Zmiešané záhony sú čoraz populárnejším spôsobom pestovania rastlín, ktorý ponúka množstvo výhod, ale aj určité úskalia. V tomto článku sa pozrieme na ich klady a zápory, aby ste sa mohli rozhodnúť, či sú pre vás tou správnou voľbou.
Postavenie záhradníckej výroby v rámci poľnohospodárstva
Záhradnícka výroba je intenzívny úsek rastlinnej výroby, ktorá sa spoločne so živočíšnou výrobou podieľa na vytvorení poľnohospodárskej výroby. Záhradnícka výroba sa delí na štyri odvetvia: ovocinárstvo, zeleninárstvo, kvetinárstvo a sadovníctvo. Súčasťou záhradníckej výroby je okrem týchto odvetví aj vinohradníctvo a vinárstvo.
- Ovocinárstvo zabezpečuje výrobu ovocinárskeho sadiva a ovocia, ktoré sa pestuje v ovocných sadoch. Sadenice ovocných rastlín produkujú ovocné škôlky.
- Zeleninárstvo má za úlohu vypestovať dostatok zeleniny v čo najširšom sortimente a rovnomerne ňou zásobovať trh. Zelenina sa pestuje v skleníkoch, vo foliovníkoch, pareniskách alebo v poľných podmienkach.
- Kvetinárstvo sa zaoberá rozmnožovaním a dopestovaním sadeníc kvetín, pestovaním kvetín pre interiérovú výzdobu, rozmnožovaním a vypestovaním rezaných kvetov a kvetinárskym semenárstvom.
- Sadovníctvo sa zaoberá rozmnožovaním a pestovaním okrasných drevín a kvetín, plánovaním a projektovaním zelene a sadovníckych úprav, realizáciou sadovníckych úprav a údržbou zelene.
Úlohy a význam záhradníckej výroby
Konzumácia ovocia a zeleniny je nezastupiteľná pre zdravú výživu. Ovocie a zelenina sú nositeľmi vitamínov a ďalších cenných látok, a preto by sa mala zvyšovať ich spotreba. Racionálnej výžive zodpovedajúca spotreba ovocia (čerstvého i spracovaného) je asi 90 kg na obyvateľa za rok, zeleniny 120 kg na obyvateľa za rok. V roku 2012 bola na Slovensku celková spotreba ovocia iba 52,1 kg na osobu a rok a zeleniny 100,9 kg na osobu a rok.
Ovocné stromy poskytujú ovocie, ktoré je základnou zložkou výživy človeka. Čerstvé ovocie je zdrojom monosacharidov, ktoré sú pre organizmus človeka ľahko stráviteľné. Ovocie je naviac chudobné na tuky a bohaté na vodu, vitamíny a minerálne látky.Surové, ale i spracované ovocie je nositeľom tzv. ochranných látok, ku ktorým zaraďujeme vitamíny a minerálne látky. Obsah jednotlivých vitamínov je v rôznych druhoch ovocia odlišný. Významný je obsah vitamínu C, ktorého najbohatším zdrojom sú šípky, rakytník rešetliakovitý, čierne ríbezle, drieň a jahody. Ovocie je tiež bohatým zdrojom provitamínu A (marhule, broskyne, rakytník rešetliakovitý, šípky). Z ďalších vitamínov je v ovocí cenný obsah vitamínu K, PP a E. Minerálne látky ovocia sa podieľajú na udržiavaní acidobázickej rovnováhy v organizme. Cenný z hľadiska výživy človeka je obsah vlákniny (napr. pektíny v jablkách a drobnom ovocí). Vláknina vďaka svojmu veľkému povrchu napomáha odstraňovanie škodlivín z tela. Organické kyseliny sú zastúpené prevažne kyselinou jablčnou (najmä jadroviny, kôstkoviny, drienky, jarabiny). Aromatické látky i farbivá obsiahnuté v ovocí podporujú chuť do jedla.
Zelenina má vysokú biologickú hodnotu a preto je dôležitou súčasťou našej výživy. Obsahuje nerastné látky, vitamíny, tuky, cukry, málo kyselín a vodu. Z nerastných látok obsahuje najviac vápnika, fosforu, železa, draslíka a sodíka. Z vitamínov je najviac zastúpený provitamín A, vitamíny skupiny B a vitamín C, ktorý je nenahraditeľný, pretože prispieva k ochrane zdravia a kladne vplýva aj na pracovný výkon.Aby zelenina spĺňala svoj ochranný účinok, musíme používať všetky druhy zeleniny v správnom pomere. Surová i tepelne upravená zelenina výborne dopĺňa mäsá, ryby, hydinu, divinu, vajcia, syry a pod. Okrem toho svojou výživnou vyváženosťou zabraňuje nežiadúcemu priberaniu. Vďaka svojmu zloženiu a širokému použitiu má dôležité miesto v racionálnej a diétnej výžive. Takmer všetka zelenina je energeticky chudobná, preto ju dopĺňame sýtym príkrmom. Zdravotníci odporúčajú minimálnu ročnú dávku na 1 obyvateľa vyše 100 kg zeleniny.
Prečítajte si tiež: Recepty na domáci kečup z rajčín
Vplyv záhradníckej výroby na životné prostredie
S narastaním negatívnych vplyvov civilizácie na životné prostredie sa zvyšuje význam zelene na jeho ozdravenie, a tým aj význam záhradníckej výroby. Zeleň v pôsobení ovocných sadov alebo v sadovníckych objektoch, trávnatých či kvetinových plochách, svojou produkciou kyslíka a zachytávaním nečistôt ovplyvňuje klímu, chráni nám zdravie, umožňuje obývateľnosť krajiny, vytvára ochranné pásy a pod. Pomocou zelene sa rekreujeme a rozvíjame fyzické a duševné schopnosti. Zeleň pôsobí na rozvoj estetického cítenia, čo v konečnom dôsledku vedie k vytváraniu zdravšieho a krajšieho životného prostredia.
Poveternostné a klimatické činitele
Na záhradnícku výrobu majú vplyv poveternostné a klimatické činitele. Meteorológia je vedný odbor, ktorý študuje a vysvetľuje fyzikálne javy a deje prebiehajúce v ovzduší. Klimatológia je veda, ktorá sa zaoberá podnebnými podmienkami rozličných oblastí. Agrometeorológia sa zaoberá vzťahmi meteorológie a poľnohospodárstva a slúži potrebám rastlinnej výroby, živočíšnej výroby, poľnohospodárskych meliorácií, ochrany rastlín, využitiu mechanizačných prostriedkov a pod. Záhradnícka výroba využíva poznatky odborov meteorológie a klimatológie pri riešení otázok rozmiestenia (rajonizácie) zeleninárskej a ovocinárskej výroby do miest s vhodnými klimatickými podmienkami, pri navrhovaní a zakladaní sadovníckych úprav a parkov i pri hodnotení vhodnosti druhov drevín pre dané podmienky. Využíva predpovede počasia pri výskyte jarných mrazíkov a možnej ochrane proti nim, pri vetraní väčších zasklených plôch a pri úpravách vnútorného vzduchu uzavretých objektov (ohrievanie, chladenie, zvlhčovanie, obohacovanie o C0, pritieňovanie alebo naopak, prisvetľovanie rastlín). Osobitnou činnosťou je uskladňovanie ovocia a zeleniny najmä v tzv. usmerňovaných atmosférach (klimatizované sklady).
Ovzdušie - Atmosféra
Plynný obal zeme nazývame ovzduším alebo zemskou atmosférou. Atmosféra je zmes plynov, ktoré sa súhrnne označujú ako vzduch. Vo vzduchu, najmä v prízemnej vrstve, sú jeho trvalou súčasťou tekuté primiešaniny (kvapky vody) i tuhé (prach, kryštáliky ľadu alebo solí). Osobitnú primiešaninu tvorí aj premenlivé množstvo vodnej pary, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou vzduchu.
Čistý vzduch bez vodnej pary obsahuje najmä dusík, kyslík, argón a oxid uhličitý v určitom veľmi stálom percentuálnom zastúpení. Obsah C02 mierne kolíše v závislosti od blízkosti jeho zdrojov. Okrem základných zložiek obsahuje vzduch aj stopy niektorých ďalších plynov (neón, kryptón, xenón, vodík, ozón, oxidy dusíka).
Zastúpenie najdôležitejších plynov vo vzduchu je nasledujúce: Dusík 78,08%; Kyslík 20,95%; Argón 0,93%; CO2 0,035%.
Prečítajte si tiež: Lahodné cestoviny so smotanovou omáčkou
Spodnú vrstvu atmosféry, siahajúcu v našich zemepisných šírkach do výšky asi 11 km, nazývame troposférou. Nad touto vrstvou leží tzv. Voľná atmosféra pozvoľne prechádza v medziplanetárny kozmický priestor. Najzávažnejšie fyzikálne deje dôležité pre vývoj počasia prebiehajú v troposfére.
Atmosféra alebo ovzdušie Zeme je plynový obal obklopujúci Zem. Nemá výraznú hornú hranicu (splýva s kozmickým priestorom) a otáča sa spolu so Zemou. Chráni nás pred škodlivým kozmickým žiarením, škodlivým slnečným žiarením a slnečným vetrom. Prebieha v nej tvorba počasia. Obsahuje vzduch, ktorý dýchame. Bez nej by nemohol existovať život. Základné vrstvy atmosféry smerom od Zeme sú: troposféra, stratosféra, mezosféra, termosféra a exosféra.
Znečisťovanie ovzdušia, exhaláty, ochrana a čistota ovzdušia
Pojmom znečisťovanie ovzdušia označujeme dej, pri ktorom sa vypúšťajú (vnášajú) znečisťujúce látky (emisie) do atmosféry. Znečistenie ovzdušia je stav, pri ktorom sú znečisťujúce látky (imisie) prítomné v atmosfére. Emisia je vypustenie alebo únik škodlivých látok do atmosféry. Môže byť prírodného alebo antropogénneho pôvodu. Imisia (obyčajne používané v množnom čísle) je samotná znečisťujúca látka. Imisie sa môžu hromadiť v pôde, vode alebo v organizmoch. V praxi sú imisiami ťažké kovy alebo iné znečisťujúce látky, ktoré sú uložené v životnom prostredí, napríklad pozdĺž ciest alebo v potravinovom reťazci.
Imisie sú výsledkom emisií - ich koncentrácia je konštantná a nižšia ako emisná koncentrácia. Imisie sa nachádzajú hlavne v blízkosti zemského povrchu (hlavne v mestách, kde sú pravidelne monitorované). Patria k nim aj spadnuté tuhé častice, tzv spad.
V ovzduší sú vždy obsiahnuté pevné častice rozličného pôvodu a rozmanitej veľkosti, ktoré veľmi zmenšujú priezračnosť vzduchu a zhoršujú dohľadnosť. Podľa pôvodu pevných častíc rozoznávame: kozmický prach, minerálny prach zemského pôvodu, organické častice, ako sú mikroorganizmy, spóry, peľ, úlomky rastlín, kryštáliky solí z morského príboja i kryštáliky ľadu.
Prečítajte si tiež: Recept na paradajkový pretlak
Zdroje znečistenia sú veľmi rôznorodé, početné a môžeme ich deliť podľa rôznych kritérií. Napríklad podľa pôvodu sa delia na prirodzené a antropogénne (spôsobené ľudskou činnosťou). Zaujímavosťou je, že prevažná časť znečisťovania atmosféry pochádza z prirodzených zdrojov. Sopečné erupcie, vetrom naviaty prach, spŕšky morskej soli a emisie prchavých organických zlúčenín z rastlín.
Zemiaky: Nenápadní hrdinovia našich kuchýň
Zemiaky, nenápadní hrdinovia našich kuchýň, sú stálicou v jedálničkoch po celom svete. Či už ich pečieme, varíme alebo smažíme, vždy sa na ne môžeme spoľahnúť. Hoci sú často vnímané len ako obyčajná príloha, skrývajú v sebe množstvo prekvapivých tajomstiev a zdravotných benefitov. Zemiaky sú na Slovensku mimoriadne obľúbenou potravinou, ktorú vieme pripraviť na nespočetné množstvo spôsobov. Ich spotreba tradične stúpa počas sviatkov. Avšak, pri častej konzumácii a najmä pri nesprávnej príprave, môžu zemiaky predstavovať určité riziká.
Zemiaky: Malá botanická superstar s bohatou históriou
Zemiaky sa do Európy dostali z Južnej Ameriky v 16. storočí, no ich história siaha tisíce rokov do minulosti. Začali sa pestovať v Andách, kde si ich cenili nielen pre ich výživové hodnoty, ale aj pre ich schopnosť rásť v drsných podmienkach. Dnes patria medzi najrozšírenejšie plodiny na svete.
Zemiaky predstavujú bohatý zdroj energie, pretože obsahujú sacharidy vo forme škrobu, ktoré nám poskytujú rýchlu energiu. Obsahujú vitamín C, vitamíny skupiny B a kyselinu listovú, čím posilňujú imunitu a prispievajú k zdraviu pleti a nervového systému. Minerály ako draslík, horčík, železo a zinok podporujú správnu funkciu srdca, znižujú krvný tlak a sú dôležité pre pevné kosti a zdravé vlasy.
Pri skladovaní na chladnom a tmavom mieste si zemiaky udržia svoje vlastnosti dlhšie. Vyhnite sa však skladovaniu v chladničke, kde môže dôjsť k premene škrobu na cukry, čo ovplyvňuje ich chuť a štruktúru.
Výživová hodnota zemiakov a ich vplyv na zdravie
Striedma konzumácia zemiakov môže byť súčasťou zdravej výživy, no nemali by sme preceňovať ich výživovú hodnotu. V súčasnosti ich spotreba skôr klesá, pričom historicky boli preferované najmä v obdobiach nedostatku obilovín. Zemiaky sú zdrojom cenných živín, no ich nutričná hodnota závisí od spôsobu prípravy a kombinácie s inými potravinami.
Napríklad, samotné zemiaky môžu mať priaznivý vplyv na hypertenziu (vysoký krvný tlak), avšak nadmerné solenie tento benefit zruší. Zemiaky ovplyvňujú hladinu cukru v krvi, preto by diabetici mali sledovať ich množstvo v strave. Rovnako môžu byť rizikové pri konzumácii s liekmi na zrážanlivosť krvi. Kvôli vyššiemu obsahu škrobu a glykemickému indexu nie sú vhodné pre ľudí s nadváhou a obezitou, najmä ak sú pripravené ako zemiaková kaša. Pre nich sa odporúča konzumácia maximálne trikrát týždenne, ideálne pečené so šupkou, kvôli vyššiemu obsahu rezistentného škrobu.
Obsah živín v zemiakoch je ovplyvnený odrodou, pôdou, spôsobom pestovania, skladovaním a kuchynskou úpravou. Zemiak obsahuje približne 75 % vody, 15 % škrobu, 1 % bielkovín, 0,1 % tuku a 0,6 % vlákniny. Je zaujímavý obsah vitamínu C (ktorý sa však skladovaním znižuje), betakaroténu, vitamínov skupiny B a minerálov ako vápnik, horčík, draslík, železo a fosfor (v surovom stave).
Varené, schladené a zdraviu prospešné: Tajomstvo rezistentného škrobu
Vraj niet nad čerstvo uvarenú stravu, v prípade zemiakov to však neplatí. Odborníci na výživu vysvetľujú, prečo je zdraviu prospešnejšie zemiaky schladiť. Dôvod, prečo by sa biele zemiaky nemali jesť čerstvo uvarené, je ten, že zemiaky patria k potravinám s vysokým glykemickým indexom. To znamená, že ich konzumácia môže predstavovať malé zvýšenie rizika vzniku cukrovky. Aby sme si ich však mohli vychutnávať aj naďalej a využívať ďalšie benefity, ktoré nám prinášajú, práve preto je dobré vložiť ich do chladničky.
Kým sa zemiaky ochladzujú, niektoré z ich škrobov sa kryštalizujú do formy, ktorá sa už nedá rozložiť enzýmami, ktoré v našich črevách pohlcujú škrob. Škrob, ktorý obsahujú, sa môže premeniť na rezistentný škrob, ktorý funguje ako prebiotikum a prospieva črevnému mikrobiómu. Tento škrob sa nerozkladá tráviacimi enzýmami, ale prechádza do hrubého čreva, kde slúži ako potrava pre prospešné baktérie.
Ako získať rezistentný škrob? Uvarte zemiaky v šupke alebo bez nej. Nechajte ich úplne vychladnúť (pri izbovej teplote alebo napríklad cez noc v chladničke). Konzumujte ich studené alebo ich jemne ohrejte.
Rezistentný škrob neovplyvní hladinu cukru v krvi, podporuje trávenie a prospieva črevnému mikrobiómu. Varené a schladené zemiaky obsahujú takzvaný rezistentný škrob. Tento druh škrobu nie je trávený v tenkom čreve a dochádza do hrubého čreva neporušený. Tam sa stáva potravou pre zdravé črevné baktérie.
Riziká spojené s konzumáciou zemiakov a ako ich minimalizovať
Konzumácia zemiakov je bezpečná, ak dodržiavame základné pravidlá prípravy, najmä odstránenie častí s potenciálne vyšším obsahom glykoalkaloidov, predovšetkým solanínu. Najvyššia koncentrácia solanínu sa nachádza pod šupkou a zvyšuje sa pri vystavení zemiakov svetlu. Najviac solanínu je v okolí púčikov (očiek), ktoré by sme mali dôkladne vyrezať, a tiež v okolí poranení hľuzy.
Štúdie ukazujú, že množstvo glykoalkaloidov v zemiakoch určených na konzumáciu je vo všeobecnosti nízke a odstránenie spomínaných častí pred varením je postačujúce. Obsah alkaloidov sa sleduje už pri šľachtení odrôd, pričom šľachtitelia nesmú prekročiť dávku 0,2 mg/g zemiakov. Po osvetlení uskladnených zemiakov môže hodnota solanínu narásť až na 1 mg na gram. Nebezpečná dávka je 200 mg, čo znamená, že dospelý človek by musel zjesť jeden väčší zelený zemiak (surový).
Pri smažení či pečení zemiakov pri vysokých teplotách (nad 120 °C) vzniká akrylamid, látka ktorá môže byť karcinogénna. Čím sú zemiaky tmavšie a chrumkavejšie, tým viac akrylamidu obsahujú. To ale neznamená, že si nikdy nemôžete dopriať hranolky! Stačí dodržiavať niekoľko zásad. Vyhnite sa vysokým teplotám: Uprednostnite pečenie pri nižších teplotách alebo ich obvarte pred pečením. Neprežeňte to s vyprážaním: Hranolky si nechajte na špeciálne príležitosti. Skúste iné metódy: Naparovanie alebo varenie je oveľa šetrnejšie.
Pre malé deti je najvhodnejšie zemiaky ošúpať a uvariť alebo dusiť na pare, aby sa zachovalo čo najviac živín. Dôležité je, aby zemiaky boli čerstvé a konzumované teplé, pretože škrob v čerstvo uvarených zemiakoch je ľahko stráviteľný. Po ochladení sa menia fyzikálne vlastnosti škrobu a zvyšuje sa množstvo nestráviteľného (rezistentného RS3 škrobu) až na 12 %. Varené zemiaky obsahujú menej rezistentného škrobu ako pečené, pričom najviac ho obsahujú ohrievané zemiaky. Pre deti je vhodné kombinovať zemiakové pyré s inou koreňovou zeleninou.
Čisté zemiakové šupky, získané napríklad po naparení zemiakov, majú výbornú nutričnú hodnotu. Sú zdrojom stráviteľného škrobu, bielkovín (vrátane lyzínu a metionínu), vlákniny a minerálov. Môžu sa upiecť v rúre s kučeravým kelom na chutné čipsy. Zemiakové šupky sa využívajú aj v kŕmnych zmesiach pre hospodárske zvieratá a študujú sa v súvislosti s výrobou bioplastov.
Varné typy zemiakov a ich využitie v kuchyni
Na dosiahnutie správnej chuti a konzistencie jedál je dôležité vybrať správny varný typ zemiakov. Zemiaky rozdeľujeme podľa typu, ktorý určuje ich vhodnosť na spracovanie a použitie: Varný typ A, Varný typ B, Varný typ C a Varný typ D. Existujú aj zmiešané typy (AB, BC).
Delenie zemiakov podľa doby zberu: Skoré zemiaky, Poloskoré zemiaky a Neskoré zemiaky.
Príprava zemiakov: ako zachovať živiny a vyhnúť sa chybám
Varenie zemiakov je umenie. Aby sme zachovali čo najviac živín, odporúča sa zaliať ich vodou len mierne nad ich povrch. Čím dlhšie trvá, kým voda zovrie, tým viac vitamínov a minerálov sa stráca. Varenie na pare je najzdravší spôsob prípravy, pretože zachováva najväčšie množstvo vitamínov a typickú chuť zemiakov. V prípade, že očistené zemiaky majú tendenciu sčernať, vložte ich do misky so studenou vodou.
Zemiakový šalát: zdravšia verzia
Zemiakový šalát je obľúbený najmä počas sviatkov. Zemiaky v šaláte nie sú najhoršou zložkou, problémom sú skôr sladká smotana, majonéza a iné dochucovadlá. Namiesto zemiakov je možné použiť zeler, batáty alebo tekvicu.
Pestovanie zemiakov: cesta k vlastnej úrode
V súčasnosti, keď je všetko dostupné v supermarketoch, sa natíska otázka, či má zmysel pestovať zemiaky doma. Zemiaky z vlastnej záhrady sú však nenahraditeľné.
Február je vhodný mesiac na výber sadbových zemiakov. Často sa pýtame, či je potrebné kupovať novú sadbu alebo stačí použiť zvyšky z predošlej úrody. Certifikovaná sadba je pestovaná za účelom ďalšieho množenia a spĺňa prísne biologické požiadavky. Pestuje sa v sterilnej pôde a neobsahuje vírusy, nematody ani plesne, ktoré by sa mohli preniesť na novú úrodu alebo do pôdy. Konzumné zemiaky sú často ošetrené proti klíčeniu. Pri výbere zemiakov je dôležité zvážiť účel použitia, pôdne podmienky a výskyt chorôb a škodcov v danej lokalite. Každá odroda má inú odolnosť voči chorobám.
Pri výbere zemiakov je dobré vyšpecifikovať hlavný účel použitia. Hľadáte zemiaky tvrdšej konzistencie, nerozváravé na prípravu zemiakového šalátu? Zemiaky, ktoré ľahko upečiete no nerozpadávajú sa pri varení? Ďalším kritériom pri výbere je doba konzumácie a skladovateľnosti. Chcete mať v lete vlastné čerstvé zemiaky alebo ich naopak chcete dlhodobo skladovať? Veľmi dôležitým kritériom pri výbere sú pôdne podmienky, výskyt chorôb a škodcov v danej lokalite. Každá odroda je rôzne odolná voči jednotlivým chorobám. Je málo známe, že náchylnosť na jednotlivé choroby môže byť iná na listoch a iná na hľúzach. Výskyt niektorých chorôb ako chrastavitosť alebo pleseň zemiaková priamo súvisí s typom pôdy. V prípade, že pestujete v piesčitých pôdach hľadajte odrody rezistentné na chrastavitosť. Ideálnym PH pôdy pre pestovanie zemiakov je 5.5 až 6.0. Ph vyššie ako 6.0 zvyšuje pravdepodobnosť chrastavitosti. V oblastiach s ťažkými ilovitými pôdami alebo vysokým úhrnom zrážok dbajte na vysokú odolnosť odrody voči plesni zemiakovej.
S vysádzaním skorých zemiakov sa môže začať v polovici marca, v závislosti od klimatických podmienok. Pred výsadbou je potrebné nechať hľuzy predklíčiť po dobu 2-3 týždňov. Sadbové zemiaky sa sadia do pôdy s teplotou minimálne 6 °C.
Na bohatú úrodu zemiakov je potrebná hlinitá, mierne kyslá pôda bohatá na živiny, ktorá dobre odteká. Zemiaky potrebujú čo najviac slnečného svetla. Vyhnite sa výsadbe zemiakov na rovnakom mieste dva roky po sebe alebo v blízkosti paradajok, paprík a baklažánov.
Výsadba sa vykonáva pomocou naklíčených sadivových zemiakov do priekopy hlbokej asi 10 cm s púčikmi smerujúcimi nahor. Medzi zemiakmi dodržujte vzdialenosť aspoň 30 cm. Sadenie zemiakov sa najčastejšie vykonáva na jar, od marca do mája, keď sa pôda ohreje na 7 - 10 °C. Príliš chladná pôda môže spôsobiť hnitie hľúz. Základné kroky prípravy pôdy zahŕňajú jesenné rytie, odstránenie buriny, hnojenie kompostom alebo špeciálnymi hnojivami a striedanie plodín. Hĺbka výsadby je 10-15 cm, vzdialenosť medzi hľuzami 30 cm a vzdialenosť medzi riadkami 60-75 cm. Po výsadbe pôdu jemne utlačte a prikryte netkanou textíliou na ochranu pred chladom. Počas rastu je dôležité prihrňovanie, zalievanie počas sucha, ochrana pred škodcami (mandelinka zemiaková) a prevencia chorôb (pleseň zemiaková).
Alternatívou je pestovanie zemiakov v slame, čo minimalizuje prácu a znižuje potrebu kyprenia pôdy. Sadbové zemiaky sa uložia na povrch pripravenej pôdy alebo trávy a zakryjú sa vrstvou slamy (30-40 cm). Počas rastu sa slama dopĺňa. Úroda sa zberá jednoducho zdvihnutím slamy.
Aj keď väčšina záhradkárov sadí zemiaky na jar, jesenné sadenie má svoje výhody, najmä v oblastiach s miernou zimou. Skorší zber na jar, lepšie využitie pôdy mimo sezóny a menej škodcov sú niektoré z výhod. Medzi nevýhody patrí riziko mrazov a obmedzený výber odrôd. Na jesenné sadenie sa odporúča využiť vyvýšené záhony, fóliovníky alebo slamený mulč.
Zber zemiakov závisí od odrody. Skoré zemiaky sa zbierajú po 60 dňoch, neskoré po 120 dňoch. Signálom zrelosti je vädnutie a vyschnutie vňate. Po zbere nechajte zemiaky preschnúť a uskladnite ich na tmavé, chladné a suché miesto.
Výber vhodnej odrody je kľúčový. Skoré odrody sú vhodné na konzumáciu počas leta, poloneskoré majú univerzálne použitie a neskoré sú výborné na dlhodobé skladovanie. Odporúča sa kupovať certifikované sadbové zemiaky, ktoré sú zdravé a odolné voči chorobám. Vyhnite sa sadbe zemiakov z obchodu, ktoré sú často chemicky ošetrené proti klíčeniu.
Klíčiace zemiaky: jesť či nejesť?
Klíčiace zemiaky nie sú nezvyčajné. Ak necháte hľuzy dlhší čas uskladnené, začnú na nich rásť klíčky. Zemiaky, rovnako ako paradajky či baklažány, patria medzi ľuľkovité rastliny, ktoré si prirodzene vytvárajú ochranu proti škodcom vo forme jedovatých alkaloidov, najmä solanínu. Solanín sa nachádza vo zvýšenej kon.
Vyvýšené záhony: Riešenie pre moderných záhradkárov
Vyvýšené záhony sa stávajú čoraz obľúbenejšími pre záhradkárov, ktorí chcú maximalizovať úrodu a zároveň minimalizovať námahu. Či už máte rozsiahlu záhradu, terasu, alebo len malý balkón, vyvýšený záhon môže byť skvelým riešením pre pestovanie zeleniny, byliniek, ovocia a okrasných rastlín. Správne postavený a udržiavaný vyvýšený záhon ponúka ideálne podmienky pre rastliny a umožňuje vám začať pestovať už na jar a pokračovať až do jesene.
Výhody vyvýšených záhonov
- Lepšia pôda: Vyvýšené záhony umožňujú použitie kvalitnejšej pôdy, čo vedie k bohatej úrode.
- Ochrana pred škodcami: Vyvýšená konštrukcia sťažuje prístup slimákom, hrabošom a iným škodcom. Možno použiť aj pletivo proti hlodavcom.
- Ergonomické výhody: Znižuje sa potreba ohýbania, čo je ideálne pre ľudí s bolesťami chrbtice.
- Dlhšia sezóna: Vďaka lepším teplotným podmienkam môžete začať pestovať skôr a pokračovať dlhšie do jesene. Vyvýšený záhon funguje ako prírodné kúrenie.
- Estetický vzhľad: Záhrada s vyvýšenými záhonmi pôsobí upravene a elegantne.
Čo môžete pestovať vo vyvýšenom záhone?
Do vyvýšeného záhona môžete vysadiť prakticky akékoľvek zeleniny a drobné ovocie, berúc do úvahy ich výšku a nároky na priestor. Tyčkové paradajky sa vám budú dobre zberať zo záhonov do výšky 40 cm. Na takýto záhon sa pre svoju výšku nehodí ani tyčková fazuľa. Pôdopokryvné a nízke plodiny môžeme pestovať aj vyššie, výška nad 80 cm umožní dopestovať úrodu takmer bez ohýbania chrbta.