Ryby (Osteichtyes, Pisces) sú výlučne vodné stavovce s charakteristickou stavbou tela prispôsobenou životu vo vode. Pstruh potočný (Salmo trutta morpha fario) je jedným z najznámejších a najrozšírenejších druhov rýb obývajúcich slovenské horské toky. Tento článok sa zameriava na detailný popis stavby tela pstruha potočného, jeho životné prostredie, potravu a ohrozenia, ktorým čelí.
Všeobecná stavba tela rýb
Predtým, ako sa zameriame na pstruha potočného, je dôležité pochopiť základnú stavbu tela rýb. Ich koža je slizovitá a pokrytá šupinami rôznych typov, ako sú cykloidné, ktenoidné alebo ganoidné. U väčšiny rýb je kostra kostená. Chrbtica je rozdelená do stavcov, pričom pôvodná chorda je zatlačená do zvyškov medzi jednotlivými stavcami. Z bočných výbežkov stavcov sa v prednej časti tela tvoria rebrá, ktoré spevňujú steny brušnej dutiny. V oblasti párových plutiev (prsné a brušné) sa vytvárajú kosti, ktoré tvoria základ budúcich končatín. V oblasti prsnej plutvy sa tvorí lopatkové pásmo a v oblasti brušných plutiev panvové pásmo.
Dýchacím orgánom rýb sú vnútorné žiabre uložené na 5 pároch žiabrových oblúkov. Žiabre sú tvorené zo silno prekrvených lupienkov (žiabrové lístky) a sú prekryté skrelami. Srdce rýb je dvojdielne, má 1 predsieň a 1 komoru. Z komory prúdi krv do tepny, ktorej bočné vetvy vedú do žiaber. V žiabrach sa krv okysličí a prechádza do chrbtovej tepny, ktorá sa vetví a vedie krv k jednotlivým orgánom. Odkysličená krv sa zbiera žilami, ktoré sa spájajú a vedú krv do predsiene srdca.
Tráviaca sústava rýb je jednoduchá. Za ústnou dutinou nasleduje hltan a pažerák, ktorý sa rozširuje v žalúdok. Črevo je málo diferencované. Vyliačením prednej časti pažeráka vzniká u rýb plynový mechúr, ktorý je vyplnený vzduchom a slúži na reguláciu vztlaku. Mozog rýb je päťdielny. Významným zmyslovým orgánom rýb je bočná čiara, čo je kanálik na boku tela ryby, v ktorom sú nervové zakončenia. Tie sa dráždia pohybom vody a umožňujú rybám orientáciu v tme alebo zakalenej vode.
Stavba tela pstruha potočného
Pstruh potočný má vretenovité telo, ktoré mu umožňuje rýchly pohyb v prúdiacej vode. Jeho telo je pokryté drobnými šupinami, ktoré sú hlboko uložené v koži a chránia ho pred mechanickým poškodením. Charakteristické je mramorovanie na bokoch tela, ktoré slúži ako kamufláž v prostredí horských potokov. Farba tela sa môže líšiť v závislosti od prostredia, v ktorom pstruh žije. Zvyčajne má tmavší chrbát a svetlejšie brucho.
Prečítajte si tiež: Pstruh lososový: Recepty a príprava
Pstruh potočný má dobre vyvinuté plutvy, ktoré mu umožňujú manévrovanie v prúde vody. Chrbtová plutva je umiestnená v strede chrbta a slúži na stabilizáciu tela. Prsné a brušné plutvy umožňujú pstruhovi pohyb do strán a udržiavanie rovnováhy. Chvostová plutva je silná a rozoklaná, čo mu umožňuje rýchle zrýchlenie a prekonávanie prúdu.
Hlava pstruha potočného je kužeľovitá s koncovými ústami, ktoré sú prispôsobené na zber potravy zo dna alebo z vodného stĺpca. Čeľuste sú ozubené a umožňujú pstruhovi uchopiť a udržať korisť. Oči sú umiestnené po stranách hlavy a zabezpečujú mu široké zorné pole.
Životné prostredie pstruha potočného
Pstruh potočný preferuje čisté, chladné a dobre prekysličené vody horských a podhorských potokov a riek. Najlepšie životné prostredie nachádza v potokoch a riekach s vysokým obsahom kyslíka (6-8 cm3.l-1). Za optimálnu teplotu vody počas vegetačného obdobia sa považuje 10-16 °C, pričom v prudkých vodách znesie aj 18-20 °C. Pri vyšších teplotách sa znižuje obsah kyslíka vo vode a pri teplote vody 25 °C hynie.
Pstruh potočný je rozšírený až do nadmorskej výšky 1550 m. V horských potokoch dosahuje hmotnosť okolo 1-2 kg, ale v jazerách a údolných priehradách môže dosiahnuť aj 15 kg. Pstruh má výrazne teritoriálne správanie a osídľuje len úseky s dobrými úkrytovými možnosťami.
Potrava pstruha potočného
Pstruh potočný je dravá ryba, ktorá sa živí hmyzom, larvami a menšími rybami. Mladé pstruhy sa živia planktónom, potom drobnými bentickými živočíchmi a larvami vodného hmyzu, prípadne aj imágami. Postupne s dospievaním prejdú na dravý spôsob života. V treťom roku sú to už aj ryby, hlavne čereble a hlaváče.
Prečítajte si tiež: Lahodné recepty na pstruha
Rozmnožovanie pstruha potočného
V čase neresenia podniká pstruh potočný dlhšie migrácie proti prúdu menších prítokov. Pri ťahu dokážu pstruhy prekonať až 1,5 m vysoké prekážky. Neresenie prebieha v jeseni až do príchodu zimy. Pstruhy si vytvárajú neresové hniezda v štrkovom dne, kde samica kladie ikry, ktoré samec oplodňuje. Po trojmesačnej inkubácii sa začiatkom jari liahne plôdik.
Ohrozenia pstruha potočného
Populácie pstruha potočného sú ohrozené rôznymi faktormi, ako sú:
- Znečistenie vody: Znečistenie vody z priemyslu, poľnohospodárstva a komunálneho odpadu môže negatívne ovplyvniť kvalitu vody a tým aj život pstruhov.
- Regulácia tokov: Úpravy tokov, ako sú napríklad prehrádzanie a kanalizácia, môžu narušiť prirodzené prostredie pstruhov a obmedziť ich migráciu.
- Nadmerný rybolov: Nadmerný rybolov môže viesť k zníženiu populácie pstruhov.
- Klimatické zmeny: Zvyšovanie teploty vody v dôsledku klimatických zmien môže zhoršiť životné podmienky pstruhov.
Vplyv manipulácie s vodou na rieke Orava
Na rieke Orava pod VVN Tvrdošín sa v období od mája do septembra prioritne prihliada na požiadavky pltníkov a takmer každý deň sa pre ich potreby vytvára vhodná manipulácia. Tá má však veľmi negatívny vplyv na obsádku lososovitých rýb. Koniec jarných mesiacov a začiatok letných mesiacov je obdobím prirodzeného neresu mnohých druhov rýb, liahnutie sa plôdika a rozplavovanie sa mlade rýb. Pre všetky tieto štádiá sú vyššie uvedené zmeny smrtonosné.
Nakladené ikry sú postupne zanášané jemným sedimentom, čo im zamedzuje prístup kyslíka, dusia sa a hynú. Uhynuté napádajú plesne, ktoré sa postupne šíria aj na zdravé ikry. Naopak pri znížení hladín vody ikry zostanú na suchu, oschnú a uhynú. Vyliahnutý plôdik aj rozplávané malé rybky dýchajú žiabrami, ktoré majú na dýchacom povrchu iba jemnú jednu vrstvu buniek na veľkej ploche žiabrových lístkov a lamiel. Znečisťujúce látky v sedimente sa usadzujú na tomto jemnom ústrojenstve, znižujú respiračnú plochu, rybkám sa nedostáva do krvi rozpustený kyslík vo vode a dusia sa, alebo ak je sediment organického pôvodu usadzujú sa a množia na ňom baktérie, vytvárajú zápal žiabier, následné zrastanie lamiel a lístkov, znižovanie respiračného povrchu a zníženie možnosti prijímania kyslíka, prípadne hrozia nekrózy a odumieranie časti žiabier. To všetko má za následok zníženie životaschopnosti až úhyn.
Naopak, mladé rybky sa často ukrývajú čo najviac pri brehu, na plytčinách, kde nedosiahnu väčšie dravé druhy rýb a je tu viac prehriata voda a viac potravy vo forme planktónu, ktorý je hlavnou zložkou ich potravy v raných štádiách vývoja a rastu. Potom sa stáva, že pri rýchlom poklese vody zostanú uväznené v mláčkach, kde sa zadusia alebo vysušia.
Prečítajte si tiež: Ako pripraviť pstruha po mlynársky
Ďalším ovplyvňujúcim faktorom je teplota vody. Ryby sú anizotermné živočíchy, to znamená, že ich teplota tela je závislá od teploty okolitého prostredia. Majú ju len o nejakú desatinku vyššiu, ako je okolité vodné prostredie. Teplota vody má veľký význam pre organizmy žijúce vo vodách. Nepriamo pôsobí na organizmy, pretože má vplyv na abiotické parametre, ako napr. nasýtenie kyslíkom. Pre lososovité ryby je najvhodnejšia teplota vody 8 - 16 °C, pre kaprovité ryby je rozpätie vyššie. V rozmedzí týchto teplôt sa pri dostatku potravy ryby udržiavajú v dobrej kondícii, dobre rastú. Ich obranné reakcie a tvorba protilátok sú na dobrej úrovni. Náhle zmeny teploty, hlavne jej zníženie, vyvolá nepriaznivú reakciu rybieho organizmu označovanú ako teplotný šok.
Negatívne zmeny teplotného režimu sú spôsobené napríklad vypúšťaním spodnej vody z priehrad. Chladnejšia voda do +4 °C je ťažšia ako voda teplejšia, preto klesá do nižších vrstiev. Vyššie vekové kategórie rýb znášajú náhle zníženie teploty vody lepšie a u kaprovitých rýb až do 10 °C, lososovitité ryby maximálne o 5 °C. Chúlostivé sú plôdik a mladé rybky, kde stačí náhla zmena aj menšia ako 2 °C.
Na teplote vody je závislé dozrievanie pohlavných produktov (ikry, mlieč), prirodzený neres, doba liahnutia ikier a na to všetko negatívne vplývajú náhle zmeny teploty, ku ktorým dochádza vypúšťaním spodnej vody na „vylepšovanie“ prietokov pre plte.
Takto vzniká rybárom škoda na úlovkoch ročne od 153 875,- EUR v roku 2007 po 175 010,- EUR v roku 2017, teda so stúpajúcou tendenciou.
Náležitosti manipulačných poriadkov
Náležitosti manipulačných poriadkov upravuje Vyhláška č. 457/2005 Z. z. Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o náležitostiach manipulačného poriadku vodnej stavby.
Manipulačný poriadok vodnej stavby obsahuje zásady a postupy manipulácie s vodou na vodných stavbách pri všetkých prietokových situáciách tak, aby sa zaistila bezpečnosť a spoľahlivosť vodnej stavby, bezpečnosť územia ovplyvňovaného vodnou stavbou, účelné a hospodárne využitie vody, zabezpečila ochrana a zlepšovanie kvality vody a aby sa znížili škodlivé účinky povodní, sucha a ľadových javov.
Revízia manipulačných poriadkov vodných stavieb sa vykonáva každých 5 rokov. Jednými z účastníkov konania pri schvaľovaní a revízii manipulačných poriadkov sú aj zástupcovia SRZ, ŠOP a OÚŽP. V spolupráci s nimi je možné vznášať požiadavky, pripomienky a námietky, ktorých presadzovanie až po schválenie nie je jednoduché.
Ochrana pstruha potočného
Na ochranu pstruha potočného je potrebné:
- Zabezpečiť ochranu a zlepšovanie kvality vody v horských tokoch.
- Obmedziť reguláciu tokov a zachovať prirodzené prostredie rýb.
- Regulovať rybolov a zabezpečiť udržateľné využívanie populácie pstruhov.
- Realizovať opatrenia na zmiernenie dopadov klimatických zmien.
- Doplňovanie jeho populácie sa pstruh odchováva umele i v tunajšej liahni a odrastený plôdik alebo mlaď (do veľkosti 4 cm) sa vysadzuje do vodných tokov.