Pestovanie voňavých, chutných a zdravých paradajok je u záhradkárov veľmi obľúbené. Pre svoj rast a bohatú úrodu potrebujú teplo, svetlo, vodu aj živiny. Pre krásne červené plody rozmanitých odrôd rajčiakov, potrebujú dobrú starostlivosť. Tento článok poskytuje 9 základných rád pre úspešné pestovanie skorých odrôd rajčiakov.
Výsadba paradajok - zo semien a z priesad
Skúsenejší záhradkári si priesady môžu dopestovať z vlastných semien, vďaka čomu môžeme mať paradajky rôznych odrôd, ktoré máme už odskúšané alebo obľúbené. Vypestovanie priesad vám potrvá približne 2 mesiace. Ideálne je začať koncom februára až v polovici marca. Jednoduchší spôsob je zadovážiť si priesady od miestnych pestovateľov alebo z trhu. Pokiaľ sa však rozhodnete vypestovať si vlastné priesady, treba počítať s tým, že vypestovanie takýchto priesad vám potrvá približne 2 mesiace. Cez deň udržujte priesady v prostredí s teplotou 25 °C, počas noci teplotu znížte na 15 °C.
Ako vysádzať paradajky zo semienok?
Samotný výsev je pomerne jednoduchý. Ak máme splnené predchádzajúce kroky, teda výber vhodných semien a prípravu substrátu do sadbovača, môžeme do každého okienka sadbovača či téglika umiestniť dve až tri semená. Tie zasypeme asi centimetrom zeminy a veľmi jemne pritlačíme prstami. Následne pôdu zvlhčíme rozprašovačom. Zalievanie z kanvičky nie je príliš vhodné, pretože semená sú veľmi drobné a mohli by sa vyplaviť. Pokiaľ ste semená vysievali do spoločnej nádoby, je potrebné rastliny prepikýrovať. Urobíme tak v čase, keď sa objavia prvé pravé lístky.
Príprava pôdy na vysádzanie paradajok
Paradajkám sa najlepšie darí v hlinito-piesočnatých pôdach, ktoré sú dostatočne prekyprené a majú bohatú zásobu živín. Neodporúča sa pestovať paradajky na mieste alebo v substráte, v ktorom ste za posledné 3 - 4 roky pestovali paradajky, papriky či baklažány, pretože tieto plodiny ohrozujú rovnaké choroby i škodcovia. Na Slovensku máme dobré podmienky pre pestovanie paradajok vonku od neskorej jari.
Paradajky sú náročné na vápnik, fosfor a draslík. Ideálny pomer dusíka, fosforu a draslíka v hnojive je pre ne 1,2 N:1 P:1,4 K. Môžete použiť aj vlastnoručne vyrobené prírodné hnojivá. Pozor na nedostatok vápnika a horčíka. Hnojiť však môžete aj vlastným kompostom zo záhrady. Paradajky sú pomerne náročné na živiny. Pred výsadbou do kvetináča alebo záhona substrát premiešame s kompostom. Živiny je ale nutné dodávať počas celej vegetačnej doby. Môžeme sa vydať chemickou cestou, kedy používame hlavne vo vode rozpustné hnojivá, ktoré aplikujeme so zálievkou každých 14 dní. Zvolené hnojivo by malo obsahovať všetky dôležité makro aj mikroprvky - pokiaľ si nie ste istí, ktoré to sú, vyberajte výživu priamo určenú na hnojenie paradajok a paprík. So zásobovaním rastliny živinami môže pomôcť aj prípravok Symbivit. Pri nákupe zvoľte Symbivit na zeleninu, ktorý je v predaji v malom balení (150 g) alebo po 750 g vo väčšom balení.
Prečítajte si tiež: Recepty na domáci kečup z rajčín
Ako sadiť rajčiaky
S vysádzaním paradajok na záhony je dobré počkať do polovice mája, kedy už nehrozí nebezpečenstvo jarných prízemných mrazov (v období po troch „zmrznutých“). Paradajky sú teplomilné rastliny, ktoré majú radi slnečné stanovište. Ideálne je, ak vzduch medzi rastlinami čo najviac cirkuluje, a preto by sem mali paradajky sadiť ďalej od seba. Nie je vhodné vysádzať rastliny príliš blízko seba. Pokiaľ nemáte záhradku, no túžite po vlastných chutných paradajkách, môžete ich pestovať aj na balkóne či terase. V záhradkárskych potrebách dokonca nájdete vrecia s pôdnym substrátom určené na priamu výsadbu do nich (stačí vyrezať otvor podľa značenia). Nádoba na vysádzanie by mala mať na dne viacero otvorov na odvodňovanie. Na spodok nasypte drenážnu vrstvu hrubú 5 - 7 cm, ktorá môže byť tvorená štrkom, keramickými črepmi či nalámanými kusmi polystyrénu. Pestovanie paradajok na balkóne či terase je tiež podmienené dostatkom slnečného žiarenia. Ideálne je, ak je balkón, resp.
Ako správne zasadiť rajčiaky
Pri sadení vysokých odrôd paradajok sú dôležité oporné kolíky, na ktoré rastliny priviažete. Väčšina pestovateľov používa tenké drevené hranoly, roxorové tyče alebo čoraz populárnejšie kovové krútené tyčky. Kolík, resp. Pri každom kolíku vyhrabte jednu cca 20 cm hlbokú jamu na každú priesadu a zalejte ju dostatočným množstvom vody (pokojne aj 5 l). Priesadu paradajky nikdy nesadíme zvisle do zeme. Spodnú časť rastliny necháme v pôde a zasypeme ju hlinou, ktorú následne pritlačíme a opäť zalejeme vodou, tentoraz ale menším množstvom. Rastlina vyženie neskôr korene z celej zahrabanej stonky, vďaka čomu bude pevnejšia a stabilnejšia.
Ak máme predpestované či priamo zakúpené sadenice, môžeme sa vrhnúť paradajky zasadiť. Najprv im vyberieme vhodné miesto. Paradajky nikdy nepestujte tam, kde bola v minulom roku vysadená akákoľvek rastlina z čeľade ľuľkovitých. Kríky potrebujú dostatok svetla a teplo. Následne si v záhone pripravíme jamky. Spon by mal byť 80x40(50) centimetrov. Konečná vzdialenosť ale závisí od zvolenej odrody; tyčkové paradajky rastú skôr do výšky a do priestoru sa príliš nerozpínajú, zatiaľ čo kríčkové kultivary potrebujú väčší priestor. Po vytýčení sponov teda vyhĺbime jamky. Tie by mali byť o pár centimetrov hlbšie ako koreňový bal. Do jamky umiestnime rastlinu s celým balom tak, aby bol asi 3-5 centimetrov pod úrovňou zeme. Následne korene prihrnieme zeminou a s citom pritlačíme. Vďaka vysádzaniu do väčšej hĺbky začne púšťať korene aj časť stonky a celý koreňový systém sa tak rozrastie a zosilní. Nezabudnite tyčkovým odrodám poskytnúť oporu. Na to využívame drevené či kovové tyče, ktoré je možné zakúpiť priamo v záhradníckych potrebách.
Polievanie a starostlivosť o paradajky
Paradajky potrebujú veľa vlahy, zároveň sú však ich korene citlivé na prístup vzduchu. Rastliny po vysadení zalievame výdatne a tak, aby pôda stihla preschnúť. V dobe kvetu polievame menej. V dobe plodu výdatne polievame, ale menej často, aby pôda dostatočne preschla a vzduch sa dostal ku koreňom. V skleníkoch polievame zásadne ráno s dostatočným vetraním po zálievke. Paradajky zalievame len odspodu. Ale nie úplne k stonke, aby voda pri rastline zbytočne nestála a pôda okolo stonky sa nezhutnila. Pôdu okolo stonky je potrebné udržiavať prekyprenú, kvôli prúdeniu vzduchu ku koreňom. Kontrolujte zálievku.
Na vysokých paradajkách je dôležité vylamovať tzv. zálistky (bočné výhonky), ktoré sa tvoria v pazuchách listov. So zaštipovaním paradajok začíname, keď dosiahnu výšku približne 20 centimetrov. Predtým radšej nie, treba počkať, kým bude rastlina dostatočne silná, aby zvládla mechanické poškodenie. Mnoho záhradkárov nedá dopustiť na nožnice, tie však môžu rastlinu zbytočne strapkať. Odstraňujeme vždy malé výhony, ktoré sa nachádzajú medzi stonkou a hlavným výhonom, prípadne medzi dvoma hlavnými výhonkami. Tieto bočné výhonky bývajú obvykle 3-5 centimetrov dlhé. Odstraňujeme ich pravidelne, približne raz za týždeň.
Prečítajte si tiež: Lahodné cestoviny so smotanovou omáčkou
Pokiaľ pestujeme paradajky v skleníkoch, je dobré ukončiť ich rast nad 8. až 10. poschodím. V prípade pestovania vo fóliovníkoch nad 6. až 8. poschodím. Vo voľnej pôde nad 4. až 6. Tesne pred začiatkom zretia plodov vyštikáme všetky listy na spodku rastliny, a tým zabránime listom a plodom dotyku s pôdou. Vlhkosť, ktorá by sa udržiavala v mieste kontaktu, je totiž živnou pôdou pre vznik plesní.
Pestovanie paradajok - choroby a škodcovia paradajok
- Pleseň zemiaková - nazýva sa tiež fytoftóra a ide o veľmi agresívnu hubovú chorobu listov paradajok, ktoré sa rýchlo šíri najmä počas dlhotrvajúcich výdatných zrážok. Paradajky pred ňou ochránite prevenciou - opatrným zavlažovaním a nevysádzaním nahusto, aby medzi nimi prúdil vzduch, ktorý listy osuší. Ako ochrana paradajok proti plesni vám poslúžia preventívne postreky, ktoré by ste mali nasadiť ihneď pri nástupe daždivého počasia už začiatkom júna. V období zberu najprv oberte zrelé paradajky a následne použite postrek s kratšou čakacou lehotou. Tri týždne po vysadení (postupovali sme podľa rád zeleninára o pestovaní paradajok v našom ďalšom blogu) boli paradajky preventívne striekané meďnatým prípravkom Champion 50 wg proti plesniam (minulý rok plesne zlikvidovali celú úrodu) s opakovaním po 2 týždňoch. Následne boli raz ošetrené hnojivom s repelentnými účinkami pred voškami a bzdochami.
- Bakteriálna bodkovitosť - bakteriálne ochorenie, napádajúce listy, stonky i plody. Na listoch a stonkách sa prejavuje drobnými bodkovitými škvrnami, obklopenými žltou obrubou. Na plodoch škvrny vráskavejú a dosahujú postupne veľkosť 2 - 8 mm, pričom spôsobujú chrastavitosť plodov. Zrelé plody majú v okolí škvŕn zelenú farbu. Na preventívne ošetrenie sú vhodné mednaté prípravky.
- Septóriová škvrnitosť paradajok - napáda len listy a vňať paradajok. Postihuje predovšetkým kríčkové odrody pestované vo voľnej prírode a prejavuje sa 2 - 5 mm škvrnami. Následkom takto zničených listov je nižšia úroda paradajok.
- Kladospóriová škvrnitosť - listová huba, ktorá sa šíri postupne od spodných listov smerom nahor. Typické sú pre ňu žlté škvrny a neskôr hnednutie listov paradajok. Škvrny postupne tmavnú a nadobúdajú hnedú až sivú farbu. Ako prevenciu používajte dostatočné vetranie a dbajte na likvidáciu všetkých zvyškov rastlín napadnutých týmto ochorením po zbere úrody.
- Hniloba špičiek plodov - choroby paradajok neobchádzajú ani plody. Hnilobu špičiek spoznáte podľa veľkých bledohnedých škvŕn na špičke plodov. Neskôr sa na škvrnách môžu vyskytnúť aj hubové ochorenia. Samotná hniloba má však príčinu v nedostatočnej výžive či závlahe v období dozrievania plodov. Často sa vyskytuje najmä v pôdach výdatne hnojených draslíkom a dusíkom - tieto látky brzdia príjmu vápnika.
- Slnečný úpal - dochádza k nemu v dôsledku intenzívneho slnečného žiarenia, spravidla pri prudkej zmene počasia (najmä, keď sa po dlhotrvajúcom daždivom počasí náhle oteplí). Postihnuté bývajú hlavne sadenice, ktoré boli predpestované za oknom alebo v skleníku, kde neboli vystavené intenzívnemu priamemu slnečnému žiareniu. Slnečný úpal postihuje stonky, ktoré vplyvom slnka zbelejú, skrehnú a ľahko sa polámu. Ohrozené sú aj plody paradajok, ktoré ostali náhle obnažené po vylamovaní zálistkov.
Škodcovia:
- Strapka západná - drobný a štíhly, asi 1 - 3 mm veľký hmyz s 2 pármi úzkych a bezfarebných krídiel s rozstrapkaným okrajom. Strapky vyciciavajú rastlinné šťavy a sú prenášačmi vírusových ochorení. Napadnuté listy majú drobné bodkovité škvrny a jamky. Ich prítomnosť odhalíte pomocou modrých lepových doštičiek. Prevenciou sú ochranné siete na ventilačných otvoroch v skleníkoch a odstraňovanie porastov burín, na ktorých sa strapky zdržiavajú. Pomôžu aj chemické prípravky na báze parafínu.
- Pásavka zemiaková - určite ju poznáte pod ľudovým názvom mandelínka, vedzte ale, že tento hmyz si nepochutí rád iba na zemiakoch, ale tiež na paradajkách a baklažánoch. V teplejších oblastiach Slovenska sa liahnu až dve generácie ročne z vajíčok nakladených na spodnej strane listov. Larvy potom vyhrýzajú čoraz väčšie časti listov. Na pásavky sú účinné prípravky s inhibítormi tvorby chitínu - napr. Match a Nomolt.
- Molica skleníková - známa aj pod názvom biela muška, je škodcom zeleniny i skleníkových a izbových rastlín. Cicia rastlinné šťavy a vylučuje lepkavú medovicu, ktorá je živnou pôdou pre hubové ochorenia. Chemické ošetrenie proti molici musíte urobiť 3-krát v časovom intervale 3 - 5 dní s prestriedaním rôznych prípravkov.
- Vošky - sú nebezpečné, pretože sa dokážu extrémne premnožiť v krátkom čase. Spôsobujú žltnutie a opadávanie listov a prenášajú vírusové ochorenia. Na každý druh vošky je účinný iný prípravok, preto si pred jeho kúpou overte, ktorý druh vošiek vaše paradajky napadol. Na paradajkách najčastejšie hodujú voška broskyňová a voška rešetliaková.
Najchutnejšie odrody paradajok
Čo odroda rajčín, to iná chuť. Sladké, kyslé, aj niečo medzi tým. Niektoré praskajú, iné mávajú zelený golier, väčší problém s plesňami či tvrdšiu šupku. Menšie, väčšie, obrovské. Vyberte si odrodu paradajok, ktorá najviac vyhovuje vašim chuťovým pohárikom.
Delenie odrôd:
- Vysoké odrody - sú veľmi skoré a majú čerešňové plody.
- Stredne vysoké odrody - stredne veľké plody majú napr. veľmi skoré odrody Toro F1 a Start S F1. Skoré odrody s veľkými plodmi sú napr. Torino F1 (plody nepraskajú) alebo San Marzano Gigante 3 s oválnymi plodmi. Medzi poloskoré odrody, ktoré majú obrie plody s hmotnosťou až do 500 g (nazývané aj paradajky býčie srdce), patrí napr. Oxheart, Beefmaster VFN F1, Homestead či Yellow Gazi Ribbet F1 so žltými plodmi.
- Kríčkové odrody (nízke) - medzi previsnuté a poloskoré odrody s čerešňovými plodmi patria napr. Tumbling Tom Red (červené) a Tumbling Tom Yellow (žlté). Tieto druhy sú určené na pestovanie v závesných či samozavlažovacích nádobách. Skoré odrody s kompaktným vzrastom a čerešňovými plodmi sú Minigold so žltými plodmi a Rubinek. Veľmi skoré so stredne veľkými plodmi sú Šejk, Orbit a Diana (odolná voči plesni). Medzi poloskoré odrody s väčšími plodmi do cca. 130 g patrí napr.
- Paradajky delíme do troch základných skupín - na kríčkové, tyčkové a cherry. Tyčkové odrody sú tie najvyššie a zvyčajne ich nemožno pestovať bez opory. Majú spravidla najväčšie plody aj vyššie výnosy. Kríčkové paradajky sú nižšie a krík sa rozrastá skôr do šírky, má viac vrcholov. Vďaka tomu je schopný rásť aj sám bez opory. Cherry sú najmenšie vzrastom rastliny i plodom, bobule sú veľmi sladké, s pevnou šupkou a vhodné na priamu konzumáciu. ‘Valdo’Tzv. ‘Tornádo F1’Klasická odroda - rastlina je vysoká, plody veľké, červené a okrúhle. ‘Tumbling Tom Yellow’Malé žlté plody, ktorými je drobný krík doslova posiaty. ‘Mirado Red’Plody sú drobné, oválne, rastú v trsoch. ‘Oxheart’Tzv.
Ďalšie odrody:
- Latah: Prvé plody paradajky Latah dozreli 5. júla. Ich výrazná intenzívna paradajková (skôr kyslejšia) chuť potešila v predstihu 3 týždne pred ostatnými odrodami. Výnosnosť vzhľadom na kríčkovú odrodu výborná, ale plody rýchlo prezrievali, praskali a hnili.
- Red robin: Nízka balkónová odroda paradajky Red robin prekvapila chuťou a mimoriadne štedrou násadou plodov. Veľkosťou ako čerešne tešili hlavne deti. Chuť sladkokyslá, skôr výraznejšia. Na pestovanie v záhonoch pomerne náročné, listy chytali pleseň, vyžadovali si pravidelnú starostlivosť.
- Štart F1: Chuť výrazná, sladšia, mierne kyslá, plody stredne veľké, náchylnejšie na praskanie, občasný výskyt zelených golierov. Jednu z troch Štart F1 paradajok chytila pleseň mesiac po vysadení.
- Tastier F1: Veľkosťou plodov pripomínala Štart F1. Stredne veľké okrúhle plody mali výraznejšiu paradajkovú chuť, no o čosi tvrdšiu šupku. Nepraskajú, majú kašovitejšiu až mäsitú konzistenciu.
- Datlo: Oranžové oválne paradajky milovali všetky deti pre ich farbu a výraznú sladkú hroznovú chuť. Datlo paradajky plodili najdlhšie zo všetkých, oberali sme ich ešte v novembri, aj keď kvalita tejto tyčkovej paradajky bola oveľa horšia ako v lete. Plody boli náchylné na praskanie, čo vzhľadom na bohatú úrodu jedného kríka neprekážalo, ale listy veľmi rýchlo podliehali skaze a uschýnali.
- Divoké paradajky: Rástli nekontrolovateľne bujne, jedna tyč na paradajky im bola málo. Veľkosťou čučoriedok a chuťou po jahodách boli jednoznačným favoritom pre všetky deti. Jedli ich aj tí, ktorí bežne paradajky nemajú radi. Akákoľvek kyslosť v tejto paradajke absentovala. Šťavnaté jednohubky prekvapili extrémne bujným rastom a násadou plodov. Veľkou nevýhodou však je, že plody nedozrievajú naraz na strapci, ale postupne, teda sa musia oberať zvlášť. Nevadilo by to, keby od stopky pekne odchádzali.
- Vejce ptáka ohniváka: Nás okrem názvu lákalo aj preto, lebo farba plodov na rastline mala byť prekvapením. Zo semien nám vyrástli žlté aj červené, chuťovo totožné tyčkové paradajky. Potešili veľkou výnosnosťou plodov výbornej kvality, nepraskali, nedeformovali sa. Chuť však nebola výrazná.
- Bejbina F1: Väčšie krásne lákavé čerešničky na tyčkovej paradajke vyrastali na neúnavne, bujne rastúcich stonkách Bejbina F1. Nevýhodou je, že začali dozrievať pomerne neskoro. Šťavnaté plody prinášala táto odroda paradajky veľmi kvalitné, nepraskali, s tvrdšou šupkou. Sladkokyslou chuťou však výrazne nezapôsobili. V čase, keď iné paradajky už končili, Bejbino bol na vrchole síl a prinášal stále pomerne veľkú úrodu.
- Brandywine: Chuť Brandywine je menej sladká a mierne kyslá zároveň, plody obrovské, mäsité, ale zároveň šťavnaté. Praskajú však a majú v sebe diery (ubytovali sa tam pavúky, brrr), šupka jemná. Šokovali extra slabou výnosnosťou, na jednej rastline dozrelo najviac 20 paradajok. Obrovských, ale deformovaných, s veľkým odpadom pri vykrajovaní. Plody sa tvoria len na začiatku sezóny, neskôr sa už z kvetov nevyvíjali plody.
- San Marzano F1: Tvarom plodov pripomínali skôr papriku. Táto odroda zanechala u nás protichodné dojmy aj názory. Jedným chutila najviac, druhým najmenej, niektoré plody boli ukážkovo pekné, iné deformované so zeleným golierom, popraskané. Dozrievali medzi poslednými. Zaujímavé je, že chuť plodov sa menila v čase a lepšie chutili na jeseň.
- Stupické poľné rané a Money maker: Dozrievali ako posledné. Stredne veľké rajčiny Stupických raných s tvrdou šupkou, zeleným golierom na každom plode s nevýraznou mdlou chuťou nezanechali vôbec dobrý dojem. Napriek tomu bol výnos pomerne dobrý. Najväčším prepadákom v našej testovačke bol Money maker, od ktorého sme si podľa recenzií sľubovali azda najviac. Kompletne túto odrodu napadla húsenica (iných odrôd sa nedotkla).
Prečítajte si tiež: Recept na paradajkový pretlak