Mlieko a mliečne výrobky zohrávajú významnú úlohu v európskom poľnohospodárstve a v stravovacích návykoch obyvateľov. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na produkciu mlieka v Európskej únii, analyzuje štatistické údaje, trendy vo výrobe a spotrebe a identifikuje kľúčové výzvy, ktorým čelí mliečny sektor.
Predpokladaný vývoj produkcie mlieka do roku 2030
Svetová produkcia mlieka má do roku 2030 dosiahnuť viac ako 1 miliardu ton. Európska únia by sa mala podieľať na takmer 30 % celosvetového nárastu dopytu po dovoze. Očakáva sa, že množstvo čerstvých mliečnych výrobkov EÚ v čistom obchode (rozdiel medzi vývozom a dovozom) dosiahne v roku 2030 tesne viac ako 1,08 milióna ton, čo predstavuje nárast oproti 1,05 milióna ton v roku 2017.
Zároveň sa predpokladá, že európska spotreba bude ročne potrebovať približne 900-tisíc ton mlieka na uspokojenie rastúceho domáceho dopytu. Tento dopyt bude primárne poháňaný spotrebou syrov a spracovaním iných mliečnych výrobkov. Európska komisia (EK) predpokladá, že spotreba tekutého mlieka bude naďalej klesať v dôsledku zmien v životnom štýle a nižšieho príjmu mliečnych výrobkov u dospelých. Na druhej strane, zvýšenie spotreby spracovaných mliekarenských výrobkov bude spojené s vyšším využívaním syrov, sušeného odstredeného mlieka a masla, napríklad pri výrobe pizze a iných hotových jedál.
Faktory ovplyvňujúce produkciu mlieka v EÚ
Trvalý európsky a celosvetový dopyt by mal podporovať ceny a viesť k zvýšeniu výroby mlieka v EÚ v priemere pod jedno percento ročne. Toto tempo rastu zodpovedá potenciálnemu nárastu dopytu, pričom treba brať do úvahy konkurenciu zo strany krajín ako Nový Zéland a USA.
Správa EK tiež predpovedá, že vývoj výroby v EÚ bude obmedzený potrebou trvalo udržateľného využívania prírodných zdrojov. Predpokladá sa výrazný nárast ekologickej výroby mlieka v reakcii na dopyt spotrebiteľov po udržateľnejších produktoch.
Prečítajte si tiež: India: Produkcia zemiakov
Spotreba mlieka a mliečnych výrobkov na Slovensku v porovnaní s EÚ
Po mliečnej kríze sa obnovujú investície do chovu kráv. Spotreba mlieka a mliečnych výrobkov na Slovensku dosahuje 170 kilogramov na osobu a rok. V porovnaní s tým je spotreba v Európe 293 kilogramov, v Európskej únii (EÚ) okolo 320 kilogramov a v Českej republike okolo 280 kilogramov. V roku 2017 sa vo svete vyrobilo 696 miliárd kg mlieka. Z toho v EÚ 28 %, v ostatnej Európe 8 %, v Ázii 30 %, v Severnej Amerike 18 %, v Južnej Amerike 9 %, v Afrike 6 % a v Oceánii 5 %.
Pokles spotreby a produkcie mlieka na Slovensku od roku 1990
Od roku 1990 došlo na Slovensku k podstatnému zníženiu výroby a spotreby mliečnych výrobkov a syrov. V súčasnosti sa na Slovensku konzumuje dva až trikrát menej kyslomliečnych výrobkov, a najmä syrov, ako vo vyspelých štátoch Európy. Táto znížená spotreba, a tým aj znížená produkcia mlieka, má nepriaznivý dopad na poľnohospodárstvo, živočíšnu výrobu a najmä na zdravie ľudí.
Pre mnohých Európanov sú syry hlavným zdrojom bielkovín a vápnika. Tieto živiny sú nevyhnutné pre normálny rast a rozvoj, najmä kostí a zubov. V 5 dekagramoch tvrdého syra je asi pätina množstva bielkovín, ktoré potrebuje dospelý človek, a približne tretina množstva vápnika, ktoré denne potrebuje adolescent.
Ekonomická situácia výrobcov mlieka na Slovensku
Priemerná nákupná cena kravského mlieka na Slovensku dosiahla v septembri tohto roka 9,37 Sk za kilogram (kg). Oproti augustu zdraželo o 1,4 %, teda o 13 halierov. Medziročne sa tak cena mlieka zvýšila od 2,2 % resp. o 20 halierov. Priemerná nákupná cena surového kravského mlieka dosiahla v tomto roku v starých členských krajinách Európskej únie (EÚ) 29,18 EUR/100 kg. Na Slovensku je cena mlieka jedna z najnižších v krajinách EÚ.
V 1. polroku tohto roka dosiahla produkcia mlieka na Slovensku 535,1 milióna litrov. Nízke nákupné ceny mlieka v SR spôsobujú takmer nerentabilnosť chovu kráv. Navyše, slovenskí poľnohospodári musia investovať nemalé sumy do modernizácie maštalí a dojarní, aby spĺňali normy EÚ. Zlepšenie ekonomiky u slovenských prvovýrobcov mlieka by pomohlo i zvýšenie spotreby mlieka a mliečnych výrobkov. Vlani spotreboval každý obyvateľ SR v priemere 151,8 kg mlieka, čo je o vyše 100 kg menej ako v roku 1989. Ročná spotreba syrov na Slovensku sa pohybuje okolo 9 kg na obyvateľa.
Prečítajte si tiež: Analógový zvuk: Návrat LP platní
Vývoj kvality mlieka na Slovensku
Kvalita mlieka produkovaného na Slovensku prešla búrlivým vývojom. V minulosti bola výroba mlieka veľmi náročná na dodržiavanie hygieny. Dodržiavanie stanovenej normy a objektivita hodnotenia mlieka bola vždy prvoradá. Cez kvalitu mlieka sa preplácala surovina, čo bola najzákladnejšia úloha: dodať mlieko a mať ho dobre zaplatené.
Vzorky sa brali z pomernej a priemernej dodávky, čo sa nie vždy dodržiavalo. Kvalita mlieka sa pohybovala v spektre „360 stupňov“, od nuly po „neviditeľno“. Hodnotenie mlieka sa robilo aj v mliekarni, čo mohlo viesť k vylepšovaniu výsledkov.
Neskôr začali fungovať centrálne laboratóriá, kde sa všetko mlieko hodnotilo. Týmto tlakom sa kvalita mlieka zlepšila. Tým, že sa to dalo na „centrálky“, už sa to nedalo opraviť a meniť.
Prispôsobenie sa kritériám Európskej únie
Vstup Slovenska do únie nútil dodržiavať normy platné v EÚ. Slovensko, ako vstupujúca krajina, sa malo preukázať vykonanou kontrolou vybraných mliekarní, že spĺňajú podmienky vstupu do EÚ. Jedným z hlavných bodov kontroly bola vstupná surovina, všetky systémy kontroly výpočtov, evidencia, nadväzné hlásenia, potom výrobné procesy. Kontroly uistili, že Slovensko má dobrý základ. Kvalita slovenského mlieka a výrobkov z neho sa za tie roky, čo ju sleduje, výrazne zlepšila.
Tlak obchodných reťazcov na znižovanie cien
Prvovýrobcovia a spracovatelia sa zhodujú na tom, že dlhodobým a veľkým problémom u producentov mlieka je i trvalý tlak zo strany obchodníkov na znižovanie odbytových cien výrobkov. Marža obchodných reťazcov pri mlieku sa vyšplhá až na 30 % a pri syroch na 42,3 %. Obchodné reťazce nútia svojich dodávateľov tajiť zmluvné a obchodné podmienky.
Prečítajte si tiež: Od bôbov po čokoládu
Spotreba mlieka a mliečnych výrobkov na Slovensku v kontexte EÚ
Spotreba mlieka a mliečnych výrobkov na Slovensku je žalostne nízka, dosahuje len 150 až 160 kilogramov na osobu a rok. Spotreba mlieka a mliečnych výrobkov v roku 1989 dosahovala európsky priemer. V súčasnosti je Slovensko v spotrebe mlieka na chvoste Európskej únie.
Porovnanie nákupných cien mlieka v EÚ
Priemerná cena surového kravského mlieka v Európskej únii dosahovala 27,8 eur za 100 kilogramov. Na Slovensku vzrástla cena mlieka z októbra do novembra o takmer dve eurá (z 23,24 eur na 25,16 eur). Podobným tempom ako na Slovensku rástli ceny surového kravského mlieka aj v Nemecku a v Poľsku. Oveľa miernejšie rástli ceny mlieka v Maďarsku, kde v novembri dosahovali len 23,62 eur za 100 kilogramov.