Sladkovodné ekosystémy sú životne dôležité pre širokú škálu druhov a ľudskú spoločnosť. Rieky, jazerá, rybníky, potoky, močiare a mokrade poskytujú vodu, potravu a útočisko pre nespočetné množstvo rastlín a živočíchov. Avšak, tieto krehké prostredia čelia rastúcemu tlaku v dôsledku znečistenia, výstavby priehrad, odčerpávania vody, poľnohospodárstva, invazívnych druhov a zmeny klímy. Tieto hrozby majú vážne dôsledky pre zdravie rýb a iných vodných živočíchov, ako aj pre kvalitu rýb, ktoré konzumujeme.
Ohrozené sladkovodné druhy
Vedci skúmali približne 23 000 druhov vážok, rýb, krabov a iných živočíchov, ktoré sú závislé výlučne od sladkovodných ekosystémov. Štúdia zistila, že približne 24 percentám zo skúmaných druhov hrozí vyhynutie v dôsledku množiacich sa nástrah ako znečistenie, priehrady, odčerpávanie vody, poľnohospodárstvo, invazívne druhy, zmeny klímy a iné. Väčšinu druhov neohrozuje iba jedna, ale viacero hrozieb súčasne.
Nový výskum je prvým, ktorý analyzoval riziko pre sladkovodné druhy z globálneho hľadiska. Predošlé štúdie sa zameriavali na suchozemské živočíchy vrátane cicavcov, vtákov a plazov. Na takmer každej veľkej rieke v Severnej Amerike a Európe je viacero priehrad, čo ohrozuje sladkovodné živočíšne druhy. Rozsiahly ekosystém Amazonky je okrem iného ohrozený odlesňovaním, lesnými požiarmi a nelegálnou ťažbou zlata. Popol, ktorý vzniká pri nezákonnom vypaľovaní porastov, rieku výrazne znečisťuje a zlatokopi bez licencií zas do vody vypúšťajú ortuť. Do riek a mokradí sa dostávajú rôzne splodiny z okolia.
Znečistenie a "mŕtve zóny"
Riasy, ktoré sa rozmnožujú v znečistenom prostredí, uberajú kyslík ostatným morským živočíchom a rastlinám. Sú príčinou väčšiny „mŕtvych zón“, ktoré zaberajú tisíce štvorcových kilometrov. Tieto odpadové látky sú vhodnou potravou pre fytoplanktón. Premnožené sinice a riasy, ktoré ho tvoria, sa potom voľne vznášajú vo vode. „Nízke hladiny kyslíku vo vode sťažujú rybám, ustriciam a ďalším vodným živočíchom možnosti na prežitie,“ uvádza sa v správe. Problémy zasahujú aj miesta, v ktorých živočíchy často žijú, napríklad morskú trávu. Medzi nové identifikované „mŕtve zóny“ patria napríklad oblasti neďaleko lagúny Fosu v Ghane, ústie Perlovej rieky v Číne a zátoka Elefsis v Egejskom mori. Ich množstvo a rozloha sa podľa expertov od 70. rokov neustále zvyšuje.
Podvody s morskými plodmi a ich dopad na zdravie
Často nás zaskočia zistenia odborníkov súvisiace s kvalitou predávaných potravín, ktoré môžu ohrozovať naše zdravie. Hnevať sa môžu najmä tí, ktorí sa snažia kupovať a konzumovať zdravé potraviny, no nakoniec je z toho viac problémov ako úžitku. Dôkazom je aj najnovší prípad zo Slovenska týkajúci sa špenátového pretlaku predávaného v sieti Coop Jednota. Štátna veterinárna a potravinová správa SR zakázala jeho predaj po tom, ako v priebehu 10 dní Národné toxikologické informačné centrum zaznamenalo štyri toxikologické konzultácie po požití mrazeného špenátu. Medzi prejavované príznaky patrili malátnosť, závraty, sucho v ústach, rozmazané videnie a mydriáza. Špenátový pretlak bol dodaný aj do siete Kaufland pod značkou Vinica.
Prečítajte si tiež: Učte deti o prírode prostredníctvom kníh o rybách
Britskí vedci sa napríklad pozreli na obchodovanie s rybami po celom svete a ich zistenia nie sú práve najlepšie. Analyzovali 44 štúdií zameraných na viac ako 9 000 vzoriek morských plodov z reštaurácií, supermarketov či od obchodníkov z viac ako 30 krajín. Odhalili, že obrovské podvody s morskými plodmi sa dejú po celom svete. Mnohé z týchto štúdií využili relatívne nové techniky analýzy DNA. V jednom prípade zistili, že v Kanade, USA, Veľkej Británii, Singapure, Austrálii a na Novom Zélande sa pod označením chňapáč v 40% vzorkách ukrývali iné druhy rýb. Stáva sa, že pri označovaní zamieňajú druhy z rovnakej čeľade. V Nemecku tak dopadol jeden druh hrebenatky, ktorú zamenili s jej príbuznou v 48% vzoriek. Z celkového množstva analyzovaných vzoriek nemalo správne označenie 36% z nich. Vedci zistili, že zo 130 vzoriek žraločích filiet kúpených od talianskych obchodníkov alebo na tamojších rybích trhoch malo 45% nesprávne označenie. Spotrebiteľmi žiadané a vzácne druhy pritom „zastúpili“ tie lacnejšie a menej obľúbené. Iné „náhrady“ pochádzali z ohrozených druhov. Analýza zistila, že takmer 70% vzoriek z Británie predávaných ako chňapáč v skutočnosti pochádzalo z 38 iných druhov rýb. Medzi nimi boli aj také, ktoré žijú pri útesoch a sú ohrozené stratou habitatu a nadmerným rybolovom. Európska únia v roku 2015 testovala aj takmer 4 000 vzoriek rýb a morských plodov zo Slovenska. Nesprávne označenie zistila u siedmich percent.
Autori priznávajú, že nie vždy sú ryby nesprávne označené vedome. Je však pravda, že veľká časť prípadov sa týkala práve zámeny lacnejších rýb za drahšie, čo jasne naznačuje, že ide o podvod a nie o neopatrnosť. Viac ako sto odborníkov tajne zozbieralo vzorky objednaných morských plodov v 180 reštauráciách v 23 krajinách sveta. Do laboratórií poslali celkovo 283 vzoriek spolu s popisom z menu, dátumom, cenou, názvom a adresou reštaurácie. Jednotlivo analyzovali vzorky DNA s cieľom identifikovať druh ryby. Následne ich porovnali s informáciami z jedálneho lístka. Zistili, že každá tretia reštaurácia predávala zle označené morské plody. Najhoršie na tom boli prevádzky v Španielsku, Fínsku, Nemecku a na Islande, kde sa miera nesprávne označeného jedla pohybovala od 40 do 50%. U ostrieža, tuniaka žltoplutvého a modrolplutvého bola až 50% šanca, že zákazník nedostane na tanieri tú rybu, ktorú si objednal.
Niekedy ryby nahrádzajú podobnými druhmi, napríklad jedným typom tuniaka za druhý. Často je však náhradou úplne iný druh. Veľmi často plní úlohu náhradníka lacný pangasius. Tieto ryby vo veľkom chovajú vo Vietname a Kambodži. Majú veľmi podobnú chuť a vzhľad ako iné biele ryby, ako napríklad treska. Iné prípady sú oveľa vážnejšie. Zarážajúci bol nález zo Singapuru, kde predávali krevetové guľky, v ktorých nebolo ani stopy po krevetách. Namiesto toho v nich našli bravčové mäso. V Číne testovali 153 produktov z pečených rybacích filiet od 30 komerčných značiek z miestnych trhov. Zámenu objavili až v 58% prípadoch, v niektorých dokonca našli jedovaté druhy. V iných prípadoch zase predávali veľmi ťažko stráviteľné ryby, ktorými nahradili tuniaka. Niektoré zas majú parazity, ktoré predstavujú zdravotné riziko. Iné zase nie sú také výživné, ako sa tvária.
Medzinárodná organizácia Oceana v roku 2016 analyzovala viac ako 200 štúdií z 55 krajín a zistila, že v priemere každá piata ryba od obchodníkov, z reštaurácií alebo supermarketov mala nesprávne označenie. Situácia sa odvtedy nezlepšila. Vlani tiež vypočítal, že každý rok ilegálne ulovia osem až 14 miliónov ton rýb. Ročne predstavuje nesprávne označovanie rýb ekonomickú stratu od 26 do 50 miliárd dolárov. Podvodníci totiž podkopávajú legálny priemysel, čo sťažuje čestným hráčom možnosť súťaže.
Obchodovanie s morskými plodmi je spojené so zložitými a neprehľadnými dodávateľskými reťazcami, ktoré prinášajú vysoké riziko zlého označenia tovaru. Úlovky pritom prekladajú z rybárskych lodí na obrovské prepravné plavidlá, kde ich v relatívnej tajnosti spracujú a nesprávne označia.„Riziko chytenia je veľmi nízke, pretože monitorovanie a transparentnosť sú v dodávateľskom reťazci veľmi slabé,“ vysvetlil.
Prečítajte si tiež: Význam v riekankách
Plastový odpad v oceánoch a jeho vplyv
Do oceánov sa dostáva ohromné množstvo plastového odpadu - OSN rýchlosť znečisťovania týmto odpadom prirovnala k tomu, ako by sa každú minútu do mora zvrhol plast z korby jedného nákladného vozidla. Ak sa situácia nezlepší, bude za 30 rokov v moriach viac plastov než rýb. Človek vytvoril materiál, ktorý je schopný pretrvať stovky, tisíce rokov. Plast nikdy nezmizne. Rozpadne sa na mikročiastky o veľkosti ryžového zrnka a naviaže sa na kvapky látok, aké sa nachádzajú v kozmetike alebo čistiacich prostriedkoch.
Vedci využívajú sumky, živočíchy príbuzné človeku, na zisťovanie znečistenia morí. Sumky sú sediace na jednom mieste po celý svoj život a podobne ako pumpa filtrujú vodu. Podľa vedcov je dobré využívať práve sumky, pretože z evolučného hľadiska sú príbuzné človeku. Poznatky získané z ich organizmov sú užitočnejšie ako tie získané štúdiom iných morských živočíchov, napríklad rýb alebo lastúrnikov. V Ejlate v Červenom mori prehľadávala móla a skaly a na jednej tehle našla prisadený celý trs sumiek. Preniesla ich do laboratória a stlačením z nich vyšiel obsah ich tela. Boli v ňom mikroplasty, ktoré kedysi možno tvorili plastové fľaše alebo vrecúška, ktoré sú odhodené všade pri pobreží Izraela.
Lososy: Divoké verzus chované
Výskumy ukazujú, že chovné lososy síce majú menej omega-3 mastných kyselín než divoké, ale zároveň sú stále nutrične nasýtenejšie než iné druhy mäsa. A ani pri vitamínoch a výživných látkach vždy neplatí ‚čím viac, tým lepšie‘. Vedkyňa dodáva, že aj keď chovné lososy patria medzi najudržateľnejšie typy produkcie živočíšneho mäsa, nemôžeme si tým ospravedlňovať povedzme jeho dennú konzumáciu. V minulosti sa pritom lovili v takom počte, že ich ľudia ani nestíhali konzumovať a používali ich napríklad aj na hnojenie polí. Je to taký fenomén „starej Európy“, ktorá si priviedla na pokraj vyhubenia takmer všetky divoké druhy zvierat. Americký kontinent bol osídlený Európanmi historicky neskôr a má väčšie priestranstvá, čiže sa tam zachovalo aj oveľa viac divokej prírody než v Európe.
Z divých lososov môžeme nájsť v obchodoch už len tie tichomorské. Losos atlantický sa už komerčne nechytá. Cena preto závisí aj od jeho počtov. Úlohu asi zohráva aj fakt, že lososy tichomorské sa lovia, iba keď sa prichádzajú do riek rozmnožiť, čiže okno na ich lov je veľmi krátke. Chovajú sa aj lososy, ktoré majú označenie „organické“. Tie sa snažia priblížiť k tým divokejším a musia spĺňať rozličné regulácie. K nutričnej hodnote chovaných lososov viem povedať, že akvakultúra (akvapestovateľstvo - pozn. red.) sa momentálne snaží obmedziť rybacie mäso v potrave chovaných lososov. To sú ryby, ktoré sú chytené v moriach a stále tvoria 7 % potravy chovných lososov.
Omega-3 mastné kyseliny sú pre človeka dobré napríklad z hľadiska vývinu mozgu či liečbu a prevenciu kardiovaskulárnych chorôb. Na farmy sa už neberú žiadne divoké lososy z prírody, ale všetky pochádzajú z liahní. Sú teda na chov už vyšľachtené a majú uzatvorený životný cyklus. Losos atlantický je morskou rybou, ktorá je chovaná v najväčších množstvách a je určite ikonickou chovnou rybou v Európe. Okrem toho je jeho chov populárny napríklad v Čile či austrálskej Tasmánii. Ale v oveľa vyšších počtoch sa vo svete chovajú kapry typu amur. Na týchto kaproch vlastne v Číne akvakultúra pred tisíckami rokov vznikla.
Prečítajte si tiež: Význam farieb v akvaristike
Akvakultúra sa všeobecne zaoberá farmárčením pod vodnou hladinou. Ten sa nachádza v lososej strave a je dôležitý pre vývoj a mineralizáciu ich kostry. Zároveň je to však látka, ktorá v prírode pôsobí ako hnojivo. Takže keď to s ním preženieme, podporíme rast niektorých rastlín v morskom ekosystéme, čo vedie k jeho znečisťovaniu. Losos atlantický dokáže cítiť bolesť, čiže ak by bola deformita vážnejšia, bola by to otázka zhoršeného zdravia. Už len to znamená, že by sme sa mali snažiť o ich prevenciu. Ďalej to môžu byť problémy s plávaním. Čo sa týka spotrebiteľa, tie naozaj vážne deformity spôsobujú fibrózu v mäse ryby. Fibróza je nahromadenie takého komplexnejšieho tkaniva, ktoré spôsobí, že fileta bude tvrdšia a nebude mať farbu a textúru, akú zákazník očakáva. Aj farba filety ovplyvňuje zákazníkov, čiže by nemala byť príliš červená ani príliš bledá. V niektorých prípadoch je toto farbivo dodávané ako súčasť potravy, aby bola fileta ružovejšia. „Zafarbujú sa“ aj filety pstruha dúhového a potočného, ktoré sú tiež dnes už čiastočne chovné. Ak by totiž žili iba v riekach, bolo by ich mäso biele. To nie je pre zákazníka také zaujímavé, ale keď je zafarbené, prichádza efekt, ktorý si zákazníci často spájajú s lososom.
Číslom jeden je niečo ako morský kliešť, ktorý sa na rybu prichytí, a keď je ich príliš veľa, môžu jej spôsobiť vážne problémy napríklad s imunitným systémom. Takže momentálne sú veľmi striktné regulácie na to, koľko takýchto ektoparazitov sa môže na farmách nachádzať. Keď ich je príliš veľa, tak sa musí hustota rýb znížiť alebo sa chov na farme úplne zastaví. No a v neposlednom rade je to znečistenie prostredia, ktorému sa venujem aj ja. Aj preto naďalej skúmame, ako jeho dôsledky čo najviac obmedziť.
Predpokladom je, že sa bude naďalej zvyšovať počet rýb a aj druhov rýb, ktoré chováme, pretože sa zvyšuje aj počet ľudí na planéte. Verím, že smerujeme k tomu, že čoskoro úplne prestaneme používať divé ryby do krmiva tých chovných a túto zložku nahradíme alternatívnymi ingredienciami. Fascinujúce je aj to, že rast rýb sa nikdy nezastaví, a to sa týka aj ich mozgu, ktorý rastie spolu s telom. Ľudia sa na rozdiel od nich narodia s veľmi veľkou hlavou a ich mozog už má konečnú veľkosť. Dôležité je vedieť aj to, že lososy nielenže cítia bolesť, ale vedia si vytvoriť aj Pavlovov podmienený reflex. Vieme ich napríklad naučiť rozoznávať signál, ktorý naznačuje, kedy ich budeme kŕmiť.
Úhyn rýb v Prešove
Rybári z Prešova prišli vo svojom revíri vo Veľkom Šariši o desiatky rýb. Zahynuli po tom, čo sa výrazne znížil kyslík vo vode rybníkov. Stalo sa tak v dôsledku tepla a podľa dlhoročných rybárov aj nedostatočnej kanalizácie v ich okolí. Ryby ratovali aj dobrovoľní hasiči. Takto zasahovali prvýkrát. Potrebujú ho tak, ako my ľudia. Využívajú ho na premieňanie energie, rast a celkové fungovanie. Bez neho hynú.
„Najviac boli postihnuté zubáče. Asi tak 50 kusov, plus veľa tam bolo pleskáčov,“ informovala rybárska legenda vo Veľkom Šariši Štefan Kras. „Mestská organizácia rybárskeho zväzu požiadala mesto o súčinnosť v rámci kritickej situácie. Zmobilizovali sme náš dobrovoľný hasičský zbor,“ uviedol primátor mesta Veľký Šariš Viliam Kall.
„Našli sme ryby pri hladine, ako sa snažia dostať ku kyslíku, a taktiež už mnoho rýb bolo na brehu vylovených rybármi,“ opísal zasahujúci dobrovoľný hasič z Veľkého Šariša Ladislav Maník. Hasiči zapojili čerpadlá a spustili trojdňovú akciu na záchranu rýb. „Tie ryby doslova žobrali o kyslík,“ povedal zasahujúci dobrovoľný hasič z Veľkého Šariša Michal Ondrik.
„To nie sú prietočné rybníky, to nemá svoj prítok a odtok. Je to na systéme podzemnej vody, tak sme potrebovali prekysličiť vodu,“ informoval predseda Slovenského rybárskeho zväzu MO Prešov. Cez takéto výdatné prúdy vody okysličovali hasiči túto plochu. Zvýšili tak šance na prežitie - kaprom, karasom, šťukám či zubáčom. Rybári tiež cez potrubia prepojili tri rybníky, aby vodu dostali do pohybu. „Máme problém aj prakticky s kanalizáciou. Vyteká to a potom vsakuje. Zachránené sú kapre, šťuka, zubáč, boleň a pleskáč asi pošiel preč. Hasiči nám veľmi pomohli,“ vysvetlil Olejňák. „Technika fungovala správne, rybám sme pomohli, nehasíme len požiare, ale snažíme sa pomôcť aj prírode,“ uviedol dobrovoľný hasič Ondrik.
Znečisťovanie jedného z rybníkov trápi miestnych rybárov už dlhodobo. Zhromažďujú dôkazy, s ktorými sa chcú obrátiť na odbor životného prostredia. Vo Veľkom Šariši sa v týchto dňoch rieši prípad veľkého úhynu rýb v rybníku číslo 1. Situácia znepokojila nielen rybárov, ale aj miestnych obyvateľov, ktorí začali pátrať po príčine celej udalosti. Na sociálnych sieťach sa objavilo aj video od jedného z miestnych, ktorý uviedol, že priamo z rybníka nabral vzorku vody na rozbor. V príspevku poukazuje aj na možné príčiny - v okolí sa nachádzajú fabriky, prechádzajú autá a bicykle, a tak sa do vody môžu dostať rôzne škodliviny.
Podľa slov Slovenského rybárskeho zväzu ide o veľmi starú záležitosť. Už v minulosti boli odobraté vzorky vody, ktoré preukázali nedostatok kyslíka v rybníku. Zistili sme existenciu nepovoleného kanála - pôvodne mala ísť len o dažďovú vodu, no podľa všetkého sa tam vypúšťa bežná kanalizácia. Vec riešilo aj oddelenie životného prostredia, to však skonštatovalo, že tento nelegálny kanál nemá vlastníka a preto nemajú koho sankcionovať. Už v minulosti boli odobraté vzorky vody, ktoré preukázali nedostatok kyslíka v rybníku. Aktuálne plánujú tento problém posunúť aj na enviropolíciu. Rybársky zväz tak vo veci koná a pripravuje aj ďalšie kroky, aby sa situácia po mnohých rokoch posunula vpred.
Čo robiť, ak sa stretnete s podobnou situáciou?
Ak si občania všimnú podobné znečistenie alebo podozrivé látky vo vode, môžu to nahlásiť Slovenskej inšpekcii životného prostredia, ktorá má regionálne pracovisko v Košiciach. Nezabudnite si miesto činu aj zdokumentovať, zhotoviť fotografiu alebo video, ktoré následne budete môcť poskytnúť vyšetrovaciemu tému. Okrem toho je možné kontaktovať aj políciu na čísle 158, prípadne miestny rybársky zväz, ktorý má povinnosť chrániť vodnú plochu a môže zabezpečiť rýchle odbery vzoriek.
Nebezpečný štvorzubec v Jadranskom mori
Dovolenkári smerujúci na chorvátske pláže by mali spozornieť. V obľúbených vodách sa objavil nebezpečný predátor. V Jadranskom mori sa objavil nezvaný návštevník, invázna ryba štvorzubec striebropasý (Lagocephalus sceleratus), ktorá sa pôvodne vyskytuje v Tichom a Indickom oceáne. Štvorzubec je extrémne toxický, informuje portál Nedeljski. Obsahuje tetrodotoxín, teda silný neurotoxín, ktorý pôsobí rýchlo a bez účinnej protizbrane. Postihuje najmä dýchacie svaly a nervový systém, čo môže viesť k ochrnutiu, strate zraku a v najhoršom prípade k smrti. Nebezpečenstvo hrozí nielen pri konzumácii ryby, ale aj pri samotnom kontakte. Štvorzubec má silné čeľuste v tvare zobáka, ktoré môžu spôsobiť vážne poranenia, dokonca až amputáciu prstov. Okrem toho má jedovaté aj telo a pokožku, takže aj neúmyselný dotyk môže byť rizikový. Ak túto rybu vo vode spozorujete, nesnažte sa ju chytiť ani vyplašiť. Odborníci odporúčajú zachovať pokoj, vyhnúť sa náhlym pohybom a pomaly sa od nej vzdialiť. Okrem nebezpečenstva pre ľudí štvorzubec narúša aj rovnováhu miestneho morského ekosystému. V Jadrane nemá prirodzených nepriateľov a ako dravý druh sa môže rýchlo premnožiť. Ak sa chystáte k Jadranu, buďte informovaní a obozretní. Tento tropický „návštevník“ síce môže vyzerať nevinne, no v skutočnosti ide o jedného z najnebezpečnejších morských tvorov, s akými sa v tejto oblasti môžete stretnúť.
Starostlivosť o akvárium a úhyn rýb
Existujú dve hlavné príčiny úhynu rýb v nových akváriách: nadmerné kŕmenie a nadmerné zarybnenie. Nové akvárium nemá žiadne baktérie, ktoré by sa vyrovnali s biologickou záťažou produkovanou rybami a potravou, takže hladina amoniaku stúpa veľmi rýchlo a hromadia sa toxické hladiny. Ak si myslíte, že ste svoje akvárium prekŕmili alebo preplnili, môžete znížiť hladinu toxínov zriedením vody sladkou vodou a vykonaním údržby na odstránenie pevného odpadu. V zrelom akváriu baktérie spotrebujú väčšinu toxínov, ale trvá približne 28 dní (s rybami v akváriu), kým začnú proces dozrievania. Preto odporúčame prvý mesiac iba jednu rybu. Vaše ryby sú počas tohto obdobia najzraniteľnejšie, pretože voda môže vyzerať veľmi priezračne, no stále môže byť veľmi toxická. Uhynuté ryby vždy okamžite odstráňte. Ryby môžu zomrieť prirodzene, ale častejšie ich smrť spôsobí niečo. Preskúmajte ryby na vonkajšie príznaky choroby a nechajte si vzorku vody otestovať na amoniak, dusičnany a pH, pretože niečo môže ovplyvniť vaše ďalšie ryby. Zvyčajne je pragmatické položiť si otázku, či je v akváriu všetko v poriadku; prekrmujem sa?