Podmorský svet je plný prekvapení a fascinujúcich tvorov. Niektoré z nich sú obdarené schopnosťou, ktorá nás priťahuje od pradávna - bioluminiscenciou, teda schopnosťou produkovať svetlo. V tomto článku sa ponoríme do tajov podmorského sveta a preskúmame ryby a iné živočíchy, ktoré vedia svietiť.
Morský koník: Kôň v ríši rýb
Tipujete správne. Hovoríme o Morskom koníkovi alebo Hippocampus hippocampus. Morský koník je ryba, ktorá vyzerá ako šachová figúrka. Má hlavu koňa, oči chameleóna, vak kengury, chvost opice a pancier ako hmyz. Nielen pre toto všetko patrí medzi tie najzaujímavejšie živočíchy sveta. Je navyše jediným tvorom, kde mláďatá na svet privádza samček a nie samička ako sme v ríši zvierat zvyknutí. Morské koníky sú naozaj zvláštne. A to už pri dvorení. Párenie sa začína dvoriacim tancom za úsvitu, ktorý pripomína valčík. Dokážu takto „pretancovať“ aj niekoľko dní. Keď jej dozrejú vajíčka, odovzdá ich samčekovi, do brušného vaku, kde ich samček oplodní. Následne ich nosí 2 až 3 týždne. Počas tohto obdobia samička každé ráno navštevuje samčeka. Keď sú mláďatá dostatočne vyvinuté, samček dostane svalové kontrakcie a vymršťuje ich do mora. Ďalšou zaujímavosťou tohto netradičného živočícha je ich rýchlosť pohybu. Za hodinu sú schopné preplávať maximálne trasu 16 metrov. Aj preto sa radia medzi najpomalšie ryby. Na druhej strane však to, čo im chýba v rýchlosti, vynahradia rafinovanosťou. Dokážu kmitať chrbtovou plutvou rýchlosťou až 35 krát za sekundu. Okrem toho sa v morskom prostredí správajú ako chameleón. Dokážu meniť farbu, čím sa maskujú pred svojimi predátormi. Zvyčajne plávajú v pároch, pričom sú spojené chvostmi, aby sa udržali za sebou, keďže sa hýbu tak pomaly. Aj napriek tomu, že sa pri jednom „vrhu“ môže vyliahnuť až 2000 malých koníkov, väčšina z nich nie je schopná prežiť. Tento čudný morský jedinec sa dostal na zoznam ohrozených druhov. Populácie morského koníka na celom svete klesajú, čiastočne pre ničenie ich prirodzeného prostredia a znečistenie. A ázijská gastronómia tomu nepomáha. Stali sa totiž vychytenou špecialitou na tamojších trhoch a reštauráciách. Morské koníky majú svoj význam aj v gréckej mytológii, kde mali obrovské rozmery. Ťahali Poseidonov dvojkolesový voz.
Tajomstvo morských svetiel: Bioluminiscencia
Po svetluškách, ktoré sa v našich končinách zvyknú vyskytovať okolo svätojánskej noci, sa môžete čarovnými svetielkami kochať až do konca leta. Za týmto úchvatným divadlom nie je žiadna moderná technológia. Typický je napríklad pre špecifický druh planktónu - fytoplanktón - druh riasy, ktorá pláva na povrchu morskej hladiny. Fytoplanktón obsahuje vlákna, ktoré umožňujú pozitívne nabitým časticiam prechádzať jeho telom. Ak nastane v okolí riasy pohyb, protóny sa začnú pohybovať telom planktónu, pričom vytvárajú elektrické impulzy, ktoré aktivujú ďalšie chemické reakcie. Svetielkujúci fytoplanktón sa nachádza výlučne v slaných morských vodách.
Fytoplanktón však nie je v moriach jediným svietiacim organizmom, dokážu to aj ďalšie. Medúzy vyžarujú modré i zelené svetlo. Väčšina druhov využíva bioluminiscenciu na obranné účely. Medúzy dokážu vyžarovať modré i zelené svetlo. Väčšina druhov využíva bioluminiscenciu na obranné účely. Svetlo sa aktivuje dotykom, čo predátora obvykle prekvapí.
Pásovke čiernej slúžia na svietenie špecializované orgány, zvané fotofóry. Pásovky čierne sú ryby dorastajúce do 40 cm s ostňami v ústnej dutine, pripomínajúcimi zuby. Typicky sa vyskytujú v hlbokomorských vodných biotopoch. Majú špecializované orgány produkujúce svetlo, známe ako fotofóry. Nachádzajú sa pozdĺž ich tela, pod očami aj v špeciálnej štruktúre, ktorá im visí z čeľuste. Pásovky používajú svetlo predovšetkým na prilákanie koristi.
Prečítajte si tiež: Učte deti o prírode prostredníctvom kníh o rybách
V moriach žije aj niekoľko druhov bioluminiscenčných kalamárov. Svetlo v prípade týchto hlavonožcov produkujú fotofóry. Rovnako ako ďalšie živočíchy, i kalamáre používajú svetlo na prilákanie koristi a slúži im aj ako obrana. Pomocou takzvaného protiosvetlenia sa totiž maskujú pred dravcami. Chobotniciam svetlo slúži aj na nájdenie si potenciálnych kamarátov. V prípade chobotníc sa bioluminiscencia nevyskytuje tak často, niektoré však túto schopnosť majú. Svetlo produkujú fotofóry na ich chápadlách.
Jedny z najpozoruhodnejších útvarov vytvárajú salpy z radu ohniviek (Pyrosomida). Salpy sú morské živočíchy podobné medúzam. Jedny z najpozoruhodnejších útvarov vytvárajú salpy z radu ohniviek (Pyrosomida), ktorým už nestačí spájať sa do reťazcov, prepájajú sa do trojrozmerného valca, rôsolovitej priesvitnej trubice. Ich latinský názov je práve pre schopnosť bioluminiscencie odvodený od slova pyro (oheň). Svietia hlavne v tme, keď ich niečo vyruší.
Príbeh ryby Biby a hada Rada: Priateľstvo v hlbinách
Predstav si more. Jadranské alebo more Sargasové. Vodu, ktorá spája brehy pevnín a ostrovov. mora, ktorému nevidieť ani začiatok, ani koniec. No, predstav si ho.tak tam už nie je vôbec nič. Je tam len tma a zima. a najstudenšej temnote sa dá nájsť nejaký život. tej najhlbšej priekopy totiž žije jedna ryba. Ryba Biba. svojím vlastným lampášikom. očami. pohľad odpudivá. hrča, ako taký zemiak. malé, chvost voľajaký potrhaný. poriadne zatvoriť, zuby jej trčia von. ako vešiačiky. na tie vešiačiky zavesiť. ale Bibe je úplne jedno, či je pekná alebo škaredá. žiadnu.Bibu viac trápi hlad. lampášikom. do papule. privrela, zuby zacvakli. rýchlo ujdú späť do šíreho mora. od stredy hladná a mrzutá. svietenie. nikto nezbadá. schová v diere medzi skalami, občas si pospí. prúdom. a odletel s vetrom. Kolísanie vody ju uspáva. zaspí.Keď tu zrazu… Bum! Plesk! Au! klzké. a zo dna sa zdvihne veľký oblak piesku. očí, ktoré jej v tej chvíli opuchnú a sčervenejú. jedným do jednej strany a druhým do druhej strany. visieť ako taká špageta na vidličke.‒ Ách, jáj, áách, jáááj! Neubližujte mi! Prosím! Prosíííím!! ‒ Au, áaauu! Pusti ma!! a ťahá ju ku dnu.‒ Veď ja ťa nedržím, ty držíš mňa! chvostom. ‒ Ty, ty, ty… ty! Ty jeden živočích! nevidíš, kadiaľ plávaš? Čo nesvietiš? Ty, ty, ty… a nesmelo pozerá do jej veľkých očí.had Rado je na tom podobne ako ryba Biba. pokazilo. Zablikalo a bez príčiny zhaslo. hlad. blúdiť potme hlbočinou a cvakať zubami naprázdno. ‒ No, načo sú mi také zuby! preratúva. Jeden, dva, tri… desať, jedenásť… tridsaťtri… nenájdem! sto metrov plaším, všetky krevetky sa predo mnou schovávajú. Povedz mi radšej, čo tu robíš? končín, dostal? inom ako o hlade. hovienko. ‒ Ja neviem, kde som, ja som sa stratil, ‒ fňuká had. zoslabnutý, že už nevládzem ani plávať. a zavliekol ma až sem. Som úplne stratený! niečoho narážam.‒ povie had a trochu sa zavlní. a aj do teba som vrazil. Mrzí ma to, ‒ dodá Rado smutne. hlbokomorský had, pomyslí si ryba Biba. Chudáčik. celý sa trasie. leží na morskom dne, v piesku. ho chce trochu utešiť. zúbky. ‒ Pozri, ako vyzerám. Ako také strašidlo. smejú a strkajú mi chápadlá do dier medzi zubami. slimáky mi po nich lezú ako po preliezačkách. Náramná sranda. morská tráva. To sme ale dopadli! na garáži.‒ Ale aspoň ten lampášik ti pekne svieti. Pozerám… bodové aj diaľkové… čo viac by si chcela? nefungujú. Zo svetla sa nenajem! ‒ protestuje ryba. s takými tesákmi! ‒ A čo so zubami, keď…‒ Počkaj, Rado! ‒ skočí mu do reči Biba. svetlo! To znamená… zuby a sme kompletným hlbokomorským živočíchom! a vypúšťať medzierkami medzi zubami bubliny. ‒ To znamená… tak sa veru konečne poriadne napapkáme. Pochopil si?‒ Pochopil!‒ Súhlasíš? Pravdaže súhlasím!‒ A rozdelíš sa? ‒ Presne na polovicu!!! s hadom Radom vybrali hľadať niečo pod zub spolu. trávy, do prázdnych ulít. by sa tučná ryba Biba nikdy nebola zmestila. veľa-veľa rýb.Keď tieto dva osamelé živočíchy náhodou na seba narazia - a to doslova - v hlbokomorskej temnote, vytvorí sa medzi nimi hlboké priateľstvo. Spolu hľadajú nový domov aj morské sklo, spolu usporiadúvajú podmorské veselice a odháňajú ponorky.
Krídlovec ohnivý: Krásny, ale nebezpečný
Je ozdobou akvárií a určite si ju obdivoval nielen v zajatí, ale aj pri šnorchlovaní v Červenom mori. Rovnaké číslo spomínajú aj ďalší odborníci po svete, ktorí sa tomuto problému venujú - čoraz menej zástupcov ostatných podmorských druhov a až 80-percentné straty pre rybolov, tak znejú výsledky, ktoré spomína aj magazín Geo.Rybu, lepšie povedané jej nepriaznivé dopady, si všimli aj ďalšie celosvetové médiá či tlačové agentúry, ako napríklad francúzska AFP (Agence France-Presse). Po obrovskom, nenásytnom apetíte je ďalšou nebezpečnou vlastnosťou tejto ryby jej schopnosť rozmnožovať sa. Každé zhruba 4 dni vie jedna ryba naklásť až 30 000 vajíčok, teda za rok okolo 2,7 milióna, za život (dožíva sa okolo 30 rokov) takmer 80 miliónov - len jedna jediná ryba.Zrejme aj vďaka tomu začali krídlovca v niektorých končinách prezývať „morským potkanom“. O týchto hlodavcoch je známe, že z dvoch môžu byť behom roka stovky až tisícky (1 200 - 1 300). To však ani zďaleka nestačí na rozmnožovací talent tejto ryby.
Vyzbrojený nepriateľ, ktorému sme otvorili dvere
Musíme spomenúť aj arzenál, ktorým táto ryba už na prvý pohľad disponuje a robí z nej neľahkú korisť. Pri ohrození vie roztiahnuť svoje veľké zvláštne plutvy, s čím v kombinácii so svojím sfarbením dáva dravcovi jasné znamenie, že „ja nie som len tak na zjedenie a som jedovatá pochúťka“.A s tým jedom je to aj pravda. 18 ostňov trčiacich z tela by si určite nechcel zakúsiť vo svojej koži - spôsobujú obrovskú bolesť a paralýzu.Ryba vie chrániť nielen seba, ale aj svoje veľmi početné potomstvo. Dostať sa do niektorých končín jej podľa všetkého pomohol človek priamo jej vypustením. Jednoducho, niekoho už omrzelo chovať tieto ryby (niektorí ich chovajú v akváriách) a tak ich vypustili trebárs do najbližšej zátoky, netušiac, čo spôsobia. Nielen v tej zátoke, ale postupne pozdĺž celého pobrežia daného štátu a napokon kontinentu.Ide o veľmi silného súpera, ktorého nebude ľahké zastaviť a po otepľovaní či znečistení našich morí môžeme ohľadom nich hovoriť o ďalšom veľkom probléme - krídlovcovi ohnivom.Text sme upravili, doplnili o nové informácie a vydali nanovo. Článok bol pôvodne publikovaný 31.
Prečítajte si tiež: Význam v riekankách
Svetelné znečistenie: Hrozba pre podmorský život
Podmorský život sa nám ľuďom zdá veľmi vzdialený. Pravdou však je, že zatiaľ čo my pri našom bežnom živote morské živočíchy ani nevnímame, oni nás vnímajú veľmi citlivo. Približne 70% najväčších miest sveta je postavených na pobrežiach. Umelé svetlo z miest v noci preniká priamo do morských biotopov pri urbanizovaných pobrežiach, v prístavoch či dovolenkových rezortoch v tropických rajoch, kde luxusné bungalovy zasahujú priamo nad koralové útesy. Čím viac osvetľujeme naše mestá, tým viac svetla sa dostáva aj do podmorského sveta. Svetlo z veľkých miest sa totiž rozptyľuje do atmosféry a odráža sa od oblakov späť na zem v podobe žiarivej oblohy. Táto žiara môže byť badateľná až 300 km od miesta vzniku, a teda zasahuje aj živočíchy, ktoré nežijú priamo na pobreží. Okrem toho stále viac vnímame tiež problémy spôsobené tzv. mobilnými zdrojmi znečistenia.
Nežiaduci vplyv umelého svetla na ryby žijúce na útesoch môžeme demonštrovať na štúdii, ktorá skúmala vplyv umelého svetla na známe rozprávkové rybičky - klaunov. Klauni žijú na útesoch a počas svojho dospelého života vôbec nemigrujú. Mladé ryby migrujú len 2 týždne po vyliahnutí, po ktorých sa usadia do sasanky a tá sa už navždy stáva ich domovom. Ak sa teda klaun usadí napríklad na plytkom útese, ktorý je v noci silne osvetlený, bude už po celý svoj život permanentne vystavovaný svetelnému znečisteniu. Pri pokuse zistiť, ako ovplyvňuje umelé svetlo schopnosť reprodukcie klaunov, stanovili vedci 2 testovacie skupiny rýb: Jednej bol dopriaty pravidelný 12 hodinový cyklus striedania dňa a noci, tá druhá bola počas nočného 12 hodinového cyklu vystavená svetlu s hodnotou 26,5 LUX, čo približne zodpovedá svetlu prenikajúcemu z priemerného prímorského mesta. Umelé svetlo nemalo vplyv ani na neresenie, ani na počet nakladených ikier. Malo však veľký vplyv na samotné liahnutie malých rybičiek: V skupine, kde deň a noc prebiehali normálne, sa vyliahlo 86% všetkých ikier. V druhej skupine, kde boli ikry klaunov v noci vystavené čo i len nízkej úrovni svetla, sa nevyliahla ani jedna. Klauni kladú ikry na skaly a iné tvrdé povrchy. Ak sa usídlia v svetelne znečistenej oblasti, budú aj ich ikry permanentne vystavené umelému svetlu, v dôsledku čoho bude populácia klaunov rapídne klesať.
Škodlivé ekologické následky tohto problému sme začali skúmať len nedávno. Jedna zo štúdií venovaná tejto problematike zistila, že zvýšená hladina svetla v morských biotopoch, môže významne zmeniť dynamiku vzťahu predátor - korisť. Dravé ryby majú v noci menší apetít, pričom korisť si môže oddýchnuť a skryť sa. Tým, že svetelné znečistenie mení cyklus dňa a noci niektorých rýb, sa stravovacie návyky dramaticky menia. Dravé ryby vplyvom umelého svetla nedokážu zhodnotiť, či je deň alebo noc, a tak lovia aj naďalej. Bioluminiscencia zvyčajne slúži ako komunikačná stratégia. Príbuzné organizmy si vďaka nej hľadajú partnera, varujú sa pred predátormi alebo lákajú korisť. Umelé svetlo v noci ale narúša jej účinnosť. Signály organizmov nie sú vplyvom umelého svetla tak jasne viditeľné, kvôli čomu ostatnými nemusia byť vôbec zaznamenané. Ekvivalent u suchozemských živočíchov nájdeme napríklad v svetluškách, ktoré patria medzi jedny z najohrozenejších bioluminiscenčných druhov na Zemi.
22% pobrežných regiónov je dnes zasiahnutých umelým svetlom. Keďže sa svetelné znečistenie s rastúcou populáciou každoročne zvyšuje približne o 2,2%, predpokladá sa, že znečistenie porastie aj v pobrežných regiónoch. Je ale zrejmé, že ľudia nebudú schopní, a ani ochotní zmeniť svoj život po zotmení. Keď slnko zapadne, umelé svetlá sa prebudia k životu a ľudia budú naďalej produktívni. Jedným z riešení znečistenia svetlom je regulácia vlnovej dĺžky použitého svetla v závislosti od umiestnenia svetiel. Rovnako sa stále viac apeluje na správne smerovanie svetla, tienenie a jeho skutočne efektívne využitie. Je totiž nepravdepodobné, že by sa požiadavka ľudí na umelé svetlo v noci znížila. Umelé svetlo v noci nám na prvý „pohľad“ prináša viac benefitov ako negatív. V roku 1994 mestom Los Angeles otriaslo zemetrasenie, ktoré raz nadránom spôsobilo výpadok elektriny v celom meste. Všetky živé organizmy na Zemi sa adaptovali na pravidelné striedanie dňa a noci.
Teória obozretných predátorov a úbytok zvieracej populácie
Človek je na Zemi vrcholovým predátorom. Sme osobne zodpovední za vyhubenie desiatok druhov, každoročne pod našimi rukami zomrú miliardy zvierat a prírodné zdroje neúprosne vyčerpávame viac ako kedykoľvek predtým. Prečo sa tak okrem nás nespráva žiadny iný druh? Teória obozretných predátorovPresne túto problematiku skúma Axel Rossberg a jeho tím vo svojej vedeckej práci uverejnenej v Ecology Letters. V jeho výskume hovorí o teórii „obozretných predátorov“, ktorí inštinktívne lovia čo najmenšie možné množstvo koristi. Robia tak práve preto, aby sa vyhli nadmernému úbytku svojej prirodzenej koristi, čím benefitujú pre ostatných jedincov svojho druhu či budúce generácie.
Prečítajte si tiež: Význam farieb v akvaristike
V článku z minulého týždňa pre The Conversation, kde Rossberg zjednodušene vysvetľuje princípy svojej teórie, uvádza konkrétny príklad z Mexického zálivu. Ide o druh ryby, ktorý nesie názov perutýn indo-pacifický.Perutýn je dravá ryba, ktorá sa živí inými menšími rybami a mäkkýšmi. Vedci sa však stali divákmi Rossbergovej teórie v praxi a jedincov perutýna začalo prirodzene ubúdať. Zdá sa teda, že dravé druhy inštinktívne vedia, aké množstvá koristi je bezpečné uloviť. zdroj: Wikimedia/Theo KruseZvieratám to ide lepšieV rozhovore pre Aucklandskú Univerzitu popisuje Chris Darimont, odborník na ochranu prírody a riadenie zdrojov, svoje pozorovania z Kanady. V roku 1975 si pri svojom ekologickom výskume všimol, že ani jeden z 22 druhov predátorov žijúcich v jazere, ktoré skúmal, neuloví viac ako 5 % celkovej populácie lipkavcov. Lipkavce pritom v jazere predstavovali hlavný zdroj potravy.Prečo teda rovnaké návyky nedodržujú aj ľudia? Zdá sa, že konanie pre dobro jednotlivca, na rozdiel od konania pre dobro celého druhu, ktoré pozorujeme u iných predátorov, je hlboko zakorenené v našej kultúre. zdroj: Wikimedia/KondahČísla sú znepokojivéPodľa tvrdení magazínu The Guardian, ktorý sa odvoláva na výskum WWF a ZSL, celková zvieracia populácia klesla od roku 1970 o závratných 68 %. Najvyšší regionálny pokles zaznamenala Južná Amerika, v ktorej pokles dovŕšil až 94 %.Straty neutrpeli len samotné druhy, ale aj ich životné prostredie. The Guardian ďalej uvádza, že ľadom pokryté plochy boli zo 75 % výrazne pozmenené ľudskou aktivitou. Mokrade utrpeli dokonca 90 % straty v porovnaní s rokom 1700. „Zdá sa, že sme premrhali okolo 20 rokov rozprávaním sa o týchto poklesoch, no nepodarilo sa nám ohľadom toho nič spraviť. Hnevá a frustruje ma to. Sedíme za stolmi a spisujeme tieto štatistiky, no zabúdame na to, že majú aj reálne následky. zdroj: Wikimedia/ShojoSvetoznámy David Attenborough však vidí východisko. The Guardian ho vo svojom článku cituje „Čas pre výhradne nacionálne záujmy už je za nami. Prichádza čas zvoliť medzinárodný prístup. Jedine týmto spôsobom je možné priniesť balans medzi tým, čo krajiny sveta od prírody berú a čo vedia vrátiť späť.
Ďalšie fascinujúce tvory, ktoré vedia svietiť
Od svetlušiek po mačky (vážne!). Predstava živého tvora, ktorý môže svietiť v tme, môže znieť ako strašidelný sci-fi experiment alebo možno o návštevu akéhosi mimozemského tvora. Na Zemi medzi nami žije niekoľko druhov so schopnosťou svietiť (hoci, samozrejme, mnohé žijú hlboko v oceáne). Väčšina bioluminiscenčných zvierat vyžaruje svetlo tvorbou enzýmu nazývaného luciferín, ktorý sa zmieša s inými chemikáliami a vytvára žiarenie. Vydajte sa v noci do jaskýň Waitomo na Novom Zélande a môžete sa postaviť pod úchvatný baldachýn zo žiarivých hodvábnych nití spriadaných svetielkujúcimi červami. Planktón rozhodne nie je súčasť prírody, ktorá by zaujímala každého, ale niektoré druhy panciernatiek, ktoré majú schopnosť svietiť, sú už iný príbeh. Počas dňa vytvárajú „červený príliv“, ale v noci vlny získavajú trblietavú žiaru od jednobunkových tvorov. Pamätáte si na tú nenápadnú desivú scénu vo filme Hľadá sa Nemo, kde monštruózna ryba láka Marlina a Dory pomocou svetelnej gule? V skutočnosti vo filme nikdy nepovedia druhové meno toho tvora, ale má to byť čert. Najpodivnejšie zo všetkého je to, ako v skutočnosti lákajú svoju korisť. Len samice majú návnadu, ktorá žiari svetielkujúcimi baktériami, aby prilákala korisť v dosahu. Ale nie je to samotné svetlo, čo láka korisť ako v Nemovi. Dlhé chápadlá a priesvitné telá medúzy vyzerajú ešte éterickejšie na druhoch, ktoré žiaria v tme. Hlboko pod vodou väčšina medúz vyžaruje svoje vlastné svetlo, pravdepodobne preto, aby vystrašila alebo zmiatla svojich predátorov. Mačky v tme prirodzene nežiaria, ale s pomocou vedy môžu. V roku 2011 výskumníci používali mačky na štúdium HIV/AIDS, ale potrebovali spôsob, ako otestovať, či zvieratá akceptujú nové gény. Ich riešením bolo dať mačacím embryám gény medúzy. Tieto podmorské červy vydávajú svetlo, ktoré nie je v ich hlbinách oceánu zriedkavé. Sezóna svetlušiek je jednou z najkúzelnejších počas letného obdobia. Keď sa kyslík zmieša s rôznymi chemikáliami v bleskoch, ich orgány žiaria ako žiarovka. To, čo vidíte, vyzerá ako jedno stvorenie, ale je to zbierka tisícov jedincov naklonovaných z jedného. Keď sa ich týchto tvorov dotkne svetlo, sfarbia sa do dúhovej červenej a zelenej. Niektoré chobotnice využívajú svoju svetelnú silu ako protisvetlo - namiesto toho, aby na seba upútali pozornosť, používajú svoje svetlé brucho, aby splyli. Ryby pochádzajúce z Austrálie, majú pod očami orgán, ktorý obsahuje baktérie schopné svetielkovať. Znie to drsne, ale určite to vyzerá skvele! Môžu orgán môžu čiastočne stiahnuť, alebo ho prikryť svalovou chlopňou, aby skryli svetlo. Korytnačka, ktorá svieti?! Ver tomu. Svetlo, ktoré vyžaruje nie je zvyčajne viditeľné pre ľudské oko, ale proces je zarážajúci. V roku 2015 sa tím výskumníkov stretol s korytnačkou Hawksbill, ktorej jasne vzorovaný pancier vyzeral, že svieti na červeno a na zeleno. Zistili, že odráža modré svetlo, ktoré výskumníci používali, ale neboli si istí, ako presne to robí. Predpokladali, že riasy na chrbte korytnačky mohli vytvoriť tento efekt, ale vedci si stále nie sú istí, čo presne to zapríčinilo. Zvieratá nie sú jediné organizmy žiariace v tme. Huby ako tieto vytvárajú v austrálskych lesoch nesmierne zaujímavý obraz.