Svet je plný fascinujúcich, ale aj desivých a nebezpečných živočíchov. Medzi ne patrí aj ryba pacu, príbuzná piraní, ktorá sa stala známou najmä vďaka svojej záľube v mužských semenníkoch. Jej silný zhryz dokáže rozlúsknuť orechy a dokonca odhryznúť prst.
Pôvod a výskyt ryby pacu
Pacu žije prevažne v sladkých vodách Južnej Ameriky. Výskyt tejto ryby v severnej Európe prekvapil odborníkov. Miestny rybár objavil desivého tvora v Sundskom prielive medzi Dánskom a Švédskom.
Experti z Národného múzea v Kodani varujú kúpajúcich sa v tejto oblasti, aby boli opatrní a v žiadnom prípade sa nekúpali nahí. Pacu v minulosti vyčíňala na Papui-Novej Guinei, kde jeden rybár zomrel po tom, čo mu odhryzla semenníky a vykrvácal. Rybu videli aj v americkom štáte Illinois.
Invazívne a jedovaté ryby v Jadrane
Pod hladinou Jadranu sa objavujú ďalšie nebezpečné ryby, ktoré ohrozujú rekreantov a krehkú rovnováhu ekosystému.
Krídlovec (Pterois miles)
Jadran sa stal domovom pre invazívnu rybu krídlovec, známu aj ako ohnivá ryba či „morský potkan“. Chorvátsky Inštitút oceánografie a rybárstva v Splite potvrdil, že krídlovec sa v Jadrane usadil natrvalo. Medzi júnom 2024 a januárom 2025 zaznamenali 122 pozorovaní.
Prečítajte si tiež: Učte deti o prírode prostredníctvom kníh o rybách
Ohnivá ryba dorastá do 35 centimetrov a má jedovaté ostne na chrbtových plutvách. Bodnutie môže byť pre človeka extrémne bolestivé a život ohrozujúce. Krídlovec je nenásytný predátor, ktorý nemá v Jadrane prirodzeného nepriateľa. Loví menšie ryby a kôrovce, čím ohrozuje pôvodné druhy a narúša ekologickú rovnováhu. Najviac pozorovaní hlásia z oblastí okolo ostrovov Lastovo a Vis, ale aj z pobrežia Dubrovníka. Pre turistov a miestnych to znamená zvýšenú opatrnosť pri potápaní a šnorchlovaní.
Štvorzubec štvorpásy (Lagocephalus sceleratus)
V Jadrane sa rozšírila ryba štvorzubec štvorpásy, ktorá ohrozuje miestne druhy a predstavuje nebezpečenstvo aj pre ľudí. Táto ryba má v tele paralyzujúci jed a experti varujú aj pred jej uhryznutím.
Štvorzubec štvorpásy dorastá do dĺžky 40 centimetrov a pochádza z tropických oblastí Indického a Tichého oceánu. Jeho výskyt v Stredomorí vrátane chorvátskeho pobrežia potvrdili výskumníci z Univerzity Juraja Dobrilu v Pule a Ústavu oceánografie a rybárstva v Splite. Pokračujúca zmena klímy a ekologická nerovnováha vytvárajú ideálne podmienky pre prosperovanie tohto votrelca.
Mäso a orgány štvorzubca obsahujú tetrodotoxín, mimoriadne silný neurotoxín. Jeho požitie môže spôsobiť paralýzu nervového systému, ochrnutie dýchacích svalov, poruchy zraku a smrť. Ľudia by sa tejto ryby nemali dotýkať, pretože môže mať toxíny aj na koži. Ryba má mocné čeľuste v tvare zobáka, ktoré môžu spôsobiť čiastočné oddelenie prstov pri pohryzení. Odborníci radia pomaly sa vzdialiť a nerobiť prudké pohyby v prípade stretu s rybou. Šírenie tohto nebezpečného druhu predstavuje nebezpečenstvo pre celý stredomorský región a je nutné uskutočňovať preventívne kroky.
Odranec pravý: Majster maskovania a smrtiaci jed
Odranec pravý (Synanceia verrucosa) je morská ryba, ktorá sa koncentruje hlavne v Austrálii a pri jej pobrežiach. Je to majster maskovania a smrteľne jedovatá ryba, ktorá dokáže zabiť človeka.
Prečítajte si tiež: Význam v riekankách
Ryba má nepravidelný tvar, veľkosť 25 až 50 centimetrov, hrbolaté bradavičnaté telo a jedovaté ostne. Jedu má plné chrbtové plutvy, čo môže mať neblahé následky pre človeka pri kontakte. Odranec nie je agresívny voči ľuďom a dokáže hodiny čakať na zvieraciu korisť, predovšetkým menšie ryby.
Keď sa korisť priblíži, veľmi rýchlo za ňou vystrelí, ale cielene ryby neprenasleduje. Maskovanie ho chráni pred predátormi a často je zahrabaný v piesku alebo obrastený riasami. Vzhľadom na dokonalé maskovanie môže byť nebezpečný pre ľudí, ktorí si ho v mori nevšimnú a omylom na neho stúpia.
Prišliapnutím ryby môže osteň preraziť kožu a dopraviť do tela jed. Ten sa v ňom rozprúdi veľmi rýchlo a človek ostane paralyzovaný. Okrem extrémnej bolesti dokáže zabiť dospelého človeka za menej ako hodinu.
Keven Renshaw sa stretol s odrancom v austrálskom Queenslande. Po priamom kontakte s rybou pocítil mučivú bolesť, ako keby ho niekto udrel kladivom po prste a následne obrusoval pilníkom. Aj napriek tomu, že bol paralyzovaný, podarilo sa ho rýchlo dostať do nemocnice a podstúpil operáciu.
Ako sa vyhnúť nebezpečenstvu? Všímajte si, ako vstupujú do mora domorodci. Ak vstupujú do vody šuchtavým krokom bez toho, aby dvíhali nohy, je to kvôli odrancom.
Prečítajte si tiež: Význam farieb v akvaristike
Oarfish: Ryba apokalypsy?
Na pláži v Encinitas v južnej Kalifornii sa našiel vyplavený exemplár ryby stuhy (oarfish), ktorý meral 3 až 4 metre. Tento morský tvor má v japonskej mytológii povesť znamenia apokalypsy.
Začiatkom novembra sa na pláži Grandview v Encinitas v južnej Kalifornii našla vyplavená „ryba stuha“, známa aj ako „ryba apokalypsy“. Vedci odhadli, že exemplár bol dlhý 3 až 4 metre. Scripps oceánografický inštitút uvádza, že táto ryba bola za takmer 124 rokov videná len 22-krát. Ide už o tretí prípad objavenia sa v Kalifornii v priebehu troch mesiacov.
Vedci sa snažia zistiť, prečo sa táto ryba začala častejšie vyplavovať na pláže. „Ryba apokalypsy“ dostala svoju prezývku podľa viery spojenej s japonskou mytológiou, podľa ktorej je výskyt týchto rýb predzvesťou prírodnej katastrofy, ako je zemetrasenie alebo cunami. V roku 2010 sa na japonskom pobreží našiel tucet rýb apokalypsy, len niekoľko mesiacov predtým, ako krajinu vychádzajúceho slnka v marci 2011 zasiahlo najhoršie zemetrasenie. Štúdia z roku 2019 však nezistila žiadnu súvislosť medzi uviaznutím stuhochvostov a zemetraseniami v Japonsku.
Podľa Oceánografického inštitútu sa tieto stuhovce, ktoré žijú v morských hlbinách, zvyčajne vracajú na breh, keď sú choré, umierajú alebo sú dezorientované. Žijú v mezopelagickej zóne v hĺbkach 1 000 metrov, kde je málo svetla.
Prvý tohtoročný prípad sa odohral koncom mája v indickom štáte Tamilnádu, kde rybári ulovili obrovskú rybu oarfish s dĺžkou takmer deväť metrov. O niekoľko dní neskôr sa ďalší exemplár vyplavil na západnom pobreží Tasmánie a meral približne tri metre. V roku 2024 sa pri pobreží San Diega objavil 3,6 metra dlhý jedinec len dva dni pred zemetrasením s magnitúdou 4,4, ktoré zasiahlo Los Angeles.
Výskyt oarfish pri hladine údajne predchádza zemetraseniam a tsunami, ale veda túto súvislosť zatiaľ nepotvrdila.
Starodávne vlastnosti v ľudskom tele
Ľudia sa vyvinuli do podoby, ako ich poznáme dnes, ale stále zdieľame niekoľko čŕt s našimi predkami.
Bipedalizmus
Akt chodenia na dvoch nohách, známy ako bipedalizmus, bol jedným z najväčších krokov našich predkov. Prechod zo štvornožkovej chôdze do vzpriameného státia so sebou priniesol zmeny v zarovnaní a veľkosti kostí chodidla, bedrových kostí, kolien, nôh a chrbtice. Rýchly nárast veľkosti mozgu nastal krátko po tom, ako sme začali chodiť vzpriamene. To si vyžadovalo zmeny v panve, aby naše deti s väčším mozgom prešli rozšíreným pôrodným kanálom.
Fenestrae
Okrem dvoch otvorov pre očné buľvy máme v lebke ďalšie veľké otvory známe ako fenestrae. Na každej strane ľudskej lebky sa nachádza jedna diera, ktorá nás spája s našimi spoločnými predkami spred viac ako tristo miliónov rokov. Zvieratá s touto jednou dierou v lebke sú známe ako synapsidy.
Pentadaktylová končatina
Jav piatich prstov na jednej ruke alebo nohe, známy ako "pentadaktylová končatina", sa vyskytuje u väčšiny obojživelníkov, plazov, vtákov a cicavcov. Nedávna štúdia opísala prvú nájdenú pentadaktylovú končatinu v rybej plutve. Použili sme výkonné zobrazovacie metódy na nahliadnutie do 380 miliónov rokov starej fosílie s názvom Elpistostege z Quebecu v Kanade, aby sme odhalili najstaršie rybie prsty. Najstaršie tetrapody "experimentovali" s počtom prstov a mali šesť, sedem či osem prstov na jednej končatine.
Zuby
Zamysleli ste sa niekedy nad tým, aké evolučne staré sú vaše zuby? Tím paleontológov opísal izolované fosílne rybie zuby z hornín silurského veku v čínskej provincii Kuej-čou. Tento objav posunul minimálny vek zubov o ďalších 14 miliónov rokov späť. To znamená, že chrup sa vyskytoval už u živočíchov žijúcich pred neuveriteľnými 439 miliónmi rokov.
Notochord a chrbtica
U červovitých živočíchov sa už pred 500 miliónmi rokov vyvinul notochord - tyč vytvorená z chrupavky, ktorá sa tiahne pozdĺž zadnej časti tela. To umožnilo pripojenie segmentovaných svalových blokov a dlhého chvosta presahujúceho za konečník. Všetky zvieratá s notochordom sa nazývajú strunatce. Chrbtica sa skladá z jednotlivých segmentovaných kostí - stavcov, ktoré do seba zapadajú v špecifickom prepletenom vzore.