Už dlhšie sa hovorí o potrebe zvýšenia počtu lososovitých rýb v riekach, najmä pstruha potočného a lipňa tymianového. Ryby sú pre náš ekosystém dôležité, no prirodzené trenie za posledné roky dramaticky pokleslo. Niektoré neresiská už neexistujú a tie funkčné sú efektívne len čiastočne alebo sa na nich nemá čo vytierať. Na Slovensku máme čoraz väčší problém so zadržiavaním vody, čo negatívne ovplyvňuje život v riekach.
Dôležitosť rýb pre ekosystém
Rybie spoločenstvá sú dôležitou zložkou vodných ekosystémov a potravinového reťazca. Niektoré rybožravé druhy vtákov a cicavcov, ako rybárik čierny, kormorán alebo vydra, sú od rýb existenčne závislé. Sú však premnožené a v zmenených podmienkach vodných tokov neraz vyhubia celú rybiu populáciu.
Iniciatívy na podporu rybej populácie
Na základných školách v Turanoch a Krpeľanoch sa rozhodli situáciu zmeniť. „Deti v rybárskych krúžkoch učíme nielen chytať ryby, ale aj zodpovednosti, ako sa o ne starať,“ hovorí vedúci krúžku Dušan Morgoš. „Inšpiroval nás k tomu známy rybár a chovateľ Milan Mazáň, ktorý nám podrobne vysvetlil, ako sa postupuje pri zarybňovaní. Sľúbil nám, že koľko malých rybiek dokážeme vypustiť do potokov, toľko nám ich daruje,“ dodáva Dušan Morgoš.
So zarybňovaním v rámci rybárskeho krúžku začali už v roku 2021, keď sa v dôsledku pandémie nemohli stretávať v priestoroch školy, a tak deti využili príležitosť na vonkajšie aktivity v prírode. S podporou zamestnaneckého grantu Nadácie VÚB v nich mohli pokračovať aj ďalší rok, pričom spoznávali miestne potoky a miesta, ktoré ryby obľubujú.
Problémy s umelým chovom a reprodukciou
Väčšie jedince pstruha potočného dnes nie sú schopné reprodukcie, pretože ich umelo vychovávajú v rybárskych zariadeniach. Keďže neprešli od začiatku vývojom v prírode, nepamätajú si svoje prirodzené prostredie. To je pritom pre ryby dôležité, aby vedeli, kam sa majú vrátiť. Inak nedôjde k treniu a prirodzenej reprodukcii.
Prečítajte si tiež: Pstruh lososový: Recepty a príprava
Pstruh má špecifické štádium vývoja, liahne sa od októbra až do jari. „Od chovateľov sme si zabezpečili ikry, vložili sme ich do špeciálnych boxov a na prelome februára a marca, keď je voda ešte poriadne studená, sme ich umiestnili vo vybraných potokoch. Deti následne mohli pozorovať, ako sa priamo v prírode z rybích vajíčok liahnu malé rybky. Na jar zase deti vypúšťali malé rybky do horných úsekov potokov, aby sa do jesene dokázali prispôsobiť podmienkam a prezimovať. Kráčajúc s krhličkami popri brehu, hľadali vhodné miesta na vypustenie piatich až šiestich rybiek v lokalitách Bieleho potoka, Žatkovského potoka, vo vodách Ráztok, Studenca, Černíka a ďalších miestnych potokov.Deti tak s pomocou dospelých vypustili do miestnych vôd viac ako 20-tisíc malých rybiek. „Aj takýmto spôsobom sme ich učili správnemu spôsobu zarybňovania. Mladí rybári v lokalite potoka Studenec, kde sa zvyčajne vytiera pstruh potočný a lipeň tymianový, osadili aj informačnú tabuľu. Jej cieľom je, aby otužilci a verejnosť v jesennom a zimnom období nepoškodzovali svojou nevedomosťou prirodzené miesta neresu vzácnych druhov rýb a rešpektovali zákaz vstupu.
Charakteristika pstruha dúhového
Pstruh dúhový (lat. Oncorhynchus mykiss) je lososovitá ryba pochádzajúca zo severného Tichomoria, od Kalifornie cez Britskú Kolumbiu a Aljašku až na Kamčatku. Podobne ako pstruh obyčajný, vytvára rôzne formy (morskú, jazernú, potočnú a zemepisné variácie). Najznámejšia je morská ťažná forma (steelhead).
Rozšírenie a formy pstruha dúhového
Pôvodným areálom rozšírenia tohto druhu je severné Tichomorie od Kalifornie cez Britskú Kolumbiu a Aljašku až na Kamčatku. Podobne ako pstruh obyčajný vytvára celú radu foriem (morskú, jazernú potočnú a rôzne zemepisné variácie), z nich najznámejšia je morská ťažná forma dorastajúca značných rozmerov a v svojej domovine označovaná ako steelhead. Táto forma má povesť atraktívnej športovej ryby a na väčšine lokalít je vzácnejšia než ostatné druhy tichomorských lososov. Do niektorých riek sa dostávajú k výteru iba stovky exemplárov tejto nádhernej ryby. Vo vnútrozemí vytvára pstruh dúhový menšie a farebnejšie formy obývajúce rieky a jazerá a práve niektoré z nich sa stali základom pre šľachtenie hospodárskych línií chovaných dnes umelo po celom svete a často i vysádzaných do športových vôd. Okrem toho bol pstruh dúhový vysadený na mnohých miestach sveta (Nórsko, Švédsko, Argentína, Peru, Uganda, Keňa, …) kde miestami žije prakticky divoko. Vďaka obrovskému areálu a množstva foriem bol pstruh dúhový niekoľkokrát popísaný a súčasné vedecké meno sa obyčajne používa pomerne krátku dobu, v starších knihách je väčšinou uvádzaný pod latinským názvom Salmo gairdnerii. Tak ako u nášho pstruha došlo i u tohoto druhu postupom času k prekríženiu jednotlivých línií pri odchove násad a čisté pôvodné populácie sú dnes vzácne.
Identifikácia a charakteristické znaky
Rozoznať pstruha dúhového od ostatných lososovitých rýb nie je ťažké. Jeho telo má sivastú alebo striebristú farbu so silným vodorovným ružovkastým pruhom na bokoch. Drobné tmavé bodky pokrývajú celé telo a na rozdiel od iných salmonidov sú vo veľkom počte i na chvostovej a chrbtovej plutve, i na tukovej plutvičke. Vo sfarbení a proporciách tela sú značné rozdiely dané lokalitou, podmienkami chovu a konkrétnou chovnou líniou. Môžeme tak nájsť pstruhy štíhle i deformovane zavalité, niekedy len s nevyvinutými plutvami. U farby kolíše hlavne celková intenzita sfarbenia od striebristých až po úplne tmavé.
Chov a hospodársky význam
Chov pstruhov dúhových v bazénoch, rybníkoch i klietkach ponorených vo vode priehradných nádrží dnes nesie všetky známky moderných hospodárskych veľkochovov vrátane pobytu množstva rýb v relatívne stiesnenom priestore a automatického kŕmenia granulovanými kŕmnymi zmesami.
Prečítajte si tiež: Lahodné recepty na pstruha
Základné údaje o pstruhovi dúhovom:
- Rozmery:
- Dĺžka priemerná: 25 až 40 cm
- Obvyklé maximum: 70 cm
- Rekordné hodnoty: u nás okolo 80 cm, divoká ťažná forma okolo 120 cm
- Hmotnosť:
- Priemerná: 0,2 až 1 kg
- Obvyklé maximum: okolo 4 kg
- Rekordné hodnoty: u nás cez 7 kg, ťažná forma okolo 18 kg
- Výskyt: Závisí od vysádzania, ktoré prebieha nielen na väčšine pstruhových revírov, ale i na mnoho mimopstruhových a súkromných revíroch.
Biológia druhu
U nás sa pstruh dúhový vyskytuje v tečúcich i stojatých vodách. V tečúcich vodách nie je toľko viazaný na úkryty ako pstruh obyčajný potočný a často sa vyskytuje v celom priečnom profile koryta. Oproti pstruhovi obyčajnému znáša o niečo vyššiu teplotu vody a je odolnejší voči znečisteniu. V nádržiach sa spravidla pohybuje v stĺpci, pričom hĺbka pohybu sa mení v priebehu dňa i behom sezóny. Bežne sa pohybuje u hladiny a naopak i u dna. Na mnoho miestach má pstruh dúhový tendenciu migrovať, spravidla po prúde, čo znižuje návratnosť po vysadzovaní, ale zároveň je príčinou občasného zjavu veľkých pstruhov dúhových v mimopstruhových úsekoch riek.
Potrava a rozmnožovanie
Potravou pstruhov dúhových sú hlavne vodný bezobratlovci vrátane bentických druhov a hrubšieho planktónu. Na stojatých vodách sa v potrave bežne vyskytujú i veľké druhy perloočiek. Zbierajú i náletový hmyz. Je samozrejmosťou, že väčšie kusy lovia i rybky a iné väčšie živočíchy. V produkčných vodách vedia do istej miery konzumovať i potravu podávanú kaprom.
V druhom roku života sú u nás pohlavne dospelí všetci samci a väčšina samíc. Trenie pripomína pstruha obyčajného. Dochádza k nemu v októbri až januári (existuje i línia s jarným výterom) a tak ako jeho príbuzný sa vytiera do hniezda, ktoré vybuduje samica v piesčitom alebo štrkovitom dne plytkého prúdu. Jedinci žijúci v nádržiach vyťahujú väčšinou za výterom do prítokov.
Hospodársky význam a úloha v ekosystéme
Význam pstruha dúhového je u nás predovšetkým hospodársky. Jeho prítomnosť v prírodných vodách je motivovaná záujmom o vysádzanie lososovitých rýb, ktorý nie je možno inak uspokojiť. Len v niektorých vodách zohráva pstruh dúhový ozaj pozitívnu úlohu a kladne ovplyvňuje ich sádku. Jedná sa o úseky riek, ktoré pstruhovi obyčajnému príliš nesvedčia a niektoré stojaté vody - pieskovne, údolné nádrže a chladnejšie rybníky. Do budúcna by možno bolo dobré oddeliť revíry alebo ich úseky s hromadným vysádzaním lacno produkovaného pstruha dúhového od úsekov, kde by sa udržovali populácie našich pôvodných lososovitých rýb.
U rastu dúhového pstruha existujú značné rozdiely medzi prírodnými a umelo chovanými populáciami. Zatiaľ čo rast v prírode často odpovedá rastu pstruha obyčajného alebo je len o málo vyšší, intenzívne kŕmené ryby vo veľkochovoch sú odchovávané do konzumnej hmotnosti 200 g v priebehu jediného roku a počas relatívne krátkej doby dosiahnu hmotnosti niekoľko kg. Maximálna veľkosť rýb odchovaných v umelých podmienkach presahuje 10 kg, v praxi sa ale s takými rybami nepracuje - hlavne z ekonomických dôvodov.
Prečítajte si tiež: Ako pripraviť pstruha po mlynársky
Športový rybolov pstruha dúhového
Športový lov pstruha dúhového sa veľmi neodlišuje od lovu pstruha obyčajného, ktorý vykazuje väčšiu agresivitu voči vláčiacim nástrahám, viac miluje úkryty a zdá sa byť teritoriálnejší. Pstruh dúhový znáša i pomalšie tečúcu alebo stojatú vodu a hlavne čerstvo vysadené kusy majú často návyky skôr kaprovitých než lososovitých rýb a bežne sú ochotné brať na plávanú či položenú na dážďovky, červy a dokonca aj rastlinné nástrahy. Najšportovejším spôsobom lovu pstruha dúhového je nepochybne muškárenie, ktoré si dokonca na stojatých vodách so sádkou tejto ryby osvojilo niektoré špecifické prvky, u nás donedávna neobvyklé. Poslednou dobou sa šíri lov pstruhov na dierkach vyvŕtaných v ľade. V dierke loví rybár buď na plávanú alebo pomocou vertikálnej prívlače.
Možný výber náradia pre lov pstruha dúhového:
- Muškárenie: Prút 240 až 305 cm - AFTMA 4 až 5, podľa typu vody, rada rybárov poslednú dobu inklinuje k ešte jemnejším prútom. Nadväzce 0,10 - 0,20 mm. Nástrahy: Všetky typy mušiek, nýmf a strímrov, pre stojaté vody existuje rada špeciálnych vzorov.
- Prívlač: Prút dĺžky 180 až 270 cm, dĺžka závisí hlavne na rozlohe a prístupnosti revíru, odhodová hmotnosť prútu môže kolísať o 2 - 10 g do 10 - 30g, čo je gramáž postačujúca i na ryby ozaj veľkej veľkosti. Vlasec 0,12 - 0,22 m splývajúci s farbou vody, pletená šnúra sa obvykle neodporúča. Nástrahy: Rotačky, drobné voblery, gumové nástrahy a rôzne typy nástrah vyrábaných z peria.
- Lov na dierkach: Čo najkratší jemný prútik, najlepšie priamo špeciál pre lov na dierkach. Nadväzce 0,12 - 0,16 mm.
Horské toky Slovenska a ich obyvatelia
Slovenské horské toky sú domovom pre rozmanité druhy rýb. Tieto ryby sú dôležitou súčasťou ekosystému a zároveň indikátormi čistoty vody. Zoogeograficky patrí toto územie do západokarpatského úseku podprovincie karpatských pohorí. Žijú tu takmer všetky západokarpatské horské a vysokohorské druhy, z ktorých viaceré sú endemické a reliktné.
Charakteristika horských tokov
Horský potok alebo rieka je charakterizovaná rýchlym prúdom vody, nízkou teplotou a vysokým obsahom kyslíka. Tieto faktory ovplyvňujú zloženie a adaptácie rýb, ktoré v nich žijú. Ryby v horských tokoch sú často menšie, majú torpédovitý tvar tela pre ľahšie prekonávanie prúdu a prispôsobené ústa na zber potravy zo dna alebo z vodného stĺpca.
Druhy rýb v horských tokoch Slovenska
Ryby Nízkych Tatier sú viazané na rieky a potoky horského (pstruhového) a podhorského (lipňového) pásma. Medzi najbežnejšie druhy patrí pstruh potočný (Salmo trutta morpha fario), ktorý sa vyskytuje prevažne v horskej a podhorskej zóne. Sprievodným druhom pásma pstruha je hlaváč pásoplutvý (Cottus poescilopus). Všetky tri spomínané druhy rýb patria medzi významné bioindikátory čistoty vôd. Z ostatných druhov rýb žijú v tokoch Nízkych Tatier hlavátka podunajská (Hucho hucho), slíž severný (Noemacheilus barbatulus), čerebľa obyčajná (Phoxinus phoxinus), hrúz obyčajný (Gobio gobio), jalec hlavatý (Leuciscus cephalus), jalec maloústy (Leuciscus leuciscus) a podustva severná (Chondrostoma nasus).
Pstruh potočný
Pstruh potočný je jednou z najznámejších rýb horských tokov. Je to pôvodný druh, ktorý preferuje čisté, chladné a dobre prekysličené vody. Pstruh potočný sa vyskytuje v pstruhovom a lipňovom pásme riek a potokov. Jeho telo je vretenovité, s typickým mramorovaním na bokoch. Pstruh potočný je dravá ryba, ktorá sa živí hmyzom, larvami a menšími rybami. Pre sústavné doplňovanie jeho populácie sa pstruh odchováva umele i v tunajšej liahni a odrastený plôdik alebo mlaď (do veľkosti 4 cm) sa vysadzuje do vodných tokov.
Najlepšie životné prostredie nachádza pstruh potočný v potokoch a riekach s čistou, prúdiacou a chladnejšou vodou s vysokým obsahom kyslíka (6-8 cm3.l-1). Za optimum počas vegetačného obdobia sa považuje teplota vody 10-16 °C, v prudkých vodách znesie 18-20 °C. Pri vyšších teplotách sa znižuje obsah kyslíka vo vode a pri teplote vody 25 °C hynie. Pstruh je rozšírený až do nadmorskej výšky 1550 m. U nás sa dožíva 3-5 (7) rokov, jazerné populácie do 20. V horských potokoch dosahuje hmotnosť okolo 1-2 kg, ale v jazerách a údolných priehradách aj 15 kg. Najväčší známy exemplár pstruha potočného bol ulovený v Taliansku r. Pstruh má výrazne teritoriálne správanie a osídľuje len úseky s dobrými úkrytovými možnosťami. V čase neresenia podniká dlhšie migrácie proti prúdu menších prítokov.
Pri ťahu dokážu pstruhy prekonať až 1,5 m vysoké prekážky. Neresenie prebieha v jeseni až do príchodu zimy. Po trojmesačnej inkubácii sa začiatkom jari liahne plôdik. Najprv sa živí planktónom, potom drobnými bentickými živočíchmi a larvami vodného hmyzu, prípadne aj imágami. Postupne s dospievaním prejdú na dravý spôsob života. V treťom roku sú to už aj ryby, hlavne čereble a hlaváče.
Hlaváč pásoplutvý
Hlaváč pásoplutvý je menšia ryba, ktorá obýva dno horských potokov a riek. Preferuje chladné a čisté vody s kamenistým dnom, kde sa ukrýva. Hlaváč má zavalité telo s veľkou hlavou a výraznými prsnými plutvami. Živí sa drobnými bezstavovcami.
Hlavátka podunajská
Hlavátka podunajská je vzácna a ohrozená lososovitá ryba, ktorá sa vyskytuje v niektorých riekach Slovenska. Je to dravá ryba, ktorá dorastá do veľkých rozmerov a vyžaduje čisté a prúdivé vody. Populácia Hlavátky na Slovensku je ohrozená. Na našom územi bola Hlavátka rozšírená pomerne hojne. Ich domov bol považovaný Dunaj, odkiaľ sa postupne rozrástli do ostatných prítokov. Dnes ju môžeme nájsť napríkad : Dunaj, Váh, Turiec, Hron, Hornád, Nitra.
Slíž severný
Slíž severný je drobná ryba, ktorá sa vyskytuje v potokoch a menších riekach. Má valcovité telo s fúzikmi okolo úst. Slíž obľubuje dno s jemným substrátom, kde sa zahrabáva a hľadá potravu.
Čerebľa obyčajná
Čerebľa obyčajná je malá, húfne žijúca rybka, ktorá sa vyskytuje v rôznych typoch vôd, vrátane horských potokov.
Hrúz obyčajný
Hrúz obyčajný je ryba s vretenovitým telom a dvoma fúzikmi okolo úst. Obýva dno riek a potokov, kde hľadá potravu. Je to nenáročná ryba, ktorá sa prispôsobuje rôznym podmienkam.
Jalec hlavatý a jalec maloústy
Jalce sú stredne veľké ryby, ktoré sa vyskytujú v riekach a potokoch. Jalec hlavatý má robustnejšie telo a väčšiu hlavu ako jalec maloústy. Sú to všežravé ryby, ktoré sa živia rastlinami, bezstavovcami a drobnými rybami.
Podustva severná
Podustva severná sa vyskytuje v riekach lipňového a mrenového pásma so skalnatým dnom až po prúdiace podhate nížinatých riek a prítokov údolných nádrži. V nie častých prípadoch sa udrží v nádržiach(Orava). Podustva je veľmi spoločenská ryba, ktorá tvorí početné húfy. Podustva severná je ryba s typickým spodným postavením úst, ktoré sú prispôsobené na zoškrabávanie rias z kameňov. Obýva prúdivé vody riek a živí sa riasami a drobnými bezstavovcami.
Ďalšie druhy rýb vyskytujúce sa na Slovensku
Okrem vyššie spomenutých druhov sa v slovenských vodách vyskytuje množstvo ďalších rýb, ako napríklad:
- Pstruh dúhový (Oncorhynchus mykiss)
- Lipeň tymianový (Thymallus thymallus)
- Šťuka severná (Esox lucius)
- Kapor rybničný (Cyprinus carpio)
- Sumec veľký (Silurus glanis)
- Zubáč veľkoústy (Sander lucioperca)
- Amur biely (Ctenopharyngodon idella)
- Pleskáč vysoký (Abramis brama)
- Tolstolobik pestrý (Hypophthalmichthys nobilis)
- Lieň sliznatý (Tinca tinca)
- Mrena severná (Barbus barbus)
- Nosáľ sťahovavý (Vimba vimba)
- Síh maréna (Coregonus maraena)
- Plotica červenooká (Rutilus rutilus)
- Červenica ostrobruchá (Scardinius erythrophthalmus)
Ohrozenie rýb v horských tokoch
Populácie rýb v horských tokoch sú ohrozené rôznymi faktormi, ako sú:
- Znečistenie vody: Znečistenie vody z priemyslu, poľnohospodárstva a komunálneho odpadu môže negatívne ovplyvniť kvalitu vody a tým aj život rýb. Všetky tri spomínané druhy rýb patria medzi významné bioindikátory čistoty vôd.
- Regulácia tokov: Úpravy tokov, ako sú napríklad prehrádzanie a kanalizácia, môžu narušiť prirodzené prostredie rýb a obmedziť ich migráciu.
Vplyv manipulácie s vodou na rieke Orava
Na rieke Orava pod VVN Tvrdošín sa v období od mája do septembra prioritne prihliada na požiadavky pltníkov a takmer každý deň sa pre ich potreby vytvára vhodná manipulácia. Tá má však veľmi negatívny vplyv na obsádku lososovitých rýb. Koniec jarných mesiacov a začiatok letných mesiacov je obdobím prirodzeného neresu mnohých druhov rýb, liahnutie sa plôdika a rozplavovanie sa mlade rýb. Pre všetky tieto štádiá sú vyššie uvedené zmeny smrtonosné.
Nakladené ikry sú postupne zanášané jemným sedimentom, čo im zamedzuje prístup kyslíka, dusia sa a hynú. Uhynuté napádajú plesne, ktoré sa postupne šíria aj na zdravé ikry. Naopak pri znížení hladín vody ikry zostanú na suchu, oschnú a uhynú. Vyliahnutý plôdik aj rozplávané malé rybky dýchajú žiabrami, ktoré majú na dýchacom povrchu iba jemnú jednu vrstvu buniek na veľkej ploche žiabrových lístkov a lamiel. Znečisťujúce látky v sedimente sa usadzujú na tomto jemnom ústrojenstve, znižujú respiračnú plochu, rybkám sa nedostáva do krvi rozpustený kyslík vo vode a dusia sa, alebo ak je sediment organického pôvodu usadzujú sa a množia na ňom baktérie, vytvárajú zápal žiabier, následné zrastanie lamiel a lístkov, znižovanie respiračného povrchu a zníženie možnosti prijímania kyslíka, prípadne hrozia nekrózy a odumieranie časti žiabier. To všetko má za následok zníženie životaschopnosti až úhyn.
Naopak, mladé rybky sa často ukrývajú čo najviac pri brehu, na plytčinách, kde nedosiahnu väčšie dravé druhy rýb a je tu viac prehriata voda a viac potravy vo forme planktónu, ktorý je hlavnou zložkou ich potravy v raných štádiách vývoja a rastu. Potom sa stáva, že pri rýchlom poklese vody zostanú uväznené v mláčkach, kde sa zadusia alebo vysušia.
Ďalším ovplyvňujúcim faktorom je teplota vody. Ryby sú anizotermné živočíchy, to znamená, že ich teplota tela je závislá od teploty okolitého prostredia. Majú ju len o nejakú desatinku vyššiu, ako je okolité vodné prostredie. Teplota vody má veľký význam pre organizmy žijúce vo vodách. Nepriamo pôsobí na organizmy, pretože má vplyv na abiotické parametre, ako napr. nasýtenie kyslíkom. Pre lososovité ryby je najvhodnejšia teplota vody 8 - 16 °C, pre kaprovité ryby je rozpätie vyššie. V rozmedzí týchto teplôt sa pri dostatku potravy ryby udržiavajú v dobrej kondícii, dobre rastú. Ich obranné reakcie a tvorba protilátok sú na dobrej úrovni. Náhle zmeny teploty, hlavne jej zníženie, vyvolá nepriaznivú reakciu rybieho organizmu označovanú ako teplotný šok.
Negatívne zmeny teplotného režimu sú spôsobené napríklad vypúšťaním spodnej vody z priehrad. Chladnejšia voda do +4 °C je ťažšia ako voda teplejšia, preto klesá do nižších vrstiev. Vyššie vekové kategórie rýb znášajú náhle zníženie teploty vody lepšie a u kaprovitých rýb až do 10 °C, lososovitíté ryby maximálne o 5 °C. Chúlostivé sú plôdik a mladé rybky, kde stačí náhla zmena aj menšia ako 2 °C.
Na teplote vody je závislé dozrievanie pohlavných produktov (ikry, mlieč), prirodzený neres, doba liahnutia ikier a na to všetko negatívne vplývajú náhle zmeny teploty, ku ktorým dochádza vypúšťaním spodnej vody na „vylepšovanie“ prietokov pre plte.
Takto vzniká rybárom škoda na úlovkoch ročne od 153 875,- EUR v roku 2007 po 175 010,- EUR v roku 2017, teda so stúpajúcou tendenciou.
Slovenský rybársky zväz a jeho organizačné zložky, ktoré sú užívateľmi väčšiny manipuláciou dotknutých revírov, môžu si uplatniť škody spôsobené manipuláciou vodných hladín nádrží a z nich vytekajúcich tokov. Podkladom pre vyčíslenie takejto škody je znalecký posudok, ktorý môže vypracovať len oprávnená osoba.
Ako príklad uvediem znalecký posudok „Stanovenie a vyčíslenie škody na hydrobiontoch vrátane ichtyofauny, ktorá vzniká kolísaním vodnej hladiny a pravidelným zákalom na rieke Orava od jej ústia až po VVN Tvrdošín“, ktorý si v roku 2018 dal vypracovať SRZ.
Náležitosti manipulačných poriadkov
Náležitosti Manipulačných poriadkov upravuje Vyhláška č. 457/2005 Z. z. Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o náležitostiach manipulačného poriadku vodnej stavby.
(1) Manipulačný poriadok vodnej stavby (ďalej len „manipulačný poriadok“) obsahuje zásady a postupy manipulácie s vodou na vodných stavbách pri všetkých prietokových situáciách tak, aby sa zaistila bezpečnosť a spoľahlivosť vodnej stavby, bezpečnosť územia ovplyvňovaného vodnou stavbou, účelné a hospodárne využitie vody, zabezpečila ochrana a zlepšovanie kvality vody a aby sa znížili škodlivé účinky povodní, sucha a ľadových javov.
(2) Vzor manipulačného poriadku je uvedený v prílohe.
(3) Pre vodnú stavbu sa vypracúva jeden manipulačný poriadok.
(4) Vlastník vodnej stavby vypracúva manipulačný poriadok po uvedení vodnej stavby do trvalej prevádzky.
(5) Vlastník vodnej stavby vypracuje manipulačný poriadok, aj aka) sa s vodou manipuluje už počas realizácie vodnej stavby,b) sa vodná stavba uvádza do prevádzky po častiach,c) je vodná stavba v skúšobnej prevádzke alebo v overovacej prevádzke,d) sa vodná stavba uvedie do predčasného užívania,e) nie je vodná stavba v trvalej prevádzke alebo jej prevádzka je dočasne obmedzená alebo zmenená,f) sa vykonáva na vodnej stavbe rekonštrukcia alebo oprava, ktorá si vyžaduje dočasnú zmenu manipulácie s vodou, ktorá nie je riešená v schválenom manipulačnom poriadku.
Revízia manipulačných poriadkov vodných stavieb sa vykonáva každých 5 rokov. Jednými z účastníkov konania pri schvaľovaní a revízii manipulačných poriadkov sú aj zástupcovia SRZ, ŠOP a OÚŽP.
Najmä v spolupráci s nimi môžeme vznášať požiadavky, pripomienky a námietky, ktorých presadzovanie až po schválenie nie je jednoduché.