Svet je plný lahodných sladkostí a každý štát má svoje tradičné maškrty. Niektoré z nich prekonali hranice svojho pôvodu a stali sa obľúbenými v kuchyniach a cukrárňach po celej Európe. V tomto článku sa ponoríme do histórie niektorých z najznámejších tort a dezertov, odhaľujúc ich pôvod a zaujímavé príbehy.
Tiramisu: Taliansky dezert s afrodiziakálnym nádychom
Tiramisu, obľúbený taliansky dezert, pochádza z Trevisa, kde sa začal pripravovať v 60. rokoch 20. storočia. Jeho názov, odvodený z trevízskeho dialektu "Tireme su", sa dá preložiť ako "pozdvihni moju náladu". Podľa jednej teórie sa tiramisu prvýkrát podávalo v miestnych verejných domoch ako osviežujúci dezert s afrodiziakálnymi účinkami. Iná verzia hovorí, že sa pripravoval už skôr pod názvom Cisársky pohár. Tiramisu si získalo takú popularitu, že 21. marca bol dokonca vyhlásený za Deň tiramisu.
Sacherova torta: Rakúska legenda s dlhou históriou
Sacherova torta, známa aj ako "Sacherka", je slávny rakúsky dezert, ktorý vznikol v roku 1832 vo Viedni. Legenda hovorí, že ju vytvoril len 16-ročný cukrársky učeň Franz Sacher, keď musel nahradiť chorého šéfkuchára na dvore kniežaťa Metternicha. Franz Sacher bol poverený prípravou zákusku pre šľachtickú návštevu. Ten sa pustil do prípravy čokoládovej torty, ktorá vzácnym hosťom nanajvýš chutila. Nový dezert Franza Sachera určený pre knieža Metternicha a jeho hostí sa stal okamžite obľúbeným a úspešným. O niekoľko desaťročí neskôr recept zdokonalil jeho syn Eduard Sacher, ktorý ho priniesol do hotela Sacher - a odvtedy je to svetoznámy dezert. Torta s marhuľovou náplňou a hustou vrstvou čokoládovej polevy sa do európskych cukrární dostala z Rakúska. Torta uzrela svetlo sveta po tom, čo mladý Franz musel nahradiť chorého šéfkuchára a pripraviť hosťom kniežaťa neobvyklý druh sladkého pokrmu. Metternichove náročné požiadavky viedli k vzniku sladkosti, ktorá je dodnes symbolom rakúskej gastronómie.
Originálnu „Sachertorte” dnes ponúka len Hotel Sacher vo Viedni, ktorý si pôvodný recept prísne stráži. O titul originálnej sacherovej torty sa uchádzala aj viedenská cukráreň Demel, avšak neúspešne.
Spor o originál
Vznik Sacherovej torty sprevádzali aj spory o patentové práva a receptúru. Eduard Sacher sa od majstra Demela osamostatnil v roku 1876 a zapísal sa do histórie, keď otvoril hotel Sacher. Jeho torta začala byť vo Viedni veľmi populárna. Podľa listu, ktorý Eduard napísal do redakcie viedenských novín v roku 1888, sa v tom čase malo vyrábať 200 až 400 kusov torty denne a tie sa ďalej dovážali do Paríža, Berlína, Londýna a vraj až do Spojených štátov. Eduard mladší sa zamestnal u svojho najväčšieho konkurenta, v Demelovej cukrárni, a aby sa dostal z dlhov, predal mu recept na vzácnu lahôdku. Ibaže s jedným poschodím a jednou vrstvou lekváru. Vlastníctvo podporili prihlásením ochrannej známky. Prvý súdny spor sa odohral v tridsiatych rokoch, keď sa Demel s hotelom Sacher sporili o názov „Original“. Vyhral hotel Sacher. Druhý spor sa nazýva aj Sedemročná vojna o tortu, kedy bolo sporné použitie dvoch vrstiev cesta. Hoci pôvodná torta od Franzovho syna Eduarda mala iba jedno poschodie a jednu vrstvu lekváru, verzia predávaná hotelom Sacher vznikla za vedenia hotela Annou Sacher, teda sa počíta ako posledná známa úprava Sacherovej rodiny. Preto má právo nazývať sa originálom. Na základe rozhodnutia Najvyššieho súdu tak až dodnes poznáme originálnu Sacherovu tortu a Demelovu Sacherovu tortu.
Prečítajte si tiež: Dopad prvej svetovej vojny na spoločnosť
Eduard Sacher a Slovensko
Málokto vie, že Eduard Sacher je viedenský hotelový kráľ zo slovenského vidieka, zo Želiezoviec. Počas jeho pobytu v Želiezovciach, keď varil pre grófsku rodinu, sa tu narodil jeho syn Eduard, ktorý z čokoládovej torty vytvoril legendu. V Želiezovciach prežil Eduard Sacher prvé roky svojho života. Pátral som v meste po stopách ďalej. Na dome vedľa kaštieľa som narazil na pamätnú tabuľu, kde je ale uvedený iný rok narodenia syna Eduarda (8. februára 1834). Vieme, že Eduard Sacher sa narodil 8. februára 1843, t.j. o deväť rokov neskôr, ako je na tabuli uvedené. Podľa Rakúskeho národného múzea vo Viedni sa Franz Sacher s Rozi Veininger vzali niekedy v roku 1840 a do Želiezoviec prišli v rokoch 1841 až 1842.
Cheesecake: Grécky pôvod a americká popularita
Chutný tvarohový koláč sa stal populárny najmä vďaka Američanom. Možno len málokto tuší, že jeho krajinou pôvodu je Grécko. Konkrétne sa prvá zmienka o ňom datuje do 5. storočia pred naším letopočtom, na ostrov Samos. Dôkazy hovoria o tom, že tento koláč bol skvelým zdrojom energie a bol pravidelne servírovaný športovcom na olympijských hrách. Súčasný používaný názov koláča pochádza až z 15. storočia z Anglicka. Pochúťka sa kvôli svojej obľube postupne dostala do ďalších európskych krajín, ich kolónií i ostatných častí sveta. Dnes existujú základné dva typy cheescakov, pečený a nepečený. Sušienkový základ spracovaný s maslom a cukrom a lahodný krém z ricotty, tvarohu alebo iného typu krémového syra robí z tohto koláčika jeden z najobľúbenejších dezertov na svete. Podľa spôsobu prípravy a použitých ingrediencií môže byť dokonca aj diétnou pochúťkou, ale aj typickou maškrtou s množstvom cukru.
Red Velvet: Americký koláč s červeným odtieňom
Red Velvet torta je americký dezert známy svojou charakteristickou červenou farbou a jemnou textúrou. Hoci presný pôvod je predmetom diskusie, je často spájaný s južnými štátmi USA. Kombinuje kakaový prášok s kyselinou vinnou a jedlou sódou, čo prispieva k jej jemnej chuti a farebnému efektu.
Baklava: Sladká pochúťka z Blízkeho východu
História baklavy siaha do dôb dávno minulých a nie je úplne zrejmá. Mnoho krajín Blízkeho východu, vrátane Turecka a Grécka je presvedčených, že tento dezert pochádza z ich minulosti a gastrokultúry. Napriek všetkým dohadom je vo všeobecnosti za predchodcu baklavy považovaná sladká pochúťka z obdobia pred 1300 rokmi pripravovaná v Asýrskej ríši, kedy sa podával ako dezert nekvasený chlieb zaliaty medom, posypaný orechmi. Sofistikovanejšia verzia baklavy bola vyvinutá o storočia neskôr v Osmanskej ríši počas 15. storočia. Okrem orechov a medu tvorí gro baklavy špeciálne „filo“ cesto. Je vyrobené z múky, vody a oleja alebo masla a jeho výroba je časovo náročná a prácna kvôli tomu, že jednotlivé vrstvy cesta musia byť ultratenké a oddelené maslovým poťahom pre dokonalo chrumkavú textúru. Cesto sa pokladá zväčša na veľkú panvicu. Na pláty cesta sa ukladá vrstva nasekaných orechov, pistácií, vlašských orechov, ale niekedy sú využívané aj lieskovce. Podľa zvyklostí jednotlivých krajín a kuchýň sa baklava pripravuje ako cesto s orechami vrstvené pomedzi jednotlivé pláty, inde ako vrchná a spodná vrstva cesta a orechy len v jeho strede. Pred pečením sa cesto nakrája na pravidelné kúsky, trojuholníky, kosoštvorce alebo obdĺžniky.
Ďalšie obľúbené dezerty
Okrem vyššie spomenutých dezertov existuje mnoho ďalších, ktoré si podmanili európske kuchyne a cukrárne.
Prečítajte si tiež: Narodeninová torta pre najmenších
- Mozartove gule: Marcipánové bonbóny z Rakúska, ktoré sa prvýkrát objavili v roku 1890.
- Belgické vafle: Sladké múčne jedlo, ktoré sa zrodilo v Belgicku a rozšírilo sa do Francúzska.
- Crème brûlée: Krémový dezert s karamelovou krustou, ktorého autorom je francúzsky šéfkuchár François Massialot.
- Makrónky: Farebné a nadýchané snehové pusinky z Talianska, ktoré sa stali populárnymi vo Francúzsku.
- Strúhaný koláč: Nemecký koláč, ktorý sa rozšíril do celej strednej a západnej Európy.
- Švajčiarska čokoláda: Kvalitná čokoláda, ktorá je známa po celom svete.
- Karamelové krowky: Poľské karamelky, ktoré obohatili svet cukrárskej výroby.
- Aşure (Noemov puding): Turecký dezert s vegánskym zložením a plný živín. Pripomína hutnú kašu, podáva sa za studena, keď zhustne jeho textúra je ako puding. Receptov existuje nespočetné množstvo, základom je lahodná zmes cíceru, obilnín, orechov, ovocia, sušeného ovocia a fazule.
- Milkshake: Mliečny kokteil, ktorého pôvodná verzia obsahovala whisky.
- Churros: Španielske šišky, ktoré sa často podávajú s horúcou čokoládou.
- Mochi: Japonské ryžové košíčky z lepkavej ryže mochigome.
- Brownie: Americký čokoládový dezert, ktorý vznikol pravdepodobne náhodou.
- Cupcake: Malá tortička s rozmermi malej šálky, ktorej história siaha do 18. storočia.
- Panettone: Tradičný taliansky sladký chlieb alebo torta, ktorý sa často konzumuje počas Vianoc.
- Linecké koláčiky: Malé koláčiky, ktorých domovom je rakúske mesto Linz.
- Apple pie: Koláč s jablkami, ktorý má korene v Anglicku.
- Ťahaná štrúdľa: Koláč z tenkého ťahaného cesta, ktorý má pravdepodobne turecký pôvod.
- Pavlovova torta: Torta z pečeného krému z našľahaných bielkov, zdobená ovocím a šľahačkou.
- Creme brulee: Rýchly sladký dezert, ktorého pôvod je dodnes nejasný.
- Panna cotta: Sladká špecialita, ktorej názov môžeme voľne preložiť ako varená smotana, pochádza z talianskej oblasti Piemont. Lahodná zmes smotany, želatíny, mlieka a cukru sa servíruje stuhnutá a doplnená rôznymi pochutinami, napríklad lesným ovocím.
Prečítajte si tiež: Postup pri záchrane dusajúceho sa