Cibuľová zelenina je neodmysliteľnou súčasťou svetovej kuchyne, medicíny a záhradníctva. Cibuľa, plodina s ostrou, charakteristickou chuťou a arómou, je snáď najnepostrádateľnejšou ingredienciou mnohých receptov v celosvetovej kuchyni. Okrem kulinárskych výhod má cibuľa aj mnoho zdravotných benefitov. Obsahuje vlákninu, vitamíny a minerály, ktoré prispievajú k zdraviu srdca, zlepšujú trávenie a posilňujú imunitný systém. V starovekom Egypte bola cibuľa považovaná za symbol bohatstva a života. Okrem toho sa cibuľa používala aj v pohrebných rituáloch starovekého Egypta. Bola umiestňovaná do hrobov a hrobových komôr ako súčasť pohrebnej výbavy pre zosnulých.
V tomto článku sa dozviete všetko o pestovaní cibuľových zelenín, vrátane cibule kuchynskej, póru, cesnaku, pažítky, zimnej cibule a šalotky.
Druhy cibule a ich využitie
Dnes existuje niekoľko druhov cibule, ktoré sa líšia chuťou, arómou a použitím:
- Žltá cibuľa: Klasická cibuľa má ostrú a štipľavú chuť. Je výborná na varenie, dusenie, pečenie aj grilovanie. Je súčasťou mnohých jedál, od polievok až po prílohy.
- Biela cibuľa: Oproti žltej cibuli má jemnejšiu chuť a je vhodnejšia na studenú kuchyňu, ako na varenie a pečenie.
- Červená cibuľa: Má sladšiu a jemnejšiu chuť a je obľúbená v šalátoch a surových jedlách. Je tiež často používaná na karamelizovanie a grilovanie.
- Šalotka: Rovnako ako červená cibuľa má jemnejšiu chuť a je vhodná na použitie v špeciálnych receptoch a na prípravu jemných omáčok.
- Jarná cibuľka: Má jemnú, sviežu chuť a je často používaná aj ako ozdoba jedál.
Vynikajúcou prílohou, ktorá obzvláštni rôzne jedlá, je nakladaná cibuľa. Je používaná ako príloha k jedlám, napríklad do burgrov, hotdogov, sendvičov, ale aj k rôznym druhom mäsa.
Pestovanie cibule kuchynskej (Allium cepa L.)
Cibuľa je dvojročná rastlina. V prvom roku vytvára v zemi sukňovitú, guľatú alebo plocho guľatú cibuľu. Na spodku má podcibulie, z ktorého vyrastajú dužinaté korienky. Listy sú trubicovité. V druhom roku vyrastá z trsu listov dutá byľ s guľatým okolíkom belavých kvietkov. Plod je tobolka, ktorá obsahuje čierne hranaté semená.
Prečítajte si tiež: Ovocie a zelenina: Časti rastlín
Požiadavky na pestovanie
Cibuľa vyžaduje slnečnú a teplú polohu. Mladé rastlinky nie sú citlivé na chlad a vlhko, no dospelá cibuľa vo vlhku zle vyzrieva. Vyžaduje stredne ťažké pôdy a neznáša kyslú reakciu pôdy. Cibuľu zaraďujeme do druhej trate.
Príprava pôdy a výsev
Pôdu na jeseň hlboko zrýľujeme. Na jar ju pripravíme tak, aby sa zadržalo čo najviac vlahy. Tesne pred sejbou ľahko povalcujeme. V pôdach chudobných na vápno aplikujeme na jeseň 250 g haseného vápna na 1 m² a pohnojíme 40 g Thomasovej múčky na 1 m². Semeno vysievame čo najskôr, už v marci, do riadkov vzdialených 30 cm od seba. Pred sejbou pomiešame so semenom značkovaciu rastlinu, najlepšie šalát alebo reďkovku. Na 1 m² sa vysieva 0,6 - 1 g semena. Semeno môžeme namáčať alebo jarovizovať. Sejeme plytko a po sejbe ľahko povalcujeme.
Starostlivosť o rastliny
Hneď po vzídení značkovacej rastliny plečkujeme. Celkovo plečkujeme tri až štyrikrát. Vzídené rastliny dvakrát pretrhávame: prvý raz na 3 cm, druhý raz asi o 6 - 8 týždňov po vyklíčení na 10 - 12 cm. Vytrhané cibuľky už môžeme zúžitkovať.
Pestovanie sadzačky
Sadzačku pestujeme na ľahších, vyčerpaných pozemkoch. Vysievame v apríli až máji alebo od septembra do novembra, nepretrhávame a cibuľu nevyťahujeme, len plejeme. Zberáme neskôr, keď vňať zožltne. Cibuľky pri zbere vyberieme a necháme usušiť. Triedime ich podľa veľkosti na sitách a používame cibuľky s priemerom 0,5 - 1,5 cm. Sadíme ich v nasledujúcom roku ručne do brázdičiek v spone 30 × 8 cm na pole, vyznačené značkovačom brázdičiek hlbokých 10 - 12 cm. Pri sadení sa cibuľka zatlačí do brázdičky tak, aby hrot bol zarovno s povrchom pôdy. Brázdička sa zahrnie doskou a pozemok sa povalcuje. Na 1 m² potrebujeme asi 42 kusov cibuliek. Za vegetácie okopávame a plečkujeme. Z našich odrôd sa na toto pestovanie hodia Všetanská, Štutgardská.
Pestovanie z predpestovaného sadiva
V malom sa používa aj pestovanie z predpestovaného sadiva. Semeno vysievame vo februári v teplom parenisku.
Prečítajte si tiež: Zdravie v každej šálke čaju
Zber
Cibuľa sa zberá podľa spôsobu pestovania. Cibuľu z priamej sejby zberáme koncom augusta a v septembri; cibuľu z priesad zberáme v polovici augusta. Sadzačkovú cibuľu zberáme najskôr, už v júli. Zberová zrelosť sa pozná podľa pevnosti cibule, typického sfarbenia šupky a vädnutia či zožltnutia vňate.
Pór (Allium ampeloprasum L. subsp.)
Je to otužilá dvojročná zelenina. V zemi má vajcovitú až podlhovastú cibuľu, pokrytú striebristými šupinkami. Z cibule vyrastá oblá byľ, ktorá je naspodku obalená dlhými listovými pošvami. Listy sú ploché, podlhovasté, kopijovité. Kvetná os vyrastá v druhom roku. Na vrchole má okolík belavých alebo ružovkastých kvetov. Plod je tobolka so semenami tvarom a vlastnosťami podobnými semenám cibule.
Požiadavky na pestovanie
Pór nie je náročný na pôdu ani polohu. Je mrazuvzdorný, znáša aj vlhkejšie pôdy, ale potrebuje dostatok humusu a živín. Môže byť zaradený do prvej pestovateľskej trate. Na jeseň hnojíme bežnou dávkou maštaľného hnoja a pozemok zorieme.
Výsev a sadenie
Pór môžeme pestovať dvoma spôsobmi: buď ho vysejeme priamo na pole, alebo sadíme predpestované priesady. Pre veľkoplošné pestovanie sa hodí priama sejba. Sejeme koncom marca až začiatkom apríla do riadkov vzdialených 40 cm. Na 1 m² vysievame 0,8 - 1 g osiva. Aby sme zabránili hustej a nerovnomernej sejbe, pridávame k osivu preosiaty piesok alebo hrubozrnný materiál; niekedy aj špenátové či šalátové semeno.
Starostlivosť a zber
Veľmi dobre účinkuje časté okopávanie na vzdialenosť asi 10 - 12 cm. Pór môžeme zberať aj cez zimu až do jari. Vykopávame ho väčšinou ručne rýľom, vonkajšie listy odstránime. Pri čistení korene skrátime.
Prečítajte si tiež: Riešenie problému: Ryby a poškodené rastliny
Cesnak (Allium sativum L. subsp.)
Je to trváca zelenina, ktorá má v zemi cibuľu zloženú z niekoľkých jednoduchých cibuliek - strúčikov. Listy sú ploché, stužkovité. Celá rastlina, hlavne však cibuľa, obsahuje štipľavú cesnakovú silicu. Cesnak má antibakteriálne a antivírusové účinky.
Druhy cesnaku
- Cesnak biely: s bielymi sukničkami obaľujúcimi zloženú cibuľu. Tento cesnak nekvitne. Listy má úzke, dlhšie a silno osrienené. Je prispôsobený suchším podmienkam.
- Cesnak fialový: listy má kratšie, ale širšie a menej osrienené. Tvorí kvetné osi s okolíkmi kvietkov, ktoré kvitnú len zriedkavo. Miesto nich sa tvoria v súkvetí malé pacibuľky, ktoré sa môžu použiť na množenie. Cibule sú väčšie s ťažšími strúčikmi, obalené modrofialovými sukničkami.
Zrelosť sa určuje, keď spodné listy začnú žltnúť.
Požiadavky na pestovanie
Cesnak potrebuje ľahšie, humózne, kypré a výhrevné hlinitopiesočnaté pôdy v starej hnojivej sile. Neznáša hnojenie čerstvým maštaľným hnojom. Poloha má byť chránená a slnečná. V ťažkých a zamokrených pôdach sa cesnaku nedarí. Cesnak nesmieme prehnojovať dusíkom, pretože to negatívne ovplyvňuje jeho kvalitu a trvácnosť. Potrebuje dostatok draslíka a vápnika. Vápnime k predplodine. Pri hlbokej orbe dávame na 1 m² 40 g Thomasovej múčky, 30 g 40% draselnej soli a 30 g síranu amónneho.
Sadenie a starostlivosť
Najlepšie je sadiť v septembri až októbri alebo skoro na jar do riadkov vzdialených 30 cm a strúčiky v nich na 10 - 15 cm. Strúčiky sadíme 4 - 5 cm hlboko, podobne ako cibuľu sadzačku. Na 1 m² potrebujeme 50 - 80 g strúčikov, t. j. asi 30 kusov. Závisí to od priemernej veľkosti a odrody. Jarné sadenie, aj keď skoré, nie je také spoľahlivé a úroda býva menšia. Prezimovanie mrazuvzdorných strúčikov v pôde je istejšie než uskladňovanie. Ošetrovanie spočíva v niekoľkonásobnej okopávke a plečkovaní.
Zber
Pri zbere dbáme na určenie správnej zrelosti cibúľ. Rastliny nenechávame v zemi príliš dlho, aby sa cibule ľahko vyberali. Z jesenného sadenia zberáme koncom júna až v júli, z jarného v auguste.
Pažítka (Allium schoenoprasum L. subsp.)
Pažítka tvorí husté trsy rúrkovitých tmavozelených listov. V druhom roku po vysadení vyrastajú kvetné osi s okolíkmi bledoružových až fialkastých kvietkov.
Požiadavky na pestovanie
Najlepšie sa darí v ľahkej, hlinitopiesočnatej pôde; poloha nerozhoduje. Pestujeme ju v druhej trati; na jeseň hnojíme primerane 150 - 200 g haseného vápna na 1 m² a na jar pred vysádzaním 40 g superfosfátu, 30 g draselnej soli a 20 - 30 g liadku na 1 m². Pôdu pripravujeme podobne ako pod cibuľu.
Pestovanie
Na väčších plochách pestujeme pažítku len na rýchlenie, na ktoré sa najlepšie hodí dvojročná pažítka. V prvom roku ju sejeme v apríli do riadkov vzdialených 30 cm. Získané priesady sadíme v nasledujúcom roku vo zväzkoch do sponu 50 × 20 cm a v zime ju rýchlime. Ako jednoročnú ju pestujeme tak, že v marci vysievame do pareniska, v máji sadíme na pozemok a na jeseň je pripravená na rýchlenie.
Zimná cibuľa
Pochádza z planého druhu rastúceho na Sibíri v Altaji. Vytvára trsy valcovitých polocibúľ s bočnými cibuľkami. Je mrazuvzdorná a nenáročná na pôdu; môže zostať na jednom mieste aj niekoľko rokov. Poskytuje od jari do zimy vňať s chuťou podobnou póru. Cibuľky čiastočne nahrádzajú kuchynskú cibuľu.
Šalotka (Allium ascalonicum Str.)
Je trváca rastlina podobná silnejšej pažítke. Vytvára menšie vajcovité až guľovité cibuľky, zložené z 3 až 10 menších cibuliek činkovitého tvaru. Zhluky cibuliek sú voľnejšie ako u cesnaku. Rozmnožuje sa ľahko, vegetatívne. U nás nekvitne. Má jemnú chuť a je veľmi cenná v kuchyni.
Požiadavky na pestovanie
Darí sa v podobných pôdach ako cibuľa kuchynská a má rovnaké nároky na hnojenie. Je úplne mrazuvzdorná.
Sadenie a zber
Vysádzame ju na jar v marci alebo na jeseň, najneskôr v októbri. Sadíme do 5 cm hlbokých brázdičiek vzdialených 30 cm a v nich na 8 - 10 cm. Na 1 m² potrebujeme asi 50 - 60 g cibuliek. Z jesenného sadenia zberáme už v júni, z jarného v auguste. Keď vňať zožltne, vykopávame ju rýľom a necháme obschnúť.
Poschodová cibuľa (Allium x proliferum)
Každý záhradkár rád skúša nové a niečím zvláštne rastliny, ktoré sú tým pravým korením pestovania rastlín. Poschodová cibuľa je botanickou raritou, pretože ide o kríženca klasickej a sibírskej cibule. Táto fascinujúca rastlina je botanickou raritou, pretože nejde o bežný druh, ale o hybrid medzi klasickou kuchynskou cibuľou (Allium cepa) a sibírskou cibuľou (Allium fistulosum). Vďaka tomu zdedila mrazuvzdornosť, dlhú životnosť a schopnosť rásť na jednom mieste aj niekoľko rokov.
Poschodová cibuľa si svoje meno zaslúžila kvôli netypickému spôsobu rastu. Namiesto tradičných súkvetí vytvára na stonkách zhluky cibuliek, ktoré často vyrastú na ďalšie poschodie. Na stonkách týchto cibuliek sa môžu vytvárať ďalšie cibuľky, pričom v mimoriadnych prípadoch dokáže rastlina vytvoriť až štyri poschodia.
Druhý názov, kráčajúca cibuľa, odkazuje na spôsob, akým sa rozmnožuje. Ak sa zhluky cibuliek nevyviažu k opornej tyčke, pod vlastnou váhou sa stonka zvykne ohnúť až k zemi a cibuľky zakorenia na novom mieste. Takto sa rastlina prirodzene rozširuje a doslova „kráča“ ďalej od materskej rastliny.
Názov egyptská cibuľa môže byť trochu zavádzajúci, pretože rastlina nemá priamy pôvod v Egypte. Predpokladá sa, že pomenovanie vzniklo vďaka obchodným trasám, ktorými sa šírila z Ázie do Európy. Nezvyčajná je tiež spôsobom rozmnožovania, preto sa jej hovorí aj kráčajúca cibuľa.
Pestovanie poschodovej cibule
Pestuje sa veľmi jednoducho. Vyhovujú jej slnečné až polotienisté stanovištia a výživné pôdy, v ktorých sa darí aj klasickej cibuli. Poschodovú cibuľu možno pestovať aj v nádobách, kde dosahuje nižšiu výšku (50 - 80 cm), no stále poskytuje bohatú úrodu. V nádobách je možné vysadiť tri až päť rastlín pohromade, podľa veľkosti pestovateľskej nádoby. Vďaka jej odolnosti voči mrazom zostáva jej vňať zelená aj počas miernych zím. No ak teploty klesnú pod -10 °C, môže odumrieť, ale na jar opäť vyraší. V mimoriadnych prípadoch dokáže rastlina vytvoriť až štyri poschodia.
Využitie v kuchyni
Poschodová cibuľa je jedlá celá, čo z nej robí mimoriadne praktickú rastlinu do kuchyne. Podzemné cibule majú výraznejšiu, mierne pikantnú chuť oproti klasickej cibuli a dajú sa využiť v akýchkoľvek receptoch. Zelená vňať sa používa ako pažítka alebo jarná cibuľka.
Využitie cibuľovej zeleniny
Cibuľová zelenina, ako je cibuľa a cesnak, má široké využitie v kuchyni, medicíne, ale aj v záhrade.
- Dochucovanie jedál: Cibuľa a cesnak sú základnými ingredienciami v mnohých kuchyniach po celom svete.
- Prírodné repelenty: Cibuľa a cesnak môžu byť použité ako prírodné repelenty proti škodcom v záhrade.
Recepty z cibuľovej zeleniny
Cesnaková pasta:
- Očistíme si cesnak, strúčiky vložíme do mixéra, pridáme 1 - 2 lyžice oleja.
- Mixujeme, kým nezískame jemnú pastu. Ak je pasta príliš hustá, pridáme trochu viac oleja. Ak chceme pastu konzervovať dlhšie, môžeme pridať štipku soli.
- Pastu preložíme do čistého a suchého zaváracieho pohára. Na vrch pasty môžeme naliať tenkú vrstvu oleja, aby sa zamedzilo prístupu vzduchu, čo pomôže predĺžiť trvanlivosť.
- Cesnakovú pastu skladujeme v chladničke.
Pridať môžeme lyžičku cesnakovej pasty do polievok, omáčok, marinád alebo pri príprave mäsa a zeleniny. Môžeme ju natierať na chlieb alebo toasty.
Cibuľový prášok:
- Očistíme a ošúpeme cibuľu. Nakrájame ju na tenké plátky alebo kúsky, čím tenšie plátky, tým rýchlejšie sa vysušia.
- Umiestnime plátky cibule do sušičky na potraviny v jednej vrstve. Sušíme pri teplote 160 C približne 6 - 8 hodín alebo až kým nie sú úplne suché a chrumkavé.
- Ak nemáme sušičku, môžeme použiť rúru. Umiestnime plátky cibule na plech vyložený papierom na pečenie. Sušíme pri teplote 60 C, pričom dvierka rúry necháme pootvorené, aby mohla unikať vlhkosť.
- Keď sú plátky cibule úplne suché, rozdrvíme ich na jemný prášok pomocou mixéra alebo mlynčekom na kávu. Pre dosiahnutie najjemnejšej konzistencie môžeme prášok preosiať cez jemné sitko.
- Cibuľový prášok preložíme do vzduchotesnej nádoby a skladujeme na suchom a tmavom mieste.
Skladovanie cibule
Pre optimálne skladovanie cibule odporúčame použiť keramickú dózu. Keramika poskytuje vhodné prostredie na udržanie čerstvosti a ochrany pred vlhkosťou. Cibuľu skladujte na suchom a tmavom mieste. Ak chcete cibuľovú zeleninu po zbere dlho skladovať, je nutné uchovávať ju na chladnom a suchom mieste, chránenom pred slnečným žiarením. Uchovávanie v chladničke sa neodporúča, pretože cibuľová zelenina vo vlhkom prostredí ľahko chytá pleseň. Zelenú cibuľu alebo jarnú cibuľku nemožno držať tak dlho ako napríklad červenú alebo bielu cibuľu.
Zdravotné benefity cibuľovej zeleniny
Cibuľová zelenina nie je len výslovne nízkokalorická a preto diétna, ale poskytuje navyše množstvo životne dôležitých a minerálnych látok. Preto je cibuľová zelenina nielen chuťovo zaujímavá, ale posilňuje tiež imunitný systém. Pravidelná konzumácia cibuľovej zeleniny tiež pôsobí dobre na hladinu cholesterolu a tiež podporuje trávenie a činnosť pankreasu. Konzumácia surovej zeleniny je pritom účinnejšia. Ako osvedčený domáci liek sa cibuľová zelenina používa aj proti prechladnutiu.