Kukuricu, často nazývanú aj pokrmom bohov, je možné pripravovať na mnoho spôsobov - na slano i sladko, piecť, grilovať či variť. Za jej zrod vďačíme Indiánom z Mexika, ktorí ako prví začali s masovým pestovaním tejto plodiny. Nadviazali tak na takmer sedemtisícročnú prítomnosť kukurice na americkom kontinente. Poďme sa pozrieť na jej históriu, využitie a zaujímavosti.
História kukurice: Od Mexika do sveta
Pôvod kukurice je úzko spojený s územím dnešného Mexika, kde Indiáni začali s jej pestovaním. "Prakukurica" vyzerala odlišne od tej súčasnej - mala menej jadierok a celkovo bola menšia. Postupne sa plodina rozšírila na sever do Dakoty a do vysokohorských údolí Ánd, kde pomáhala obyvateľom prežiť v menej priaznivých podmienkach.
Po prenesení do Európy sa kukurica najviac uchytila v španielskej Andalúzii a cez južnú Európu sa rýchlo šírila až do Turecka. V 18. storočí sa podarilo vyvinúť odrody, ktoré rástli aj v chladnejších podmienkach, čo viedlo k rozšíreniu kukuričných polí v Nemecku. Najprv sa používala ako krmivo pre zvieratá, no čoraz častejšie sa objavovala aj na tanieroch pestovateľov.
Kukurica v Sovietskom zväze: Chruščovova "kráľovná polí"
Zaujímavou kapitolou v histórii kukurice je jej rola v Sovietskom zväze. Sovietsky líder Nikita Chruščov v 60. rokoch 20. storočia tvrdil, že "kukurica - to je mäso, mlieko aj maslo" a snažil sa nahradiť väčšinu obilných polí na kukuričné. Inšpiráciou mu bola návšteva amerického farmára Roswella Garsta, kde videl úrodu kukurice, ktorá ním otriasla. Na dlhší čas kukurica úplne ovládla krajinu a objavila sa v rôznych formách - ako kukuričné vločky, kukuričné tyčinky, kukuričný chlieb, ba dokonca aj kukuričný salám.
Súčasné využitie kukurice: Viac než len potravina
Dnes poznáme okrem klasických klasov aj kukuričný olej, škrob, múku, sirup či kukuricu vo forme popcornu. Kukurica je jednou z prvých poľnohospodárskych plodín, ktoré sa používajú vo veľkom meradle v genetickom inžinierstve. To rozširuje možnosti jej pestovania, buď sa šíri opeľovaním pomocou vetra, alebo genetickou modifikáciou do iných rastlín.
Prečítajte si tiež: Dopad prvej svetovej vojny na spoločnosť
Kukurica nie je len bežnou súčasťou stravy, ale jej zložky nájdeme aj v plastoch, batériách, latexových farbách či v palive. Je hlavnou zložkou mnohých potravín ako sú obilniny, arašidové maslo, ľahké jedlá, nealkoholické nápoje ale aj fast foody. Využíva sa pri príprave vitamínov a aminokyselín. Palivo vyrobené z kukurice horí čistejšie a menej znečisťuje vodu a ovzdušie. Z kukurice sa vyrába aj kukuričná múka.
Nutričná hodnota a benefity kukurice
Kukurica má významnú výživovú hodnotu. Je bohatým zdrojom energie, pretože má vysoký obsah sacharidov a bielkovín. Ak trpíte chudokrvnosťou, konzumáciou asi sto gramov kukurice pokryjete polovicu dennej potreby železa. Dodá vášmu telu horčík, fosfor, či draslík a jej konzumácia podporuje trávenie a prečisťovanie čriev. Kukuričný klások odbúrava stres a je zásobárňou vitamínu B1. Žltá pochúťka výraznou mierou posilňuje regeneráciu pokožky a vlasov. Kukurica je ideálnou potravinou pre cukrovkárov, pretože pomáha znižovať krvný tlak a hladinu krvného cukru.
Kukurica v kuchyni: Rôzne spôsoby prípravy
Kukurica sa dá pripraviť na mnoho spôsobov. Na Slovensku je najobľúbenejšia sladká odroda, ktorá je súčasťou šalátov, zeleninovou prílohou i oblohou na pizzách. Pukance sú súčasťou návštev kina a patria k najstarším jedlám na svete. Popcorn má viac bielkovín ako obilniny a s trochou soli a masla je výborným spôsobom ako dodať do jedálnička vlákninu, zinok a horčík.
Produkcia a pestovanie kukurice vo svete
V Spojených štátoch amerických sa kukurica pestuje v dvojnásobnom množstve v porovnaní s ostatnými plodinami. Pestuje sa na všetkých kontinentoch sveta, okrem Antarktídy. Aj tam však bola, ako súčasť stravy ruských či amerických polárnikov.
História stravovania: Od praveku po súčasnosť
Odkedy sme začali chodiť vzpriamene, naše jedálničky sa rapídne zmenili. Stalo sa tak najmä v posledných dekádach, keď žezlo v našich špajzách a chladničkách prebrali ultraspracované potraviny.
Prečítajte si tiež: Narodeninová torta pre najmenších
Naše telá sú evolučne prispôsobené životu v nestabilných podmienkach. Paleolitický človek jedol podľa toho, čo mal práve k dispozícii - lesné plody, semená, korienky, listy, ryby, zverinu, pomerne často aj hmyz. Zaujímavé je, že strava v rôznych častiach sveta bola odlišná. Ľudia na severe konzumovali takmer výhradne živočíšne tuky, zatiaľ čo africké kmene jedli viac rastlinných potravín. Napriek tomu boli ich telá vitálne a ich zdravie prekvapivo dobré.
Zhruba pred 10 000 rokmi začali ľudia na viacerých miestach sveta nezávisle objavovať poľnohospodárstvo. Pestovanie plodín ako pšenica, jačmeň, ryža či kukurica postupne nahradilo zber a lov. Zrazu bola strava jednotvárnejšia. Obilie dominovalo jedálničku a ľudia začali trpieť na nedostatok určitých vitamínov a minerálov.
Vďaka novým technológiám sa jedlo začalo vyrábať vo veľkom. Do popredia sa dostali nové spôsoby spracovania potravín ako konzervovanie, rafinácia, chladenie, neskôr polotovary a fast food. Zmenila sa aj štruktúra stravy. Biely cukor a múka boli lacnejšie a dostupnejšie, začali ich totiž vyrábať strojovo. Tuky nahradili priemyselne vyrábanými olejmi a margarínmi.
V 20. storočí sa objavila nová kategória ochorení, tzv. civilizačné alebo „choroby hojnosti“. Podľa údajov WHO tvoria neinfekčné chronické ochorenia (napr. srdcovo-cievne choroby, diabetes, niektoré druhy rakoviny) až 71 % všetkých úmrtí na svete. Výraznou príčinou týchto ochorení je práve strava. Nielen kalorický prebytok, ale aj nevhodná kvalita potravín.
Aspekty, na ktoré si treba dať pozor pri konzumácii kukurice
Hoci má kukurica mnoho benefitov, je dôležité zvážiť aj niektoré aspekty:
Prečítajte si tiež: Postup pri záchrane dusajúceho sa
- Kalorická hodnota: V porovnaní s inou zeleninou má kukurica vyšší obsah kalórií a cukru.
- Omega-6 mastné kyseliny: Kukuričný olej je veľmi bohatý na omega-6 mastné kyseliny. Ich nadmerný príjem v porovnaní s omega-3 mastnými kyselinami môže v tele podporovať zápalové procesy.
- Genetická modifikácia (GMO): Veľká časť svetovej produkcie kukurice (najmä tej kŕmnej a priemyselnej) je geneticky modifikovaná.
- Antinutrienty: Surová kukurica obsahuje kyselinu fytovú, ktorá na seba môže viazať minerály ako zinok a železo a znižovať ich vstrebávanie.
Krištof Kolumbus a jeho cesty: Kontext objavenia Ameriky
Keď už hovoríme o kukurici, nemožno nespomenúť Krištofa Kolumba, ktorý ju priniesol do Európy. Jeho cesty predstavujú dôležitý míľnik v histórii a majú priamy súvis s rozšírením kukurice do sveta.
Krištof Kolumbus vyrazil na veľkú plavbu v službách španielskych kráľov po reconquiste. Bol Janovčan a inšpiroval sa knihou Marca Pola Il Milione. Kolumbus celý život spomínal Marca Pola, aj v čase, keď presviedčal španielskych kráľov, aby zafinancovali jeho cestu. Existuje exemplár knihy Il Milione s poznámkami Krištofa Kolumba na okrajoch strán, ktorú mal na svojej plavbe.
Kolumbus sa narodil medzi 25. augustom a 31. októbrom 1451 ako Christophorus Columbus. Od mladého veku trávil väčšinu času na obchodných lodiach. V roku 1477 sa presťahoval do Lisabonu, kde sa oženil s portugalskou šľachtičnou Filipou Moniz Perestrelo a navštevoval prestížnu školu princa Henryho Navigátora.
Kolumbus bol sčítaný v geografii, astronómii a histórii. Naučil sa po latinsky, portugalsky a kastílsky. Čítal diela Marca Pola, Plínia Staršieho a Klaudia Ptolemaia.
Mnohí Európania v Kolumbovej dobe predpokladali, že kontinent Eurázia obklopuje jediný, neprerušovaný oceán. Takmer všetci vzdelaní západniari Kolumbových čias vedeli, že Zem je guľatá.
K rozhodnutiu podujať sa na riziko námorných plavieb prispelo aj súperenie medzi Portugalskom a Španielskom. Boj kto z koho vyvrcholil zmluvou z Tordesillas v roku 1494, keď si tieto dve juhoeurópske krajiny rozdelili vtedy známy aj neznámy svet.
Takmer desať rokov Kolumbus loboval v európskych monarchiách, aby financovali jeho snahu objaviť západnú námornú cestu do Ázie.
Podľa dohody, ktorú vopred podpísal s kráľovnou Izabelou Kastílskou, bol vymenovaný za admirála.
augusta vyrazili z Palos de la Frontera v blízkosti španielskeho mesta Huelva.
októbra 1492 v skorých ranných hodinách po 37-dennej plavbe Krištof Kolumbus pristál na druhom brehu Atlantiku. Tento dátum sa považuje za deň objavenia Ameriky. Kolumbus pristál pri malom ostrovčeku na Bahamách, ktorý pomenoval San Salvador.
Na Štedrý večer 1492 Kolumbova vlajková loď Santa Maria narazila do koralového útesu pri ostrove Hispaniola (dnešná Dominikánska republika a Haiti).
V januári 1493 Kolumbus zanechal takmer 40 členov posádky v prvom (provizórnom) európskom sídle v Amerike, ktoré pomenovali La Navidad (Vianoce) a on sa na lodi Niña vrátil do Španielska.
Návrat Krištofa Kolumba bol triumfálny. Bol povýšený na admirála a stal sa šľachticom pohybujúcim sa v najvyššej spoločnosti. Oficiálnym účelom druhej cesty bolo obrátiť domorodých Američanov na kresťanstvo.
Druhá cesta trvala omnoho dlhšie než prvá a bola aj omnoho grandióznejšia. Už 3. novembra 1493 pristál pri drsných svahoch ostrova Dominica. Následne Kolumbus objavil ostrovy Malých Antíl ako Guadeloupe, Antigua, Saint Martín, St. Croix (Americké Panenské ostrovy), Virgin Gorda (Britské Panenské ostrovy). Preplavili sa do Veľkých Antíl.