Paradajka jedlá (Solanum lycopersicum), známa aj ako rajčina, je obľúbená rastlina z čeľade ľuľkovitých. Hoci botanicky ide o trvalku, v našich klimatických podmienkach sa pestuje ako jednoročná rastlina, pretože neprežije mrazy. Plody sú dužinaté bobule s drobnými semenami, bohaté na vodu, vlákninu, vitamíny a minerálne látky. Existuje množstvo odrôd paradajok, ktoré sa líšia veľkosťou, tvarom, farbou a chuťou. Medzi skoré odrody so stredne veľkými plodmi patrí aj Diana, ktorá je navyše odolná voči plesni. Tento článok sa zameriava na všetky aspekty pestovania odrody Diana, od výsevu semien až po zber a skladovanie úrody.
Rozdelenie odrôd paradajok
Paradajky sa zvyčajne delia do troch základných skupín:
- Kríčkové paradajky: Nižšie rastliny, ktoré sa rozrastajú skôr do šírky a majú viac vrcholov. Mnohé z nich rastú dobre aj bez opory.
- Tyčkové paradajky: Vyššie rastliny, ktoré potrebujú oporu. Zvyčajne majú väčšie plody a vyššie výnosy.
- Cherry paradajky: Najmenšie rastliny s malými, sladkými plodmi, ktoré sú vhodné na priamu konzumáciu.
Pestovanie paradajok odrody Diana
Odroda Diana je veľmi skorá kríčková paradajka odolná voči plesni zemiakovej, s krátkymi vetvami, vhodná pre ťažšie a vlhkejšie pôdy. Plody sú menšie, guľaté, vyrovnané v tvare aj veľkosti, stredne pevné a sú určené pre samozásobenie alebo priamy predaj na trhu. Vyniká v horšej repnej alebo lepšie zemiakovej oblasti. Možno ju pestovať aj ako kríčkovú.
Pestovanie paradajok zo semienok a sadeníc
Paradajky je možné pestovať zo zakúpených sadeníc, klasických alebo vrúbľovaných, alebo zo semienok. Predpestovanie sadiva trvá približne 1,5 až 2 mesiace, preto je vhodné začať koncom zimy.
Výsev semienok
- Výber semien: Používajte certifikované sadivo. Semená získané z hybridov nemusia poskytnúť očakávané výsledky.
- Substrát: Použite substrát vhodný na klíčenie semien.
- Výsev: Do každého okienka sadbovača alebo téglika umiestnite dve až tri semená.
- Zasypanie: Semená zasypte asi centimetrom zeminy a jemne pritlačte.
- Zvlhčenie: Pôdu zvlhčite rozprašovačom. Zalievanie z kanvičky môže semená vyplaviť.
- Teplota: Na vyklíčenie vyžadujú teplotu 28 až 30 °C. Cez deň udržujte priesady v prostredí s teplotou 25 °C, počas noci teplotu znížte na 15 °C.
- Pikírovanie: Ak ste semená vysievali do spoločnej nádoby, rastliny prepikýrujte, keď sa objavia prvé pravé lístky.
- Sadenice: Sadenice vhodné na sadenie by mali mať výšku 10 -20 cm.
Výsadba sadeníc
- Výber miesta: Paradajky nikdy nepestujte tam, kde bola v minulom roku vysadená rastlina z čeľade ľuľkovitých. Potrebujú dostatok svetla a tepla. Vyberte teplé, slnečné miesto. Budú potrebovať minimálne 6 hodín priameho slnka denne.
- Príprava pôdy: Paradajkám sa najlepšie darí v hlinito-piesočnatých pôdach, ktoré sú dostatočne prekyprené a majú bohatú zásobu živín. Neodporúča sa, pestovať paradajky na mieste alebo v substráte, v ktorom ste za posledné 3 - 4 roky pestovali paradajky, papriky či baklažány, pretože tieto plodiny ohrozujú rovnaké choroby i škodcovia. Pôda by mala mať pH 6,2 - 6,8. Najlepšie záhony pripravíte tak, že nebudete šetriť prírodným kompostom. Pre paradajky je veľmi prospešné napríklad organické hnojivo z morských rias, alebo hnoj z hydiny. Domáce hnojivo si môžete vyrobiť aj zo žihľavy či paprade a zvýšiť tak odolnosť paradajky.
- Spon: Spon by mal byť 80x40(50) centimetrov. Konečná vzdialenosť závisí od odrody. Pri kolíkových odrodách dodržiavajte vzdialenosť 60 cm, pri kríčkových až 1 m.
- Jamky: Vyhĺbte jamky o pár centimetrov hlbšie ako koreňový bal.
- Výsadba: Do jamky umiestnite rastlinu s celým balom tak, aby bol asi 3-5 centimetrov pod úrovňou zeme. Korene prihrňte zeminou a pritlačte. Vysádzajte hlboko - v pôde by sa mala nachádzať celá stonka až do vzdialenosti 3 cm od vrcholových listov. Takto podporíte tvorbu nových koreňov, ktoré si rastlina bude vyháňať zo stonky.
- Opora: Tyčkovým odrodám poskytnite oporu (drevené alebo kovové tyče).
- Zálievka: Rastliny po vysadení výdatne zalejte.
Pestovanie paradajok v kvetináči
Paradajky je možné pestovať aj v kvetináči na balkóne alebo terase. Pre výsadzbu vyšších odrôd použite oporné kolíky, o ktoré rastliny priviažete. Využívajú sa na to často tenké drevené hranoly, alebo tyče. Kolík/ tyč umiestnite približne 40 cm do zeme.
Prečítajte si tiež: Recepty na domáci kečup z rajčín
- Nádoba: Použite dostatočne veľké nádoby s objemom do 60 l a s drenážnymi otvormi. Na dno nasypte drenážnu vrstvu (štrk, keramické črepy, polystyrén).
- Substrát: Do črepníkov nasypte priepustný záhradný substrát s dostatkom živín.
- Stanovisko: Zabezpečte dostatok slnečného žiarenia.
- Zálievka: Dbajte o časté zalievanie, aby sa pôda nevysušila.
Starostlivosť o paradajky počas vegetácie
Rajčiaky sú náročnou kultúrou, vyžadujú starostlivú agrotechniku. Vyžadujú teplú a chránenú lokalitu. Na predpestovanie sadby robíme výsev v marci. V štádiu začiatku tvorby pravých listov rastliny prepikýrujeme. Do nevykúrených rýchliarni vysádzame v druhej polovici apríla, von na záhon po 15. máji, 3 - 4 rastliny na m2.
Hnojenie
Paradajky sú náročné na živiny. Pred výsadbou do kvetináča alebo záhona substrát premiešajte s kompostom. Počas vegetácie dodávajte živiny každých 14 dní vo vode rozpustnými hnojivami. Vyberajte hnojivo určené na paradajky a papriky, ktoré obsahuje všetky dôležité makro a mikroprvky (dusík, fosfor a draslík v pomere 1,2 N:1 P:1,4 K). Môžete použiť aj prírodné hnojivá alebo vlastný kompost. So zásobovaním rastliny živinami môže pomôcť aj prípravok Symbivit na zeleninu. Pozor na nedostatok vápnika a horčíka.
Zálievka
Paradajky potrebujú veľa vlahy, ale ich korene sú citlivé na prístup vzduchu. Po vysadení zalievajte výdatne a tak, aby pôda stihla preschnúť. V dobe kvetu polievajte menej. V dobe plodu výdatne polievajte, ale menej často, aby pôda dostatočne preschla. V skleníkoch polievajte ráno s dostatočným vetraním po zálievke. Paradajky zalievajte len odspodu, nie úplne k stonke. Pôdu okolo stonky udržiavajte prekyprenú. Zaistíme pravidelnú zálievku v dlhších časových intervaloch. Najväčšia spotreba vody nastáva v dobe tvorby plodov, menšia spotreba vody je počas zretia plodov. Zalievame vždy po zbere, aby sa znížilo nebezpečenstvo praskania plodov. Výhodná je zálievka podmokom.
Zaštipovanie
U tyčkových odrôd je dôležité vylamovať zálistky (bočné výhonky), ktoré sa tvoria v pazuchách listov. Odstraňujte ich pravidelne, približne raz za týždeň. Zaštipovaním začnite, keď rastliny dosiahnu výšku približne 20 centimetrov.
Ochrana pred chorobami a škodcami
Pestovanie paradajok môže byť náročné kvôli rôznym chorobám a škodcom. Je dôležité vedieť ich rozpoznať a včas zakročiť.
Prečítajte si tiež: Lahodné cestoviny so smotanovou omáčkou
- Pleseň zemiaková (fytoftóra): Agresívna hubová choroba listov. Predchádzajte jej opatrným zavlažovaním a nevysádzaním nahusto. Používajte preventívne postreky pri daždivom počasí.
- Bakteriálna bodkovitosť: Bakteriálne ochorenie, ktoré napáda listy, stonky a plody. Na preventívne ošetrenie sú vhodné mednaté prípravky.
- Septóriová škvrnitosť paradajok: Napáda len listy. Postihuje predovšetkým kríčkové odrody.
- Kladospóriová škvrnitosť: Listová huba, ktorá sa šíri od spodných listov nahor. Používajte dostatočné vetranie a likvidujte zvyšky rastlín po zbere.
- Hniloba špičiek plodov: Spôsobená nedostatočnou výživou alebo závlahou v období dozrievania plodov.
- Slnečný úpal: Postihuje sadenice a plody pri prudkej zmene počasia.
- Strapka západná: Drobný hmyz, ktorý vyciciava rastlinné šťavy a prenáša vírusové ochorenia. Používajte ochranné siete a odstraňujte buriny.
- Pásavka zemiaková (mandelínka): Vyhrýza listy. Používajte prípravky s inhibítormi tvorby chitínu.
- Molica skleníková (biela muška): Cicia rastlinné šťavy a vylučuje medovicu. Ošetrujte chemickými prípravkami.
- Vošky: Spôsobujú žltnutie a opadávanie listov a prenášajú vírusové ochorenia. Používajte vhodné prípravky.
Zber a skladovanie paradajok
Nezrelé plody paradajok sú jedovaté. Zrelé paradajky majú pevnú šupku a ľahko sa odtrhávajú smerom dole. Plody dozrievajú postupne, preto rastlinu každé dva až štyri dni prezerajte a zrelé paradajky oberajte. Koncom sezóny môžete urýchliť dozrievanie plodov tým, že paradajky prestanete polievať. Ak sa na jeseň nestihnú všetky vyfarbiť vonku, môžete ich nechať dozrieť odtrhnuté vo vnútri. Rajčiny je vhodné zberať v skorých ranných hodinách, keď sú ešte chladné.
- Skladovanie pri izbovej teplote: Nezrelé rajčiny skladujte pri izbovej teplote.
- Sušenie: Sušenie rajčín je skvelý spôsob, ako si uchovať ich chuť na dlhšie obdobie.
- Mrazenie: Rajčiny je možné mraziť, aj keď to môže ovplyvniť ich textúru. Mrazené rajčiny je dobré používať najmä na varenie a omáčky.
Výhody konzumácie paradajok
Paradajky sú nielen chutné, ale aj veľmi zdravé. Obsahujú veľké množstvo vitamínov (C, B1, PP, provitamín A), minerálnych látok, cukrov a antioxidantov. Vitamíny a minerálne látky sú v plodoch v rovnomernom pomere, preto ani konzumácia väčšieho množstva nespôsobuje tráviace ťažkosti. Majú niektoré protizápalové vlastnosti a sú spojené so zdravím srdca a mozgu. Sú tiež dobrým zdrojom draslíka, ktorý je spojený so znížením zvýšeného krvného tlaku v tele.
Prečítajte si tiež: Recept na paradajkový pretlak