Konečne nadišiel čas zberu úrody! Tento článok sa zameriava na efektívne uskladnenie rajčín a inej zeleniny, ako aj na to, koľko debničiek s rajčinami sa zmestí na paletu. Okrem toho sa pozrieme na rôzne aspekty pestovania, spracovania a využitia úrody, s dôrazom na ekologické prístupy a domáce spracovanie.
Uskladnenie úrody: Základ úspechu
Pre dlhodobé uchovanie úrody je kľúčové správne načasovanie zberu a výber zdravých plodov. Na skladovanie sú vhodné iba zdravé plody obraté v správnom čase. Plody s akýmkoľvek poškodením nie sú vhodné, pretože by sa od nich pokazili aj zdravé. Plody umývame zásadne až pred priamou konzumáciou. Zelenina i jadroviny vyžadujú skladovaciu teplotu (najlepšie) od 2 do 8 °C a vysokú vlhkosť vzduchu (70 - 80 %), ideálne pivnicu.
Zozbieranú zeleninu hneď preberieme, poškodenú rýchlejšie skonzumujeme a skladujeme len zdravú. Vňať a listy (až na výnimky) ihneď pri zbere odstránime (zvyčajne vykrútením), lebo práve cez vňať zelenina veľmi rýchlo vysychá. Petržlenovú či zelerovú vňať usušíme alebo zmrazíme na ďalšie kuchynské použitie. Rôzne druhy zeleniny vyžadujú špecifické podmienky:
- Jablká: Uskladňujeme čo najrýchlejšie po zbere. Čím rýchlejšie to spravíme, tým dlhšie vydržia svieže a chrumkavé. Zabalíme ich po jednom do papiera a umiestnime ich do debničiek alebo na roštové palety. Jablká tiež roztriedime do debničiek podľa odrody a veľkosti. Rôzne odrody majú rozdielnu trvanlivosť, a preto by sa mali skladovať oddelene. Plody zrelého ovocia vylučujú plyn etylén, ktorý ešte urýchľuje dozrievanie ovocia. Z tohto dôvodu by sa odrody s rozdielnym časom dozrievania a rozdielnou trvanlivosťou mali skladovať oddelene. Jablká neskladujeme v blízkosti cibule, cesnaku alebo zemiakov.
- Koreňová zelenina (mrkva, zeler, červená repa): Stráca vlhkosť a scvrkáva sa, ak sa skladuje na suchom mieste, preto ju skladujeme na chladnom mieste s vysokou vzdušnou vlhkosťou. Najlepšie sa skladuje mrkva z neskorších výsevov, ktorá sa zberá tesne pred príchodom mrazov a za sucha. Korene nečistíme od pôdy otĺkaním - mrkva potom trpí viac hubovými chorobami. Po zbere skrátime zeleru korienky a až na listové srdiečko vňať otrháme. Do chladnej pivnice ho dáme čo najskôr. Červená repa je pri zbere je veľmi citlivá na poškodenie.
- Zemiaky: Musíme po zbere najprv asi dva dni sušiť v tieni a maximálne pri 18 °C, potom tzv. pozberovým dozrievaním trvajúcim až 14 dní pri teplote 18 °C a relatívnej vlhkosti 90 % šupka spevnie a zahoja sa prípadné malé poranenia.
- Cibuľa: Zberáme, až keď sa vňať v krčku prepadne a začne políhať. Zalamovaním vňate zber neurýchľujeme, lebo cibuľa je ešte nezrelá a horšie by sa skladovala. Ak to počasie dovolí, cibuľu vytiahnutú z pôdy necháme ležať na záhone niekoľko dní. Ak hrozí dážď, necháme ju zaschnúť pod prístreškom.
- Cesnak: Potrebuje podobné skladovacie podmienky ako cibuľa, len musíme dať pozor, aby sme ho pozbierali včas, lebo inak sa jeho zložené cibule rozpadnú v pôde na strúčiky. Pri teplote nad 2 °C citlivejšie reaguje na vyššiu vlhkosť a začína vyrastať.
- Chren: Zberáme až vo fáze zimného pokoja, teda čo najneskôr. Asi 30 cm dlhé dužinaté korene ukladáme do debien vystlaných fóliou alebo do vlhkého piesku a skladujeme pri -2 °C a vlhkosti 90 až 95 % približne rok. Netrpí žiadnymi chorobami.
Rajčiny na palete: Koľko debničiek sa zmestí?
Počet debničiek s rajčinami, ktoré sa zmestia na paletu, závisí od rozmerov palety a rozmerov debničiek. Štandardná europaleta má rozmery 120 cm x 80 cm. Ak máme debničky s rozmermi napríklad 40 cm x 30 cm, potom sa na jednu vrstvu europalety zmestí 10 debničiek (3 debničky pozdĺž a 3 debničky priečne). Ak ukladáme debničky na seba, je dôležité dbať na stabilitu a nosnosť debničiek, aby sa spodné debničky nepoškodili.
Nakladané pochúťky: Spôsob, ako spracovať a uskladniť úrodu
Pikantné, nasiaknuté rôznymi chuťami a vôňami, navyše pekné na pohľad. Také sú studené nakladané pochúťky. Aj to je spôsob, ako spracovať a uskladniť úrodu. Tu je niekoľko tipov:
Prečítajte si tiež: Recepty na domáci kečup z rajčín
- Cesnak v oleji: Olúpané strúčiky cesnaku dáme do čistých pohárov. Pridáme vetvičky tymianu a na jemné prúžky nakrájanú čerstvú chilli papričku. Zmiešame olivový a slnečnicový olej a zahrejeme ho na 100 °C. Horúcim olejom zalejeme strúčiky cesnaku, dáme do pohárov a dobre uzavrieme. Necháme vychladnúť. Takto naložený cesnak skladujeme na chladnom a tmavom mieste najdlhšie tri mesiace. Strúčiky v oleji postupne „zosklovatejú“, čo nie je chyba.
- Cuketa v octe: Umyté, na kolieska nakrájané cukety prelejeme horúcim octom privedeným do varu a necháme 30 minút pôsobiť. Potom cuketu osolíme a okoreníme. Feferónky zbavené jadrovníka nakrájame na plátky, cesnak olúpeme a v polovici každý prekrojíme. Do malých zaváracích pohárov dáme plátky cukiet aj s octom, do každého pohára vložíme dva aj viac kúskov cesnaku a niekoľko prúžkov feferóniek. Všetko zalejeme olejom tak, aby bola cuketa úplne ponorená.
Ekologické pestovanie a kompostovanie
S prekvitajúcim záujmom o ekologický prístup k životnému prostrediu čoraz viac ľudí triedi svoj odpad. Vedeli ste, že až 40% komunálneho odpadu tvorí bioodpad - šupky z ovocia a zeleniny, vajíčkové škrupinky či kávové usadeniny? Podobne ako na záhradke, môžete biologický odpad jednoducho kompostovať aj doma.
- Kompostovanie: Do kompostu je vhodný takmer všetok rastlinný odpad zo záhrady. Či to je pokosená tráva, drobné konáriky, vetvičky, výborné je lístie. Hrubšie konáre je vhodné spracovať záhradným drvičom, inak budete čakať na ich rozklad aj niekoľko rokov. Pokiaľ chováte králikov, hydinu, môžete kompost raz za čas obohatiť aj o hnoj a slepačince, z ktorých sa môže na jeseň vytvoriť aj hnojivová zálievka na ovocné stromy. Pamätajte však na to, že nie všetko môže ísť do kompostu.
- Vermikompostovanie: Hoci aj v paneláku a to pomocou vermikompostéru, ktorý si za minimálne náklady viete zhotoviť aj sami doma. Kalifornské dážďovky sú prúžkované a majú výrazne väčší apetít ako naše dážďovky. Ideálne nádoby na výrobu vermikompostéru by mali byť v tmavých odtieňoch a mať rozmery aspoň 40cmx30cmx20cm.
Pestovanie byliniek a zeleniny na balkóne
Nemusíte bývať v rodinnom dome so záhradou, dopestovať si ich viete aj na terase alebo na balkóne. Vlastne na to nepotrebujete ani ten. Na vypestovanie jednoduchých druhov vám postačí okno. Nezaberú veľa miesta, postarajú sa o kopec zelene, príjemnú arómu, hodia sa do kozmetických prípravkov, dezertov či vašich obľúbených jedál. Bylinky majú liečivé účinky a blahodárny vplyv na náš organizmus. Navyše ich na konci sezóny viete vysušiť alebo zmraziť a používať tak po zvyšok celého roka.
Ako sa stať panelákovou babkou korenárkou?
Na to, aby sa vám ich podarilo úspešne vypestovať je potrebné dodržiavať zopár základných pravidiel.
- Sadenie: Pre pestovanie na balkóne odporúčam použiť už hotové bylinky. Jednak preto, lebo proces sadenia zo semien je omnoho náročnejší a zdĺhavejší. Po druhé preto, lebo z predpestovaných byliniek máte väčšie šance na úspech. Orientačným dátumom je 15. máj. Po tomto termíne, keď už nehrozí riziko ranných mrazíkov, môžete otužené priesady premiestniť von.
- Substrát: Rovno si v záhradnom centre kúpte aj zeminu a kvetináče. Hľadajte substrát pre pestovanie byliniek. Poraďte sa s odborníkom alebo si pýtajte vzdušnú pôdu s prídavkom rašeliny. Nie, nie je jedno, akú použijete. Každá má iné živiny prispôsobené na typ pestovania.
- Poloha: Teraz jej nájdite správne miesto, kde bude mať vhodné podmienky na rast. Bylinky mám doma situované podľa orientácie svetových strán a množstva slnečného žiarenia. Toto má na rastlinky zásadný vplyv. Presúvala som ich dovtedy, kým som prišla na to, aké prostredie im vyhovuje najviac.
- Zavlažovanie: Zalievanie je pre bylinky esenciálne. Dbajte na to, aby ste ich nepolievali ani málo, ani priveľa. Niektoré potrebujú vodu denne, iné obdeň, ale všetky pravidelne. Skúste si vždy palcom ohmatať vlhkosť substrátu.
- Zastrihávanie: Bylinky by ste mali pravidelne zastrihávať, aby rástli. Ak tak neurobíte, zakvitnú a zdrevenia vám. Napríklad taká bazalka alebo pažítka. Pri zástrihu dbajte na to, aby ste neodstránili príliš veľa a bylinku nepoškodili.
Jednotlivé bylinky a ich špecifiká
- Mäta: Nemá rada priame slnečné svetlo, vyberte jej preto tienisté miesto. Zalievajte ju často, najmä keď je horúco a sucho.
- Bazalka: Bazalka nemá rada priame svetlo, no ako teplomilná rastlina potrebuje teplo a dobrú závlahu.
- Medovka: Dajte ju do priestranného kvetináča, pretože sa rada rozrastá a nedarí sa jej v suchu. Nájdite jej slnečné miesto, nerobí jej však problém ani tieň.
- Pažítka: Miluje vlahu, nebojte sa ju preto zalievať o niečo viac než ostatné bylinky. Pravidelne ju strihajte a suché časti odstráňte.
- Petržlen: Petržlen nemá rád prudké slnko. Keď lístky žltnú, má ho priveľa, keď vädnú, treba ich poliať. Pravidelné zavlažovanie je nevyhnutné.
- Koriander: Koriander nemá rád prudké slnko, a čo sa týka pestovania, je trochu podobný petržlenu. Vzhľadom k hlbokým koreňom potrebuje hlbokú pôdu.
- Tymián: Tymián je vhodný pre vnútorné i vonkajšie pestovanie, pretože si zachováva malú veľkosť. Len sa uistite, že má prístup k dostatku slnečného svetla.
- Rozmarín: Rozmarín je stredozemná bylinka, preto preferuje ľahkú priepustnú pôdu, sucho a veľa slniečka. Je dobré ho pravidelne strihať, inak zdrevnatie.
- Šalvia: Šalvia je trochu náročnejšia na starostlivosť. Nadzemnú časť šalvie treba zastrihávať, aby nezdrevnatela. Preferuje ľahšiu pôdu a sucho.
Debničkovanie: Alternatíva pre zdravý nákup
Debničkovanie je komunitný systém, ktorý si u nás získava čoraz viac priaznivcov. Funguje úplne jednoducho. Cez e-shop si objednáte sezónnu bio zeleninu, ovocie, strukoviny, vajíčka, med, mliečne výrobky či ďalšie potraviny. Produkty pochádzajúce od slovenských prvovýrobcov vám sprostredkovateľ naskladá do vašej debničky a postará sa o jej doručenie. Dovezie vám ju domov či do práce, alebo si ju môžete prísť vyzdvihnúť v určenú hodinu na odberné miesto. Celý systém funguje na princípe manipulácie s debničkami. Pri odbere si vždy prevezmete debničku naplnenú obsahom, ktorý ste si objednali a zároveň odovzdáte druhú, prázdnu debničku. Do jednej debničky sa zmestí nákup pre štvorčlennú domácnosť na týždeň.
Závlaha a starostlivosť o záhradu
Správna závlaha je pre zdravie rastlín kľúčová. Nedostatok závlahy, a teda nerovnováha medzi množstvom vody pri koreňoch rastlín a vlhkosťou vzduchu, spôsobuje plesňovité ochorenia. Jedným z riešení ako dosiahnuť, aby mali rastlinky vždy dostatok vody, je vysadiť ich do samozavlažovacích nádob s vybudovaným zásobníkom vody. Ideálne sú sudy na dažďovú vodu umiestnené pod zvodom s vlastným ventilom a zaklápkou, keď je sud plný.
Prečítajte si tiež: Lahodné cestoviny so smotanovou omáčkou
Starostlivosť o jahody
Starostlivosť o jahody nespočíva len v zavlažovaní. Samozrejme, ani zavlažovanie netreba podceniť. Viete ako často polievať jahody? Jahody viac uvítajú výdatnú zálievku než časté a plytké zalievanie alebo dlhotrvajúce dažde. Výdatne treba zalievať tesne po výsadbe, aby jahody dobre zakorenili. V čase kvitnutia a nabiehania do plodu je tiež vlaha dôležitá, inak môžu mladé plody zoschnúť. V inom období zalievajte podľa potreby, vlhkosti pôdy.
Prečítajte si tiež: Recept na paradajkový pretlak
