafrodit, ktorý sa rodí s mužskými pohlavnými orgánmi. Tie sa však neskôr môžu zmeniť na ženské.
- Napriek nezvyčajnej dĺžke života (30 rokov) klaun očkatý prežije svoj život v podstate na jednom mieste.
- Klauny možno pôsobia roztomilo, v skutočnosti sú však veľmi agresívne a teritoriálne. Keď sa k sasanke, ktorú obývajú, priblíži iná ryba, zaútočia na ňu a hryzením sa votrelca snažia odohnať preč.
- Klauny očkaté dokážu narátať do troch, čo im umožňuje identifikovať jedince rovnakého druhu.
Klaun očkatý a zmena pohlavia
Obľúbený animovaný film Hľadá sa Nemo by skončil celkom inak, ak by odrážal skutočný život rybiek klaunov. Než by sa Nemo a jeho otec Marlin vrátili z výpravy cez oceán, bola by z Marlina matka. Výskum ukázal, že samčekovia klaunov sa menia na samičky, aby chránili svoje teritórium a mali ďalšie mláďatá. Samičky tohto druhu sú väčšie a agresívnejšie ako samčekovia.
"Rybky klauni neopúšťajú sasanku po celý svoj život," povedala Millsová. "Najväčší jedinec je samička, a ak je zabitá predátorom alebo uhynie, potom samec - teda Nemov otec - zmení pohlavie a stane sa reproduktívne samičkou. "Táto premena zo samca na samičku vyžaduje veľa hormonálnych zmien. Keď samec zmení pohlavie, potom sa najväčší zo zvyšných samčekov stane jej novým partnerom, s ktorým nakladie vajcia," uviedla Millsová.
Klaun očkatý a otepľovanie oceánov
Rybky klauni, ktoré preslávil animovaný film Hľadá sa Nemo, sa naučili vyrovnať sa s otepľovaním oceánov tým, že zmenšia svoju veľkosť. Zistili to vedci, ktorí pozorovali oranžové pruhované rybky počas vlny tepla pri pobreží Papuy-Novej Guiney.
Vedkyňa Melissa Versteeg s tímom merala vybrané ryby každý mesiac od februára do augusta. Výsledky boli zarážajúce - viac ako 70 % samíc a 79 % samcov sa aspoň raz zmenšilo. Dôvodov môže byť viac. Jedným z nich je vzťah medzi klaunovcami a ich domovom - sasankou. Klaunovce s nimi žijú v symbióze a podľa výskumníkov môže dôjsť k situácii, keď sa počas horúčav sasaniek zmenší. Ďalším dôvodom môže byť efektivita. Menšia ryba spotrebuje menej kyslíka, menej potravy, a tým si zvýši šancu na prežitie v prostredí, kde sa dramaticky zhoršili podmienky.
Prečítajte si tiež: Učte deti o prírode prostredníctvom kníh o rybách
Klaunovce sú známe svojou schopnosťou regulovať rast aj v bežných podmienkach. Keď dominantná samica uhynie, veľký samec sa dokáže premeniť na novú samicu a najväčší z podriadených samcov sa stane jej novým partnerom. Ale schopnosť sa zmenšiť - to je niečo úplne nové.
Mýty a fakty o zvieratách a prírode
Rozprávka Hľadá sa Nemo prispela k legende o hlúposti zlatých rybiek, ktoré si majú pamätať veci iba 3 sekundy. Fakty o tom, že zlatá rybka si má pamäť iba 3 sekundy, sú taktiež mýtom. Tieto ryby sú inteligentnejšie, ako sme si doteraz mysleli. Podľa vedcov je nepravdepodobné, že by zvieratá mali takú krátku pamäť, pretože si musia vytvoriť predstavu o tom, kde nájdu jedlo.
Rovnako ako o zlatých rybkách, aj o iných zvieratách a prírodných javoch kolujú rôzne mýty. Nie všetky informácie, ktorými sme od malička kŕmení, sú aj automaticky pravdivé.
- Pitie alkoholu zabíja mozgové bunky: Fakt, že častá konzumácia alkoholických nápojov priamo poškodzuje mozgové bunky, je mýtus. Poškodzuje iba konce neurónov, čo môže spôsobovať problémy s pamäťou, komunikáciou či motorikou.
- Thomas Edison vynašiel žiarovku: Thomas Edison žiarovku nevynašiel, iba ju zdokonalil. Elektrické osvetlenie existovala dávno pred Edisonom a rovnako aj žiarovky.
- Človek využíva iba 10 % mozgu: Vedci sa zhodujú na tom, že informácia o tom, že človek využíva iba 10 percent svojho mozgu, je nepravdivá. Človek využíva mozog celý.
- Cukor spôsobuje hyperaktivitu u detí: Ani na základe rôznych testov sa táto teória sa nepotvrdila.
- Napoleon Bonaparte bol nízky: Podľa dostupných údajov, Napoleon na sklonku života meral 1,69 metra, čo nie je až také hrozné.
- Ľudia v čase Krištofa Kolumba verili, že svet je plochá doska: Podľa historikov Kolumbus dobre vedel, že je zem guľatá. V tom čase to bolo už dobre známe.
- Človek stráca najviac tepla cez hlavu: Vaša hlava stráca rovnako veľa tepla ako ostatné časti tela.
- Pštros strká hlavu do piesku: Pštros robieva veľa nezvyčajných vecí, avšak strkanie hlavy do piesku v čase ohrozenia nie je jednou z nich.
- Blesk nemôže udrieť na to isté miesto aj viackrát: Napríklad americký Empire State Building zasiahne blesk približne 100-krát za rok.
Záhadný podmorský svet
Pod hladinou sa vlní úplne bizarný svet. Bruce Robinson sa stále ponára do hĺbok, objavuje nové a nové čudesné príšerky. Vedci už niekoľko rokov pozorujú zvláštneho mäkkýša, ktorého objavili v hĺbke tritisíc metrov. Netušia, ako funguje ani čím sa živí. Mäkkýša vedci objavili v kaňone Monterey, čo je podmorský svet v Tichom oceáne pri Kalifornii.
Malé rybky, ktoré pripomínajú zmenšeniny žralokov z hororových filmov. Aj keď majú iba pätnásť centimetrov, sú opancierované a majú dlhé ostré zubiská. Žije tu aj morský čert, ten hrôzostrašný obyvateľ hĺbok s lampášom, ktorý naháňal ryby v animáku Hľadá sa Nemo. Keďže v hĺbke niekoľko sto až tisíc metrov je tma ako v rohu, väčšina tu žijúcich živočíchov ja bioluminiscenčná. Majú orgány zvané fotofory, ktoré vyžarujú svetlo, vznikajúce chemickou reakciou.
Prečítajte si tiež: Význam v riekankách
V roku 1977 vedeckú obec aj verejnosť šokovali snímky urobené v hĺbke troch kilometrov pri Galapágoch. V blízkosti podmorských sopiek v horúcej minerálnej vode žijú tvory, ktorú sú snáď z inej dimenzie. Tri a pol metra dlhé červy, tridsaťcentimetrové mušle, obrovské priesvitné ryby.