Paradajka, rajčina, rajčiak. Tri slová, ktoré označujú jeden z najobľúbenejších plodov našich záhrad a kuchýň. V tomto článku sa pozrieme na to, ako sa táto rastlina správne nazýva, aké má vlastnosti a ako ju využiť v kuchyni.
Rajčiak, rajčina, paradajka: Aký je rozdiel?
Pri čítaní receptov si niekedy kladieme otázku, ktorý z názvov rajčiak, rajčina, resp. paradajka je správny na pomenovanie tejto rastliny a jej šťavnatých tehlovočervených plodov. V slovenčine sú všetky tri názvy správne, no je medzi nimi istý rozdiel v používaní. Rozdiel medzi jednotlivými pomenovaniami je ten, že v odbornej terminológii sa ako oficiálny botanický názov na pomenovanie tejto rastliny či jej plodov samotných používa rajčiak, zatiaľ čo pomenovania rajčina a paradajka sa používajú v bežnej reči. Všetky tri označenia sú však podľa spisovnej slovenčiny správne. Pokojne môžeme používať ktorékoľvek z týchto troch označení.
Ako oficiálny botanický názov sa používa slovo rajčiak, kým slová rajčina a paradajka sú spisovné, ale nemajú terminologickú platnosť. To znamená, že v odbornej literatúre sa dočítame o odrodách rajčiakov, o zavlažovaní rajčiakov a podobne. V bežnej reči môžeme na pomenovanie rastliny, ale aj jej plodu použiť ktorékoľvek z uvedených slov, rajčiak, rajčina i paradajka - čiže na tržnici dostať pekné paradajky, dnes budeme variť rajčinovú polievku, rajčiaková šťava je zdravá. Jej oficiálny botanický názov tejto červenej chutnej rastlinky je však rajčiak jedlý. Paradajka alebo rajčina sú len ľudové názvy.
Botanické zaradenie a charakteristika
Rajčiak patrí do čeľade ľuľkovité. Je to jednoročná, dvojročná alebo trvalá rastlina. Stonky sú zelenej farby a majú jemné chĺpky. My si takéto sadenice rajčín aj svojpomocne pestujeme. Ako vidíte prvé klíčky sa nám odhalili, ďalej budeme pestovať pokiaľ sa nám nevytvoria pravé listy. To bude ten správny čas na pikírovanie rastliniek do jednotlivých kvetináčov. Sadenice vyrastené s hrubou stonkou a výškou aspoň 15 cm neskôr teda zasadíme na záhradu alebo do samostatných veľkých kvetináčov. Rajčiak (paradajka) pochádza z južnej Ameriky, za pôvodnú domovinu sa považujú horské údolia peruánskych And. Divý predok rajčiaka mal červené bobule veľké asi ako čerešňa, omnoho aromatickejšie a so sladšou chuťou, ako dnešné pestované veľké rajčiaky, podobne ako zemiaky sa rajčiak v 16. Rajčiak je jednoročná dosť rýchlo rastúca rozkonárená bylina. Je pokrytá mäkkými žľaznatými chĺpkami s charakteristickou arómou. Listy sú úzko nepárnoperovité, kvety majú žltú farbu. Plodom je šťavnatá bobuľa a v závislosti od kultivarov majú rozličnú veľkosť, tvar a farbu. V chladnejších oblastiach sa rajčiaky pestujú pod fóliou alebo v skleníkoch, vo voľnej pôde ich pestujeme väčšinou z predpestovaných priesad obvykle od druhej polovice mája. Rajčiaky sa pestujú ako kolíkové, kríčkové bez kolíkov a v skleníku na vedení (drôte, špagáte, sieti). Na poľné pestovanie sú vhodné osvedčené odrody Júlia, Imun, Nana, Vrbičian-ske nízke. Proti hubovitým chorobám sú odolné novšie odrody Loni F1, Diana, Odeon, Olan, z kolíkových Dario, Mario, Primato, Tissot, Toro a ďalšie.
Paradajka ako ovocie alebo zelenina?
Mnohí si myslia, že paradajka je ovocie, pretože dozreté plody obsahujú semená. Zistilo sa ale, že v USA sa práve o tejto skutočnosti súdili Nix vs. Hedden. Súd v New Yorku v roku 1893 v tomto prípade rozhodol, že je to zelenina. Európska únia však v prílohe č. Mnohé zelenino-ovocia stále nechávajú vo vzduchu otázku, ktorú sme si položili na začiatku. Určite ste sa stretli s rôznymi pochybnosťami o tom, či je napríklad melón ovocie alebo zelenina, rovnakú otázku pozná aj paradajka či tekvica. A čo paprika a hrášok? Nie je to až tak jednoduché rozoznať, a to sa druhy ovocia a zeleniny učia v školských laviciach už v prvých ročníkoch. Poďme si to teda vyjasniť.
Prečítajte si tiež: Všetko o rajčiaku jedlom
Rozlišovacie znaky
Pri ovocí by to mohlo byť jednoduché. Chutí sladko a väčšinou rastie na stromoch a kríčkoch. Áno, ale mnohé z týchto znakov predsa môže mať aj zelenina. Aj tá vie byť sladká a môže rásť z rastliny, teda nemusí ísť vždy o jedlý koreň a podobne.
Jedlé plody alebo semená rastlín by mali byť ovocím. Môže to byť plod dreviny či plod kvitnúcich rastlín. Ovocie má po správnosti semienka či jadierka, čo ale tiež môže mať a väčšinou aj má každá zelenina. Napríklad mrkva má semienka na povrchu, akurát sa tento proces deje po viac ako roku odrastenia, je to dvojročná zelenina.
Zelenina je zas opradená indíciou šupky (často hrubej) či celkovej pevnej konzistencie, väčšina zeleniny je oveľa tvrdšia ako mnohé druhy ovocia. Ovocie aj zelenina majú poddruhy, a to ovocné kôstkoviny, jadroviny, bobuľoviny a škrupinoviny. Spomedzi zeleniny sú to strukoviny, cibuľová zelenina, koreňová, listová, plodová a hlúbová zelenina. Pristavíme sa pri plodovej zelenine.
Plodová zelenina: Najtajomnejšia skupina
Práve to je jedna zo silných zelenových skupín, ktoré nemajú jasné miesto. Tieto druhy sú najtajomnejšie:
- Paradajky - sú podľa znakov, že obsahujú semienka a dokonca aj chutia sladko, jednoznačne ovocie. Hoci vedci sú o tom striktne presvedčení, kulinárske zvyky hovoria o niečom inom. Paradajky sa nikdy a nikde nespracovávali na sladko, teda nie až tak nasladko, aby mohli ísť napríklad do dezertu. Preto ich niektorí výživoví odborníci považujú napriek ovocným znakom za zeleninu. Nájde sa aj niekoľko odborných názorov, ktoré ju radia k plodovej zelenine a tam by mali podľa väčšiny aj správnosti patriť. Tu sú však také druhy zeleniny, ktoré majú jednoznačne pevnejší obal. Paradajka je preto najdiskutovanejšou zeleninou (či ovocím).
- Papriky - sú na tom podobne ako paradajky. Niektoré papriky sú štipľavé, no iné sladkasté, sú aj plodovou časťou rastliny, a preto by mali byť ovocím. Avšak, stále pre nich existuje skupina plodovej zeleniny.
- Tekvica - je plodová zelenina. Hoci mnohé druhy sa používajú aj do sladkých koláčov a naozaj chutia sladko, tekvice sú tým, čím sa zdajú byť na prvý pohľad - zeleninou.
- Cuketa - tiež patrí medzi plodové zeleniny a zaraďuje sa aj druhom tekvíc. Bola totiž vyšľachtená z klasickej tekvice. Taktiež sa používa do sladkých jedál a koláčov, bežne ju nájdeme aj v slaných pokrmoch.
- Melón - patrí k tekviciam a cuketám, teda k plodovým zeleninám. Hoci pri tekviciach je väčšia polemika zaradenia, melón je jednoznačne zeleninou. Väčšinou sa totiž ani v kuchyni nepripravuje na sladko a ani sa nijako nespracováva. Mohlo by sa zdať, že melón je spomedzi všetkých zelenín aj ovocí najmenej spracovávaný či kombinovaný s inými zeleninami. Ale jeho biela časť - pevnejšia dužina tesne pod kôrou - je vhodná do šalátov a k mäsu.
- Baklažán - je plod ľuľka baklažánového a považuje sa za ovocie. Tiež ho však v kuchyni spracovávame skôr ako zeleninu.
- Olivy - plody olivy európskej sú ovocím, keďže rastú na strome, ktorému sa častejšie hovorí olivovník. Patria k tomu ovociu, ktorému sú bližšie slané jedlá.
- Avokádo - je plod rastliny s názvom hruškovec americký. Ide o ovocie, ktorého využitie v kuchyni je celkom všestranné, avokádo totiž zvládne kombináciu so zeleninou aj ovocím a rôznymi príchuťami.
- Fazuľa - pre niektorých ovocie, pre iných zelenina. V Ázií sú tradičné sladké pokrmy z fazule, napríklad obľúbené mrazené nanuky. Takže platí, že je sladká a aj kulinársky využívaná ako ovocie. Patrí však medzi strukoviny.
- Hrášok - hrachové struky majú veľmi blízko k zelenine. Hrášok sa nasladko takmer vôbec nespracováva. Je však plodom rastliny. Tu prichádza k ďalšej polemickej skupine - strukovinám, teda k zelenine ako mnohé iné strukoviny.
- Rebarbora - trvácna zelenina. Mohutnejšia rastlina, ktorá sa ale v kuchyni často používa na sladko. Rebarborové koláče sú naozaj pochúťkou.
- Orechy - všetky orechy (liesky, mandle napokon aj gaštany) sú ovocia, presnejšie škrupinové a patriace do škrupinovín. Kto by si bol pomyslel, že sú napríklad také lieskovcové (orechovo-čokoládové) nátierky vlastne ovocné, však?
Zdravotné benefity paradajok
Paradajky obsahujú okrem betakaroténu a mnohých vitamínov (C, B, A, E) aj mimoriadne zdraviu prospešný lykopén, ktorého je najviac pod šupkou. Je účinný v prevencii rakoviny úst, hrtana, prostaty a hrubého čreva nielen v čerstvej forme. Známe sú aj ich pozitívne účinky na ľudský organizmus. Jedlé plody obsahujú organické kyseliny, sacharidy, vitamíny A, B, C, E, P, K, z minerálnych látok vápnik, fosfor, draslík, meď, železo a protirakovinový selén. Rajčiak má celkovo posilňujúci vplyv na organizmus a mierne močopudné účinky. Vňať je pre človeka mierne jedovatá pre obsah steroidných saponínov typu tomanínu. sú aj obľúbené pleťové masky pripravené z rajčiakovej drene a veľmi vhodné na unavenú, ochabnutú a zvädnutú pleť. Rajčiaky sú cenné a obľúbené.
Prečítajte si tiež: Rajčiak a jeho komplexná klasifikácia
Pestovanie a skladovanie
Paradajky nemajú priame slnko v láske. Paradajky neobľubujú chlad, a preto by ste ich nikdy nemali skladovať v chladničke. Strácajú tým nielen chuť ale aj charakteristickú vôňu. Rastliny paradajky sú jedno až dvojročné. V chladnejších oblastiach sa rajčiaky pestujú pod fóliou alebo v skleníkoch, vo voľnej pôde ich pestujeme väčšinou z predpestovaných priesad obvykle od druhej polovice mája.
Paradajka v kuchyni
Gurmáni veľmi dobre poznajú rajčiakový pretlak, paradajkovú šťavu, rajčinovú polievku a veľa iných dobrôt z týchto letných a jesenných plodov. Z rajčiakov si vieme pripraviť rôzne chutné jedlá teplej a studenej kuchyne. Mnohí z nás ich zavárajú, sušia alebo si urobia kečup. Odporúčame dmBio sušené paradajky, 180 g. Buď jeho chuť milujete, alebo vám príliš nevonia. No, myslím, že väčšina z nás patrí do prvej kategórie a na rajčiaku, rajčine alebo paradajke si vie dokonale pochutiť. Rajčine sa pripisuje pôvod v krajinách Južnej Ameriky. V Európe bola dlhé storočia považovaná za jedovatú rastlinu, a ako zelenina sa začala postupne pestovať až v 18. storočí. Jedinou výnimkou bolo Španielsko, kde si svoju obľubu našla už v čase objaviteľských výprav do Ameriky. Zaujímavosťou je, že svoj status zeleniny dostala až v roku 1893, kedy ju najvyšší sú v USA uznal za zeleninu. Dovtedy sa viedli ťažké diskusie o tom, či je rajčina ovocím alebo zeleninou. Dnes je rozšírená po celom svete, a veľa jedál si bez nej nevieme ani len predstaviť. Talianska kuchyňa ju považuje za jednu zo základných surovín v gastronomickom svete. Tvorí základ omáčok na cestoviny, pizzu, dodá sviežu chuť zeleninovým šalátom a ďalším pochutinám. Skvelou delikatesou sú napríklad sušené rajčiny nakladané v olivovom oleji, či Caprese šalát. U nás sa pestuje hlavne na priamy konzum, alebo ju zvykneme spracovať vo forme leča a kečupu. Rajčina je nielen chutná, ale aj veľmi zdravá plodina. Obsahuje veľké množstvo červených farbív - karoténov, a to najmä lykopénu. V kombinácii s vitamínom C, E, vitamínmi skupiny B a ďalšími bioaktívnymi látkami majú rajčiny pomerne vysokú antioxidačnú schopnosť, a vďaka tomu chránia váš organizmus pred chorobami. Ich konzumácia napomáha prevencii proti rakovine, podporuje trávenie, zlepšuje činnosť srdca. O rajčine by sa dalo povedať aj to, že je to zelenina krásy. Surové sú veľmi chutné, používame ich nakrájané do šalátov, ako ozdobu na obložené chlebíky a podobne. Po tepelnej úprave sa používajú aj na polievky, omáčky, na prípravu pretlakov a kečupu. Na tepelné spracovanie sa hodia skôr veľké zeleninové rajčiaky. Čerstvé vydržia v chladničke niekoľko dní, zelené rýchlo dozrievajú pri izbovej teplote. Neskoro na jeseň obraté zelené rajčiaky môžeme jednotlivo zabaliť do papiera a skladovať v chladnej pivnici aj niekoľko týždňov. Pred použitím ich rozbalíme a v teplej miestnosti ich necháme dozrieť. Pred použitím rajčiaky umyjeme, rozrežeme a odstránime aj klinovitú belavú násadu stopky, pretože tu sa hromadia škodliviny a obsahuje aj trocha kyseliny kyanovodíkovej. Rajčiaky sa dajú tepelne upravovať aj so šupkou alebo bez nej. Ak ju chceme ľahko stiahnuť, ponoríme rajčiaky asi na minútu do vriacej vody. Ako korenie sa k rajčiakovým pokrmom výborne hodí bazalka, oregano a rozmarín.
Recepty z paradajok
- Paradajky pokrájame, v odšťavovači odšťavíme, podľa chuti osolíme a osladíme.
- Paradajky nakrájame na kolieska a šunku na malé kocky. Spolu dusíme na masle, zalejeme osolenými rozšľahanými vajciami a upečieme omelety.
- Paradajky pokrájame a uvaríme do mäkka. Z oleja a múky pripravíme bledú zápražku, rozriedime ju vychladnutou šťavou z pretretých uvarených paradajok. Pridáme celú očistenú cibuľu, korenie, klinčeky, bobkový list a varíme asi 20 minút. Namiesto paradajok môžeme použiť paradajkový pretlak rozriedený s vodou. Potrebujeme: 8 veľkých paradajok, lyžicu masla, soľ, vodu.
- Na troche oleja speníme nadrobno pokrájanú cibuľu, pridáme na plátky pokrájané šampiňóny, osolíme, okoreníme a dusíme do mäkka.
- POLIEVKA: Osviežujúca pikantná paradajkovo - avokádová polievka
Čo budeme potrebovať na 4 porcie?
½ - ¾ kg paradajok
1 mäkké avokádo
Prečítajte si tiež: Slovenské paradajky: Kvalita z Kameničian
2 citróny/limetky
1 ČL červenej papriky
1 čili papričku (ak nemáš, môžeš použiť čili korenie alebo kajenské, či feferónku)
2 strúčky cesnaku
½ l prevarenej vody alebo zeleninový vývar (podľa množstva, koľko chceš mať polievky)
himalájska/morská soľ
štipku bieleho korenia
olivový olej
čerstvú bazalku
Ako na to?
1Avokádo si ošúpeme a dáme do mixéru. Pridáme paradajky, ktoré si môžeme obariť a ošúpať, ale nemusíme, nakrájame na menšie kúsky. Ďalej pridáme bazalku, cesnak, soľ, korenie, citrónovú/limetkovú šťavu, mletú červenú papriku, čili papričku. A všetko spolu dobre zmixujeme.
2Pridáme vychladenú vodu/vývar a opäť zmixujeme. Ak chceme mať polievku hustú, nemusíme pridávať vodu/vývar.
3Pred podávaním si polievočku posypeme posekanými lístkami čerstvej bazalky a pokvapkáme olivovým olejom. Môžeme si k polievke pripraviť napr. aj hrianky.
4Pre jemnejšiu chuť si môžeme pridať mandle alebo kešu oriešky, ktoré si dopredu namočíme a zmixujeme.
TIP: Fantastický recept na Taliansku paradajkovú polievku s čerstvými bylinkami od fitnessky Nikoly nájdeš v našej fitness kuchárke Z fitka do kuchyne 2.
- HLAVNÉ JEDLO: Cícer s karí paradajkovou omáčkou
Čo budeme potrebovať na 4 porcie?
½ - ¾ kg paradajok (+ môžeme/nemusíme použiť paradajkový pretlak Alnatura)
1 červenú cibuľu
3 strúčky cesnaku
2 mrkvy
½ cukety
½ z hlávky brokolice
himalájska/morská soľ
200 g uvareného cíceru
olivový olej
3 - 4 ČL kari korenia sladkého (vyskúšala som už viacero, ale jedno z najlepších je od značky Sonnentor, pri varení rozvonia celú kuchyňu)
Semienka (slnečnicové, dyňové, sezamové) a parmezán na posypanie
Ako na to?
1Na panvicu si dáme olej a pridáme kari, ktoré len ohrejeme (´otvorí sa vôňa korenia´ - intenzívnejšie vonia), začne nám rozvoniavať, a vtedy pridáme pokrájanú cibuľku. Necháme chvíľku popražiť na oleji a postupne pridávame na plátky pokrájanú mrkvu, cuketu a pokrájané paradajky na kúsky (ktoré sme si najskôr obarili a olúpali). Dusíme cca 15 - 20 minút, ak je potrebné môžeme podliať vodou.
2Kúsky brokolice pridáme až ku koncu dusenia, aby sa nám hlavičky nerozvarili. Môžeme si brokolicu uvariť i samostatne a potom pridať do omáčky.
3Tiež pridáme uvarený cícer a necháme chvíľku povariť, aby nasal všetky úžasné chute a vône jedla. Môžeme (ale nemusíme) si to ešte zaliať paradajkovým pretlakom (malá rada - snažte sa kupovať pretlaky v skle, nie v konzerve ani v tetra paku). Necháme len prevrieť a odstavíme.
4Po odstavení dochutíme soľou a postrúhaným cesnakom. Semienka si opečieme na sucho na panvici a pri servírovaní nimi posypeme jedlo rovnako aj parmezánom.
5Môžeme podávať s ryžou, najchutnejšia je k tomu jazmínová alebo ryža basmati, ale tiež kus-kus, bulgur, či pšeno.
- VEČERA: Zapekané paradajky s mozzarellou, cuketou a baklažánom
Čo budeme potrebovať na 4 porcie?
10 paradajok
1 menší baklažán