Pstruh potočný (Salmo trutta) je obľúbená sladkovodná ryba z čeľade lososovitých (Salmonidae). Táto ryba je rozšírená prakticky v celej Európe. V Českej a Slovenskej republike sa vyskytuje v stredných a horných úsekoch tokov, v horských potokoch i vo veľkých nadmorských výškach (vo Vysokých Tatrách až 1 500 m n. m.). Dôležitými faktormi pre jeho výskyt sú najmä teplota vody, jej čistota a obsah kyslíka vo vode. V súčasnosti sa však táto ryba stretáva s rôznymi výzvami, ako sú obmedzenia pri zarybňovaní, vplyv inváznych druhov a zhoršujúce sa životné prostredie.
Základná charakteristika pstruha potočného
Pstruhy majú vretenovité, svalnaté telo, ktoré je zo strán mierne sploštené. Má pomerne veľkú klinovitú hlavu, s hlboko rozštiepenými a širokými ústami. Silné čeľuste majú drobné zuby. Má zaokrúhlené brušné a chrbtové plutvy, ktoré sú pomerne krátke. Pre pstruha je typická tuková plutvička.
Pstruh sa vyskytuje v mnohých podobách. Existujú jedinci s vysokým a krátkym telom, v priereze oválnym alebo splošteným, alebo jedinci s telom pretiahnutým a nízkym, spravidla však majú tvar medzi oboma uvedenými variantmi. Chrbát býva sfarbený zeleno alebo žltočierno, existujú však aj ďalšie farebné varianty. Brušná časť býva vždy svetlejšia, s odtieňmi do žltej či špinavo bielej.
Na chrbte, bokoch i na chrbtovej a tukovej plutve bývajú červené škvrny, ktoré sú väčšinou na bokoch svetlo olemované. Niekedy tieto škvrny môžu chýbať, alebo majú iný odtieň. Pstruh má výrazne teritoriálne správanie a osídľuje len úseky s dobrými úkrytovými možnosťami. V čase neresenia podniká dlhšie migrácie proti prúdu menších prítokov. Pri ťahu dokážu pstruhy prekonať až 1,5 m vysoké prekážky. Neresenie prebieha v jeseni až do príchodu zimy. Po trojmesačnej inkubácii sa začiatkom jari liahne plôdik.
Druhy pstruhov
U pstruha rozlišujeme v podstate tri rôzne druhy:
Prečítajte si tiež: Pstruh lososový: Recepty a príprava
- Pstruh riečny
- Pstruh jazerný
- Pstruh morský
Hoci v obchodoch prevláda pstruh riečny, pstruh dúhový, ktorý bol do Európy privezený v roku 1880 z Kalifornie, sa považuje za rovnako obľúbeného.
- Pstruh riečny: Vynikajúco sa hodí na údenie, pretože ako sladkovodná ryba nemá vôbec tak výraznú chuť ako mnohé iné slanovodné ryby.
- Pstruh morský: Mimoriadne hojne sa vyskytuje v Bielom mori alebo tiež severne od Španielska a v Atlantiku.
- Pstruh jazerný: Často pochádza z horských jazier.
Pstruh dúhový
To, že pochádza z veľkej čeľade lososovitých rýb, je u pstruha dúhového zvlášť zrejmé. Živí sa malými kôrovcami a jeho jemné mäso má lososovito ružové až červené sfarbenie. Pstruha dúhového možno spoznať podľa širokého červenkastého bočného pruhu, ktorý sa dúhovito ligoce. Prirodzene sa pstruh dúhový vyskytuje v riekach Ázie a Severnej Ameriky, pričom farba jeho mäsa môže byť v prírode naozaj sfarbená do „lososova“ v prípade, že sú jeho potravou nymfy morských kôrovcov s obsahom prírodného farbiva astaxantínu (ide o rovnaké farbivo, ktoré farbí lososa). Pstruh dúhový z pultov našich tuzemských supermarketov je kŕmený špeciálnym typom stravy bohatej na obsah karotenoidov prírodného pôvodu, ktoré dáva mäsu charakteristické sfarbenie, čo sa odráža aj na vyššej cene.
Chov pstruha dúhového
V rybníkoch sa chovajú dva druhy lososovitých rýb: pstruh dúhový a pstruh potočný. Pstruh dúhový pochádza zo Severnej Ameriky. Do Európy bol introdukovaný v roku 1880 ako druh vhodný pre intenzívne rybné hospodárstvo. Rastie veľmi rýchlo a za jeden rok narastie do veľkosti trojročného pstruha potočného. Má podobné nároky na životné prostredie ako pstruh potočný, je však viac zastúpený v stojatých vodách a je menej náročný na kvalitu vody než ostatné lososovité ryby. Dáva prednosť chladnejším vodám, ale znáša dobre i pomerne vysoké teploty 20-22(23) °C. V rybníkoch sa chová pstruh dúhový pôvodom z Kanady, jazera Camloops, dovezený v roku 1966 z Dánska.
Potomstvo sa získava umelým výterom v liahni. Pre inkubáciu ikier a odchov plôdika vyžaduje teplotu minimálne 6-8 °C. Ikernačka kladie 500-3000 ikier. Vývoj ikry trvá jeden a pol až dva mesiace. Potravu v dospelosti tvorí predovšetkým bentická potrava i menšie druhy rýb. V stojatých vodách využíva i zooplanktón. Potravu zbiera po celý rok kým teplota neklesne pod 5 °C. V podmienkach chovu dorastá v 1. roku do 10-12 cm, v druhom dosahuje 20-30 cm.
Výskyt a životné prostredie
Najlepšie životné prostredie nachádza pstruh potočný v potokoch a riekach s čistou, prúdiacou a chladnejšou vodou s vysokým obsahom kyslíka (6-8 cm3.l-1). Za optimum počas vegetačného obdobia sa považuje teplota vody 10-16 °C, v prudkých vodách znesie 18-20 °C. Pri vyšších teplotách sa znižuje obsah kyslíka vo vode a pri teplote vody 25 °C hynie. Pstruh je rozšírený až do nadmorskej výšky 1550 m. Dožíva sa 3-5 (7) rokov, jazerné populácie do 20. V horských potokoch dosahuje hmotnosť okolo 1-2 kg, ale v jazerách a údolných priehradách aj 15 kg. Pre sústavné doplňovanie jeho populácie sa pstruh odchováva umele i v tunajšej liahni a odrastený plôdik alebo mlaď (do veľkosti 4 cm) sa vysadzuje do vodných tokov.
Prečítajte si tiež: Lahodné recepty na pstruha
Potrava pstruha
Najprv sa živí planktónom, potom drobnými bentickými živočíchmi a larvami vodného hmyzu, prípadne aj imágami. Postupne s dospievaním prejdú na dravý spôsob života. V treťom roku sú to už aj ryby, hlavne čereble a hlaváče.
Nutričné hodnoty pstruha
Pstruh má veľmi jemné, mastnejšie mäso a na spracovanie sa ideálne hodí približne štvrť kilogramová ryba tohto druhu. Pstruh sa môže grilovať, piecť i vyprážať. Z tepelnej úpravy sa neodporúča jedine dusenie. Mäso pstruha poskytuje asi o 70 percent viac nenasýtených mastných kyselín a mnoho cenných proteínov. Tuky, ktoré chránia cievy, pomáhajú znižovať riziko srdcového infarktu.
- Nutričné hodnoty na 100 g divokého pstruha obyčajného: 132 kcal, 19 g bielkovín, 3 g tuku a asi 548 mg omega‑3 mastných kyselín (167 mg EPA + DHA).
- Nutričné hodnoty na 100 g chovaného pstruha dúhového: 138 kcal, 21 g bielkovín, 4 g tuku a 486 mg omega‑3 mastných kyselín (339 mg EPA + DHA).
Príprava pstruha
Pstruha možno pripraviť na viacero spôsobov. Pstruha možno, okrem iného, bez problémov piecť, pošírovať alebo tiež údiť. Pri pečení možno postupovať podľa rôznych metód. Pstruha tiež možno variť na modro. Tu treba pstruha spracovať alebo vypitvať čerstvého. Dôležité je, aby sa sliz, ktorý sa nachádza na pokožke, neodstránil, pretože ten potom vyvolá modré sfarbenie. K pstruhovi možno konzumovať napríklad slané zemiaky, rozpustené maslo alebo aj smotanu s chrenom či Sauce Hollandaise. Tradičným receptom v mnohých medzinárodných kuchyniach je pstruh na mandliach. Medzi typické prílohy patria napríklad varené zemiaky, či huby.
Ako vybrať čerstvého pstruha
Pri výbere čerstvých rýb existuje niekoľko poznávacích znamení, podľa ktorých sa môžete orientovať:
- Pozrite sa rybe do očí: Mali by ste vidieť jasné, čisté a zreteľne ohraničené oči.
- Skontrolujte žiabre: Mali by mať ružový až červenkastý odtieň. Ak sú žiabre viditeľne šedé, hnedasté či dokonca zelenkavé, dávajú vám tým jasný signál, že takejto rybe by ste sa mali radšej vyhnúť.
- Stlačte kožu prstom: Svalovina by sa mala ihneď elasticky vrátiť do svojej pôvodnej polohy.
Pstruh a zdravie
O rybách sa píše často v súvislosti s ich prínosom pre zdravie, napriek tomu stále patríme medzi národy, kde je priemerná konzumácia rýb na obyvateľa jedna z najnižších v Európe. Ryby obsahujú významný antioxidant selén. Podporujú hojenie rán, eliminujú zápalové procesy v tele, pomáha pri liečbe akné a spomaľuje starnutie. Jód v rybacom mäse vplýva na funkciu štítnej žľazy, ako aj na celkovú vitalitu organizmu. Bohato zastúpený je aj vitamín D, ktorý je nevyhnutný na zdravý rast kostí a zubov. V neposlednom rade treba spomenúť nenasýtené omega-3 mastné kyseliny. Pstruh obyčajný je z pohľadu obsiahnutých omega‑3 mastných kyselín najlepšou voľbou zo sladkovodných rýb, pretože má priaznivý pomer medzi omega 3 a omega 6 mastnými kyselinami. Tučnejšie ryby sú tak skvelým zdrojom práve týchto zdraviu prospešných mastných kyselín.
Prečítajte si tiež: Ako pripraviť pstruha po mlynársky
Ponuka pstruhov v obchodoch
Produktový rad transparentne balených rýb svojou technológiou balenia zohľadňuje najnovšie trendy v kvalite a funkčnosti potravín. Zubáč, Losos atlantický, Pstruh, Treska škvrnitá a Platesa majú všetky vákuovo samostatne balené filety. Filety si môže spotrebiteľ odstrihnúť a používať po častiach, tak ako to potrebuje - nemusí rozmrazovať celé balenie. Vákuovým balením sa rybám oproti voľne baleným predlžujú organoleptické vlastnosti ako kvalita, farba, aróma a chuť . Zákazník tak nekupuje iba pekný obal, ale môže si rybu obzrieť a zhodnotiť jej farbu, štruktúru a opracovanie.
Pstruh obyčajný: Všeobecné informácie
- Latinsky: Salmo trutta
- Maďarsky: Sebes pisztráng
- Anglicky: Trout
- Rad: Lososotvaré
- Čeľaď: Lososovité
- Potrava: Všežravec, dravec
- Dĺžka života: 20 rokov
- Pohlavná dospelosť: 2-4. rok
- Doba rozmnožovania: Október - február
- Bežná veľkosť: 20 až 40 cm
- Maximum: Cez 110 cm
- Lovná miera (cm): 25
- Doba hájenia: 1.9 - 15.4
Typické znaky
- Tuková plutvička
- Žltkasté sfarbenie bokov
- Červené a čierne škvrny
- Chvostová plutva bez škvŕn
Pstruh dúhový: Konkurent alebo pomocník?
Pstruh dúhový (Oncorhynchus mykiss), pôvodom zo Severnej Ameriky, bol do Európy introdukovaný v roku 1881. Jeho rýchly rast a odolnosť viedli k rozšíreniu jeho chovu aj na Slovensku. Hoci sa pstruh dúhový stal obľúbeným medzi rybármi pre svoju prispôsobivosť a bojovnosť, vyvstávajú otázky o jeho vplyve na pôvodné druhy, najmä na pstruha potočného. Popri kvalitnej svalovine ho rybári vyhľadávajú aj pre samotný jeho lov a bojovnosť na udici. So pstruhom dúhovým po celé roky nebol v našich vodách žiaden problém, a to aj napriek tomu, že sa pstruhom dúhovým postupne zarybňovalo čoraz viac a viac. Dokonca sa do niektorých revírov začali vysadzovať aj veľké dúhaky s hmotnosťou niekoľko kilogramov.
Miznutie pstruhových revírov
Pôvodné populácie pstruha potočného majú vždy mnohonásobne vyššiu hodnotu ako umelo vysadené jedince, dokonca nepôvodného druhu - o tom nikto nepochybuje. No hospodárenie na pstruhových vodách už ani zďaleka nie je také ako pred dvadsiatimi či tridsiatimi rokmi. Dobré pstruhové revíry nám miznú doslova pred očami. Potoky, kde sa ešte prednedávnom lovili stovky krásnych pstruhov potočných, dnes často trpia nedostatkom vody. Majú nevyrovnané, často extrémne nízke vodné stavy alebo dokonca úplne vysychajú! Tam, kde sa voda ešte zachovala, robia obrovské problémy nekontrolovane sa šíriace rybožravé predátory, najmä vydry. No a nakoniec na zostávajúce potoky, kde ešte pstruhy zostali, je často vyvíjaný neúmerný rybársky tlak.
Dostávame sa do zvláštnych paradoxov, keď nájsť optimálne riešenie nie je vôbec jednoduché. A tak v mnohých prípadoch môže byť pstruh dúhový dokonca do určitej miery aj nápomocný pri udržaní populácií pstruha potočného. Na násady konzumného pstruha dúhového, vysadené pred začiatkom pstruhovej sezóny, sa zameria pozornosť väčšiny rybárov. Pstruhy potočné tak zostávajú chránené mimoriadnou žravosťou a neskúsenosťou týchto vysadených rýb. Dúhaky sa za niekoľko dní až týždňov vylovia a rybársky tlak postupne opadne. Pstruhy potočné si potom žijú svoj vlastný, rybármi a nepôvodnými pstruhmi dúhovými takmer nerušený, život. Ešte prednedávnom to fungovalo takmer ideálne. V súčasnosti sa popri rybároch dokonale priživujú na neskúsených pstruhoch dúhových aj rybožravé predátory.
Predátory a ochrana pstruhov
Prevažná väčšina ochranárov prírody je presvedčená, že pstruh potočný dokáže odolať predátorskému tlaku vydry. Že jeho schopnosti v nezregulovaných potokoch s množstvom úkrytov dokážu pstruha potočného ochrániť. A že žiaden predátor si predsa svoju korisť celkom nezlikviduje… Ale žiaľ, tieto krásne znejúce teórie prakticky neplatia. Vydry dokážu absolútnu väčšinu pstruhových potokov vyžrať doslova do poslednej generačnej ryby. V reguláciách je to akurát podstatne rýchlejšie. Zostáva len pár mladých - juvenilných jedincov, ktoré často ani nedokážu dospieť a založiť novú generáciu. A to aspoň na takých miestach, kde by sa pstruhy mohli rozmnožovať. Pre objektivitu musím uznať, že poznám aj pár väčších potokov, kde popri vydrách ešte dokázali pstruhy potočné prežiť.
Pstruh dúhový v stojatých vodách
Dúhak má svoje nesporné výhody a rozhodne si nájde svoje miesto v niektorých vodách s dostatkom prirodzenej potravy. Predovšetkým v chladnejších stojatých vodách nachádza ideálne podmienky. Dokáže tu neuveriteľne rýchlo rásť, takmer ako v intenzívnych rybničných chovoch. Výnimkou nie sú prírastky viac ako pol kila ročne. Úlovky niekoľkokilogramových dúhakov z Liptovskej Mary, niektorých vyrovnávacích nádrží, ale aj z Dunaja, gabčíkovských priesakových kanálov, Hrona, Váhu a ďalších vôd nám to potvrdzujú. Zdolávanie takýchto veľkých rýb už pripomína skôr zdolávanie lososov. A kvalita svaloviny je tiež porovnateľná s lososom, ba povedal by som, že je ešte oveľa vyššia. Tieto veľké pstruhy dúhové sú totiž vykŕmené na prirodzenej potrave a ich sýtočervená farba svaloviny nie je z umelých krmív, ale z čisto prírodných karoténov. Takéto pstruhy však môžeme loviť len v prípade, že ich necháme vo vode aspoň jednu, dve sezóny po vysadení narásť. Veď žiaden hospodár nejde hneď po vysadení pozbierať zemiaky na pole, ale počká do jesene na úrodu! To je základ hospodárenia!
Invázne druhy a biodiverzita
Nepôvodné druhy predstavujú čoraz závažnejší problém, najmä z hľadiska konkurencie pôvodným druhom a postupným ochudobnením biodiverzity. Skutočne problematickými druhmi sú tie invázne - sumček hnedý, nepôvodní býčkovia a čoraz viac tolstolobiky. Pstruha dúhového by som rozhodne medzi takéto druhy neradil. Pstruh dúhový sa aj napriek svojmu rýchlemu rastu, úžasnej prispôsobivosti a ďalším prednostiam nestal ohrozením pre populácie našich rýb. Podobne, ako napríklad nepôvodné zemiaky nezničili našu flóru… Naopak, dúhak má rozhodne svoje miesto aj v našich vodách, hlavne v úsekoch, ktoré sú negatívne ovplyvnené zmenou klímy, zdevastované necitlivými reguláciami či migračnými bariérami. Úspešné prirodzené rozmnožovanie pstruha dúhového v našich vodách je veľmi výnimočné, a tak sú jeho populácie odkázané len na zarybňovanie umelo odchovanými násadami. Jeho vysadzovanie je potrebné rozumne zvážiť a nerobiť unáhlené paušálne rozhodnutia, nepreháňať to ani s jeho množstvom.
Podmienky chovu pstruha potočného v záhradnom jazierku
Myšlienka, že majiteľ bude vo svojom záhradnom jazierku chovať pstruhy, ktoré bude z času na čas chytať a pripravovať na rošte, je pomerne častá a často sa uvádza v špecifikáciách na výstavbu jazierka pre dodávateľov. Bohužiaľ, chov lososovitých rýb a takýto spôsob prevádzkovania jazierka nie je vo väčšine záhradných jazierok v Českej republike možný. Limitujúcimi faktormi pre chov pstruhov sú - teplota vody a zvýšený výskyt najmä vláknitých, ale aj iných druhov rias. Mimo horských oblastí možno v letných mesiacoch namerať v rybníkoch teplotu od 25 do 28 °C. Obsah kyslíka v takto teplej vode nerovnomerne a prudko klesá, čo je často príčinou úhynu pstruhových rýb nielen v záhradných rybníkoch. Potreby pstruhov na kyslík sú oveľa vyššie ako u kaprov alebo dokonca jeseterov. Nedostatok kyslíka spôsobuje problémy najmä väčším pstruhom, takže sa niekedy stáva, že násada malých rýb vydrží v jazierku jednu sezónu, ale nasledujúci rok po dosiahnutí väčšej veľkosti uhynie. Krmivo pre pstruhy, ktoré je určené na rýchly rast dravých rýb, zaťažuje filtračný systém oveľa viac ako krmivo pre bežné druhy rýb. Nielenže musí zachytávať a rozkladať látky, ktoré vznikajú pri metabolizme potravy pstruhov, ale filtračný systém sa musí vysporiadať aj so zvyškami potravy na dne, ktoré ryby nestihli zachytiť vo vodnom stĺpci. Aj pri správnej technike filtrácie voda zvyčajne obsahuje nadmerné množstvo živín. To má za následok zvýšený rast vláknitých rias. V profesionálnych chovných nádržiach na pstruhy riasy nespôsobujú väčšie problémy, pretože konštrukcia týchto nádrží, ktoré sú úzke, dlhé a hlboké bez plytkých zón a s minimom svetla, riasam nevyhovuje. Horšie je to v záhradných jazierkach, ktoré bývajú viac-menej široké s plytkými zónami, štrkom a dostatkom svetla. Riasy sa môžu neobmedzene rozrastať, čo sťažuje ich údržbu, a pohľad na jazierko pokryté riasami tiež nie je pekný.
Mnohí z vás budú namietať, že problémy s vláknitými riasami sú bežné v jazierkach bez pstruhov a dajú sa pomerne ľahko vyriešiť niektorými prípravkami proti riasam. Bohužiaľ, ak máte v jazierku pstruhy, nesmiete použiť žiadny z prípravkov zameraných na všetky druhy rias, pretože sú pre tieto ryby vysoko toxické. V prípade špeciálnych výrobkov určených len na ničenie vláknitých rias, ktoré tieto druhy rýb tolerujú, všetci výrobcovia neodporúčajú ich používanie v bazénoch s rybami, ktoré sú určené na konzumáciu. Z uvedených dôvodov je preto chov pstruhov v záhradnom jazierku obtiažny alebo nemožný. Výnimkou z pravidla, že pstruhy možno chovať v záhradnom jazierku, sú jazierka s tečúcou vodou, ktoré možno napojiť na potok alebo rieku s celoročným prísunom kvalitnej a čistej vody. Ak je zdroj vody dostatočný na počet chovaných pstruhov, tieto jazierka môžu dobre fungovať aj bez filtrácie. Odpadajú aj problémy s vláknitými riasami, ktoré nemajú dobré podmienky na rast v chladnej, neustále sa meniacej vode.
Tipy pre chov pstruhov v záhradnom jazierku s tečúcou vodou
Ak máte doma vhodné podmienky na vybudovanie prietočného jazierka alebo ak chcete napriek všetkým negatívam skúsiť chov pstruhov v záhradnom jazierku, tu je niekoľko tipov. Na rozdiel od bežných jazierok bude tvar pstruhového jazierka úzky a dlhý. Nie je nutné mať obdĺžnikový pôdorys, dlhé strany môžu byť zvlnené, ale pre dobrý prietok vody odporúčame maximálnu vzdialenosť približne 2 metre. Úzky tvar minimalizuje slnečné žiarenie na hladine a umožňuje rýchle prúdenie vody cez celý objem jazierka. Steny musia byť obložené strateným debnením, aby sa zabezpečili hladké a kolmé steny. Dno sa vybetónuje poterovým betónom. Jednoducho povedané, čím hlbšie, tým lepšie. Ak vychádzame z príkladu jazierka širokého 2 metre a dlhého 5 metrov, potom by hĺbka na krátkej strane, kam sa vracia voda z filtrácie, mala byť približne 1,5 metra a spád dna na opačnej krátkej strane by mal končiť v strede jazierka v hĺbke približne 2 - 2,5 metra (čím hlbšie, tým lepšie). Dostatočná hĺbka zabezpečí teplotnú stabilitu. Strmý sklon dna a úzky tvar podporia prúdenie nečistôt z prítoku do prívodu na dne a na hladine. V prípade prietočných jazierok napojených na potok bez filtrácie umožní úzky tvar a sklon zhromažďovanie nečistôt v najhlbšom mieste jazierka, odkiaľ sa dajú ľahšie odstrániť. V pstruhových rybníkoch sa nesmú budovať plytké štrkové zóny. Plytké hĺbkové zóny by výrazne prispievali k nežiaducemu ohrievaniu vody a rast vláknitých rias v nich by sa ťažko kontroloval. Pstruhové jazierka sú úzke a dlhé a prechádzajú priamo do hlbokej časti bez pobrežných zón. Prepad sa buduje len v rybníkoch s prúdiacou vodou, kde je umiestnený na krátkej strane s najväčšou hĺbkou. Cieľom je, aby voda pritekajúca do jazierka z protiľahlej krátkej strany s najmenšou hĺbkou dlho prúdila celým jazierkam a väčšie nečistoty sa usadzovali na dne pod horným prelivom. Z tejto časti jazierka sa potom dajú ľahko odstrániť. Pre horný prepad zvoľte rúru s väčším priemerom, ktorá by mala byť vybavená krytom z nehrdzavejúcej ocele, aby sa zabránilo prípadnému úniku rýb. Jazierka s núteným obehom vody nemusia byť vybavené horným prepadom. Prípadný prebytok vody, napr. po dlhotrvajúcich dažďoch, sa môže použiť na čistenie filtračného systému. V prípade prietokového alebo recirkulačného jazierka je najúčinnejším spôsobom, ako dosiahnuť väčšie okysličenie vody, použitie prídavného čerpadla. Výkon čerpadla vyberte podľa veľkosti jazierka a počtu rýb. Čerpadlo sa umiestňuje voľne do vody v mieste, kde voda do jazierka vteká z filtračného systému, alebo v prípade prietokových jazierok samovoľne. Výtok z tohto čerpadla by mal byť tesne nad hladinou alebo v polovici hladiny, pričom by mal smerovať na protiľahlú krátku stranu s najväčšou hĺbkou. Použitím prídavného čerpadla sa zvýši prirodzené, horizontálne prúdenie pre ryby, ktoré tesne pod hladinou jazierka odoberie hornú vrstvu vody okysličenú prirodzeným atmosférickým tlakom a tiež odnesie viac nečistôt na protiľahlú krátku stranu. Na posilnenie možno použiť rúrkové alebo gravitačné čerpadlá. Ako už bolo uvedené, chov rýb na výkrm predstavuje neporovnateľne väčšiu záťaž pre vodu a tomu je potrebné prispôsobiť veľkosť a kvalitu filtra. Preto by sa mali zvoliť komorové filtre s väčším objemom ako pre bežné jazierka. Výborným riešením je aj použitie bubnového filtra na čistenie vody. Najmä pri týchto typoch jazierok majú vodné prvky skôr negatívny vplyv na fungovanie jazierka. Potok alebo vodopád zbytočne zvyšuje teplotu vody (čím znižuje obsah kyslíka), znižuje prietok vody jazierkom a často vytvára vláknité riasy. Preto platí, že čím kratší a jednoduchší je návrat do jazierka, tým lepšie funguje. Je žiaduce zatieniť čo najväčšiu časť plochy jazierka. Okolo jazierka vysádzajte kríky alebo stromy, prípadne na umiestnenie jazierka využite tieň budovy, záhradného domčeka a pod.