Pestovanie chutných a voňavých rajčiakov vo fóliovníku je obľúbenou činnosťou mnohých záhradkárov. Rajčiaky potrebujú pre svoj rast a bohatú úrodu teplo, svetlo, vodu a živiny. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na to, ako dosiahnuť úspech pri pestovaní vysokých odrôd rajčiakov vo fóliovníku, od prípravy pôdy až po ochranu pred škodcami a chorobami.
Úvod
Paradajky sú jednou z najobľúbenejších plodín pestovaných v záhradách a fóliovníkoch. Fóliovník poskytuje ideálne prostredie pre ich rast, chráni ich pred nepriaznivými poveternostnými podmienkami a umožňuje predĺžiť vegetačné obdobie. Avšak, aj vo fóliovníku sa môžu vyskytnúť problémy, ktoré bránia úspešnému pestovaniu. Dôležité je preto poznať príčiny týchto problémov a vedieť, ako im predchádzať alebo ich riešiť.
Príprava pôdy a výsadba
Správna príprava pôdy je základom pre zdravý rast rajčiakov. Paradajkám sa najlepšie darí v hlinito-piesočnatých pôdach, ktoré sú dostatočne prekyprené a majú bohatú zásobu živín. Dôležité je zistiť, aký typ pôdy máte v záhrade a ako ju zlepšiť pre vyššiu úrodu. Na jeseň sa odporúča pôdu zrýľovať, čím sa zlepší jej štruktúra a čiastočne zbaví zárodkov chorôb a škodcov. Hnojenie maštaľným hnojom je tiež vhodné nechať na jeseň. Na jar je dôležité pôdu prekypriť a aplikovať rýchlo pôsobiace hnojivá s dostatočným obsahom dusíka a ochranných látok. Vápnenie pôdy je dôležitým krokom pri vyživovaní pôdy a plodín, pretože zmierňuje kyslú pôdnu reakciu, optimalizuje pH a znižuje chorobnosť rastlín.
Neodporúča sa pestovať paradajky na mieste alebo v substráte, v ktorom ste za posledné 3 - 4 roky pestovali paradajky, papriky či baklažány, pretože tieto plodiny ohrozujú rovnaké choroby i škodcovia. Paradajky sú náročné na vápnik, fosfor a draslík. Ideálny pomer dusíka, fosforu a draslíka v hnojive je pre ne 1,2 N : 1 P : 1,4 K. Môžete použiť aj vlastnoručne vyrobené prírodné hnojivá. Pozor na nedostatok vápnika a horčíka. Hnojiť však môžete aj vlastným kompostom zo záhrady.
Zdravá priesada je základ pre výnosnú rastlinu, ktorá prinesie zdravé a chutné plody. Skúsenejší záhradkári si priesady môžu dopestovať z vlastných semien, vďaka čomu môžeme mať paradajky rôznych odrôd, ktoré máme už odskúšané alebo obľúbené. Pokiaľ sa však rozhodnete vypestovať si vlastné priesady, treba počítať s tým, že vypestovanie takýchto priesad vám potrvá približne 2 mesiace. Ideálne je začať koncom februára až v polovici marca. Cez deň udržujte priesady v prostredí s teplotou 25 °C, počas noci teplotu znížte na 15 °C. Pred výsadbou je vhodné priesady otužovať, aby boli odolnejšie voči vonkajším podmienkam. Pri výsadbe je dôležité dodržiavať správny rozostup medzi rastlinami, aby mali dostatok priestoru pre rast.
Prečítajte si tiež: Recepty na domáci kečup z rajčín
Na Slovensku máme dobré podmienky pre pestovanie paradajok vonku od neskorej jari. S vysádzaním paradajok na záhony je dobré počkať do polovice mája, kedy už nehrozí nebezpečenstvo jarných prízemných mrazov (v období po troch „zmrznutých“). Paradajky sú teplomilné rastliny, ktoré majú radi slnečné stanovište. Ideálne je, ak vzduch medzi rastlinami čo najviac cirkuluje, a preto by sem mali paradajky sadiť ďalej od seba. Nie je vhodné vysádzať rastliny príliš blízko seba.
Pri sadení vysokých odrôd paradajok sú dôležité oporné kolíky, na ktoré rastliny priviažete. Väčšina pestovateľov používa tenké drevené hranoly, roxorové tyče alebo čoraz populárnejšie kovové krútené tyčky. Kolík, resp. Pri každom kolíku vyhrabte jednu cca 20 cm hlbokú jamu na každú priesadu a zalejte ju dostatočným množstvom vody (pokojne aj 5 l). Priesadu paradajky nikdy nesadíme zvisle do zeme. Spodnú časť rastliny necháme v pôde a zasypeme ju hlinou, ktorú následne pritlačíme a opäť zalejeme vodou, tentoraz ale menším množstvom. Rastlina vyženie neskôr korene z celej zahrabanej stonky, vďaka čomu bude pevnejšia a stabilnejšia.
Starostlivosť o paradajky počas vegetácie
Po vysadení je dôležité pravidelne sa starať o paradajky. Pestovateľ zeleniny Alfi Mihalič z Košíc vysvetľuje, ako sa on sám stará o paradajky a papriky po vysadení v záhrade.
Zálievka a hnojenie
Paradajky potrebujú veľa vlahy, zároveň sú však ich korene citlivé na prístup vzduchu. Rastliny po vysadení zalievame výdatne a tak, aby pôda stihla preschnúť. V dobe kvetu polievame menej. V dobe plodu výdatne polievame, ale menej často, aby pôda dostatočne preschla a vzduch sa dostal ku koreňom. V skleníkoch polievame zásadne ráno s dostatočným vetraním po zálievke. Paradajky zalievame len odspodu. Ale nie úplne k stonke, aby voda pri rastline zbytočne nestála a pôda okolo stonky sa nezhutnila. Pôdu okolo stonky je potrebné udržiavať prekyprenú, kvôli prúdeniu vzduchu ku koreňom.
Okrem zálievky je potrebné paradajky pravidelne hnojiť. Na hnojenie je možné použiť rôzne druhy hnojív, ako napríklad biologické hnojivá, ktoré neohrozujú životné prostredie a sú účinné proti chorobám a škodcom. Správnym hnojením môžete výrazne ovplyvniť výsledky vašej záhradkárskej práce.
Prečítajte si tiež: Lahodné cestoviny so smotanovou omáčkou
Ochrana pred chorobami a škodcami
Paradajky sú náchylné na rôzne choroby a škodcov. Medzi najčastejšie choroby patrí pleseň zemiaková, ktorá sa prejavuje hnedými škvrnami na listoch a plodoch. Proti plesni zemiakovej je možné použiť rôzne fungicídy, biologické prípravky alebo chemické prípravky. Dôležité je pravidelne kontrolovať rastliny a pri prvých príznakoch choroby zasiahnuť. Medzi najčastejších škodcov patria vošky, molice a roztočce. Vošky majú rýchlu schopnosť reprodukcie a môžu zamoriť záhradu na viac než 95% rastlín. Proti voškám je možné použiť rôzne insekticídy, biologické prípravky alebo domáce recepty.
Zalamovanie zálistkov
Na vysokých paradajkách je dôležité vylamovať tzv. zálistky (bočné výhonky), ktoré sa tvoria v pazuchách listov. Pokiaľ pestujeme paradajky v skleníkoch, je dobré ukončiť ich rast nad 8. až 10. poschodím. V prípade pestovania vo fóliovníkoch nad 6. až 8. poschodím. Vo voľnej pôde nad 4. až 6. Tesne pred začiatkom zretia plodov vyštikáme všetky listy na spodku rastliny, a tým zabránime listom a plodom dotyku s pôdou. Vlhkosť, ktorá by sa udržiavala v mieste kontaktu, je totiž živnou pôdou pre vznik plesní.
Problémy s úrodou a ich riešenia
Ak sa paradajkám vo fóliovníku nedarí, môže to mať rôzne príčiny:
- Nedostatok živín: Ak majú paradajky nedostatok živín, ich rast je spomalený a úroda je slabá. Riešením je pravidelné hnojenie.
- Nedostatok vlahy: Ak majú paradajky nedostatok vlahy, ich listy vädnú a plody sú malé. Riešením je pravidelná zálievka.
- Nedostatok svetla: Ak majú paradajky nedostatok svetla, ich rast je spomalený a plody sú bledé. Riešením je zabezpečiť im dostatok svetla.
- Choroby a škodcovia: Ak sú paradajky napadnuté chorobami alebo škodcami, ich rast je spomalený a úroda je slabá. Riešením je použiť vhodné prípravky na ochranu rastlín.
- Nesprávna teplota: Paradajky potrebujú pre svoj rast určitú teplotu. Ak je teplota príliš vysoká alebo príliš nízka, ich rast je spomalený a úroda je slabá.
Tipy a triky pre úspešné pestovanie
- Výber odrody: Vyberte si odrody paradajok, ktoré sú vhodné pre pestovanie vo fóliovníku a sú odolné voči chorobám a škodcom. Paradajky Bejbino sú odroda, ktorá sa osvedčila a bohato rodí.
- Pravidelná kontrola: Pravidelne kontrolujte rastliny a pri prvých príznakoch problémov zasiahnuť.
- Prevencia: Predchádzajte problémom preventívnymi opatreniami, ako je dezinfekcia pôdy, používanie zdravých priesad a pravidelné hnojenie.
- Využitie fólií a textílií: Geotextílie sa využívajú v záhradníctve, stavebníctve aj poľnohospodárstve.
- Starostlivosť o okolie: Udržujte čistotu vo fóliovníku a v jeho okolí, aby sa predišlo šíreniu chorôb a škodcov.
Odrody rajčiakov vhodné pre fóliovníky
Ponuka odrôd je dnes nespočetná a naozaj si vyberie každý. Hybridné odrody (F1) sú vyšľachtené na spoľahlivejšie výnosy, odolnosť proti chorobám a vyššiu kvalitu plodov. Záleží len na preferenciách každého pestovateľa.
Vysoké odrody
Vysoké odrody sú veľmi skoré a majú čerešňové plody.
Prečítajte si tiež: Recept na paradajkový pretlak
Stredne vysoké odrody
Stredne vysoké odrody majú stredne veľké plody, napr. veľmi skoré odrody Toro F1 a Start S F1. Skoré odrody s veľkými plodmi sú napr. Torino F1 (plody nepraskajú) alebo San Marzano Gigante 3 s oválnymi plodmi. Medzi poloskoré odrody, ktoré majú obrie plody s hmotnosťou až do 500 g (nazývané aj paradajky býčie srdce), patrí napr. Oxheart, Beefmaster VFN F1, Homestead či Yellow Gazi Ribbet F1 so žltými plodmi.
Kríčkové odrody (nízke)
Medzi previsnuté a poloskoré odrody s čerešňovými plodmi patria napr. Tumbling Tom Red (červené) a Tumbling Tom Yellow (žlté). Tieto druhy sú určené na pestovanie v závesných či samozavlažovacích nádobách. Skoré odrody s kompaktným vzrastom a čerešňovými plodmi sú Minigold so žltými plodmi a Rubinek. Veľmi skoré so stredne veľkými plodmi sú Šejk, Orbit a Diana (odolná voči plesni). Medzi poloskoré odrody s väčšími plodmi do cca. 130 g patrí napr.
Odrody rajčiakov, ktoré nepraskajú
- Tornádo F1
- Ateron F1
- Pedro F1
- Štart F1
- Toro F1
Odrody mäsitých rajčiakov
Mäsité paradajky, ktoré sa označujú aj ako steakové, sú obľúbené medzi záhradkármi. Hodí sa predovšetkým do skleníka alebo do fóliovníka, ale môžete ich pokojne pestovať aj na vonkajších záhonoch.
Časté choroby a škodcovia rajčiakov a ich riešenia
- Pleseň zemiaková: Ide o veľmi agresívnu hubovú chorobu listov paradajok, ktoré sa rýchlo šíri najmä počas dlhotrvajúcich výdatných zrážok. Paradajky pred ňou ochránite prevenciou - opatrným zavlažovaním a nevysádzaním nahusto, aby medzi nimi prúdil vzduch, ktorý listy osuší. Ako ochrana paradajok proti plesni vám poslúžia preventívne postreky, ktoré by ste mali nasadiť ihneď pri nástupe daždivého počasia už začiatkom júna. V období zberu najprv oberte zrelé paradajky a následne použite postrek s kratšou čakacou lehotou.
- Bakteriálna bodkovitosť: Bakteriálne ochorenie, napádajúce listy, stonky i plody. Na listoch a stonkách sa prejavuje drobnými bodkovitými škvrnami, obklopenými žltou obrubou. Na plodoch škvrny vráskavejú a dosahujú postupne veľkosť 2 - 8 mm, pričom spôsobujú chrastavitosť plodov. Zrelé plody majú v okolí škvŕn zelenú farbu. Na preventívne ošetrenie sú vhodné mednaté prípravky.
- Septóriová škvrnitosť paradajok: Napáda len listy a vňať paradajok. Postihuje predovšetkým kríčkové odrody pestované vo voľnej prírode a prejavuje sa 2 - 5 mm škvrnami. Následkom takto zničených listov je nižšia úroda paradajok.
- Kladospóriová škvrnitosť: Listová huba, ktorá sa šíri postupne od spodných listov smerom nahor. Typické sú pre ňu žlté škvrny a neskôr hnednutie listov paradajok. Škvrny postupne tmavnú a nadobúdajú hnedú až sivú farbu. Ako prevenciu používajte dostatočné vetranie a dbajte na likvidáciu všetkých zvyškov rastlín napadnutých týmto ochorením po zbere úrody.
- Hniloba špičiek plodov: Hnilobu špičiek spoznáte podľa veľkých bledohnedých škvŕn na špičke plodov. Neskôr sa na škvrnách môžu vyskytnúť aj hubové ochorenia. Samotná hniloba má však príčinu v nedostatočnej výžive či závlahe v období dozrievania plodov. Často sa vyskytuje najmä v pôdach výdatne hnojených draslíkom a dusíkom - tieto látky brzdia príjmu vápnika.
- Slnečný úpal: Dochádza k nemu v dôsledku intenzívneho slnečného žiarenia, spravidla pri prudkej zmene počasia (najmä, keď sa po dlhotrvajúcom daždivom počasí náhle oteplí). Postihnuté bývajú hlavne sadenice, ktoré boli predpestované za oknom alebo v skleníku, kde neboli vystavené intenzívnemu priamemu slnečnému žiareniu. Slnečný úpal postihuje stonky, ktoré vplyvom slnka zbelejú, skrehnú a ľahko sa polámu. Ohrozené sú aj plody paradajok, ktoré ostali náhle obnažené po vylamovaní zálistkov.
- Strapka západná: Drobný a štíhly, asi 1 - 3 mm veľký hmyz s 2 pármi úzkych a bezfarebných krídiel s rozstrapkaným okrajom. Strapky vyciciavajú rastlinné šťavy a sú prenášačmi vírusových ochorení. Napadnuté listy majú drobné bodkovité škvrny a jamky. Ich prítomnosť odhalíte pomocou modrých lepových doštičiek. Prevenciou sú ochranné siete na ventilačných otvoroch v skleníkoch a odstraňovanie porastov burín, na ktorých sa strapky zdržiavajú. Pomôžu aj chemické prípravky na báze parafínu.
- Pásavka zemiaková: Určite ju poznáte pod ľudovým názvom mandelínka, vedzte ale, že tento hmyz si nepochutí rád iba na zemiakoch, ale tiež na paradajkách a baklažánoch. V teplejších oblastiach Slovenska sa liahnu až dve generácie ročne z vajíčok nakladených na spodnej strane listov. Larvy potom vyhrýzajú čoraz väčšie časti listov. Na pásavky sú účinné prípravky s inhibítormi tvorby chitínu - napr. Match a Nomolt.
- Molica skleníková: Známa aj pod názvom biela muška, je škodcom zeleniny i skleníkových a izbových rastlín. Cicia rastlinné šťavy a vylučuje lepkavú medovicu, ktorá je živnou pôdou pre hubové ochorenia. Chemické ošetrenie proti molici musíte urobiť 3-krát v časovom intervale 3 - 5 dní s prestriedaním rôznych prípravkov.
- Vošky: Sú nebezpečné, pretože sa dokážu extrémne premnožiť v krátkom čase. Spôsobujú žltnutie a opadávanie listov a prenášajú vírusové ochorenia. Na každý druh vošky je účinný iný prípravok, preto si pred jeho kúpou overte, ktorý druh vošiek vaše paradajky napadol. Na paradajkách najčastejšie hodujú voška broskyňová a voška rešetliaková.
Praktické rady od záhradkárov
Viacerí záhradkári zdieľajú svoje skúsenosti s pestovaním paradajok. Napríklad, jeden záhradkár sa vzdal pestovania zeleniny a zemiakov v hornej časti záhrady v prospech stromov. Ďalší záhradkár je spokojný so stromčekmi z Beskýd, ktoré sú silné a veľké za prijateľné ceny. Ľubka si pochvaľuje úrodu uhoriek a zavára ich, zatiaľ čo paradajky ešte len chytajú farbu na balkóne.
Čo robiť s úrodou?
Ak sa vám podarí dopestovať bohatú úrodu paradajok, môžete ich využiť rôznymi spôsobmi. Okrem priamej konzumácie ich môžete spracovať na lečo, paradajkovú šťavu, sušené paradajky, zmes na pizzu alebo relish.